Nočné prebúdzania s plačom alebo krikom sú pre mnohých rodičov znepokojujúcim, no zároveň pomerne bežným javom. Hoci to môže pôsobiť strašidelne a bezmocne, vo väčšine prípadov ide o prirodzenú súčasť detského vývinu, ktorá súvisí s dozrievaním nervovej sústavy a spracovaním denných zážitkov. Malé deti prechádzajú počas noci viacerými spánkovými cyklami podobne ako dospelí. Medzi jednotlivými cyklami však deti často úplne neprecitnú. Tieto javy sú častejšie u detí, pretože ich hlboký spánok (tzv. NREM fáza 3-4) je výrazne hlbší ako u dospelých. A práve v tejto fáze vznikajú aj poruchy spánku, ktoré sa súhrnne označujú ako parasomnie. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením. Nevyspané alebo zle vyspané dieťa sa v škole či v škôlke nedokáže sústrediť, nevládze podať požadovaný výkon, cíti sa zle a ohrozená je aj jeho imunita. Poruchy spánku patria k bežným javom v predškolskom a školskom veku, pričom postihujú až štvrtinu detí. Rodičia sa často ocitajú v neľahkej situácii, keď nevedia, ako svojmu dieťaťu čo najlepšie pomôcť bez toho, aby mu neúmyselne ublížili. Všeobecne platí, že nočné desy a nočné mory sa u malých detí najčastejšie začínajú objavovať okolo druhého roku života, no u niektorých drobcov sa môžu vyskytnúť o čosi skôr alebo neskôr. Môžu sa stať súčasťou spánku dieťatka od chvíle, keď sa jeho mozog začne intenzívnejšie vyvíjať a spracúvať rôzne denné zážitky. Dôležité je spomenúť, že vývinové zmeny a zmeny v spánkovom cykle dokážu byť u každého dieťatka iné. Preto je celkom normálne, ak sa podobné zážitky neobjavia vôbec, alebo naopak prídu trošku skôr, než by sme čakali.
Rozdiely medzi nočnými desmi a nočnými morami
Skôr ako si vysvetlíme, čo môže tieto nepríjemné situácie vyvolávať a ako ich zvládať, je dobré vedieť, aký je rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom. Hoci sa môžu na prvý pohľad javiť podobne - dieťa v noci kričí a plače - existujú medzi nimi zásadné rozdiely, ktoré ovplyvňujú aj správnu rodičovskú reakciu. Základným rozdielom je, že sa nevyskytujú v rovnakom čase v noci a dieťa ich prežíva odlišne.
Nočné desy: Keď spánok preruší záchvat hrôzy
Nočný des, nazývaný aj nočný úľak (lat. pavor nocturnus) alebo nočné hrôzy, je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Podľa MUDr. Ivany Poradovej, MBA, sú nočné desy jednou z foriem parasomnií a predstavujú benígnu poruchu spánku, ktorá je bežná u detí do 6 rokov. Ide o čiastočné prebudenie, ku ktorému dochádza na začiatku noci počas fázy hlbokého spánku. Je to nepokojná a čiastočná forma námesačnosti.
Charakteristické prejavy nočných desov:Nočné desy sa prejavujú náhlym, krátkym a čiastočným prebudením, počas ktorého dieťa nie je pri vedomí. Je rozrušené a prejavuje známky strachu. Nočné desy sa vyznačujú záchvatom paniky s intenzívnym strachom a krikom. Dieťa môže začať zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli. Zvyčajne sa dieťa náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované. Dieťatko môže zrazu začať veľmi nahlas plakať, kričať či vzlykať. Niekedy máva rukami alebo nohami, akoby sa snažilo niečo odohnať. Zostáva však v spánku a nedokáže s vami komunikovať. Na upokojovanie reaguje neprítomne alebo vôbec.
