Prítomnosť psa v domácnosti presahuje rámec bežného spoločenstva a zábavy. Pre mnohé rodiny predstavuje pes nielen verného spoločníka, ale aj faktor, ktorý môže významne ovplyvniť zdravie a celkový vývoj detí. V posledných rokoch sa čoraz viac vedcov zameriava na pochopenie zložitých interakcií medzi ľuďmi a psami, pričom odhaľujú prekvapivé benefity, ale aj výzvy spojené s ich spolužitím. Od zlepšenia imunity u najmenších až po terapeutickú úlohu pri špecifických potrebách - pes dokáže obohatiť život rodiny v mnohých ohľadoch. Zároveň je však nevyhnutné venovať náležitú pozornosť zodpovednej výchove a správnemu prístupu, aby bolo toto spolužitie harmonické a prospešné pre všetkých jeho účastníkov.
Pes ako genetický štít: Zdravotné výhody raného kontaktu pre deti
Už dlhšie sa predpokladá, že kontakt s domácimi zvieratami môže mať pozitívny vplyv na zdravie detí, no najnovšie vedecké poznatky túto hypotézu ďalej potvrdzujú a rozširujú. Deti, ktoré vyrastajú v domácnosti so psom, môžu byť zdravšie než ich rovesníci bez domáceho miláčika, čo naznačuje, že pes môže fungovať ako akýsi „genetický štít“. Ak patríte medzi rodičov, ktorí premýšľajú, či je správny čas zaobstarať dieťaťu domáceho miláčika, nový výskum môže byť rozhodujúcim argumentom. Vedci zverejnili štúdiu v prestížnom vedeckom časopise Allergy, ktorá analyzovala zdravotné údaje viac ako 255-tisíc ľudí. Výsledok je jednoznačný. Táto rozsiahla štúdia priniesla jasné dôkazy o tom, že skorý kontakt s mikroorganizmami, ktoré pes prirodzene prináša do domáceho prostredia, môže priaznivo ovplyvniť vývoj imunitného systému dieťaťa. Tieto mikroorganizmy môžu pochádzať od starších súrodencov, zvierat, alebo z prirodzeného prostredia, a ich prítomnosť pomáha imunitnému systému naučiť sa správne reagovať na rôzne podnety, čím sa zvyšuje jeho odolnosť. Dôležité je zdôrazniť, že konkrétna štúdia sa zameriava výlučne na prevenciu ekzému, čo je častý problém u malých detí. Zistenia naznačujú, že v prostredí s prítomnosťou psa môže byť riziko vzniku ekzému u detí znížené, čo prispieva k celkovému zdraviu pokožky a imunitnej reakcie.
Toto však nie je prvá štúdia, ktorá potvrdzuje zdravotné výhody súžitia so psom. Mnohé ďalšie výskumy sa zaoberali rôznymi aspektmi vplyvu psov na ľudské zdravie. Napríklad ďalšie štúdie zase dokazujú, že hladkanie psa znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu a zvyšuje množstvo oxytocínu - hormónu lásky. Tento biochemický efekt má priaznivý vplyv na psychickú pohodu, zmierňuje úzkosť a podporuje pocit šťastia a pripútanosti nielen u detí, ale aj u dospelých. Interakcia so psom tak poskytuje nielen fyzické benefity, ale aj dôležitú emocionálnu podporu.
