V diskusii o správnom psychomotorickom vývoji dieťatka sa často stretávame s mnohými zvyklosťami, ktorých vplyv na dieťa je niekedy kontraproduktívny. Potom, ako som v minulom článku o trakčnej skúške rozobrala, prečo doma neťahať deti za rúčky z ľahu do sedu, rozhodla som sa pokračovať vo vysvetľovaní a poukazovaní na mnohé zlozvyky, s ktorými sa stretávam. Zároveň si objasníme hlboký význam nosenia dieťaťa v náručí, čo je inštinktívna potreba, ktorú nám dieťatko často dáva najavo. Či už ide o bežné vodiace praktiky, kedy malé bábätká potácajúce sa z nohy na nohu, vedené rodičmi či starými rodičmi za rúčky zdvihnutými vysoko nad hlavou, alebo o naliehavé volanie po telesnom kontakte, je kľúčové pochopiť, aký vplyv majú tieto interakcie na jeho chôdzu, emocionálny rozvoj a celkovú psychiku. Naučí sa chodiť skôr, alebo práve naopak, to nástup jeho chôdze zabrzdí? A aký má vplyv na jeho vývoj to, keď si ho zoberieme na ruky, keď si to pýta?
Samostatná chôdza a riziká vedenia za ruky
To, kedy dieťatko začne samostatne chodiť, je veľmi individuálne. Podieľajú sa na tom mnohé faktory, ako kvalita predošlého psychomotorického vývoja, prostredie, v ktorom sa mohlo hýbať, motivácia, ktorú má, jeho osobnosť a povaha, ale aj telesné a genetické faktory, ako napríklad svalové napätie. Všeobecne zaužívané medzi mnohými rodičmi (a starými rodičmi) je, že keď dieťatko dovŕši prvý rok, malo by chodiť. Nie je to tak. Každé dieťa má svoj čas, kedy to príde, netreba ho porovnávať s rovesníkmi.
Pod pojmom samostatná chôdza rozumieme to, keď sa vie dieťatko samostatne rozbehnúť, zmeniť smer a zastaviť. Tomuto predchádza najprv stoj s oporou o nábytok, obchádzanie nábytku, samostatný stoj a až neskôr chôdza. Je veľmi dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými týmito stupňami, pretože v každom jednom si trénuje mnoho vecí. Napríklad ako zaťažiť chodidlo, ako ho položiť na zem, ako „uchopiť“ terén, ako si nastaviť a meniť ťažisko, ako spevniť trup, ako používať jednotlivé svaly a tak ďalej. Zároveň pri týchto procesoch dozrieva aj nervová sústava dieťatka a stáva sa na chôdzu zrelším.
No a potom prídeme my rodičia a naši rodičia, celí nadšení, že dieťatku pomôžeme, že bude chodiť, veď ono to už chce, chytíme ho za rúčky a poďme na to. Ale čo sa pri tom deje? Chôdza ťahaním za ruky sa veľmi odlišuje od tej, ktorú má dieťatko vykonávať samostatne.
Negatívny vplyv na pohybový aparát a držanie tela
Prvá vec, ktorá je pri vedení dieťatka za ruky ovplyvnená, je ťažisko. Tým, že je dieťa opreté a zavesené o ruky vodiaceho, ťažisko sa presúva smerom dopredu. Skúste si všimnúť, keď tak uvidíte niekoho chodiť, že je to malé dieťatko často prehnuté ako luk. V tomto postavení nemôžu správne fungovať bruško, stabilizátory trupu a chrbtice. Keďže sú deti vzrastom malé a rodič je oproti nemu veľký, musí sa k nemu skláňať a chtiac či nechtiac mu vyťahuje a ťahá ruky nahor, a zároveň sa mu na ne dieťatko zavesí. To opäť vedie k nesprávnemu postaveniu ramenného pletenca a krčnej chrbtice, čo môže mať dlhodobé následky na celkový vývoj držania tela.
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Čo sa týka došľapu a položenia chodidla na zem, jeho zaťaženia a aktívnej práce chodidla, tiež je to pri vodení za ruky iné, ako pri samostatnej chôdzi. Mnohokrát vidno nášľap na špičku, namiesto zaťaženia celého chodidla, a chýba aktívna práca prstov pri odraze dopredu. Chodidlo, ktoré nie je zaťažované správne od päty po špičku, sa nemôže plnohodnotne vyvíjať a plniť svoju funkciu tlmenia nárazov a adaptácie na terén. To môže neskôr viesť k problémom s klenbou chodidla a celkovou stabilitou.