Počas nočného desu dieťa nereaguje alebo reaguje s ťažkosťami, je zmätené a ľahko zaspáva. Môže mať otvorené oči, ale nevníma prítomnosť rodičov. Niekedy sa dokonca snaží utiecť alebo odtláča rodičov, keď sa ho snažia objať a upokojiť. Ich správanie vyzerá ako záchvat hnevu, no v skutočnosti sú tieto deti v polospánku, uväznené medzi dvoma spánkovými fázami, a neuvedomujú si svoje správanie. Ak dieťa pôsobí, akoby malo panický atak alebo bolo bdelé, stále spí. Aj počas nočného desu spí, preto nebude reagovať, keď sa ho budete snažiť utíšiť. Môže vyzerať zmätene alebo omámene.
Čas a frekvencia:Nočné desy sa vždy objavujú v prvej tretine noci, vo fáze hlbokého spánku. Vyskytujú sa najčastejšie v prvej polovici noci a sú spojené s hlbokou fázou spánku, v takzvanej NREM fáze. Zvyčajne sa objavujú len raz za noc. Trvajú od 1 do 20 minút a náhle sa zastavia. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Trvajú približne 10 - 15 minút alebo aj dlhšie.
Pamäť a výskyt:Na druhý deň ráno si to dieťa nepamätá. Nočný des rodičia berú omnoho horšie ako deti, ktoré si túto 10-15 minútovú etapu nepamätajú a ráno sa usmievajú ako slniečka. Je to najmä z pocitu bezmocnosti pri utišovaní dieťaťa.Nočné desy sa zvyčajne objavujú pred 4. rokom života a postihujú približne 40% detí mladších ako 6 rokov. Opakované nočné desy sú zriedkavejšie: vyskytujú sa približne u 1 - 3% detí do 15 rokov. U detí mladších ako 2 roky sú zrejme oveľa častejšie ako u starších detí, no zostávajú nepovšimnuté. Rodičia aj lekári totiž v tomto období považujú za normálne, že dieťa na začiatku spánku náhle zakričí. Nočný des sa môže objaviť už v 18 mesiacoch života dieťaťa a zvyčajne sa objaví medzi 2. a 12. rokom života. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Vo väčšine prípadov sú nočné desy dočasné a nie sú znakom psychických ťažkostí, deti z nich postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6.-8. roku).
Ako reagovať na nočný des:Pri nočnom dese je kľúčové zachovať pokoj a rozvahu. Je dôležité zostať s dieťaťom, kým sa neukľudní a opäť nezaspí. Dieťa počas desu nebuďte. Násilné prebudenie by viedlo k dezorientácii a zvýšenému stresu. Ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Odborníci upozorňujú, že počas nočného rozprávania alebo kričania by sa dieťa nemalo násilne budiť. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Náš krik, hnev, či panika, situáciu môžu len vyhrotiť.Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. Je potrebné zabezpečiť, aby bolo prostredie, v ktorom dieťa spáva, bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby si neublížilo. Zabezpečte, aby bolo vaše dieťa v bezpečí, napríklad aby nespadlo z postele, keď sebou hádže, kope alebo chce utekať.Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať, ak vám to dovolí. Pokojným hlasom skôr utešíte svoje dieťa a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku (pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie v náručí). Treba vnímať, čo sa dieťaťu páči a čo nie. Na dieťa, ktoré prežíva nočný des, nekričte a nehnevajte sa naň.Príkladom je päťročný Samko, ktorého rodičia s obavami sledujú počas noci. „Krik a plač prídu vždy do dvoch hodín spánku. Samko sa strháva zo sna, vykrikuje nesúvislé vety a keď sa ho snažíme zobudiť, je úplne dezorientovaný a ešte dosť dlho po prebudení plače,” opisuje jeho mama Zuzana. Paradoxne, snaha pomôcť a zobudiť dieťa môže mať opačný efekt.
Nočné hrôzy vs. nočné mory – ako ich rozoznať
Nočné mory: Desivé sny, ktoré sa pamätajú
Nočné mory sú opakované trýznivé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Vyskytujú sa najčastejšie v druhej polovici noci a to v priebehu REM fázy (Rapid Eye Movement), keď je spánok plytší a mozog produkuje viac snov. Nočné mory a zlé sny, často môžu za nedokonalý spánok a vyčerpanie detí. Na to, či ide o nočnú moru prídeme až po dlhšom skúmaní toho, prečo naše dieťa počas nocí plače, budí sa, nedokáže spať. Nočné úzkosti, výkriky strachu, potreba byť s rodičmi, vyžadovanie upokojenia sú základnými znakmi, že niečo nie je v poriadku. Navyše, ak vaše dieťa bolo doposiaľ dobrým spáčom, ktorý sa nezvykol budiť.
