Mnoho rodičov zažíva situáciu, keď ich dieťa zaspáva s plačom alebo sa v noci opakovane budí s intenzívnym krikom. Tento jav môže byť nesmierne vyčerpávajúci a viesť k spánkovej deprivácii celej rodiny. Ak sa vaše dieťa budí každú hodinu alebo dve, rodičia sa často ocitajú nielen unavení, ale aj na pokraji fyzického a psychického zrútenia. Mnohí si pritom myslia, že ich dieťa je hladné, alebo že má „obrátený režim“. Pravda je však často inde. Dieťatko sa nebudí preto, že nechce spať, ale preto, že nevie, ako spať ďalej bez vašej pomoci. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin tohto javu a ponúka praktické rady a riešenia pre zlepšenie spánku bábätiek a tým aj kvality života celej rodiny.
Biologické Základy Detského Spánku a Nočného Budenia
Spánok každého človeka, vrátane bábätiek, funguje na princípe spánkových cyklov. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakovane striedajú. Zatiaľ čo dospelý človek má spánkový cyklus dlhý približne 90 minút, bábätko má cyklus len 45 až 50 minút. Na konci každého cyklu sa človek dostane do fázy ľahkého spánku a mierne sa preberie. Dospelý sa v tejto fáze zvyčajne len pomrví, otočí vankúš a spí ďalej, pričom si to ani nepamätá. Bábätko sa však v tejto fáze často úplne zobudí.
Problém nastáva, ak bábätko nevie samo prejsť z jedného cyklu do druhého, začne plakať a volať rodičov. Ak dieťatko zaspáva len s vašou pomocou, napríklad pri dojčení, hojdaní alebo s cumlíkom v ústach, bude túto pomoc vyžadovať pri každom precitnutí.
V rámci spánkových cyklov sa striedajú fázy REM (Rapid Eye Movement) a NREM (Non-Rapid Eye Movement) spánku. Počas fázy REM je spánok ľahší a dieťa je skôr zobuditeľné alebo vyrušiteľné. V tejto fáze väčšinou snívame, telo je paralyzované, no dieťatko hýbe rýchlo očkami, aj keď sú zavreté. Výskumy potvrdili, že práve v tejto fáze dochádza k veľkému vývinu mozgu. Od narodenia po približne tretí až štvrtý mesiac veku dieťaťa sa spánkové cykly vyvíjajú. Bábätká po 3. - 4. mesiaci (po 3. - 4. mesačnej spánkovej regresii) začínajú postupne vchádzať najprv do NREM fázy spánkového cyklu a až potom do REM a tak sa to stále opakuje. NREM spánok je hlboký spánok, kedy spíme tvrdo, a má tri fázy. Počas neho je bábätko ťažšie zobuditeľné. Vo fáze 3 je dieťatko nezobuditeľné, pokiaľ nedostane naozaj silný impulz pre zobudenie. V jednotlivých fázach tohto spánku môže dochádzať k zmäteným prebudeniam a nočným desom. Fáza 2, na rozdiel od fázy 3, je ľahší hlboký spánok, kde je dieťatko spinkajúce, ale ťažšie zobuditeľné.
Tieto fázy sa striedajú pravidelne aj u našich detičiek. Keď prejde cyklus striedania týchto fáz, nastáva jemné prebudenie. Vtedy naše dieťatko sleduje a kontroluje stav. Potrebuje väčšinou, aby všetko bolo tak, ako keď zaspalo. A tu nastáva „zádrhel“. Ak totiž nenájde stav, ktorý malo pri zaspávaní, budí sa, väčšinou s veľkým plačom. Toto môže nastať v noci aj každú hodinu alebo každé dve hodiny, a cez deň to môže spôsobiť krátke spánky, takzvané „catnaping“. Spánkové cykly bábätka sa počas jeho veku vyvíjajú a postupne sa predlžujú zo 40 - 45 minút až na 90 minút v približne predškolskom veku. Spánkové cykly cez deň sú kratšie a v noci sú dlhšie. Deti sa v noci najčastejšie budia pri prechodoch z týchto fáz okolo 22:00 - 23:00, 01:00, 03:00 a nad ránom, keď je spánok najľahší.