Psychologický aspekt a učenie samostatnosti
Netreba zabúdať ani na psychologický moment vodenia za ruky, pri ktorom sa dieťa spolieha na niekoho iného ako na seba. Tým pádom sa môže predĺžiť čas, kým sa samo rozhodne pustiť a vykročiť. Neustála podpora a vedenie mu nedávajú priestor na vlastné objavovanie rovnováhy, pádov a následného vstávania, čo sú kľúčové prvky učenia sa chôdze. Dieťa si nevytvorí vnútornú motiváciu a sebadôveru, že dokáže chodiť samo. Aj z týchto dôvodov považujem vodenie za ruky, aj keď väčšinou dobre myslené, za kontraproduktívne a často namiesto urýchlenia samostatnej chôdze sa dieťatko naučí nesprávne pohybové vzory. Ako pri svojej práci vždy tvrdím, najlepšie je, keď má dieťatko na všetko dosť času a začne chodiť, keď je na to ono samo pripravené, mentálne aj fyzicky. Pomáhajme mu tak, že mu nepomáhame. Sledujme jeho vývoj, buďme mu nápomocní, vytvárajme mu tie najlepšie podmienky a ono (keď príde ten pravý čas) sa nám odmení prvými samostatnými krôčikmi a radosťou z toho, že to zvládlo samé. Samozrejme, ak sa vám niečo nezdá na chôdzi vášho dieťatka a nie ste si istí, či je všetko tak, ako má byť, vždy môžete zájsť za odborníkom, ktorý ho zhodnotí a poradí vám, čo treba prípadne robiť.
Hlboký význam nosenia dieťaťa v náručí
Každý z nás vie, že keď chceme upokojiť plačúce dieťatko, najlepšie urobíme, keď si ho zoberieme na ruky. Robíme to automaticky a podvedome, ale uvažovali ste už niekedy nad tým, prečo to skutočne funguje? Ide o inštinkt vraj až z našej prehistórie.
Inštinktívne upokojenie a fyziologické reakcie
Tajomstvo tohto čarovného upokojenia rozlúštili japonskí vedci a nie je to len samotným kontaktom s rodičom. Ich výskum potvrdil, že deti sa pri tom, keď ich zoberieme na ruky, hlboko upokoja, a preto sa hlbšie zamerali na fyziologické procesy, ktoré pri tomto akte fungujú. Mamičky inštinktívne berú plačúce dieťatko na ruky a je to proces formovaný evolúciou. Keď si zoberieme dieťa na ruky a nesieme ho, spomalí sa jeho srdcový rytmus, ale zas tak úplne jednoduché to nie je.
Pri bližšom skúmaní vedci odhalili, že do procesu upokojenia sa bábätka je zapojený celý súbor telesných aktivít - ako nervových, tak i tých, ktoré majú na starosti činnosť srdca. Ich výskum zahŕňal meranie elektrickej mozgovej aktivity u ľudských i myších mláďat. Keď dôjde k blízkemu kontaktu mladej myši a jej matky, ktorý sa dá prirovnať nášmu noseniu dieťaťa na rukách, myška zaujme uvoľnenú pozíciu s pokrčenými končatinami. Navyše prestane vydávať nepríjemný zvuk, ktorý môžeme charakterizovať ako prenikavé vŕzganie. Myši na to, aby sa upokojili, potrebovali hmatové podnety - cítiť blízkosť svojej matky a pohyby jej tela. Tieto zistenia naznačujú hlboký evolučný mechanizmus upokojenia pri fyzickom kontakte a pohybe.
