Ústavná starostlivosť o deti na Slovensku je komplexne upravená legislatívou, ktorá definuje podmienky umiestnenia dieťaťa do detského domova, práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán a proces transformácie týchto zariadení. Detský domov predstavuje náhradné prostredie pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Okrem zabezpečenia bývania, vzdelávania a prípravy na povolanie, poskytuje detský domov aj stravovanie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou celostného rozvoja dieťaťa. Strava v detskom domove by mala byť vyvážená, plnohodnotná a prispôsobená veku a potrebám detí, podporujúc nielen ich fyzické zdravie, ale aj emocionálnu pohodu a vytváranie zdravých návykov pre budúci samostatný život. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o legislatíve, fungovaní detských domovov a zmenách, ktoré prechádzajú, so zameraním na oblasť stravovania. Zároveň sa pozrieme na výsledky realizovaného výskumu v oblasti konzumácie alkoholu u detí v týchto zariadeniach a priblížime si kazuistiky zo súčasnej praxe, ktoré odhaľujú skutočné výzvy a inovatívne riešenia v zabezpečovaní stravy pre deti v Centrách pre deti a rodiny (CDR).
Legislatívny rámec a jeho vývoj v oblasti ústavnej starostlivosti a stravovania
Právny rámec ústavnej starostlivosti na Slovensku je primárne definovaný zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý považuje ústavnú starostlivosť za formu náhradnej starostlivosti. Táto však má prednosť pred inými formami, ako je náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť. Stravovanie v detských domovoch je upravené viacerými právnymi predpismi. Historicky, predpis 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci bol základom pre vykonávacie predpisy, ktoré upravovali aj oblasť stravovania v zariadeniach sociálnych služieb.
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 246/2001 Z. z. bola jedným z kľúčových dokumentov, ktorý detailne ustanovoval podrobnosti o stravovaní v niektorých zariadeniach sociálnych služieb, vrátane spôsobu jeho zabezpečovania a výšky stravnej jednotky. Táto vyhláška bola neskôr zrušená a nahradená novšími predpismi. Dnešná úprava vychádza zo zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Medzi najdôležitejšie právne normy, ktoré upravujú stravovanie, patrí aj Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 390/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona. Táto vyhláška upravuje podrobnosti o stravovaní v detských domovoch, vrátane určenia stravnej jednotky na deň na dieťa, maloletú matku a jej dieťa a mladého dospelého. Legislatíva sa postupne vyvíjala s cieľom zlepšiť podmienky pre deti v zariadeniach a zabezpečiť ich potreby, pričom stravná jednotka sa určuje zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a jej výška sa líši v závislosti od veku stravníka.
Zabezpečovanie a štandardy stravovania v detských domovoch
Podľa vyhlášky č. 246/2001 Z. z. bolo stravovanie v zariadeniach sociálnych služieb možné zabezpečovať viacerými spôsobmi. Jedným z nich je príprava stravy priamo v stravovacej prevádzke zariadenia. Ďalšou možnosťou je príprava stravy v profesionálnej náhradnej rodine alebo v samostatnej skupine, kde detský domov poskytuje starostlivosť. Zariadenia môžu tiež odberať stravu z iného zariadenia sociálnych služieb alebo od iných právnických či fyzických osôb oprávnených poskytovať stravovacie služby. V neposlednom rade je povolené aj stravovanie u iných právnických alebo fyzických osôb. Odber stravy z jedného zariadenia do druhého alebo pre občanov mimo zariadenia bol možný len za predpokladu dostatočnej kapacity a vybavenosti stravovacej prevádzky. Úroveň stravovania pre deti v danom zariadení sa pritom nesmela zhoršiť.
Strava sa pripravovala podľa jedálneho lístka, ktorý zostavovala stravovacia komisia. Jej členom bol zvyčajne aj lekár alebo stredný zdravotnícky pracovník a zástupca detí, ktorým sa v zariadení poskytovala starostlivosť. Výnimkou boli prípady starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine a v samostatnej skupine, kde sa predpokladá flexibilnejší prístup.