Je časté nočné budenie bábätiek normálne? Fyziologicky je jemné prebudenie pri prechode z fázy do fázy (cyklu do cyklu) normálne a prirodzené pre každého človeka. Bábätká sa tiež v noci budia z rôznych dôvodov a nie je to len od hladu. Preto je normálne, že takzvané „nočné rodičovstvo“ k prvým mesiacom života nášho dieťatka neodmysliteľne patrí. Je veľmi dôležité, aby rodičia mali primerané očakávania voči veku a spánku svojho bábätka. Nečakajte teda od vášho 3-mesačného alebo ročného dieťatka, že musí prespať noc. Je úplne normálne, ak sa párkrát zobudí. Štúdie potvrdili, že deti spiace v jednej posteli s rodičom sa budia v noci častejšie (Hysing 2015, Hayes 2001). Na základe Hysingovej štúdie (2015) sa väčšina detí budí 0 až 3-krát vo veku 6 až 18 mesiacov. Podobná štúdia Paavonen et al. (2020) zistila, že približne 75 % detí sa budí 3-krát. Toto budenie považujeme za normálny nočný spánok. V prípade, že sa zdravé bábätko/dieťa budí častejšie, jedná sa pravdepodobne o narušenie spánku z dôvodu rušivej spánkovej asociácie, nevhodného režimu, či spánkovej hygieny alebo zdravotného problému. Dieťa môže aj v tomto veku spávať celú noc, ale je prirodzené a normálne, ak sa v noci zobudí. Každé dieťa je v tom, čo kedy zvládne iné a každý rodič je iný v tom, ako to cíti a ako by to chcel. Pamätajte na obdobia spánkovej regresie, prípadne na zhoršenie spánku v dôsledku choroby alebo potreby rodiča. Sú to stále deti. Avšak dlhodobé časté nočné budenie môžeme považovať za pediatrickú insomniu. Štúdie potvrdili, že zlepšenie spánku a kvality spánku celej rodiny prispieva k zlepšeniu vzťahu matka-dieťa, otec-dieťa, matka-otec.
Zdravý spánok bábätiek - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal
Kľúčový Faktor: Spánkové Asociácie a Návyky
Toto je kľúčové pre pochopenie detského spánku. Spánkové asociácie predstavujú spôsob, s akým si dieťatko svoje zaspávanie a znovuzaspávanie spája. Zamyslite sa: Ako vaše dieťa zaspáva večer? Zaspáva na prsníku? Zaspáva pri hojdaní na rukách? Zaspáva s cumlíkom v ústach, ktorý mu potom vypadne?
Analógia: Predstavte si, že zaspíte vo svojej posteli pod perinou. O hodinu sa zobudíte a zistíte, že ležíte na trávniku pred domom. Čo urobíte? Začnete kričať od strachu. Presne to sa deje bábätku. Zaspalo v náručí rodiča, kde cítilo bezpečie, ale zobudilo sa samo v postieľke, čo môže vnímať ako nebezpečenstvo. Aby zaspalo znova, musí „zrekonštruovať“ podmienky zaspávania - teda ho musíte znova zobrať na ruky alebo nakojiť. Niektoré detičky sú od svojho spôsobu zaspatia závislé viac a iné menej.
Naše bábätká uspávame a ukladáme na spánok rôznymi spôsobmi. Môže to byť dojčenie, hojdanie na rukách, položenie do postieľky, uspatie v nosiči a mnohé iné spôsoby zaspatia bábätka. Hneď na začiatok si potrebujeme povedať jednu dôležitú vec: Neexistuje správny a nesprávny spôsob zaspatia bábätiek. Každý spôsob je krásny. Mamy sa cítia hrozne, keď nechajú dieťatko plakať v postieľke, no o nič lepšie nie sú na tom ani tie, ktoré „hýčkajú“ drobčekov pri uspávaní až priveľmi. Ignorovať detské kvílenie vychádzajúce z postieľky nie je dobré, rovnako ako nie je dobrá ani snaha vyhovieť dieťaťu pri uspávaní za každú cenu. Aj v tomto prípade platí - zlatá stredná cesta je tým najlepším riešením.
Kŕmenie a hojdanie je jeden z najbežnejších spôsobov uspávania dojčiat, pretože okrem prebaľovania a kúpania sú to činnosti, ktoré robíme v prvých týždňoch života dieťaťa najčastejšie. Vzhľadom k tomu, že novorodenci potrebujú jesť každé dve až tri hodiny a ich spánkové cykly sú chaotické, často zaspia pri dojčení alebo kŕmení z fľaše. „V prvých štyroch mesiacoch života je to v poriadku, lebo deti si ešte nedokážu tvoriť zlé návyky,“ hovorí rodičovská poradkyňa Ari Brown. Pripomína však, že okolo štvrtého mesiaca začínajú deti neurologicky zrieť a rozvíjajú sa u nich spánkové rutiny. V tomto okamihu sa zaspávanie pri kŕmení alebo hojdaní môže stať problémom.
