Biblia, nazývaná aj Sväté písmo, je súbor kníh, ktoré boli inšpirované samotným Bohom. Je to najpredávanejšia kniha všetkých dôb a predstavuje základnú knihu kresťanstva. V nej sa dozvedáme o stvorení sveta, Bohu a jeho pláne s človekom, ako aj o Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, aby sme mohli mať podiel na nebeskom kráľovstve. Vďaka svojmu nadčasovému posolstvu a hlbokej duchovnej hodnote slúži ako nenahraditeľný zdroj poznania, inšpirácie a duchovného rastu pre milióny ľudí po celom svete.
Štruktúra a obsah Biblie
Biblia sa skladá z dvoch hlavných častí: Starého zákona a Nového zákona. Každá z týchto častí obsahuje rôzne kategórie kníh, ktoré pokrývajú širokú škálu žánrov a tém, od historických udalostí a zákonov až po poéziu, proroctvá a učenie.
Starý zákon
Starý zákon, pôvodne napísaný v hebrejčine s niektorými aramejskými a gréckymi pasážami, tvorí neoddeliteľnú súčasť Svätého písma. Jeho 46 kníh nás oboznamuje s dejinami Božieho vyvoleného národa, s jeho očakávaním Mesiáša a s Božím plánom spásy. Starozákonný poriadok spásy bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Knihy Starého zákona, hoci obsahujú aj nedokonalé a prechodné veci, dosvedčujú celú božskú výchovu (pedagógiu) Božej spasiteľnej lásky. V nich je uložené vznešené učenie o Bohu a spásonosná múdrosť o živote človeka i obdivuhodné poklady modlitieb. V nich sa napokon skrýva tajomstvo našej spásy. Kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo.
Knihy Starého zákona zahŕňajú:
- Pentateuch (Tóra): Prvá kniha Mojžišova (Genezis), Druhá kniha Mojžišova (Exodus), Tretia kniha Mojžišova (Levitikus), Štvrtá kniha Mojžišova (Numeri), Piatá kniha Mojžišova (Deuteronómium). Tieto knihy popisujú stvorenie sveta, počiatky ľudstva, vyvolenie Abraháma a jeho potomkov, desať Božích prikázaní a podrobné zákony pre život Izraelitov.
- Dejepisné knihy: Jozue, Sudcovia, Rút, Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá a Druhá kniha kráľov, Prvá a Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester. Tieto knihy zaznamenávajú históriu Izraelského národa od vstupu do zasľúbenej zeme až po návrat z babylonského zajatia, vrátane vlády kráľov, rozdelenia kráľovstva a období súdov a prorockého vedenia.
- Vyučujúce knihy (Piesne a múdrosti): Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní. Tieto knihy obsahujú poetické a filozofické texty, ktoré reflektujú ľudskú skúsenosť, múdrosť, zbožnosť a vzťah človeka k Bohu. Žalmy sú zbierkou nábožných piesní a modlitieb, ktoré dodnes slúžia ako dôležitý zdroj duchovnej útechy a inšpirácie.
- Prorocké knihy: Izaiáš, Jeremiáš, Náreky (Plač), Baruch, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš. Proroci boli Boží poslovia, ktorí napomínali ľud k pokániu, ohlasovali Božie súdy, ale aj zasľubovali spásu a príchod Mesiáša.
Niektoré knihy, ktoré neboli nájdené v originálnom hebrejskom jazyku, sú zaradené medzi tzv. deuterokanonické knihy. V ekumenickom preklade medzi ne patria Tobiáš, Judita, Ester, Grécky Múdrosti, Sirachovcova, Baruch, Jeremiášov list, Azariášova modlitba, Zuzana, Bél a drak, Prvá a Druhá kniha Machabejcov. Tieto knihy dopĺňajú Starý zákon a poskytujú cenný historický a duchovný kontext.