Na čo sú dobré tieto výsledky, keď vlastne automaticky vieme, ako máme upokojiť svoje dieťa? Niektoré deti je ťažšie upokojiť a niektorí rodičia ťažšie zvládajú upokojenie dieťaťa, prípadne to vôbec nedokážu. Práve rodičom, ktorí majú ťažkosti upokojiť svoje dieťatko, budú slúžiť výsledky štúdie, ktoré boli uverejnené v odbornom magazíne Current Biology. Nové zistenia teda majú mať významný vplyv na rodičovstvo. „Správne pochopenie dojčiat by znížilo frustráciu rodičov a bolo by prínosom, pretože neutíšiteľný plač je hlavným rizikom zneužívania detí,“ tvrdí japonská odborníčka. Priznajme sa, koho plač bábätka - najčastejšie toho vlastného - nevytáčal takmer do šialenstva, respektíve do zúfalstva. Mnohé mamičky sa zopárkrát v živote stretnú s tým, že sa cítia absolútne bezradné a nevedia, čo majú robiť s večne plačúcim dieťatkom. Skúšajú všetko možné - prebaľujú, kŕmia, zabávajú a plač stále trvá. Mamičky, najmä tie, ktoré nemajú pomoc partnera alebo blízkej osoby, to môžu skutočne veľmi ťažko znášať a môže to viesť k pocitu, že nie sú dobrými matkami.
Prekonávanie mýtov o „návyku na ruky“
Nosiť alebo nie? Niektoré mamičky dokáže neutíšiteľný plač detí skutočne „vynerváčiť“, a to až tak, že sa dopustia činov, ktoré neskôr veľmi ľutujú. S plačom nám veľmi nepomôže ani „kodŕcanie“ na kočíku, len-len, že dieťa z neho nevypadne. Pozor, takýmto natriasaním mu môžeme aj ublížiť. Nuž, často by bolo najlepším spôsobom, ako upokojiť dieťa, vziať ho na ruky, i keď sa mamičky obávajú, že ho potom budú musieť stále len nosiť. Nuž, ale nie je vôbec zvláštne, že deti milujú nosenie a je to pre nich skutočne upokojujúci zážitok. Koniec-koncov, nosili sme ich celé tehotenstvo a stále cítili nielen naše pohyby, ale aj naše dýchanie, pulz srdca, teplo.
Doktorka Kumi O. Kuroda z Riken Science Institute v Japonsku tvrdí, že táto reakcia dieťaťa na nosenie, respektíve vzatie na ruky, je prínosom nielen pre dieťa, ale aj pre matku samotnú. Veria, že mnohé cicavce majú podobným spôsobom zabudovanú upokojujúcu reakciu, po ktorej siahnu, keď sa ich potomstvo cíti v ohrození alebo nepohodlne. Je to zvláštnosť cicavcov ako sú levy, veveričky a ďalších, ktorá im pomáha prežiť. Odborníčka tiež tvrdí, že hoci ich štúdia bola vykonaná na deťoch a matkách, dajú sa jej výsledky aplikovať aj na iných primárnych opatrovateľov, či už sú nimi otcovia, nevlastné matky a podobne.
Niektorí rodičia sa zdráhajú dlhšie nosiť svoje bábätko na rukách, pretože sa obávajú, aby sa „na ruky“ nenaučilo, aby nezostalo na rodičoch a na ich náručí závislé. Chcú, aby bolo dieťatko samostatné a domnievajú sa, že samostatnosť je najlepšie začať trénovať hneď od narodenia. Pravdou je však presný opak. Už počas samotného prvého roka života je medzi deťmi nosenými a nenosenými na rukách vidno podstatný rozdiel.
Rozvoj dôvery, sebaistoty a emocionálnej inteligencie
Deti s dostatkom telesného kontaktu sú spokojnejšie, menej plačú, svoj bdelý život tak môžu viac venovať pozorovaniu a učeniu. Ich telo nemusí znášať nadmerné výkyvy stresových hormónov, čo priaznivo pôsobí na celkový psychický vývoj. Podstatné je však aj to, ako starostlivosť v prvom roku života dieťaťa podmieňuje jeho ďalší psychický vývoj. V tomto období, hoci si naň neskôr človek vôbec nepamätá, sa kladú hlboké základy vnútorného psychického života. Človek na nich stavia po celý život. Sú poskladané z jednotlivých, väčšinou sa opakujúcich zážitkov a pocitov bábätka.
Ak sa rodičia citlivo starajú o potreby dieťaťa, nenechajú ho nevšímavo plakať a neustálym fyzickým kontaktom mu dávajú najavo svoju lásku, naučí sa im dieťa dôverovať. Pocit dôvery sa zvnútorňuje a stáva sa z neho základ pre sebadôveru. Zároveň dieťa nadobúda základy zdravej sebaúcty a sebavedomia. Takto „vyzbrojené“ dokáže v ďalších vývojových štádiách lepšie prekonávať prekážky a pokračovať v zdravom psychickom raste (samozrejme naďalej láskavo a múdro vychovávané). Počas dospievania mu vnútorná sila, ktorú nadobudlo počas ranného detstva, pomôže odolávať nástrahám, akými sú drogy či iné nezdravé spôsoby života. Bude odolnejšie voči úzkostným a depresívnym poruchám.