Charakteristické prejavy nočných môr:Dieťa sa z ničoho nič náhle strhne zo spánku s výkrikom, strachom, má problémy ďalej zaspať, bojí sa spať. Dieťa môže kričať, volať na rodiča, plakať. Je dôležité, že nás vníma, keď s ním komunikujeme. Po prebudení je rozrušené a nepokojné. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. S opakujúcimi sa nočnými morami majú deti tendenciu úplne sa obávať spánku, boja sa zaspať, odďaľujú čas ísť do postele. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví, keď dieťa spí na chrbte.
Pamäť a výskyt:Na rozdiel od nočných desov, tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna. Nočnú moru si dieťatko môže pamätať aj po prebudení. Na nepríjemnú udalosť si zvyčajne spomenú v dopoludňajších hodinách, dovtedy na ňu zabudnú. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať.Nočné mory sa objavujú v predškolskom veku (4+) a súvisí to s prudkým rozvojom fantázie, predstavivosti a imaginácie. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť. Medzi 7. a 11. rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne.
Ako reagovať na nočnú moru:Keď dieťa kričí alebo plače, choďte za ním. Fyzické ubezpečenie je veľmi dôležité, preto treba dieťa držať vo fyzickom kontakte, kým sa upokojí. Obímte ho, dajte mu najavo, že ste tam preňho. Uložte ho, ubezpečte ho, že je pri ňom jeho obľúbená hračka. Láskavé upokojenie a pocit bezpečia v prítomnosti rodiča pomôžu dieťatku rýchlejšie sa zregulovať a ľahšie znova zaspať. Ak to dieťatko vie pomenovať, spýtajte sa, čo sa mu snívalo. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.
Dôležité je uistiť dieťa, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Slovami „Je to len sen“ nič nezískame, to nie je vhodná útecha. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Lepšie je porozprávať sa s dieťaťom o tom, prečo a ako desivé sny a nočné mory vznikajú. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod. Po zobudení je dôležité utíšiť dieťa, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen.
Pre pokojný spánok nechajte dieťaťu malé svetlo alebo zasvieťte v miestnosti vedľa. Dôležité je, aby ste nechali otvorené dvere na jeho izbe a rovnako aj na vašej spálni - dieťa tak vie, že je s vami v kontakte a že keď vás zavolá, budete ho počuť. Rešpektovanie požiadaviek dieťatka, ako je nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby, je podstatné. Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča, pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. aby rodič neskončil v postieľke). Ak je dieťa naučené spávať samo, nie je dobré utišovať ho vo vašej posteli, pretože tak môže vzniknúť návyk, ktorého sa len ťažko zbavíte.
Iné spánkové poruchy a ich špecifiká
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, spadajú pod pojem parasomnia. Okrem nočných desov a nočných môr existujú aj iné poruchy spánku, ktoré môžu spôsobovať nočné prebúdzania a nezvyčajné správanie. Patrí sem napríklad námesačnosť, rozprávanie zo sna alebo zmätenosť zo sna.
Námesačnosť: Keď sa dieťa prechádza v spánku
Námesačnosť, alebo somnabulizmus, sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní. Je to primárna parasomnia. Epizódy trvajú 5 - 15 minút. U detí od 6-16 rokov sa môže objaviť 3-12 krát za rok. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú.Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá, ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.Námesačnosť môže byť reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišnú unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe, ak je dieťa námesačné po 8. roku života. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti.