Legislatíva tiež stanovuje štandardy počtu detí v skupinách, čo má vplyv na organizáciu stravovania a celkovú starostlivosť. V samostatnej diagnostickej skupine môže byť najviac osem detí. V samostatnej skupine a špecializovanej samostatnej skupine je povolených najviac desať detí. Pre najmenších, v špecializovanej samostatnej skupine pre deti do troch rokov, je stanovený limit najviac šesť detí. Tieto štandardy majú zabezpečiť primeranú individuálnu starostlivosť a umožniť efektívne zabezpečovanie všetkých potrieb detí, vrátane stravovania.
Financovanie stravovania: Výška stravnej jednotky a úhrady
Financovanie stravovania v detských domovoch prešlo v priebehu času viacerými zmenami, reflektujúcimi legislatívny vývoj a ekonomickú realitu. Vyhláška č. 246/2001 Z. z. definovala konkrétne rozpätia stravných jednotiek na deň na dieťa v závislosti od jeho veku, pričom tieto hodnoty boli uvedené v slovenských korunách. Pre deti do 3 rokov to bolo 50 Sk až 61 Sk, od 3 do 6 rokov 52 Sk až 66 Sk, od 6 do 10 rokov 55 Sk až 72 Sk, od 10 do 15 rokov 59 Sk až 76 Sk a nad 15 rokov 63 Sk až 80 Sk. V prípade resocializačných stredísk a detských domovov mohla byť horná hranica stravnej jednotky zvýšená o 30 %. Pre deti vyžadujúce špeciálne diéty (diabetická, bielkovinová, výživná, špeciálna) sa stravná jednotka zvyšovala o 25 %.
Následne, vyhláška č. 390/2005 Z. z. aktualizovala tieto hodnoty a priniesla nové rozpätia stravných jednotiek na deň na dieťa a mladého dospelého. Pre deti do 3 rokov veku to bolo 50 Sk až 79 Sk, od 3 do 6 rokov veku 52 Sk až 85 Sk, od 6 do 10 rokov veku 55 Sk až 93 Sk, od 10 do 15 rokov veku 59 Sk až 98 Sk a od 15 rokov veku 63 Sk až 104 Sk. Aj v tomto prípade sa stravná jednotka zvyšovala o 25 % pre deti na diétnej strave a zaokrúhľovala sa na celé koruny nahor. Počas sviatkov sa výdavky na potraviny a suroviny zvyšovali o 170 Sk na kalendárny rok na dieťa a mladého dospelého. Výška úhrady za stravovanie v detskom domove sa určovala podľa počtu odobratých jedál a výšky stravnej jednotky. V prípade mladých dospelých bola úhrada za bývanie v detskom domove stanovená na 15 % sumy životného minima.
Súčasná úprava, rovnako definovaná Vyhláškou č. 390/2005 Z. z., už pracuje s percentuálnym podielom zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo zabezpečuje flexibilnejšiu adaptáciu na meniace sa životné náklady. Konkrétne percentuálne rozpätia pre výšku stravnej jednotky na deň na dieťa, maloletú matku a jej dieťa a na mladého dospelého sú nasledovné: do 3 rokov veku: od 2,2 % do 3,4 %; od 3 rokov do 6 rokov veku: od 2,3 % do 3,6 %; od 6 rokov do 10 rokov veku: od 2,4 % do 3,9 %; od 10 rokov do 15 rokov veku: od 2,6 % do 4,2 %; a od 15 rokov veku: od 2,7 % do 4,4 %. V prípade, že sa stravníkom zabezpečuje diétna strava (diabetická, bielkovinová, výživná alebo špeciálna), stravná jednotka sa zvyšuje o 25 % na deň. Taktiež, stravná jednotka sa zvyšuje o 25 % na deň na maloletého bez sprievodu. Počas rekreačnej činnosti vykonávanej alebo zabezpečovanej detským domovom je stravná jednotka najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa na deň na dieťa, na maloletú matku a na jej dieťa a na mladého dospelého. Pri odbere stravy od iných fyzických osôb alebo právnických osôb alebo pri stravovaní u iných fyzických osôb alebo právnických osôb možno túto sumu zvýšiť o ďalších 2,2 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa na deň na dieťa, na maloletú matku a na jej dieťa a na mladého dospelého. Stravná jednotka sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Stravná jednotka sa rozdeľuje podľa počtu odobratých jedál v percentuálnom podiele zo sumy vypočítanej podľa vyššie uvedených pravidiel. Pre racionálnu stravu, šetriacu diétu a neslanú diétu platí nasledovné rozdelenie: raňajky 12 %, desiata 9 %, obed 40 %, olovrant 9 %, večera 30 %. Pre diabetickú diétu, bielkovinovú diétu, výživnú diétu a špeciálnu diétu platí toto rozdelenie: raňajky 11 %, desiata 8 %, obed 40 %, olovrant 8 %, večera 27 %, druhá večera 6 %. Stravovanie v detských domovoch je financované z verejných zdrojov, konkrétne zo štátneho rozpočtu. V prípade, že dieťa alebo mladý dospelý v detskom domove má príjem (napr. sirotský dôchodok), je povinný prispievať na stravovanie. Výška príspevku sa určuje individuálne a zohľadňuje výšku príjmu a životné minimum.