Dieťatko často nosené dostáva i základy emočnej inteligencie. Rodič sa učí lepšie poznávať dieťa, no i dieťa, ktoré trávi veľa času s rodičom, sa účastní na jeho emočnom prežívaní. Dostáva tak základy súcitu. V správaní voči druhým ľuďom je spočiatku opatrné, ale po chvíli už ústretové, a preto býva veľmi obľúbené. S veľkou pravdepodobnosťou zostane takým i naďalej, aj keď dospeje. Človek, ktorý nosí hlboko v duši maminu náruč plnú lásky, je viac schopný druhým lásku dávať a konať nezištne, altruisticky, smerom k vznešeným cieľom.
U malého dojčaťa je závislosť na rodičoch pochopiteľná, prirodzená a zdravá. Inštinkty zakódované v nižších častiach mozgu mu signalizujú, že bez tesného telesného kontaktu s rodičom mu hrozí nebezpečenstvo. Opustenie môže znamenať aj smrť. Potrebuje dostať to, čo jeho prvé vývojové štádium vyžaduje - uspokojovanie potrieb, tíšenie plaču, veľa telesného a verbálneho kontaktu, pocit maminej hrejivej lásky. Tak sa postupne učí dôverovať. Zároveň sa rozvíja motoricky. Keď má približne rok, začína chodiť. Absolútna závislosť pominie.
Praktické odporúčania pre rodičov
Ako je to teda v praxi? Nikdy neberte detský plač na ľahkú váhu. Jeho dôvod je vždy vážny. Dieťa vyjadruje svoju nepohodu a bezmocné volá všemocného rodiča, aby prišiel, pomohol, pritúlil, pofúkal. Nesklamte jeho dôveru. Nenechávajte ho osamotené. Poskytnite mu životodarné ľudské teplo, pocit bezpečia a istoty, ktorý získa vo vašej náruči. Noste ho čo najčastejšie. Najbezpečnejšie a najpríjemnejšie sa bábätko cíti v nosiči typu šatky či vaku, schúlené v polohe, ktorá mu je dôverne známa zo života pred narodením. Táto poloha je preň najvhodnejšia aj z telesného hľadiska.
Dieťatko môžete bez obáv neobmedzene nosiť na rukách. Veľa tým získa nielen ono, ale aj vy. A váš vzájomný vzťah dosiahne dosiaľ netušené rozmery a bude sa nádherne rozvíjať. Ako matka dvojročného syna môžem potvrdiť, že sa medzi nami vybudoval vďaka noseniu veľmi hlboký vzájomný vzťah, boli to ničím nenahraditeľné krásne chvíle pre nás obidvoch. Môj syn sa pri mne vždy maximálne ukľudnil, bol veľmi vyrovnaný, spokojný. Na základe svojich skúseností môžem tiež potvrdiť, že názory typu „Neber si ho na ruky, lebo sa na to naučí!“ sú absolútne nepravdivé. Dovolím si tvrdiť, že ten, kto o tomto presviedča ostatných, nikdy svoje dieťa nenosil. Akonáhle dieťa začne štvornožkovať, chodiť a objavovať svet, jeho potreba tesného telesného kontaktu sa postupne uvoľňuje a začne si užívať samostatnosť, nosenie už vôbec nebude vyžadovať. Ak plače, zoberte si ho do náručia, ak chce byť s Vami, keď niečo robíte, tak si ho uviažte do šatky alebo nosiča. Je odborníkmi dokázané, že nosené deti sú duševne vyrovnanejšie, ich dôvera voči svetu, ako aj odvaha spoznávať nové veci je silnejšia. Na nosenie novorodencov je ideálna elastická šatka. Viaže sa veľmi jednoducho, poradia si s ňou aj úplné začiatočníčky. Želám každej mamine, aby si vychutnala krásne a nezabudnuteľné chvíle nosenia!