Ako reagovať na námesačnosť:Spôsob, ako námesačnosť riešiť, je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok tak, aby nebol pre dieťa nebezpečný. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Rozprávanie zo sna a zmätenosť
Rozprávanie zo sna, známe aj ako somnilokvia, je u detí pomerne častým javom. K tomuto javu dochádza zvyčajne počas prvej alebo druhej hodiny spánku, v období prechodu do hlbších spánkových fáz. Počas tejto fázy ešte nie sú svaly dostatočne uvoľnené, čo umožňuje spiacej osobe vydávať zvuky alebo rozprávať. Dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku. Zatiaľ čo u dospelých postihuje približne 5 % populácie, u detí je toto percento výrazne vyššie. Ak má vaše dieťa medzi 3 a 10 rokmi, existuje až 50% pravdepodobnosť, že sa s týmto fenoménom stretnete. Odborníci z American Academy of Sleep Medicine uvádzajú, že k tomuto javu dochádza zvyčajne počas prvej alebo druhej hodiny spánku, v období prechodu do hlbších spánkových fáz. Dieťa by sa nemalo násilne budiť.
Zmätenosť zo sna je jemnejšia forma nočného desu. Dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho. Aj v tomto prípade by sa dieťa nemalo násilne budiť, nakoľko to môže jeho stav zhoršiť.
Príčiny a spúšťače nočných prebudení
Hoci presné dôvody vzniku nočných desov a môr nie sú vždy jednoznačné, vedci zistili, že jedným z faktorov je genetika. Je preto pravdepodobné, že sa dané nočné situácie objavia skôr u detí, ktorých rodinný príslušníci v detstve zažívali spomínané stavy. Okrem genetiky však existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu prispievať k nočným prebudeniam.
Vplyv stresu a preťaženia
Stres je významným spúšťačom nočných desov aj môr. Detské emócie na seba zoberú podobu predstáv. Ak dieťa ublížilo svojmu súrodencovi, v noci sa mu môže zdať o príšere, ktorá ho prenasleduje. Je to z toho dôvodu, že dieťa sa po zvyšok dňa cítilo ako „zlé“ a nedokázalo tento pocit prijať. Týmto spôsobom vrhá agresivitu preč od seba: „On nebol agresívny, ale tá príšera.“ I z tohto dôvodu je dobré, keď deťom pripomíname, že občas sa na niekoho hneváme, urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní, ale kvôli tomu nie sme zlí.
Nočné mory s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s niečím, čo sa stalo tesne pred spaním, napríklad s príbehom, ktorý dieťa počulo, alebo s tým, čo videlo v televízii. Čas spánku môže byť pre malé dieťa príčinou stresu sám o sebe, pretože znamená odlúčenie od rodiča (samozrejme, ak s dieťaťom nespávate). Aj stres môže viesť k nočnej more. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad, keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Podľa MUDr. Márie Tormašiovej, PhD., neurologičky, môže byť stres taktiež významným spúšťačom spánkových porúch. Zlé sny často môžu súvisieť s niečím, čo ste povedali alebo urobili.
Nočné desy a mory môžeme pozorovať i počas výskytu preťaženia a veľkej únavy. Môžu sa vyskytnúť v obdobiach, keď dieťatko prechádza veľkými zmenami, napríklad ukončením dojčenia, vylúčením denného spánku, narodením súrodenca alebo počas častejších konfliktov s rodičmi. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu.
Dôležitosť denného režimu a prostredia
Pravidelný spánkový režim je jedným z najdôležitejších faktorov. Narušenie bežného spánkového režimu, napríklad na výlete, v škôlke, alebo choroba spojená so silnou horúčkou, môže vyvolať nočný des. Nepravidelný spánok taktiež môže byť jednou z príčin.Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu, hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok. Časté sledovanie televízie, mobilu alebo počítača pred spaním je rizikovým faktorom pre nočné mory a desy. Najmä ak dieťa vidí násilné alebo nepochopiteľné scény, ktoré v ňom vyvolávajú strach, tieto nespracované podnety sa potom môžu objavovať v snoch.
Optimálna teplota v miestnosti je kľúčová, prekúrené a prehriate izby zvyšujú riziko zlého spánku. Aj veľa svetla počas noci pôsobí rušivo. Zlé sny sa často objavia, keď dieťa spí na chrbte.