Jedálniček v detskom domove a špecifiká diétneho stravovania
Jedálniček v detskom domove by mal byť zostavený tak, aby zabezpečil deťom a mladým dospelým dostatočný príjem živín, vitamínov a minerálov potrebných pre ich správny rast a vývoj. Zloženie jedálnička by malo obsahovať všetky základné skupiny potravín. Medzi ne patria obilniny a zemiaky ako zdroj energie a vlákniny (chlieb, pečivo, cestoviny, ryža, zemiaky). Zelenina a ovocie sú kľúčové ako zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny (rôzne druhy zeleniny a ovocia). Mlieko a mliečne výrobky predstavujú dôležitý zdroj vápnika a bielkovín (mlieko, jogurt, syry, tvaroh). Mäso, ryby, vajcia a strukoviny zabezpečujú príjem bielkovín a železa (rôzne druhy mäsa, rýb, vajec, šošovica, fazuľa, hrach). Napokon, tuky sú zdrojom energie a esenciálnych mastných kyselín (rastlinné oleje, maslo, orechy, semená).
Ako príklad orientačného jedálnička, ktorý sa však môže v jednotlivých detských domovoch líšiť, možno uviesť: na raňajky chlieb s maslom a šunkou, zelenina (paradajka, paprika) a čaj. Desiata môže pozostávať z ovocia (jablko, banán) a jogurtu. Obed je tradične najväčším jedlom dňa, zahŕňajúcim polievku (zeleninovú, mäsovú), hlavné jedlo (pečené kura s ryžou a zeleninovým šalátom) a kompót. Na olovrant sa často podáva pečivo (žemľa, rožok) s džemom a mlieko. Večera môže byť napríklad zemiaková kaša s fašírkou, zeleninový šalát a čaj. Tento príklad ilustruje snahu o pestrosť a pokrytie nutričných potrieb.
V prípade, že dieťa alebo mladý dospelý v detskom domove potrebuje diétnu stravu zo zdravotných dôvodov, je detský domov povinný mu ju zabezpečiť. Vyhláška č. 390/2005 Z. z. rozlišuje niekoľko druhov diétnych stravovaní. Medzi ne patrí diabetická diéta, určená pre osoby s cukrovkou, s obmedzením príjmu cukrov a jednoduchých sacharidov. Bielkovinová diéta je určená pre osoby s ochorením obličiek alebo s inými zdravotnými problémami, ktoré vyžadujú zvýšený príjem bielkovín. Výživná diéta je zasa určená pre osoby s podvýživou alebo s inými zdravotnými problémami, ktoré vyžadujú zvýšený príjem energie a živín. Špeciálna diéta je určená pre osoby s potravinovými alergiami alebo intoleranciami, alebo s inými špecifickými zdravotnými problémami, ktoré vyžadujú individuálne upravený jedálniček. Okrem toho existuje šetriaca diéta určená pre osoby s tráviacimi ťažkosťami a neslaná diéta pre osoby s ochorením srdca alebo s vysokým krvným tlakom. Pri zostavovaní diétneho jedálnička je dôležité, aby bol v súlade s odporúčaniami lekára alebo dietológa.