Riešením je postupné učenie samostatnosti pri zaspávaní a odstránenie nevhodných spánkových asociácií. Cieľom je naučiť bábätko zaspávať v podmienkach, ktoré sú rovnaké celú noc, teda v postieľke. Spôsob zaspatia bábätka má totiž tiež vplyv na to, koľkokrát bábätko bude potrebovať tento (alebo iný) spôsob uspatia v noci opäť. Ak vaše dieťatko zaspáva pomocou dojčenia (čo je absolútne v poriadku), je potrebné počítať s tým, že bude potrebné bábätko v noci dojčiť pri menšom aj väčšom zobudení opäť, aby zaspalo a že to môže byť častejšie. Ak bábätko zaspí napríklad vedľa vás pri spievaní a hladkaní v postieľke bez väčšej pomoci, viaceré cykly si v noci pravdepodobne spojí bez pomoci, lebo to už zvládlo pri zaspávaní. Bábätko totiž maminku cítiť potrebuje, avšak je aj natoľko múdre, že keď vie ako, tak sa medzi spánkovými cyklami prenesie aj bez vašej pomoci a ak bude menšiu pomoc potrebovať, zavolá.
Podľa niektorých názorov sa za spánkové problémy detí niekedy môžu pričiniť aj nesprávne spánkové návyky, ktoré si rodičia s deťmi nevedomky vytvoria. Veľmi často je to i dôvod partnerských nezhôd. Ak začnete dieťa uspávať v náručí so spevom, pri slabom svetle, držiac ho za ruku a podobne, pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní. Pokiaľ takýto podmienený reflex vytvoríte, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie, čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá.
Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad po kúpaní. Potom už stačí ho len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy. Ak sa bráni uloženiu do postieľky, je potrebné trpezlivo pracovať na zmene.
Vplyv Kŕmenia a Stravovacích Návykov na Nočný Spánok
Problematika kŕmenia a nočného budenia je komplexná, a nie vždy je plač bábätka v noci spôsobený hladom. Novorodenci potrebujú jesť aj v noci, čo je prirodzené. Ale 8-mesačné dieťa, ktoré sa budí 6-krát za noc na mlieko, pravdepodobne nie je zakaždým hladné. Často ide o takzvaný „nočný bufet“, na ktorý si deti ľahko zvyknú, aj keď jesť vôbec nepotrebujú.
Ako zistiť, či ide o hlad alebo len o upokojenie? Jednoduchý test: Pije bábätko efektívne a dlho (5-10 minút hlty), alebo si len 3-krát cucne a spí? Ak len cucne, ide o upokojenie, nie o skutočný hlad. Nočné kŕmenie, najmä u starších dojčiat, ktoré normálne prospievajú, nemá neskôr význam. Je však veľmi pravdepodobné, že drobček na tejto dávke jedla bude trvať, a ak to rodičia nestopnú, môže to trvať dosť dlho.
Reverzný cyklus: Niektoré deti „prejedia“ noc a cez deň potom nemajú apetít. Tým sa kruh uzatvára. Okrem toho, že prerušovaný spánok je menej kvalitný pre dieťa aj pre vás, jedenie v noci vplýva na množstvo jedla dieťatka cez deň. „Stáva sa z toho začarovaný kruh. Dieťa dostane v noci toľko kalórií, že cez deň nemá veľkú chuť jesť, takže je hladné zase v noci,“ upozorňuje Mindell.
Ako tomu predísť alebo ako to zmeniť? Motivujte dieťa jesť častejšie a viac cez deň. Inou možnosťou je postupne znižovať množstvo mlieka, ktoré v noci dieťatku dávate, alebo mu namiesto mlieka ponúknuť iba prevarenú vodu alebo čaj. Ak dojčíte, o niečo radikálnejším riešením je nechať dieťa niekoľko nocí spať s oteckom, ktorý ho môže upokojovať iným spôsobom ako dojčením. Tým sa preruší spánková asociácia s dojčením a prenesú sa kalórie z noci na deň.
Fyzické Nepohodlie a Bolesti ako Príčina Budenia
Ak dieťa doteraz spalo dobre a zrazu sa začalo budiť s plačom, je dôležité hľadať fyzickú príčinu. Samozrejme, najprv vylúčte hlad, bolesť a nepohodlie.