Úloha fantázie a spracovania zážitkov
Nočné mory sa objavujú v predškolskom veku (4+) v súvislosti s prudkým rozvojom fantázie, predstavivosti a imaginácie. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Naopak, nočné desy môžu odrážať akékoľvek denné zážitky, ktoré dieťa vystrašili. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak.
Ako pomôcť dieťaťu: Praktické rady pre rodičov
Keď sa dieťatko v noci zobudí s krikom, plače a nereaguje na vás, neznamená to, že robíte niečo zle. Ste skvelí rodičia už len tým, že zisťujete, čo sa deje a ako mu môžete pomôcť. V každom prípade je však vhodné stav riešiť.
Zachovanie pokoja a bezpečia
Základom je ostať v pokoji a snažiť sa pristupovať k dieťaťu s chladnou hlavou. Vaša vlastná vyrovnanosť je v tejto situácii mimoriadne dôležitá. Pokojným hlasom skôr utešíte svoje dieťa a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku. Pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie v náručí. Treba vnímať, čo sa dieťaťu páči a čo nie.Sústrediť sa na bezpečie dieťaťa je prioritou. Je potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu v prípade námesačnosti, alebo aby si neublížilo pri nočnom dese. Odpratať hračky spod nôh, upraviť nábytok, zatvoriť okná.
Predspánkové rituály a spánková hygiena
Základom prevencie je večerná rutina a dodržiavanie spánkovej hygieny. Detský mozog má rád predvídateľnosť. Opakujte rituál pred spaním - napríklad rozprávaním rozprávky a objatím. Príprava na noc zahŕňa zavedenie pravidelného spánkového režimu a upokojujúcich rituálov pred spaním, ako je napríklad čítanie knihy.Teplý kúpeľ, upokojujúci príbeh, žiadne rozprávky s ježibabami a príšerami na noc, tichá pieseň. Výborné je čítať deťom pred spaním príbehy, ktoré sú plné šťastných, upokojujúcich situácií. Nočné svetielko je vhodné, pretože dieťaťu pomôže pred rôznymi monštrami, či premieňaním sa hračiek na príšery.Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať.
Pokiaľ sú deti preťažené, skúste zaradiť jeden kratší popoludňajší spánok alebo spomaľte pri aktivitách, ktoré vedú k odpočinku mysle a tela (maľovanie, skladanie, čítanie knihy). Vyhýbajte sa na čas veľkým emotívnym zážitkom. Vyhýbajte sa strašidelným rozprávkam či hlučným hrám. Detskú psychiku môže ovplyvniť aj televízor, tablet či počítač. Preto ak má vaše dieťatko pravidelne nočné desy alebo mory, skúste obmedziť čas strávený pred obrazovkami.
Komunikácia a spracovanie emócií
Večerný rozhovor (rekapitulácia dňa) je účinná prevencia. Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo bolo preňho cez deň ťažké. Čo sa mu nepodarilo. Z čoho je smutné. Čo by chcelo urobiť inak. Čo ho ťaží. Nech to pred spánkom dostane zo seba von. S menšími deťmi si môžete určiť jedno plyšové zvieratko alebo panáčika, ktorý všetko detské trápenie popapá, tzv. „žrútik trápenia.“ Deti si môžu svoj deň i nakresliť a tie staršie, môžu svoje ťažkosti napísať na papier, ktorý zamknú niekde do krabičky. Snažte sa rozhovor ukončiť vďačnosťou (za čo som dnes vďačný) alebo pozitívnou spomienkou dňa.Podľa MUDr. Márie Tormašiovej, PhD., je dôležité, aby dieťa malo podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Dodáva, že hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať.„Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať.“
Ak sa desy a nočné mory opakujú, môžete si vytvoriť spánkový denník. Značte si doň denné aktivity, správanie dieťaťa počas dňa, jeho obedný spánok alebo odpočinok, vývoj, jedlo, TV a večerný spánok. Zlé sny môže dieťa nakresliť na papier. Následne ho môže pokrčiť a zahodiť. Pokiaľ sa mu snívalo o príšere, môže ju na papieri zosmiešniť alebo ju pretvoriť na niečo pekné. Pokiaľ nerado kreslí, môžeme mu pomôcť dokončiť zlý sen fantazijným rozhovorom. Do sna môže vstúpiť superhrdina, ktorý príšeru odoženie. Môžeme taktiež do rozhovoru vniesť prvky humoru (smiech púšťa do tela oxytocín, ktorý uvoľňuje napätie). „Príšera dostane príšernú nádchu a z nosa jej budú vylietavať cukríky.“Pokiaľ sa dieťaťu sníva o príšerách, môžete ich odohnať imaginárnym sprejom, dať dieťaťu talizman, naučiť ho upokojujúcu básničku alebo mantru.