Príprava na osamostatnenie a rozvoj zdravých stravovacích návykov
Detské domovy sa snažia pripraviť deti a mladých dospelých na samostatný život po odchode z domova. Súčasťou tejto prípravy je aj učenie sa hospodáriť s peniazmi a zabezpečovať si stravovanie, čo zahŕňa aj formovanie zdravých stravovacích návykov. Táto príprava je dôležitá pre ich budúci samostatný život. Dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa sú poskytované na zabezpečenie obeda a iného jedla v školských zariadeniach. Cieľom je podpora zdravých stravovacích návykov a finančné odbremenenie rodičov.
Deti sú ako „špongie“ - nasávajú všetko, čo sa okolo nich deje, vrátane toho, čo povieme a ako sa správame. Zatiaľ čo veľa z nás si uvedomuje, že konzumácia ovocia a zeleniny má svoje benefity, málokto z nás vie, ako správne pristupovať k dieťaťu, ak odmieta danú potravinu zjesť. Niekedy je však uvedomenie si nášho vlastného správania či slov, ktoré denne používame v súvislosti s jedlom, prvý krok k tomu, pomôcť našim deťom vypestovať si pozitívnejší vzťah k jedlu. V dnešnej dobe je spoločnosťou vyvíjaný príliš veľký tlak na to, ako „vyzeráme“, a práve deti v školskom veku sú v tomto smere najviac ovplyvniteľné a zraniteľné. Tým, že budeme v našich deťoch podporovať pozitívny vzťah k jedlu, tak v nich zároveň podporíme aj rozvoj zdravých stravovacích návykov na celý život. Zdravé stravovacie návyky však nie sú len o tom mať vždy na tanieri zeleninu či ovocie. Viac než kedykoľvek predtým je dôležitejšie vedieť, že práve flexibilita a pestrosť sú základnými piliermi zdravého stravovania.
Odporúča sa vyhýbať sa používaniu slov „dobré“ a „zlé“ vo vzťahu k akémukoľvek jedlu - slová majú často oveľa väčšiu silu, ako si myslíme. Namiesto rozdeľovania jedla na „dobré“ a „zlé“ motivujme deti k častejšej konzumácii viac nutrične hodnotného jedla tým, že im zábavnou formou povieme, čo všetko sa napr. v takom ovocí a zelenine nachádza, ako sa pestujú, prípadne odkiaľ dané ovocie či zelenina pochádza a akou dlhou cestou museli prejsť, kým sa dostali až k nám na tanier. Dôležité je dávať si pozor aj na slová, akými sa vyjadrujeme vo vzťahu k našej váhe či vzhľadu. V niektorých detských domovoch majú mladí dospelí možnosť variť si sami, nakupovať potraviny a plánovať si jedálniček. Týmto spôsobom sa učia zodpovednosti a samostatnosti. Príklad z praxe: V Detskom domove v Košickej Novej Vsi majú mladí dospelí k dispozícii samostatnú kuchyňu, kde si môžu variť sami. Učia sa tak hospodáriť s peniazmi, plánovať si jedálniček a pripravovať si jedlá.
Čo je to zdravý vzťah k jedlu? | Rhiannon Lambert | TEDxUniversityofEastAnglia
Transformácia detských domovov a jej dopady na stravovanie
Detské domovy na Slovensku prechádzajú významnými transformačnými zmenami s cieľom vytvoriť prostredie čo najbližšie rodinnému. Tieto zmeny zahŕňajú vytváranie samostatných skupín detí, prechod od veľkých inštitúcií k detským domovom s profesionálnymi rodinami a zriaďovanie samostatných skupín v rodinných domoch alebo bytoch. V rámci týchto zmien sa kladie dôraz na samostatné stravovanie, hospodárenie a vyčlenený rozpočet pre jednotlivé skupiny, čo môže pozitívne vplývať na kvalitu a rozmanitosť stravy.
Profesionálna rodina je organizačnou súčasťou detského domova, kde profesionálny rodič, zamestnanec detského domova, zabezpečuje starostlivosť o zverené deti vo svojej domácnosti. Detský domov poskytuje profesionálnemu rodičovi mesačne finančné prostriedky na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie potrieb dieťaťa. Tento model sa snaží čo najviac priblížiť bežnému rodinnému životu, kde rodičia sami rozhodujú o nákupe a príprave jedla, a tým prirodzene zapájajú deti do procesu, čo podporuje rozvoj ich stravovacích návykov a samostatnosti.