Konkrétne a podrobné údaje priniesla aj štúdia, ktorá sledovala 397 detí vo Fínsku v období od ich počatia, až do času, keď dosiahli jeden rok života. Cieľom tohto výskumu bolo zistiť, ako skorý kontakt so psami a mačkami ovplyvňuje zdravie dojčiat. Výskumníci zistili, že 245 detí (62%) prišlo do styku so psom, zatiaľ čo 136 detí (34%) bolo v kontakte s mačkou. Zaujímavé je, že do konca výskumu, 65% detí žilo v domácnosti bez psa a takmer 76% z nich bez mačky, čo umožnilo porovnať zdravotný stav detí s rôznym stupňom expozície zvieratám. Zatiaľ čo infekcie dýchacích ciest a symptómy ako prechladnutie či dýchavičnosť sú relatívne bežné u dojčiat, štúdia ukázala, že deti, ktoré mali skorý kontakt so psami alebo mačkami, boli počas študovaného obdobia výrazne zdravšie. Vo všeobecnosti, väčší kontakt so psom bol spojený s menším počtom zdravotných problémov. Tieto zistenia silne naznačujú, že vystavenie dojčatám psom v ranom veku môže posilniť ich imunitný systém a znížiť náchylnosť k bežným detským ochoreniam.
Dr. Jennifer Appleyard, šéfka imunologického oddelenia v nemocnici St. John and Medical Center v Detroite, v rozhovore pre HealthDay uviedla: „Vývoj imunitného systému je veľmi komplikovaný.“ Jej vyjadrenie podčiarkuje komplexnosť procesov, ktoré stoja za týmito pozorovanými benefitmi. Prítomnosť psa v rodine by nemala byť zdrojom výčitiek svedomia pre rodičov. Rodičia by sa nemali cítiť previnilo, ak majú domáceho miláčika v období, keď je dieťa ešte veľmi malé. Naopak, mať psa nie je len o zábave a spoločnosti - pre mnohé deti to môže znamenať lepší štart do života aj z hľadiska zdravia. Pes tak prináša do rodiny nielen radosť a lásku, ale aj významný prínos k celkovému zdraviu a odolnosti detí, čo je dôležitý argument pre čerstvých rodičov, ktorí často uvažujú o tom, či s prichádzajúcim dieťaťom ostáva v rodine aj pes či mačka. Namiesto obáv z infekcií by mali zvážiť potenciálne dlhodobé zdravotné benefity. V tejto chvíli, namiesto neistého miesta obľúbeného miláčika v rodine, by mal prevládať pocit dôležitosti a prínosu psa pre rozvoj dieťaťa. Puto priateľstva medzi psom a dieťaťom je tak nielen emocionálne obohacujúce, ale aj vedecky podložené ako faktor prispievajúci k lepšiemu zdraviu. Prečo nie!
Paralely vo výchove: Deti, psy a nebezpečenstvo prehnanej benevolence
Výchova psa v rodinnom prostredí nesie prekvapivé paralely s výchovou detí, a obe oblasti čelia podobným výzvam, najmä pokiaľ ide o nastavenie hraníc a dôslednosť. Na tréningoch psov sa v podstate stretávam stále dookola s podobnými problémami u psov, ktoré majú ale rovnaké jadro. My sme totiž začali vychovávať psy ako deti. Tento prístup, hoci zdanlivo humánny, môže viesť k nežiaducim následkom pre obidve strany. Čo by možno nebolo vo svojej podstate až takým problémom, ak by sme aspoň tie deti vychovávali troška lepšie. Navyše, psy sú vychovávané v obrovskej benevolencii, bez pravidiel. Namiesto štruktúrovaného vedenia a jasne definovaných očakávaní sa psy často ocitajú v prostredí, kde im je dovolené prakticky všetko.
Ruku na srdce, hlavne tí, ktorí už deti máme, dieťaťu by ste nikdy toľko nedovolili. Zamyslime sa nad bežnými situáciami: Dovolili by ste dieťaťu na prechádzke letieť pred vami ako blázon, ignorujúc vaše pokyny a bezpečnosť? Pravdepodobne nie. Dovolili by ste mu vyskakovať na návštevu, prejavujúc neúctu k osobným priestorom a slušnému správaniu? Určite by ste zakročili. Alebo len obyčajné ignorovanie, keď ho oslovíte, čo je základ pre budovanie vzájomného rešpektu a komunikácie? Myslím, že nie. Vidím totiž veľkú paralelu v prístupe rodičov k výchove detí a psov. Obe sú plné nedôslednosti, porušovania pravidiel, ignorácie z oboch strán, prehnanej starostlivosti, je to výchova bez mantinelov. Na konci takejto výchovy je frustrovaný rodič/majiteľ psa a malé vystresované, neschopné klbko, ktoré nepozná nič, len to, že si môže robiť čo chce.
