Je prirodzené, že rodičia sledujú vývoj svojich detí s pozornosťou a zvedavosťou. Jedným z bežných javov, ktorý sa môže objaviť v ranom detstve, je chôdza po špičkách. Mnohí rodičia si kladú otázku, či je tento spôsob chôdze normálny, kedy by mal zmiznúť a či je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na problematiku špičkovania u detí, jeho možné príčiny, dôsledky a odporúčané postupy.
Kedy je špičkovanie bežné a kedy začať riešiť?
Pre najmenšie deti, ktoré sa len učia chodiť, je špičkovanie pomerne častým javom. Keď sa dieťa prvýkrát postaví, skúša rôzne polohy nôh a snaží sa objavovať svet. V tomto štádiu, okolo 12-15 mesiacov, je špičkovanie považované za normálnu súčasť vývoja. Deti sa vtedy často naťahujú za vecami, ktoré sú vyššie, než dosiahnu, a preto sa im prirodzene zdvíhajú päty. Mnohí rodičia si všimnú, že ich dieťa stúpa na špičky hneď, ako sa prvýkrát postaví v ohrádke. Myslia si, že keď dieťa začne chodiť, prejde to a bude dostupovať pekne na celú nožičku, ale niekedy to tak nie je.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že nie je dôvod na vážne obavy, kým dieťa nedosiahne vek dvoch až troch rokov. Ak dieťa po tomto veku stále pretrváva v chôdzi po špičkách, je vhodné konzultovať situáciu s lekárom. Niektorí rodičia uvádzajú, že ich dieťa strieda špičkovanie s normálnym chodením, niekedy viac špičkuje a zase naopak. V takomto prípade, ak dieťa už dovŕšilo tretí rok života, je vhodné ho na to upozorňovať, aby to nerobilo. Ak to neprestane, poraďte sa s odborníkom.
Možné príčiny špičkovania u detí
Príčiny, prečo deti špičkujú, môžu byť rôznorodé. V prevažnej väčšine prípadov ide o tzv. idiopatický stav, čo znamená, že príčina je neznáma. Toto je najčastejší scenár, s ktorým sa stretávajú rodičia u 5 až 12 % zdravých detí.
Skrátená achillova šľacha
Jednou z možných fyzických príčin je skrátená achillova šľacha. Achilova šľacha spája lýtkové svaly so spodnou časťou päty. Pri aktivácii lýtkových svalov ťahá práve táto šľacha pätu. U niektorých detí môže byť táto kombinácia svalu a šlachy skrátená už od narodenia, pokiaľ dieťa netrpí vrodenými deformitami. Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách. Toto skrátenie môže spôsobiť, že dieťa chôdzou po špičkách kompenzuje nepohodlie alebo bolesť pri normálnom došľape.
Zvyk a environmentálne vplyvy
Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Tento zvyk môže vzniknúť aj ako reakcia na prostredie. Napríklad, deti môžu reagovať na plochy, na ktoré nie sú zvyknuté, a snažia sa im inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o tzv. civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním a umelými, nepodnetnými povrchmi. Obúvanie topánok, najmä tých s ohybnou podrážkou, môže obmedzovať prirodzený pohyb chodidla a viesť k adaptácii v podobe chôdze po špičkách. Niektorí rodičia si všimli, že ich dieťa aj v pevnej obuvi s tvrdou podrážkou stále došľapuje na špičky.
Existuje aj názor, že dieťa by nemalo mať topánky, keď začína stavať na nožičky. Dôvodom je, že dieťa sa lepšie prispôsobí podložke a chôdzi bez obmedzenia v topánke. Pocit slobody dieťaťa bez topánok je úplne iný.
Senzorické a neurologické príčiny
V ojedinelých prípadoch môže byť chôdza po špičkách známkou vážnejších zdravotných problémov. Medzi ne patria:
- Poruchy mozgu: Napríklad detská mozgová obrna, ktorá vedie k viacerým koordinačným problémom, vrátane nesprávnej a nestabilnej chôdze po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela.
- Poruchy svalov alebo nervov: Svalová dystrofia, pri ktorej dochádza k postupnému oslabeniu svalového tonusu. Môže ju odhaliť kontrola svalov a nôh dieťaťa, ktoré bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie.
- Abnormality miechy: Stlačená miecha môže spôsobiť obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Porucha autistického spektra: Chôdza po prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9 % detí s autistickým spektrom chodí na prstoch, zatiaľ čo u detí bez autistickej diagnózy je to menej ako 0,5 %. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, ale je možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch. Chôdza na prstoch pri autizme môže byť aj senzorická, pretože mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
chůze po špičkách ? jak cvičit
Dôsledky pretrvávajúceho špičkovania
Ak sa špičkovanie nelieči a pretrváva dlhšie obdobie, môže mať negatívny vplyv na zdravie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôsledky patria:
- Znížená rovnováha a koordinácia
- Časté pády
- Problémy s obutím
- Problémy s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách
- Sťažnosti na bolesť
- Ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami)
- Napätie v achilových šľachách
Liečba a odporúčané postupy
Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu dieťaťa upraviť, najčastejšie sa pristupuje k nasledujúcim metódam:
Pevná obuv a ortopedické pomôcky
V niektorých prípadoch lekár predpíše pevnú obuv, prípadne ortézu či inú mechanickú pomôcku. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa dieťa často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam.
Chôdza naboso na vhodných povrchoch
Pre lepšiu úspešnosť terapie je dôležité stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé. Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od "uzavretia" chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svoje dieťa behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
V tomto kontexte je dôležité rozlišovať medzi situáciami, kedy sa dieťa snaží vyhnúť nepohodlným povrchom a kedy ide o zvyk. Ak máte koberec, môžete dieťa nechať behať po ňom. Tvrdej podlahy sa netreba báť, pokiaľ je teplo, je výborné a zdravé pre deti chodiť na bosy. V parku, napríklad v piesku, je to tiež skvelá možnosť pre rozvoj chodidiel.
Konzultácia s lekárom
Vždy je najlepšie konzultovať akékoľvek obavy s detským lekárom alebo ortopédom. Lekár na základe vyšetrenia určí príčinu a odporučí najvhodnejšiu liečbu. Ak dieťa prejde pár metrov, ale väčšinou len prebieha krátke trasy, a rodičia mu začali obúvať pevnú obuv s tvrdou podrážkou, je dôležité sledovať, či sa situácia zlepšuje. Niekedy si rodičia myslia, že práve obuv by mohla pomôcť, ale opak môže byť pravdou. V prípade, že dieťa bez topánok chodí ako baletka, ale s topánkami sa mu nedarí, je vhodné skúsiť mu dopriať viac voľnosti pre bosú chôdzu.
Je dôležité začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky dieťa plne zautomatizuje, pretože neskoršia náprava býva omnoho náročnejšia. Ak dieťa už chodí samo a prejde aj 10 metrov, ale väčšinou len prebieha krátke trasy, je vhodné situáciu sledovať a v prípade pretrvávania ťažkostí vyhľadať lekársku pomoc.