Nový zákon
Nový zákon, napísaný pôvodne v gréčtine, obsahuje knihy a listy od čias Pána Ježiša Krista. Tvorí ho 27 kníh, ktoré rozprávajú o živote, učení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ako aj o počiatkoch Cirkvi a šírení kresťanstva. Božie slovo, ktoré je Božou mocou na spásu každému, kto verí, je vynikajúcim spôsobom prítomné a prejavuje svoju silu v spisoch Nového zákona. Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia.
Knihy Nového zákona zahŕňajú:
- Evanjeliá: Matúš, Marek, Lukáš, Ján. Tieto štyri evanjeliá verne podávajú to, čo Ježiš, Boží Syn, za svojho života medzi ľuďmi skutočne robil a učil na ich večnú spásu až do dňa, keď bol vzatý do neba. Každé evanjelium ponúka jedinečný pohľad na Ježišov život a posolstvo.
- Skutky apoštolov: Táto kniha opisuje udalosti po Ježišovom nanebovstúpení, zoslanie Ducha Svätého a šírenie evanjelia apoštolmi po celom vtedajšom známom svete.
- Vyučujúce listy (Listy svätého Pavla a iné): Rimanom, 1. a 2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1. a 2. Solúnčanom, 1. a 2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi, List Hebrejom, List svätého Jakuba, 1. a 2. List svätého Petra, 1., 2. a 3. List svätého Jána, Júdov list. Tieto listy sú adresované rôznym cirkvám a jednotlivcom, poskytujú duchovné poučenia, teologické vysvetlenia a praktické rady pre kresťanský život.
- Zjavenie svätého Jána (Apokalypsa): Táto prorocká kniha opisuje vízie o konci sveta, konečnom víťazstve Boha a ustanovení nového neba a novej zeme.
Ako vzniká ekumenická Biblia
Význam a spôsob čítania Biblie
Biblia nie je len historický dokument alebo zbierka príbehov; je to Božie slovo, ktoré má moc budovať a premieňať životy. Boh nám zjavuje svoju lásku a ako prostriedok používa papier, na ktorom máme Sväté písmo zaznamenané. Je to list od milujúceho Otca. To nás podnecuje, aby sa toto slovo stalo opäť čítaným, počúvaným a v láske prijímaným.
Sväté písmo môžeme čítať len vtedy, ak je v nás život, z ktorého ono aj povstalo. Ten istý Duch Svätý, ktorý svätopiscov viedol a inšpiroval, chce a musí inšpirovať aj nás čitateľov a poslucháčov; len tak môžeme pochopiť, čo chce Boh povedať. Svätopisci ešte predtým než napísali knihy, mali zážitok s Bohom. Svet ich predstáv nám môže byť cudzí, lebo len málo vieme o svete, v ktorom žili, a o okolnostiach ich života. A tiež nepoznáme ani biblické jazyky. Boh sa chce s každým stretnúť práve tam, kde sa teraz nachádza. Preto sú cesty k Bohu také rozličné. Ale jedno je spoločné: nestačí cestu len poznať, musíme sa na ňu aj vydať!
Najlepšie je zvoliť si tú istú dobu a nájsť si miesto, kde nie sme rušení. Slovo, ktoré nás zvlášť osloví, si vždy so sebou vezmeme do celého dňa. Časom zistíme, že nielen tá polhodinka, ale celý náš deň bude premenený.
Lectio Divina: Božia reč v našom srdci
Otcovia biskupi nás v pastierskom liste na Prvú adventnú nedeľu v roku 2005 vyzývali čítať Sväté písmo formou lectio divina. Božie čítanie alebo sväté čítanie sa úzko spája s benediktínskou spiritualitou. Lectio divina neznamená čítanie len pre obohatenie svojho poznania alebo pre získanie informácie; je to predovšetkým stretnutie s Bohom, ktorý k nám hovorí v slove.
Lectio divina má štyri stupne či kroky:
- Čítanie (Lectio): Čítam Sväté písmo úplne pomaly, až sa niektoré slovo dotkne môjho srdca a zasiahne ma. Vtedy sa pri tom slove zastavím.