Táto prehnaná starostlivosť a snaha udržať všetkých neustále v „bavlnke“ má svoje dôsledky. Vidím, ako nenecháme deti nudiť sa, riešiť si vlastné problémy bez nás. Prehnaná intervencia do každého aspektu ich života ich oberá o dôležité skúsenosti s prekonávaním prekážok. Rovnako vidím, ako sa snažíme držať deti aj psov za každú cenu ako v bavlnke. Psy nenecháme samé ani na sekundu, dvíhame ich zo zeme, keď sa blíži iný pes, nenecháme ich riešiť si svoje psie záležitosti a získať miesto vo svorke, nedovolíme im ani komunikovať s iným psom. Prepadáme panike, ak niektorý zavrčí, čo je bežná komunikácia medzi nimi. Táto sterilizácia prirodzených interakcií bráni psom v rozvoji sociálnych zručností a schopnosti adaptácie. Podobne je to aj s kŕmením a starostlivosťou: Kŕmime ich na hodinu presne, akoby v prírode bolo všetko vždy nachystané bez práce a boja, presne v ten istý čas. Stresujeme sa pre dokonalé granule a potom náš miláčik zvracia zo žuvačky, ktorú našiel na chodníku. Jeden večer prežratý Pufko odmietne granule a už bežíme na veterinu. Takáto prehnaná starostlivosť paradoxne vytvára zraniteľných a menej odolných jedincov, či už ide o deti alebo psy.
V sobotu som sa zúčastnila kynologického seminára, ktorý aj mne v mnohom otvoril oči. Teraz vidím, ako veľmi ubližujeme tou našou láskou a prehnanou opaterou. Ako nestačí byť dobrý a milý, aké následky má popierať prežitok negatívnej skúsenosti a snažiť sa seba a okolie presvedčiť, že všetko ide len po dobrom a v dobrom. Vidíme to všade okolo. Odvšadiaľ niekto vyskočí a bude vám tvrdiť, ako len láskou a trpezlivosťou vychováme dobré deti, dobrých psov. Ozaj? Realita ukazuje, že tento jednostranný prístup je často kontraproduktívny. Pre skutočne vyrovnanú a zdravú osobnosť je nevyhnutné zažiť aj výzvy a prekážky, ktoré formujú charakter a odolnosť.
Tipy na výcvik psov v „dospievajúcej fáze“
Yin a Yang vo výchove: Prijatie svetla aj temnoty pre silnejšie osobnosti
Prístup k výchove detí a psov v modernej spoločnosti často odráža hlbšiu ľudskú snahu vyhnúť sa nepohodliu a smerovať výlučne k blahobytu a jednoduchosti. Ja to chápem tak, že ľudstvo ako také po mnohých rokoch vojen a žití v obmedzeniach a nedostatku chce za každú cenu vyjsť z tejto temnoty na svetlo. Do bohatstva, dostatku, slobody, žitia doslova bez hraníc, či už mentálnych alebo geografických. Potrebovali sme si skúsiť, aké to je. Mať. A sme tu. Všetkého máme viac, než potrebujeme, môžeme čokoľvek komukoľvek povedať, ísť, kam chceme, a mnoho iného. Môžeme pracovať z bezpečia domova, nemusíme sa drieť na poliach, máme svoje práva a stávame sa takmer nedotknuteľnými. Táto túžba po neobmedzenom pohodlí sa prenáša aj do prístupu k výchove.