Homeopatická podpora
Homeopatická liečba môže prispieť k zmierneniu týchto porúch. Homeopatická liečba sa predkladá vo forme granúl, ktoré sa zriedia v malej fľaštičke pre najmenších, alebo sa roztopia pod jazykom pred spaním pre starších. Sedalia je voľnopredajný homeopatický liek. Coffea cruda 9CH, Gelsemium sempervirens 15CH, Stramonium 15CH sú voľnopredajné monokomponentné homeopatické lieky (dostupné v lekárni) bez schválených terapeutických indikácií na vnútorné použitie. Lieky sú navrhnuté na základe poznatkov uvedených v Materia Medica Homeopatica. Pred použitím lieku si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa. O spôsobe užívania a dávkovania sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom. Okrem homeopatického roztoku by sa mali vytvoriť dobré podmienky, aby sa dieťa naučilo dobre spať.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vo väčšine prípadov sú nočné desy a nočné mory prirodzenou súčasťou detského vývinu a s pribúdajúcim vekom slabnú alebo vymiznú. Ak však pretrvávajú dlhšie ako tri týždne, je na mieste konzultovať situáciu s odborníkom. Odborníci odporúčajú navštíviť lekára, ak sa tento stav opakuje 2 - 3 krát za mesiac.Vyhľadať odborníka treba, ak:
- Sa desy a mory vracajú niekoľkokrát do týždňa.
- Krik trvá viac ako pol hodinu a dieťa nedokážeme utíšiť.
- Sa okrem nočných stavov objaví zmena zdravotného stavu alebo správania (dieťa je viac agresívne, úzkostlivé, apatické, nekomunikuje).
- Sa u dieťatka objavuje denné vyčerpanie, výrazná zmena v správaní či strach zaspať.
- Je námesačnosť prítomná po 8. roku života.
Napriek tomu, že rodičia nemusia mať z nočných desov prehnaný strach, ani sa z toho nemôžu obviňovať, je vhodné stav riešiť - napríklad v spolupráci s detským psychológom. V prvom rade je však dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Širšie súvislosti s vývinom dieťaťa
Význam kvalitného spánku pre celkový vývin
Spánok je pre deti veľmi dôležitý pre ich celkový rast a vývin. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením. Spánok zabezpečuje ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Neurologička MUDr. Mária Tormašiová, PhD., vysvetľuje, že niektoré spánkové poruchy sú typické pre detský vek a neskôr vymiznú, zatiaľ čo iné môžu pretrvávať až do dospelosti. Medzi najčastejšie detské spánkové poruchy patria nočné mory, nočné desy, rytmické pohyby spojené so spánkom, pomočovanie, škrípanie zubami, námesačnosť, poruchy dýchania v spánku či nespavosť. Je dôležité si uvedomiť, že s týmito problémami sa aspoň prechodne stretne až 25 % detí, nejde teda o ojedinelé prípady.
Komunikácia s dieťaťom a zvládanie emócií
Rodičovstvo je neustály proces učenia sa. MUDr. Mária Tormašiová, PhD., podčiarkuje, že dôležité je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu. Z tohto dôvodu je dôležité venovať sa emóciám detí a pomáhať im ich spracovať.Pohľad na kričanie na deti odhaľuje jeho neefektívnosť a potenciálne škodlivé dôsledky. Mnohí rodičia sa obávajú straty autority, ak okamžite nezareagujú na nevhodné správanie detí krikom alebo fyzickým trestom. Odborníci však poukazujú na to, že tieto metódy nie sú prospešné. Fyzické tresty, krik, ignorovanie alebo iné silové prístupy narúšajú dôstojnosť dieťaťa a jeho dôveru k rodičom. Kričanie na deti, aj keď sa v 90 % prípadov vyskytuje u rodičov, narúša vzájomnú dôveru a môže viesť k tomu, že dieťa prestane počúvať. Namiesto príkazu je lepšie použiť prosbu a za dobrú prácu dieťa pochváliť.