Realizovaný výskum konzumácie alkoholu u detí v detských domovoch
Problematika závislostí je závažným celospoločenským problémom, ktorý sa nevyhýba ani zraniteľnej skupine detí v ústavnej starostlivosti. Alkoholizmus ako pravidelné, nadmerné a zdravie ohrozujúce konzumovanie alkoholických nápojov považujeme za závislosť, ktorá ohrozuje nielen jedinca, ale aj celú spoločnosť.
V kontexte komplexnej starostlivosti o deti v detských domovoch je nevyhnutné venovať pozornosť aj rizikovému správaniu. PhDr. Elena Gažiková, PhD., vyštudovala odbor sociálna práca na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Je odbornou asistentkou na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Zaoberá sa problematikou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, supervízie, sociálnej patológie a sociálneho poradenstva. Pracovala na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Nitre na pozícii sociálneho kurátora a na úseku ústavnej starostlivosti. Pôsobila ako člen tímu Prípravy na profesionálne rodičovstvo. Spolu s ňou sa výskumu venovala aj PhDr. Veronika Šimonová, interná doktorandka na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Zaoberá sa školskou sociálnou prácou, sociálnou politikou, sociálnou prácou s nepočujúcimi. Na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva vedie Kurz slovenského posunkového jazyka v rámci ponuky ďalšieho vzdelávania študentov fakulty. V praxi pracuje s osobami so sluchovým postihnutím.
Článok predstavuje zistenia realizovaného výskumu, ktorého čiastkovým cieľom bolo identifikovať mieru výskytu konzumácie alkoholu u detí v detských domovoch. Výberový súbor tvorilo 141 detí z detských domovov v Nitrianskom kraji (n = 141). Celkovo boli dáta získané zo siedmych detských domovov. Išlo o zámerný výber, pričom v každom detskom domove boli respondentmi deti a mládež vo veku od 11 do 19 rokov. Zber dát sa uskutočnil pomocou dotazníka ESPAD, z ktorého boli vybrané oblasti, na ktoré bol zameraný náš výskum. Dotazník vznikol v rámci medzinárodnej štúdie ESPAD, ktorá monitoruje užívanie návykových látok u adolescentov.
Výskum ukázal znepokojivé zistenia, keď takmer tri štvrtiny respondentov majú skúsenosť s požívaním alkoholických nápojov. Medzi najčastejšie požívaným alkoholom je pivo a tvrdý alkohol. Tieto výsledky podčiarkujú naliehavú potrebu preventívnych programov a cielených intervencií v detských domovoch, ktoré by sa komplexne zaoberali prevenciou závislostí a podporou zdravého životného štýlu detí a mládeže.
Kazuistiky a výzvy súčasnej praxe: Svedectvá z Centier pre deti a rodiny (CDR)
S rastúcimi cenami sa situácia v slovenských centrách pre deti a rodiny (CDR) rýchlo zhoršuje. Tlak na rozpočty je citeľný a ovplyvňuje základné potreby, akou je stravovanie. Osobne alebo telefonicky sa podarilo vypočuť si svedectvo troch vychovávateliek, jedného špeciálneho pedagóga a siedmich vedúcich výchovy z ôsmich CDR na Slovensku, ktoré ilustrujú hĺbku tohto systémového problému. Oslovovať CDR nie je jednoduché, niektoré vedúce výchovy hneď odmietnu, iné sú stručné a odpovedajú jednoslovne. Našťastie sa nájdu aj také, čo sú podozrievavé iba zo začiatku a neskôr, keď sa ukáže, že dobrovoľnícky spolupracujem s neziskovou organizáciou Úsmev ako dar a poznám vnútorný systém fungovania CDR, zmäknú a sú napokon aj rady, že sa môžu vyrozprávať. Takmer pre všetky oslovené CDR platí, že sa boja škandálu, nechcú nahlas priznať, že i oni majú problém so stravnou jednotkou, aby o nich potom v médiách nenapísali, že nedávajú deťom jesť. Majú strach, že to, čo sa ukazuje ako systematický problém, by mohlo byť vnímané ako individuálne zlyhanie.