- Meditácia (Meditatio): Odložím knihu a nechám to slovo preniknúť do svojho srdca. To neznamená, že len premýšľam o prečítanom slove, ale že ho nechám zapadnúť hlbšie do srdca a snažím sa ho zakúsiť, vychutnať.
- Modlitba (Oratio): V ktorej odovzdávam svoju túžbu Bohu a prosím ho, aby túto túžbu čoraz viac napĺňal.
- Kontemplácia (Contemplatio): Čisté mlčanie, modlitba bez slov a obrazov, bez myšlienok a citov, čisté zjednotenie s Bohom v hĺbke duše.
Prvé tri stupne môžeme praktizovať sami, ale štvrtý je dar od Boha. Objavujme poklad Božieho slova a dennodenne sa usilujme uvádzať ho do života! Kto aspoň pol hodiny číta alebo počúva Sväté písmo, môže získať úplné odpustky.
Pôst a Sväté písmo
Každé náboženstvo pozná pôst a žiada svojich stúpencov postiť sa. V Starom i Novom zákone má pôst pevné miesto. Aj Ježiš svoje verejné účinkovanie a ohlasovanie začal štyridsaťdňovým pôstom. Podľa Ježišovho príkladu Cirkev vždy považovala pôst za prostriedok na vyháňanie satana. Aj v službe exorcistov sú modlitba a pôst tými najsilnejšími prostriedkami. Prví kresťania poznali dvojdenný pôst v stredu a piatok. Stredajší pôst bol pokáním za Judášovu zradu a piatkový súvisel s dňom Ježišovho ukrižovania. Modlitba a pôst patria popri dávaní almužny k pilierom praxe viery. Biblický pôst je o chlebe a vode. Voda je očisťujúci prostriedok a pripomína krst. Každodenný chlieb ako základná potravina pripomína Eucharistiu.
Mali by sme sa zamyslieť nad skutočnosťou, že pôst v živote Cirkvi takmer úplne stratil význam. Pretrval len v niekoľkých skutočnostiach. Piatok je deň, keď kresťania nejedia mäso. Cirkev pozná dva dni prísneho pôstu - Popolcovú stredu a Veľký piatok. A ešte pôst spojený s Eucharistiou. V aktuálnom uspokojení človek iba ťažko rozpoznáva v sebazaprení pozitívnu hodnotu, tak ako o nej hovorí 4. pôstna prefácia: „Lebo ty v nás telesným pôstom krotíš zlé sklony.“ Objavujme v týchto liturgických textoch skúsenosť stáročí, ktorú treba neustále nanovo objavovať. Pôst uvoľňuje sily a povznáša ducha, otvára naše srdce Božej láske. Nájdime si vlastnú mieru postenia pri zohľadnení svojho zdravotného stavu. Nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom začalo zabúdať aj na zápas proti silám zlých duchov. Satanovo účinkovanie vo svete je čoraz viditeľnejšie a ničivejšie. Je dobré, že sa v mnohých diecézach znova uvádza do Cirkvi služba exorcizmu či oslobodzovania. Pôstny impulz je nielen veľmi zdravý, ale aj nanajvýš aktuálny. „Postiť sa znamená prijať podstatnú formu kresťanského života. Musíme sa vrátiť k spoločným formám cirkevnej kajúcnosti“ (Benedikt XVI.). Cieľ pôstu musí byť predovšetkým duchovný, musí nás dokonalejšie zjednocovať s Ježišom. Pôst posilňuje našu vôľu, aby sme tak ľahko nepodľahli zvodom temnoty a nedali sa oklamať. Vďaka pôstu si uvedomujeme, že v našom živote niečo nie je v poriadku a treba nastúpiť cestu pokánia a obrátenia.
Praktické aspekty a vydania Biblie
Biblia je vyhľadávaná kniha, často darovaná pri životných jubileách. Viazaná v koži či s bohatými kresbami by nemala slúžiť len ako dizajnový doplnok, ale ako živé a účinné Božie slovo, ktoré preniká až po oddelenie duše od ducha. Nechajte ju prehovárať k vášmu srdcu. Má vám čo povedať každý deň.