- Zúbky: Prerezávanie zubov je typické pre nočné budenie. Bolesť môže byť v ľahu intenzívnejšia, čo dieťa núti budiť sa s plačom. V takom prípade môže pomôcť chladivý gél na ďasná alebo mierne analgetiká podľa odporúčania lekára.
- Bruško: Ak sa dieťa krúti a má vetry, môže ho budiť trávenie. Príčinou môže byť aj gastroezofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, a dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať. Pri problémoch s bruškom môžu pomôcť masáže, cvičenie nožičkami, kvapky proti nadúvaniu, alebo v prípade refluxu úprava stravy a polohovanie dieťaťa.
- Teplota/Choroba: Skontrolujte, či nie je horúce. Horúčka narúša spánok najmä v druhej polovici noci. Intenzívny nočný plač môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom, zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.
- Mokrá plienka: Agresívny moč alebo stolica môžu štípať. Ak má dieťa zaparený zadoček, každé cikanie ho zobudí bolesťou. Pravidelná výmena plienok a dôkladná hygiena sú kľúčové pre prevenciu zaparenín.
Vývojové Skoky a Spánkové Regresie
Okolo 4. mesiaca, 8. mesiaca a v čase, keď sa dieťa učí chodiť, prichádzajú takzvané spánkové regresie. V týchto obdobiach mozog dieťaťa pracuje na plné obrátky, spracováva nové zručnosti a informácie. Dieťa sa v noci zobudí a začne v postieľke trénovať - pretáča sa, štvornožkuje alebo sa stavia. Tento intenzívny mentálny a fyzický rozvoj môže narušiť zabehnutý spánok.
Toto obdobie treba len prečkať, trvá zvyčajne 2-3 týždne. Je dôležité poskytnúť dieťaťu dostatok priestoru a príležitostí na tréning nových zručností cez deň. Čím viac sa dieťa „vybúri“ a precvičí si nové pohyby počas bdelého stavu, tým menej bude mať potrebu ich trénovať v noci. Podpora a trpezlivosť rodičov sú v tomto období neoceniteľné.
Prostredie a Spánková Hygiena
Spánkové prostredie má významný vplyv na kvalitu spánku dieťaťa. Niekoľko jednoduchých úprav môže výrazne prispieť k pokojnejšej noci:
- Teplota v miestnosti: Nadránom, okolo 3:00 - 4:00, klesá telesná teplota najnižšie. Ak sa dieťa odkopalo, chlad ho môže prebrať. Pre bábätká, ktoré sa v noci hýbu a odkopávajú, je spací vak nenahraditeľný. Udržuje konštantnú teplotu a zaisťuje, že dieťaťu nebude zima, aj keď sa odkopáva.
- Zvukové podnety: Používajte biely šum na prekrytie rušivých zvukov z ulice alebo domácnosti. Biely šum vytvára stabilné zvukové pozadie, ktoré pomáha dieťaťu zostať v spánku a ignorovať náhle hluky.
- Tma: Uistite sa, že miestnosť, v ktorej dieťa spí, je dostatočne tmavá. Tma podporuje produkciu melatonínu, spánkového hormónu.
- Čerstvý vzduch: Pred spánkom miestnosť vyvetrajte, aby bol v nej čerstvý vzduch.
- Denný spánok v postieľke: Nechávate bábätko zaspávať v kočíku? Pozor na to! Mali by ste vedieť, koľko spánku vaše dieťatko potrebuje. Snažte sa zorganizovať si deň tak, aby si mohlo zdriemnuť vo svojej postieľke čo najčastejšie. V prípade, že je zvyknuté cez deň spať výhradne v kočíku, choďte na zmenu zaspávania v postieľke pomaly. Najskôr sa snažte, aby zaspalo v postieľke aspoň raz za dva dni a neskôr raz denne.
Poruchy Spánku u Starších Detí - Parasomnie
Problémy so spánkom sa netýkajú len bábätiek. Aj staršie deti môžu mať problémy so zaspávaním alebo sa v noci často budiť s plačom. Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takémmu v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
- Rozprávanie v spánku: Dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
- Nočné mory: Často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom. Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Nočné mory môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov a podobne. Uistite sa, že dieťa spí dostatočne.