Na pracovníkov detských domovov je vyvíjaný tlak od ministerstva, aby v plnom rozsahu dodržiavali vyhlášky, no realita im to nie vždy umožňuje. Keďže niektoré predpisy sa obísť nedajú, prichádza k proforma opatreniam, ktoré ukroja z už aj tak nízkeho rozpočtu CDR, no nijako nezlepšia životy detí odkázaných na starostlivosť štátu. Dobre to ilustruje nasledujúca príhoda: pri návšteve istého domova si prokurátor všimol, že väčšina potravín spolu s chladničkou je zamknutá v špajze a vyžadoval nápravu. Nezasvätený pozorovateľ by mohol dať prokurátorovi za pravdu, je to predsa neľudské upierať deťom jedlo. V kontexte nízkej stravnej jednotky si však treba priznať, že je to iba nevyhnutné opatrenie, aby sa nestalo, že niektoré väčšie dieťa v slabej chvíli zje jedlo pripravené na večeru či raňajky pre celú skupinu. Na ďalší nákup by už peniaze, pochopiteľne, neboli. Keďže rozhodnutie prokurátora je pre domov záväzné, bolo vedenie CDR nútené kúpiť druhú chladničku do kuchyne a pred každou návštevou do nej naaranžovať zopár potravín.
Ministerstvo taktiež prostredníctvom vedenia CDR tlačí na vychovávateľky, aby nekupovali polotovary, nepoužívali jedlo z predchádzajúceho dňa a aby zabezpečili deťom pravidelný prísun ovocia a zeleniny. Snaha by to bola chvályhodná, pokiaľ by tomu zodpovedali aj finančné možnosti. Práve ovocie a zeleninu spomínala väčšina respondentiek ako jeden z hlavných problémov. Zhodli sa na tom, že celú sezónu ju do CDR nosia vychovávateľky a iné pracovníčky. Našťastie má vždy niekto z kolektívu väčšiu záhradu a pokryje spotrebu domova aspoň počas leta a časti jesene. Po zvyšok roka sa najčastejšie kupujú jablká, banány a pomaranče iba, keď sú v akcii. Žiadne iné dostupné ovocie už podľa nich neexistuje, zadovážiť si hrozno alebo broskyne je nad ich sily. V lete si sem-tam doprajú melón, na jeseň hokaidovú polievku. Niekde dostávajú deti mimo sezóny ovocie iba cez víkend, keď je vyššia norma, lebo sa neplatia školské obedy.
Najviac času spomedzi respondentiek venovala Mirka zo západného Slovenska. Keď sa jej pri návšteve detí pýtali, či by sa mohla prísť porozprávať o stravnej jednotke, začala hneď na mieste v altánku na dvore CDR bez prípravy zvýšeným hlasom hovoriť o sume 18,63€, za ktorú má ôsmim deťom zabezpečiť celodennú stravu, teda raňajky, desiatu, olovrant a večeru. Bola rozhorčená, takmer kričala, akoby dúfala, že ju budú počuť až na ministerstve. Keď potom neskôr v dohodnutý deň kráčali po schodoch do jej skupiny, obávali sa, že si to rozmyslí, nadšenie z nej opadne a po dôslednejšom zvážení ju prepadnú obavy. Mirka však rozrazila dvere, takmer ich vyrvala z pántov, vtiahla dnu a pripravila veľkú šálku čaju. Hneď na začiatku Mirka vytiahne tabuľku s výškou stravnej dávky, tá musí byť vždy poruke a na očiach, nie preto, že by nebodaj vychovávateľky dokázali zabudnúť na jednotlivé sumy, o ktorých sa im v noci aj sníva, na čísla, ktoré majú vytetované do pamäti, ale jednoducho preto, aby im denno-denne dokazovala svoju zvrchovanosť. „Na raňajky im kúpim makovky, ale jedna stojí minimálne 60c, čiže ja som už v tomto bode 20c v mínuse a to musíš dať ešte krát osem detí - nehovoriac o tom, že by k makovke mali dostať aj mlieko.“ Ak prešvihne normu, bude ju treba neskôr stlačiť, aby neubrala peniaze kolegyni, ktorá nastúpi na zmenu po nej. A stlačiť normu väčšinou znamená priniesť niečo z vlastných zdrojov. „Celá moja rodina vie, že čo je navyše, treba priniesť deťom do domova, bratrancova žena nosí z práce veľké nutelly, z oslavy im nabalím zvyšok torty a koláče - deti majú super olovrant.