Existuje mnoho rôznych vydaní Biblie, ktoré sa líšia formátom, väzbou, prekladom a doplnkovým obsahom:
- Vreckové vydania: Praktické a ľahko prenosné, ideálne na nosenie so sebou. Často obsahujú poznámky a komentáre pre lepšie pochopenie textu.
- Študijné Biblie: Poskytujú rozsiahle poznámky, krížové odkazy, mapy, tabuľky a ďalšie materiály, ktoré pomáhajú hlbšie študovať a porozumieť Svätému písmu.
- Biblie pre deti a mládež: Prispôsobené veku čitateľa, s ilustráciami, zjednodušeným jazykom a zameraním na základné biblické príbehy a posolstvá.
- Špecializované vydania: Napríklad Jeruzalemská Biblia, ktorá obsahuje fundované úvody ku každej knihe a podrobné marginálne odkazy, alebo Y-BIBLIA, ktorá je súčasťou evanjelizačného programu pre mladých.
- Elektronické formáty: E-knihy a online verzie Biblie umožňujú prístup k Božiemu slovu kedykoľvek a kdekoľvek.
Pri výbere Biblie je dôležité zvážiť účel čítania - či ide o osobné duchovné čítanie, štúdium, alebo darovanie. Dôležité je tiež zvoliť si preklad, ktorý je vám najzrozumiteľnejší a najviac vám vyhovuje.
Princípy výkladu Svätého Písma
Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, literárne druhy, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase.
- Obsah a jednota celého Písma: Hoci knihy, z ktorých sa skladá, sú veľmi odlišné, Písmo je jedno vzhľadom na jednotu Božieho plánu, ktorého Ježiš Kristus je stredobodom a srdcom, otvoreným od jeho Veľkej noci.
- Živá Tradícia celej Cirkvi: Sväté písmo je napísané skôr v srdci Cirkvi ako na materiálnych prostriedkoch.
- Analógia viery: Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický.
Zmysly Písma:
- Slovný zmysel: Je to zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu.
- Duchovný zmysel: Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí.
- Alegorický zmysel: Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi.
- Morálny zmysel: Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali.
- Anagogický zmysel: Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú smerom do našej vlasti.
Úlohou exegétov je usilovať sa o hlbšie chápanie a výklad zmyslu Svätého písma podľa týchto smerníc.
Sväté Písmo v živote Cirkvi a jednotlivca
Sväté písmo spolu s posvätnou Tradíciou Cirkev ustavične pokladala a pokladá za najvyššie pravidlo viery. Ono totiž ako Bohom vnuknuté, raz navždy napísané, nemenne podáva slovo samého Boha a v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznieť hlasu Ducha Svätého. Preto sa všetka kazateľská činnosť Cirkvi, ako aj sama kresťanská zbožnosť má živiť a dať sa viesť Svätým písmom. Veď v posvätných knihách Otec, ktorý je na nebesiach, ide s veľkou láskou v ústrety svojim deťom a prihovára sa im. A v Božom slove je taká sila a účinnosť, že ono je pre Cirkev oporou a životnou silou a pre deti Cirkvi posilou vo viere, pokrmom duše, čistým a nevysychajúcim prameňom duchovného života.
Posvätný koncil veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, najmä rehoľníkov, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli vznešené poznanie Krista Ježiša. Nech sa ochotne a s radosťou oboznamujú s posvätným textom buď prostredníctvom posvätnej liturgie, ktorá oplýva Božími výrokmi, alebo nábožným čítaním, prípadne pomocou iných na to vhodných prostriedkov. Nech však pamätajú, že čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom. Duchovní pastieri majú naučiť veriacich, ktorí im boli zverení, dobre používať Sväté písmo.
Ako častá účasť na eucharistickom tajomstve zveľaďuje život Cirkvi, tak isto možno očakávať nové oživenie duchovného života zo zvýšenej úcty k Božiemu slovu, ktoré trvá naveky.