Zrazu je prísnou výchovou nechať dieťa snažiť sa samé, čo i len zaviazať si šnúrky na topánkach. Ako by sa malo trápiť, radšej zaviažeme alebo kúpime so suchým zipsom. Deti sú zahrnuté hračkami až po krk, majú milión oblečenia, diktujú si, čo budú večerať a či majú byť rybie prsty v tvare dinosaura alebo zvieratiek zo zoo. Domáce práce sú najvyšším trestom. Takáto prehnaná ochrana a ustupovanie vedie k deťom, ktoré nie sú pripravené na výzvy reálneho života. Podobne je to aj s domácimi miláčikmi. Zrazu je neprístojné, aby pes bol počas práce majiteľa v klietke, alebo čo i len sám doma. Poznám ľudí, ktorí si striedajú smeny tak, aby ich miláčik nikdy nebol sám. Stále plná miska, kopec hračiek, dečiek, pelieškov. To všetko z dobrej vôle, no s nešťastnými dôsledkami.
Čo je ale na konci tohto „pozitívneho“ prístupu? Nielen dieťa, ktoré je nesamostatné a nevie si zaviazať šnúrku. Je to v prvom rade budúci dospelý, ktorý sa naučil vyhnúť sa problému, radšej ho neriešiť. Je to človek, ktorý nikdy neprekonal sám seba, nemusel sa snažiť, aby sa cez neúspech, nepohodu a tlak stal šikovnejším a lepším. Vždy dostal všetko, poprípade aj na výber. Vždy bol ochránený, jeho problém vyriešil niekto iný. Sú to často veľmi drzé, zlé arogantné deti, ktoré sú ale vnútri úplne zoslabnuté. Sú to potom dospelí bez komunikačných, sociálnych schopností, neschopní uniesť vinu, kritiku, neúspech alebo zradu.
A je to šteňa, ktoré je nesamostatné, neschopné oprieť sa samé o seba. Nikdy si nemuselo veriť, že zvládne byť samo a nezožerie ho obrovský drak, len čo pániček zatvorí dvere. Nikdy nemuselo plniť žiadne povely, lebo miska je stále plná. Bude z neho pes, ktorý je paradoxne na jednej strane skoro agresívny, neposlušný a zlý, ale na strane druhej úplný slaboch. A problémom je podľa mňa to, že sa snažíme odstrániť z našich životov všetko zlé a za každú cenu sa snažíme si všetko zjednodušiť. Život nie je len biely. Po dni prichádza noc, po svetle tma. Po lete zima. A jedine to striedanie je to, čo nás naučí nielen si vážiť plné misky, ale v prvom rade nás zocelí, urobí silnejším a lepším. Jedine to, že pochopíme pocit chladu v zime, nás naučí vážiť si teplo v lete. A jedine vystavenie sa chladu nás naučí neprechladnúť za prvého vetríka. Naučili sme sa popierať, že temnota patrí k životu. A nemyslím len hmotné veci. Naučili sme sa popierať nekomfort, nepohodu, snahu, trápenie a frustráciu. Popierame smrť. Naučili sme sa zatvoriť oči a čakať. Pretože prosto nevieme na také situácie reagovať, pretože nám to neumožnili. Sme slabí, lebo byť len vo svetle a nepoznať temnotu nás takých urobilo. Svet nie je len dobrý a ani nikdy nebude. Aj dnes príde večer a bude tma. Ak do nej nikdy nevstúpime, budeme sa jej navždy báť. Nerobme to svojim deťom. Svojim psom.