- Nočný des: Je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli. Pri nočných desoch sú deti veľmi rozrušené, ale stále v stave hlbokého spánku - z ktorého sa ťažko prebúdza. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Nočné desy začínajú náhle a často krikom alebo plačom. Trvajú približne 10 - 15 minút alebo aj dlhšie. Ak má vaše dieťa nočný des, nebuďte ho. Ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Znovu pomáha večerná rutina, rozprávky a relaxácia.
- Zmätenosť zo sna: Dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
- Námesačnosť (somnabulizmus): Vyskytuje sa medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny.
V týchto prípadoch je dôležité zistiť príčinu plaču a hľadať riešenia, ktoré sú vhodné pre dané dieťa a jeho vek. Môže ísť o separačnú úzkosť alebo iné faktory, ktoré narúšajú spánok.
Zdravý spánok bábätiek - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal
Praktické Stratégie a Konzistentný Prístup pre Rodičov
Zlepšenie spánku dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť a konzistentný prístup. Tu je akčný plán pre unavených rodičov:
- Vylúčte bolesť a hlad: Ak je dieťa zdravé a najedené, problém je pravdepodobne v samotnom spánkovom návyku. Vždy najprv skontrolujte, či dieťaťu nie je zima/teplo, či nemá mokrú plienku alebo či ho niečo nebolí (zuby, bruško).
- Odstráňte nevhodné spánkové asociácie: Skúste bábätko ukladať do postieľky ospalé, ale ešte bdelé. To mu umožní naučiť sa zaspávať samostatne a spájať si s postieľkou pocit bezpečia.
- Vytvorte si spánkovú rutinu: Pravidelná spánková rutina pomáha dieťatku chápať, že sa blíži čas spánku. Môže zahŕňať kúpeľ, obliekanie pyžamka, čítanie príbehov, spievanie uspávanky a tlmené osvetlenie. V prípade, že sa to isté deje každú noc, dieťa začne chápať, že spánok príde čoskoro.
- Optimalizujte prostredie: Zabezpečte tmu a ticho. Používajte biely šum na prekrytie zvukov z ulice alebo domácnosti. Udržujte v miestnosti konštantnú teplotu a zvážte použitie spacieho vaku.
- Konzistentnosť je kľúčová: Nemeňte stratégiu každú noc. Dieťa potrebuje čas, aby si zvyklo na nový spôsob zaspávania. Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať, až zaspí, tento spôsob je pre väčšinu rodičov stresujúci. Preto radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu.
- "Zlatá stredná cesta": Rodičia chcú takmer inštinktívne plačúce dieťatko utešiť. V prvých šiestich mesiacoch života tak aj vždy urobte! Po tomto čase však skúste pred tým, než ho zoberiete na ruky alebo iným spôsobom utíšite, vydržať pár minút, či nezaspí predsa len bez vašej prítomnosti. Keď dieťatko v postieľke plače, skontrolujte, či nie je hladné, smädné, či nemá špinavú plienku, prípadne či nemá zvýšenú teplotu. Ak je všetko v poriadku a dá sa predpokladať, že plače len preto, lebo má zaspať samo v postieľke, vyskúšajte stratégiu navrhnutú psychologičkou Elizabeth Lombardon. Keď dieťa uložíte do postieľky a odídete z izby, ak plače, počkajte 5 minút, než k nemu opäť vojdete. Uistite ho, že ste blízko, pohladkajte a opäť odíďte. Takto sa k plačúcemu bábätku vracajte po piatich minútach, až kým nezaspí. Po dvoch - troch nociach vydržte 10 minút. Po ďalších dvoch - troch nociach to vyskúšajte s 15-minútovým intervalom. Dieťatko by v tomto čase už malo dokázať zaspávať bez veľkého plaču.
- Primeraný čas spánku: Človek by si myslel, že ak nechá svojho anjelika dlhšie hore, zaspí rýchlejšie a bude spať dlhšie a hlbšie. Táto teória však obvykle zlyháva. „Keď deti zostanú dlho hore, obvykle sú viac unavené, preto trvá dlhšie než zaspia a častejšie sa v noci budia,“ upozorňuje Mindell. Ak je dieťatko naučené chodiť spať neskoro, každý deň posuňte čas spánku o 15 minút skôr, až kým sa nedostanete na odporúčaných 19.00 až 20.00. Inou alternatívou je to, že dieťa jednoducho okúpete a dáte do pyžamka skôr ako inokedy, aby malo pocit, že už je noc.