Niektoré z detí umiestnených v CDR nedostávali doma jesť a vyznačujú sa chorobnou žravosťou, rovnako ako časť detí s mentálnymi poruchami. Berú totiž lieky, ktoré podporujú apetít - Mirka dozerá na to, aby sa neprejedali, no považuje za nevyhnutné, aby od stola odchádzali sýte. S jedlom sa traumatizovaným deťom spájajú aj nemnohé pekné spomienky na domov, Mirku nedávno prosil dvanásťročný Andrej, aby mu pripravila praženicu s cibuľkou, akú robievala jeho babka. Mirka sa riadi zásadou, že zverencom nedá nič, čo by nedala vlastným deťom. „Ak sa niečo pokazí, vyhodíme to, či to už potom kúpim zo svojho, alebo sa niečo stiahne iný deň.“ Nosenie jedla do CDR je bežnou praxou, vychovávateľky a špeciálni pedagógovia povedia: „zasponzoroval som chlieb“ alebo: „zostanú ti doma štyri párky, už ich aj berieš, potom len pár zemiakov a je z toho desiatová polievka“. Matematika za tým je jednoduchá, Mirka hovorí, že najobľúbenejšie jedlo na jej skupine je bezkonkurenčne cestovinový šalát s kuracím mäsom, čo je zároveň aj najdrahšie jedlo, ktoré im môže spraviť, lebo majonéza stojí päť eur. Čiže opäť: kuracie prsia sa ušetria z veľkého nákupu, cestoviny prinesie z domu a kúpi už len majonézu. Na štedrú večeru má CDR zvýšenú dávku a kúpi sa deťom kofola a všetko, čo k tomu patrí, ale na narodeninové oslavy sa nič také nevzťahuje. Ak má dieťa rozlúčkovú oslavu osemnástych narodenín a dobré správanie, opäť príde na vychovávateľský sponzoring, na normu sa kúpi šalát, každý niečo prinesie, jedna výzdobu, druhá mäso na rezne a iná tortu.
Natália tiež pracuje na západnom Slovensku a má trochu inú skúsenosť ako Mirka, na jej skupine sa podarilo našetriť si zásoby potravín a so stravnou jednotkou vychádzajú lepšie. Biednejšia strava prichádza až koncom mesiaca. Premýšľame nahlas, či je to tým, že majú menšie deti, alebo tým, že boli hospodárnejšie. Neštítia sa dať deťom špagety s kečupom, keď nevyjde na mortadellu a vyberajú si jedlá, čo sa dajú pripravovať vo veľkom - použije sa veľa šťavy a kilo mäsa a vystačí im aj na večeru. Všetko sa kupuje v akcii, mäso mávajú mleté alebo kuracie (stehná). Keď sa spýtajú na deti so špecifickými diétami, Natália otvorene povie, že si nevie predstaviť mať na skupine dieťa s intoleranciou na laktózu. Navýšenie dávky nie je stanovené v pomere k cenám bezlaktózových produktov. Na záver rozhovoru Natália povie, že v CDR to nie je ako doma, ak niekomu nechutí to, čo je v jedálnom lístku naplánované na obed, minie vreckové alebo sa cez deň nejako premotá a na večeru príde ohromne vyhladovaný. A keď jej dieťa povie: „Teta, mám chuť na kávenku,“ nekúpi mu ju, ako by ju kúpila svojmu dieťaťu - nemá na to normu.
Katarína privítala v jednoduchej, nedávno zreštaurovanej kancelárii a v jej hlase nebolo cítiť ani náznak podozrenia, čo je veľmi príjemná zmena. Možno to čiastočne vyplýva aj z toho, že tento domov sa môže iba pochváliť - na všetko majú sponzora, vychovávatelia nepotrebujú nosiť jedlo z domu. Jeden sponzor im vybaví mäso, iný pečivo, zeleninu im nosia z arcidiecéznej charity, Kaufland ich zásobuje toaletným papierom a servítkami, firmy alebo niektorá z univerzít nakúpia vianočné darčeky, na financovanie výletov vzniklo občianske združenie. Pri rekonštrukcii im pomáhali firmy poskytnutím prostriedkov alebo im priamo vymenili žalúzie, iné prišli na brigádu, natreli pergoly alebo vytrhali burinu, vojaci im pravidelne kosia, aquapark posiela deťom bezplatné lístky. Všetko to vyzerá ako veselá utópia, až kým si človek neuvedomí, koľko ľudí na tomto mieste treba, aby suplovali (sociálny) štát v jednej z jeho základných úloh, postarať sa o deti, ktoré sú na to odkázané. Ťažko si je tiež predstaviť, aká časovo aj psychicky náročná je agenda zháňania sponzorov, ktorej sa mnohí pracovníci CDR venujú vo voľnom čase. A otázkou je, či naozaj dokážu občania zachrániť každý jeden sektor zbierkou na Doniu a prostredníctvom mimovládnych organizácií, ktoré bude ale tiež treba najskôr zachrániť.