Kedysi pes priviazaný na reťazi pri drevenej búde, do ktorej fučalo zo všetkých strán, nemal ani separačné ani žiadne iné úzkosti. Bol to tvrdý, pripravený, samostatný a sebavedomý kus psa. Nehovorím, aby sme sa vrátili do temnoty a dali svoje psy na reťaze a synov posielali na vojny. Poznáme už jednu aj druhú stranu a myslím, že nie je dobrá ani jedna, ak je jediná, ktorú máme. Takže pozrime na to z odstupom a prijmime temnotu spolu so svetlom. Mám rada symbol YIN A YANG. Má pôvod v dávnej čínskej filozofii a znázorňuje dve navzájom opačné, ale - a to je dôležité, doplňujúce sa sily. Pasivita sa strieda s aktivitou, sila s jemnosťou. Prezentuje oba stavy, pohyb a cyklus v prírode. A jedno bez druhého prosto neexistuje. Svetlo a tma. V svetlej časti je tmavý bod a v tmavej svetlý - ako dôkaz, že záleží na pozorovateľovi, v akom charaktere vidíme svetlú alebo tmavú časť. V skutočnosti totiž aj v tme je svetlo - ťažké časy nás posilňujú, mocnieme a stávame sa odolnejšími, šikovnejšími. Funguje to len spolu. Iba tak a nijako inak. Bez popierania. Je čas na dobro, hru, spravodlivé odmeny a pokoj. A je čas na tvrdú drinu, prácu, snaženie sa a hľadanie svojej hranice. A tu už je jedno, či sa bavíme o psoch, deťoch alebo dokonca o samých nás. Vybalansovanie temnoty so svetlom sa nemusíme učiť, stačí to jednoducho prijať. Príroda sa tým riadi od vždy. Tým, že sa prestaneme snažiť zubami nechtami udržať v teple, blahobyte a bezpečí, sa nám otvorí poučenie a sila. Mali by sme prestať brať nepohodlie ako trest boží, životnú prekážku za hrôzu.
Ja nie som ani zďaleka dokonalá a tiež robím chyby. Aj niektoré moje psy sú rozmaznané. Hlavne jack russel Jerry, aj teraz mu spod deky trčí len nos. A to je moja temota, ktorú prijímam a viem, že ďalšie psy takto vychovávať nechcem. Jerry sa totiž bojí búrky, nechce sa venčiť, ak prší, spí so mnou v posteli, a ak som na dovolenke dlhšie ako týždeň, prestáva žrať. Milé? Nie, vyčerpávajúce pre nás oboch. Toľko som ho ochraňovala, až nevie sám pomaly ani dýchať. Dala som mu len svetlo, dobrotu, pozitívnu výchovu a dnes ma vonku nepočúva, uteká, bojí sa, vymýšľa samé somariny, je to zlodej a ničiteľ. A pritom psychicky veľmi slabý a nesamostatný. Takže som musela sama pochopiť, ako na to inak. Teraz sa snažím, aby moje psy boli milované, a práve preto vedia, čo to je nedostať večer žrať, keď vyviedli nejakú neplechu. Dostanú lekciu, nie trest. Vedia si vážiť misku a vedia, že ak nespolupracujú, nič nebude. Alpha vie, že ak sa bude tlačiť do brány ako buldozer, ako jediná ostane doma a na prechádzku nepôjde. Poznajú, aké to je ležať v zime pred krbom s nami v obývačke, ale poznajú aj fujavicu vonku. Sthenka vo svojich 5 mesiacoch rieši každé stretnutie s iným psom sama. Spáva na chodbe v klietke. Zmokne. Zožrala žuvačku. Asi tri. Granule dostane len pri tréningu kedykoľvek počas dňa. Aj pred cestou v aute. Aj v aute. A keď sa jej nechce a nepočúva, ide spať s cvrčkom v bruchu. Môže jej vyhrávať. Nesmie na nás skákať, trhať nám topánky ani žobrať, keď večeriame my. Nesmie štekať, kedy sa jej zachce. Snažím sa byť dôsledná, spravodlivá a milujúca. Rozhodla som sa dať im Yin a Yang celý a nie si polovicu nechať ukrytú za chrbtom. Skúsme si nalepiť symbol Yin a Yang na nádobu s granulami, aby sme si každý deň mohli pripomenúť svetlo v temnote a temnotu vo svetle na ceste výchovy nášho šťastného psieho parťáka.