Ak dieťa v noci nespí, často je potom cez deň mrzuté a preťažené, čo vedie k ešte horšiemu spánku. Je veľmi dôležité, aby rodičia mali primerané očakávania voči veku a spánku svojho bábätka. Nečakajte teda od vášho 3-mesačného alebo ročného dieťatka, že musí prespať noc. Je úplne normálne, ak sa párkrát zobudí. V prípade, že sa zdravé bábätko/dieťa budí častejšie, jedná sa pravdepodobne o narušenie spánku z dôvodu rušivej spánkovej asociácie alebo nevhodného režimu, či spánkovej hygieny, alebo zdravotného problému. Dieťa môže aj v tomto veku spávať celú noc, ale je prirodzené a normálne, ak sa v noci zobudí. Každé dieťa je v tom, čo kedy zvládne iné a každý rodič je iný v tom, ako to cíti a ako by to chcel.
Skúsenosti Rodičov a Odborné Poradenstvo
Mnohí rodičia, ktorí sa stretávali s problémami so spánkom svojich detí, zdieľajú pozitívne skúsenosti po absolvovaní odborného poradenstva. Uvádzajú, že vďaka citlivému vedeniu a individuálnemu prístupu sa im podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenie spánku ich detí, a to bez negatívnych metód, ako je vyplakávanie.
Časté sú prípady, keď sa rodičia domnievajú, že časté nočné budenie je u dojčených detí normálne a nevyhnutné. Po poradenstve však zistia, že dojčenie nemusí byť jediným dôvodom nočného budenia a že existujú spôsoby, ako dosiahnuť dlhší a kvalitnejší spánok bez toho, aby dieťa prestalo byť dojčené.
Rodičia tiež oceňujú, že im odborníci pomohli porozumieť detskému spánku a naučili ich, ako pracovať na jeho zlepšení. Zistili, že aj malé zmeny v dennom režime a spôsobe uspávania môžu mať veľký vplyv na kvalitu nočného spánku. Napríklad, niektorí rodičia popisujú situácie ako táto: "Mam 15 mesačného chlapca a je dosť uplakaný od narodenia. Je jedno ako dlho spí, proste vždy vstáva s plačom. Prečo je to tak? Je to ok? Kedy z toho vyrastie a ja nájdem v postieľke usmiate dieťatko? A zaspávame s plačom pravidelne…" Iný rodič s 22-mesačným dieťaťom uvádza: "Mam 22 mesačného, ktorý už aj celkom pekne komunikuje… no zobúdza sa takmer stále s plačom, krikom, ako sa už vie troška vyjadriť tak mi došlo, že niekedy sa mu niečo sníva, alebo proste si uvedomí, že zaspal pri mame a zobudí sa sám, tak protestuje, aj keď zaspí sám, tak sa po zobudení dožaduje mamy… často sa budí s krikom - a kričí napr. 'nieeee', 'mama', 'lopta neni'… celkovo máme problém aj so zaspávaním, on proste je také temperamentné dieťa, čo chce byť hore a nechce ísť spať, dlho zaspáva, protestuje, kým mu sily stačia… a s takým naladením sa väčšinou i prebúdza i v noci na mliečko i ráno definitívne… za posledné mesiace si spomínam na jedno ranné prebudenie moje, kedy som sa nezobudila na jeho krik, ale na to, že malý vstal kľudne s úsmevom a v postieľke sa bavil a rozprával s plyšákmi, bolo to pre mňa neskutočne krásne toto vidieť, ten obraz zostane nadlho uložený… no a viac sa to nezopakovalo :P, väčšinou stačí sa na neho milo prehovoriť, pohladkať, usmiať sa a sa hneď skľudní…". Tieto osobné príbehy potvrdzujú, že každé dieťa je individuálne a vyžaduje si špecifický prístup. Aj v prípade, keď dieťa „piští aj keď som pri ňom, akoby bol stále nervózny“, je potrebné hľadať hlbšie príčiny tohto nepokoja.
Odborníci zdôrazňujú, že dlhodobé časté nočné budenie môže byť považované za pediatrickú insomniu. Zlepšenie spánku a kvality spánku celej rodiny prispieva k zlepšeniu vzťahov medzi matkou a dieťaťom, otcom a dieťaťom, ako aj medzi matkou a otcom. Som zástancom zlatej strednej cesty prístupu k spánku, ktorá kombinuje citlivé reagovanie na potreby dieťaťa s postupným učením sa samostatnosti pri zaspávaní.
tags: #dieta #sa #budi #s #velkym #placom