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Komplexný vývoj rúk a jemnej motoriky
Máte doma bábätko a chcete vedieť, či sa jeho ruky vyvíjajú správne a zároveň ako podporiť ich vývin? Vývin rúk je neoddeliteľnou súčasťou celkového psychomotorického vývoja dieťaťa a je kľúčový pre neskoršie zručnosti.
Objavovanie rúk a prvé úchopy (0-3 mesiace)
V období od 0. až do 3. mesiaca novorodeniatko zvyčajne drží ručičky vo voľnej pästi. Postupne svoju ručičku začne uvoľňovať, aby sa pripravilo na cielené uchopovanie vecí vo svojom okolí. V tomto období má dieťatko takzvaný tonický úchopový reflex, čo znamená, že keď vložíme náš prst do ručičky dieťatka, zovrie ho v päsť. Tento reflex by mal trvať do konca tretieho mesiaca. Na konci tretieho mesiaca by už bábätko malo objaviť svoje ruky. Začať si ich dávať pred tvár a do úst. Pomaly by sa mal začať objavovať fantómový úchop, čo znamená, že dieťatko pri kŕmení začína chytať fľašu.
Cielené uchopovanie a koordinácia (3-6 mesiacov)
V treťom mesiaci by už dieťatko malo poznať svoje ruky. To znamená, že si ručičky oblizuje a strká do úst, čo je dôležité pre orálnu fázu objavovania sveta. V štvrtom mesiaci by sa u dieťatka malo začať rozvíjať uchopovanie zo strany. Podporiť to môžeme tak, že mu budeme zo strany podávať malé ľahké hračky. Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte. Dieťatko hračky začne dávať do úst, opäť je to prirodzené, preto mu to nezakazujte. V štvrtom mesiaci sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák. Bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Keď zvládne úchop zo strany jednou rukou, najneskôr do 14 dní by to malo zvládnuť aj druhou rukou, čo signalizuje symetrický vývoj.
V období od štvrtého až do piateho mesiaca by už dieťatko malo byť schopné zvládnuť úchop pred strednou líniou tela. Postupne by malo vedieť si hračku preložiť z ruky do ruky. Podporiť to môžete tak, že mu budete podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka. Na konci tohto obdobia by dieťatko malo začať uchopovať hračky aj na brušku. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť dieťaťa môžete tak, že mu položíte hračku vedľa ruky. Opäť hračky strká najprv do úst. Platí to, čo aj v predchádzajúcom období, dieťatko to musí zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Zatiaľ nie je pravákom ani ľavákom.
V piatom mesiaci by už dieťatko malo vedieť hračku zobrať do ruky z každej strany a zároveň ju vedieť prekladať. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť mu môžete tak, že bude hračku podávať z každej strany a pomocou hračky ho motivovať otáčať sa na bok. Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje. Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať. Malo by vedieť zobrať si hračku, ktorá je vedľa neho, keď leží na chrbátiku. Zároveň je na chrbátiku schopné si hračku prekladať z ruky do ruky. V šiestom mesiaci sa dieťatko najviac zaujíma o svoje nohy, dáva si dole ponožky a vkladá si nohy do úst. Na brušku sa otáča do oboch strán a berie si hračky z podložky.
Precízna manipulácia a jemná motorika (7-12 mesiacov)
V siedmom mesiaci sa bábätko najviac zaujíma o veci vo výške, za ktorými sa naťahuje. Je schopné pinzetového úchopu, čo znamená, že zbiera omrvinky zo zeme a dokáže udržať v rukách aj veľmi malý predmet. Dokáže hádzať predmety a začína sa mu rozvíjať jemná motorika. Preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti, aby si precvičovalo rôzne druhy úchopu a manipulácie. Opäť musí byť vývoj oboch rúk symetrický. Ak spozorujete asymetriu alebo oneskorenie v rozvoji úchopov, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Psychomotorický vývin dieťaťa v ranom detstve (25-30 mesiacov)
V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné. Tieto pokroky ukazujú na značný rozvoj hrubej aj jemnej motoriky.
Pokroky v hrubej motorike
Do dva a pol roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho by sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku dva a pol roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách, čo svedčí o dobrej koordinácii a sile svalov.
Od dvoch rokov deti milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz, čím podporíte jeho motiváciu a radosť z pohybu.
Zdokonaľovanie jemnej motoriky
Do dva a pol roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napríklad navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme, veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke.
Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať takzvané „hlavonožce“, čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký „hlavonožcový mäkkýš“ vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že „hlavonožcový mäkkýš“ leží alebo stojí na hlave.
Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, to jest postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky. Tieto činnosti rozvíjajú priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku a koncentráciu.
Formovanie osobnosti a rozvoj zodpovednosti
Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko, čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.
Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napríklad čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napríklad môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc, čím posilní svoju iniciatívu a sebadôveru. Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.
Zároveň by ste dieťa mali učiť aj zodpovednosti. Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo). Malo by sa naučiť hovoriť „prepáč“, ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných. Tieto základy zodpovednosti sú kľúčové pre jeho sociálny a emocionálny vývoj.
Emocionálna podpora a prekonávanie strachov
Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv a podobne), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí. Dôležité je validovať jeho pocity a poskytnúť mu pocit bezpečia a podpory.
Rozvoj reči a jazykové rituály
Vo veku dva a pol roka je rozvoj reči veľmi dynamický. Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.
Deti s nižšou zásobou slov:
- Majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov.
- Používajú jednoduchú gramatiku.
- Skladajú jednoduché súvetia.
- Stále používajú detský žargón.
Deti s vyššou aktívnou zásobou slov:
- Majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú.
- Vedia riadne skloňovať a časovať.
- Seba označujú ako „ja“, čo je dôležitý míľnik v sebauvedomení.
Chyby väčšiny detí:
- Stále šušlajú.
- Prehadzujú hlásky v slovách.
- Môžu prehadzovať slovosled.Tieto chyby sú prirodzenou súčasťou vývoja reči a s vekom a praxou zvyčajne vymiznú.
Deti v tomto veku milujú takzvané „jazykové rituály“, ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc. Opakované počúvanie pomáha upevňovať slovnú zásobu, gramatické štruktúry a rozvíja pamäť.
Chápanie času a osobných údajov
Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napríklad slovíčkom „včera“, hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo „zajtra“ bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napríklad „Včera pôjdeme do zoo“ alebo „Zajtra som bol u deda“). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do štyroch až piatich rokov.
Vo veku dva a pol roka by dieťa malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládnuť povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta), čo signalizuje rozvíjajúce sa vedomie vlastnej identity a miesta vo svete.
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Kreatívne hry na podporu vývoja
Na podporu psychomotorického vývoja dieťaťa existuje mnoho kreatívnych aktivít a hier, ktoré môžete podnikať doma aj vonku. Tieto hry nielenže rozvíjajú rôzne zručnosti, ale posilňujú aj vzájomný vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Zeleninová tlačiareň: Hra pre malých umelcov
Aj tentoraz vám ponúkneme recept na hru, ktorú môžete podniknúť so svojím dieťaťom doma, napríklad za zlého počasia. Táto aktivita je skvelá na rozvoj jemnej motoriky, kreativity a poznávania rôznych tvarov.
Domáca výroba výtlačkov zo zeleniny: Zo zeleniny vyrobíte výtlačky tak, že malým, veľmi ostrým nožom vykrojíte jednoduchý tvar, napríklad trojuholník, koliesko, hviezdu, obdĺžnik. Vhodné je použiť tvrdú zeleninu ako sú zemiaky, mrkva, ale možno použiť aj jablká a podobne. Potom zo strán opatrne odkrojte nepotrebné časti tak, aby ste tvar nepoškodili, takže tvar zostane. K vytláčaniu použite farby (napríklad vodové, temperové alebo prstové). Využite rôzne tvary na vytvorenie obrazu, napríklad vláčika, slniečka, stromu, domčeka, stvárniť môžete aj padajúce lístie zo stromu. A ak k výkresu prilepíte aj niekoľko naozajstných lístkov, gaštany či škrupiny, iste tým výkres spestríte. Táto hra nielenže zábavne precvičí motoriku rúk, ale tiež podporí predstavivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa.
Ak vám článok nezodpovedal všetky vaše otázky, tak sa neváhajte obrátiť na našu infolinku. Môžete telefonicky i prostredníctvom chatu. Pre dôležité informácie o psychomotorickom vývoji starších detí pokračujte na ďalší článok, ten sa zaoberá vývojom detí od 31. mesiaca. Stiahnite si našu psychomotorickú mapu pre deti vo veku od prvého do tretieho roka života a majte všetky informácie o vývoji vášho dieťatka poruke.
tags: #dieta #sa #pyta #na #ruky