Pes ako terapeut: Canisterapia a jej transformačný potenciál
Psy sú veľmi zvláštne stvorenia. S človekom si vytvoria puto ako žiadne iné zviera. A práve toto puto a ich empatia sa výborne osvedčili aj pri práci psov ako terapeutov. Táto špecifická forma terapie, známa ako canisterapia, využíva prítomnosť a interakciu so psom na dosiahnutie terapeutických cieľov u ľudí rôzneho veku a s rôznymi potrebami. Veľmi dobré výsledky dosahujú či už s opustenými starými ľuďmi v domovoch dôchodcov, alebo s osobami každého veku so zdravotným znevýhodnením. Z osobnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že psy patria aj k deťom s Downovým syndrómom. Ich prítomnosť môže výrazne zlepšiť kvalitu života a podporiť rozvoj rôznych schopností.
Aký by teda mal byť pes - canisterapeut - pre dieťa s Downovým syndrómom? Bez ohľadu na vek dieťaťa sa odporúča prirodzene pokojnejší jedinec, odolný aj voči nie vždy citlivým dotykom zo strany dieťaťa. Je dôležité, aby bol pes trpezlivý a dokázal znášať občasné neohrabané prejavy dieťaťa bez toho, aby reagoval negatívne. Veľmi vítanou vlastnosťou psa je v takomto prípade aj trpezlivosť. Príliš „živý“ pes by svojou rýchlosťou a prudkými pohybmi mohol vyvolať strach a neželané reakcie, čo by mohlo narušiť terapeutický proces. Zo strany dieťaťa je potom výhodou, pokiaľ má aktívny záujem o psy a zvieratá všeobecne. Základná afinita k zvieratám uľahčuje nadviazanie kontaktu a prehĺbenie terapeutického puta. Dobrý terapeutický tím však dokáže pracovať aj s deťmi, ktoré za bežných okolností nejavia o psy záujem, a dokáže v nich tento záujem postupne prebudiť prostredníctvom riadenej interakcie.
Kapitolou samou o sebe je potom strach. Odborná literatúra neodporúča canisterapiu pri klientoch, ktorí trpia strachom zo psov a zo zvierat vôbec. Tu však dodávame, že so správnym vedením môže byť práve zbavenie sa tohto strachu jedným z cieľov terapie. Najmä pokiaľ ide o tzv. strach z neznámeho, kedy dieťa nemá predchádzajúce negatívne skúsenosti, ale skôr prirodzenú opatrnosť. Treba k tomu však pristupovať veľmi individuálne a opatrne, s dôrazom na postupnú expozíciu a vytváranie pozitívnych zážitkov.
Veľmi dôležitým a možno často podceňovaným faktorom úspechu canisterapie pri deťoch s Downovým syndrómom je pravidelnosť jednotlivých terapií. Ako sme spomínali v úvode, pes s človekom vytvorí puto a platí to aj opačne - dieťa vytvorí puto so psom. Najmä na začiatku potrebuje čas, aby si na jeho prítomnosť zvyklo a aby sa v rámci terapií dalo reálne pracovať. Keď však dieťa začne svojmu štvornohému parťákovi dôverovať a vybuduje si k nemu vzťah, tak sa vám môžu začať diať zázraky doslova pred očami. Dlhšie prestávky medzi jednotlivými terapiami tento vzťah najmä na začiatku oslabujú, preto je pravidelnosť kontaktu kľúčová.