Vedúca výchovy Alžbeta pracuje na východnom Slovensku a nemá žiadnych sponzorov, nikto zatiaľ neprejavil túžbu ich podporiť. Dlho trvá na tom, že so stravou nemajú najmenšie problémy, a až keď naznačila, že mnohé iné CDR na tom nie sú práve najlepšie, pomaly sa osmelila a povedala: „Dlho sme sedeli nad tým, ako by sa z toho dalo vyjsť a prišli sme na to, že si musíme čo najviac potravín zadovážiť sami.“ Zeleninu a ovocie nosia vychovávateľky z domu, v CDR si pečú vlastné knedle, buchty a iné pečivo, aj do zásoby. Kupujú iba chlieb a rožky. Vychovávatelia chodia s deťmi na huby, zbierajú lesné plody, zavárajú ich a varia si sirupy, napríklad žihľavový. Do jedálneho lístka si tak môžu dovoliť zaradiť aj ryby a hovädzinu a druhú večeru - chlieb s maslom alebo s masťou zo zabíjačky, ktorú si zorganizujú priamo v CDR. Po telefonáte ešte dlho premýšľajú nad tým, čo práve počuli. Predstavujú si mladých domovákov, ako sa vyberú na žihľavu alebo s košíkmi po čučoriedky a s nimi do lesa po obživu kráčajú aj vychovávateľky, ktoré tak musia na zoznam svojich pracovných povinností pridať aj hubárčenie. Akoby nestačilo, že musia nakúpiť, upratať, navariť pre desať detí, ošatiť ich, pripraviť ich do školy a starať sa o administratívu. Viaceré domovy na východnom a strednom Slovensku postupujú obdobne, pečú, zavárajú, zároveň si však všímajú rastúce ceny a obávajú sa, či to bude stačiť.
Vedúca výchovy Anna z východného Slovenska trochu trpko konštatuje, že si nemajú veľmi ako pomôcť, keďže veľkopodnikatelia v ich okolí radšej prispievajú do škôl, ktoré navštevujú ich deti. Inak sa CDR nachádza v hladovej krajine s neutešenými vyhliadkami. Aj do nákupných centier s najnižšími cenami je to príliš ďaleko. Respondentke Ivane zo stredného Slovenska je zase ľúto, že nedokážu deťom zo štátneho príspevku zabezpečiť ovocie. Kúpia ho, iba keď je v akcii. Po novom im do vyváženého jedálneho lístka chýbajú aj mliečne produkty. Napriek prvotnému zdaniu nebolo písanie tejto reportáže iba frustrujúce, mnohé hlasy zneli zapálene aj cez telefón. Každé CDR si našlo svoj spôsob, ako kompenzovať nedostatok financií od štátu, či už prostredníctvom sponzorov, štedrých vychovávateľov, zavárania, pečenia, kreatívneho šetrenia, či zberom lesných plodov. Situácia nie je ani zďaleka ideálna, ale na to sme si už asi zvykli. Jeden známy - doktor žijúci dlhé roky v Nemecku - povedal, že Nemecko funguje ako štát, ale menej fungujú občianske iniciatívy. Slovensko nefunguje ako štát a nad vodou ho drží občianska spoločnosť, ktorá je tu oveľa silnejšia a schopnejšia. A táto reportáž je toho pekným príkladom. Keď sa nedarí vymeniť starý pokazený systém, sme aspoň usilovní v zapchávaní dier.
Čo je to zdravý vzťah k jedlu? | Rhiannon Lambert | TEDxUniversityofEastAnglia
tags: #dieta #v #detskom #domove #kazuistika