Škála možných terapeutických aktivít je naozaj veľmi široká. Canisterapia dokáže pomôcť pri rozvoji jemnej a hrubej motoriky prostredníctvom hier, ktoré vyžadujú koordináciu a pohyb, napríklad hádzanie loptičky alebo česanie psa. Je taktiež nápomocná pri rozvoji reči, keďže dieťa často motivuje komunikácia so psom alebo pomenovávanie rôznych činností. Sekundárne pomáha aj pri rozvíjaní sociálnych zručností klienta, učí ho empatii, zodpovednosti a interakcii s iným živým tvorom. Základom každej aktivity je však vždy jej dobrovoľnosť a vzájomná radosť. Interakcia musí tešiť psa aj dieťa. A práve to je jej veľkou výhodou ako doplnkovej terapeutickej metódy - dieťa často cvičí a trénuje svoje telo aj myseľ a pritom si to ani neuvedomuje, pretože je pohltené hrou a interakciou so psom. Rovnako sa dajú cvičenia a hry so psom využiť aj pri iných aktivitách, či už ide o obyčajné hádzanie loptičky, česanie srsti, či spoločnú rozcvičku so psom. Možností je neúrekom a vždy sa dajú prispôsobiť na mieru daného dieťaťa a jeho individuálnych potrieb a schopností. Nehovoriac o prirodzenej detskej kreativite, keď si deti vymýšľajú a vylepšujú plánované aktivity samy, čím sa terapia stáva ešte osobnejšou a efektívnejšou.
Rada by sme však využili tento priestor na upozornenie na jeden podceňovaný vplyv canisterapie oproti iným aktivitám u detí či už s Downovým syndrómom, alebo napríklad s autizmom. Ide o niečo, čomu sa v pracovnej oblasti u dospelých hovorí „soft skills.“ V slovenčine a prenesené do detského sveta sú to akési sociálne zručnosti - ako rešpektovať jeden druhého, navzájom si (i keď neúmyselne) neubližovať, brať ohľad na potreby iných. Dieťa sa napríklad v interakcii so psom učí ovládať a kontrolovať svoju silu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Jednoducho keď robí niečo, čo sa psovi nepáči, ten odíde. Tu treba podotknúť, že správne vycvičený canisterapeutický pes so stabilnou povahou nikdy nie je agresívny a na akýkoľvek podnet zo strany dieťaťa nikdy nereaguje použitím vlastnej sily. To však neznamená, že musí deťom tolerovať čokoľvek. Správne vedený pes, keď sa ocitne v situácii, v ktorej sa z akéhokoľvek dôvodu necíti komfortne, jednoducho odíde. A práve to dáva signál dieťaťu a možnosť rodičovi alebo terapeutovi zasiahnuť a dieťaťu vysvetliť, že to, čo robilo (či už psa potiahlo za chvost, buchlo do neho, alebo nástojčivo kričalo), sa psovi nepáčilo, a keď v tom bude pokračovať, tak žiadna aktivita nebude. Pracuje sa tu pritom s jednoduchým predpokladom, že dieťa o aktivitu so psom stojí. V takom prípade si skutočne začne po skúsenostiach z toho, že pes sa s ním odmietol „hrať“, dávať oveľa väčší pozor na to, čo a ako v jeho prítomnosti robí. Týmto prirodzeným a nenásilným spôsobom sa dieťa učí rešpektu a empatii. Výsledky vedených terapií so psami sú v zahraničí veľmi dobre zmapované a deťom dokážu ako doplnková terapia skutočne pomôcť. Urýchľujú ich rozvoj a napredovanie a zároveň spestrujú program. Našťastie canisterapiu objavuje čoraz viac ľudí aj na Slovensku a úmerne tomu rastie aj počet canisterapeutických tímov, ktoré chcú pomáhať všade tam, kde je to potrebné.
Zodpovednosť a bezpečnosť: Harmónia spolužitia dieťaťa a psa
V každej rodine, kde žijú deti a pes, je kľúčová zodpovednosť dospelých za bezpečnosť a pohodu všetkých členov, vrátane štvornohého priateľa. To vy, dospelí a právoplatní zástupcovia detí, nesiete plnú zodpovednosť za psa. Pes dokáže dieťa bezpochyby mnohému naučiť a je pre neho spovednicou, kamarátom a oporou, no je nevyhnutné, aby bolo toto spolužitie riadené s pochopením pre potreby oboch strán.
Kedy je dieťa pripravené na interakciu so psom? Od kedy je dieťa plne schopné rozlíšiť, či je pes živým tvorom, či miláčikom na hranie? Obstarávate psa do domácnosti, kde sa nachádza už odrastenejšie dieťa, ktoré si uvedomuje, že je pes živý tvor so svojimi potrebami? Potom vedzte, že bude cesta za poznaním, ako pre vás, tak aj vaše dieťa, oveľa ľahšia. Staršie deti sú schopné pochopiť základné pravidlá rešpektu a bezpečnosti voči psovi.
Riešite opačnú situáciu, kedy už pes v domácnosti figuruje a vy naopak očakávate príchod nového ľudského člena? Dbajte na to, aby ste psovi dostatočne osvetlili zmenu, ktorá nastane. Nie slovami, ale primárne činmi. Pes totiž musí vedieť, že nejde na druhú koľaj. Realizujte s ním aktivity, na ktoré bol zvyknutý. Chodili ste s ním 2x týždenne na cvičisko? Neupierajte mu túto možnosť. Postupne ho zoznamujte s novou situáciou a nechajte ho cítiť sa stále dôležitým a milovaným členom rodiny, aj keď sa pozornosť rozdelí.
Je dôležité neprehliadať signály, ktoré pes dáva. Často vidíme dieťa pritlačené tvárou k tej psej. Pes síce môže byť akokoľvek lojálny a bezproblémový, nemusí ale ľudovo povedané „prehryznúť" všetko. Aj psovi môže jednoducho dôjsť trpezlivosť. Nezachádzajte preto do extrémov, ako sú detské prstíky v očiach psa, ťahanie za uši, chvost, srsť. Takéto správanie, aj keď neúmyselné, môže psa vyprovokovať. Je dôležité poučiť deti o správnom prístupe k psovi a vždy dohliadať na ich interakcie. Pes nikdy neuhryzne, bez toho aby k tomu dal jasný signál. Uhryznutie je konečným dôsledkom nedorozumenia psa a človeka. Aj mierny pes sa môže ohnať, ak sa necíti komfortne a v bezpečí. Ak je po dlhší čas vystavovaný pozornosti dieťaťa, dajte mu vždy možnosť úniku na pokojné miesto, áno, do pelechu. Tento bezpečný priestor by mal byť pre psa útočiskom, kam ho deti nemajú nasledovať.
Základné príznaky diskomfortu u psa zahŕňajú: Stiahnuté uši, vyhýbavý pohľad, odvrátená tvár, stiahnutý chvost, nepokoj. Naučiť sa rozpoznávať tieto signály je kľúčové pre prevenciu nežiaducich situácií. Ak pes prejavuje tieto signály, treba mu okamžite poskytnúť priestor a pokoj. Existujú aj špeciálne označenia pre psov, ktoré potrebujú priestor, napríklad pes označený žltou stužkou, čo signalizuje, že k nemu nemáte pristupovať bez súhlasu majiteľa.
Pre komplexnejšie pochopenie života so psom a pre bezpečné a šťastné spolužitie s deťmi je vhodné sa vzdelávať. Odporúčame pozrieť si video z nášho programu Ako sa žije na štyroch nohách, ktoré sa venuje téme harmonického spolužitia. Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie - inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Medzi ďalšie dôležité témy patrí aj starostlivosť o psa seniora, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a pozornosť. Správna starostlivosť o psa, vrátane výberu krmiva a životného štýlu, prispieva k jeho celkovému zdraviu a šťastiu v rodine. Je dôležité, aby majitelia pristupovali k potrebám svojho psa s rovnakou dôslednosťou a láskou ako k svojim deťom, zabezpečujúc tak vyvážené a radostné prostredie pre všetkých.
tags: #dieta #so #psom #okolo #mlaky