Namiesto zasahovania proti detskému hnevu je dôležitejšie pochopiť jeho príčiny. Únava, potreba pozornosti, testovanie nových schopností alebo frustrácia z obmedzení môžu viesť k výbuchom emócií. V týchto situáciách je často najlepším riešením nenásilné "ničnerobenie" - nechať dieťa prežiť svoje emócie bez nášho aktívneho zásahu, čím mu pomáhame naučiť sa ich zvládať samo. Psychologička Pavla Koucká zdôrazňuje, že aktivita rodiča môže v tomto procese brániť. Ak dieťa prežíva silné emócie, je dôležité mu poskytnúť náruč a podporu, prípadne mu umožniť vyplaviť stresové hormóny krikom, ak je to potrebné, ale s následným pokojným rozhovorom. Nereagovanie na pretrvávajúci plač, ak nejde o nebezpečnú situáciu, je odlišné od ignorovania a vníma sa ako emočne neutrálne. Dôležité je nepovoliť, aby sa dieťa nenaučilo, že si môže všetko vykričať.Ak rodič aj napriek snahe vybuchne a zakričí na dieťa, je dôležité sa ospravedlniť. Tento akt nie je prejavom slabosti, ale ukážkou zodpovednosti a snahy o nápravu vzťahu. Ospravedlnenie by malo byť úprimné a sprevádzané rozhovorom, v ktorom sa vysvetlí, prečo rodičovi prekáža určité správanie dieťaťa a ako by sa situácia dala riešiť inak. Týmto spôsobom sa dieťa učí dôležitým komunikačným zručnostiam a pochopeniu, že aj rodičia sú ľudia s emóciami. Týmto procesom sa posilňuje intimita medzi rodičom a dieťaťom a kladú sa základy pre zdravý vzťah. Dôležité je, aby sa rodičia snažili situáciu riešiť pokojným dialógom a vyhýbali sa kriku, ktorý znemožňuje akúkoľvek komunikáciu.
Disciplína a energia: Kľúč k pokojnejšiemu domácemu prostrediu
Výchova detí si vyžaduje lásku, ale aj jasne stanovené pravidlá a dôslednosť. Spoločné pravidlá, ktoré rodičia dodržiavajú, znižujú potrebu neustálych zásahov. Určený čas na domáce úlohy, večierka a priestor pre voľnočasové aktivity prispievajú k stabilnému režimu. Disciplína však neznamená surovosť; ak sa pravidlá nedodržiavajú, je dôležité o tom s deťmi viesť otvorený dialóg.Dôležité je tiež umožniť deťom vybiť si energiu, ideálne vonku. Pohyb na čerstvom vzduchu, ako je jazda na bicykli, hra s loptou či naháňačky, im pomáha minúť nadbytočnú energiu a vrátiť sa domov pokojnejšie. Po návrate domov je dôležitá prítomnosť rodiča, nielen fyzická, ale aj mentálna. Spoločné hranie spoločenských hier alebo iné aktivity posilňujú rodinné putá. Humor ako alternatíva ku kriku je často účinnejší. Duchaplná a vtipná reakcia rodiča dokáže udržať jeho autoritu a zároveň posilniť spojenie s dieťaťom. Smiech je často lepším spôsobom, ako vyriešiť mnohé situácie a predchádzať konfliktom. Hoci sa rodičia môžu cítiť unavení, nahnevaní alebo frustrovaní, je dôležité naučiť sa zvládať svoje emócie a vyhýbať sa kriku. Deti prežívajú emócie intenzívne, a preto je na rodičoch, aby im išli príkladom v zvládaní hnevu a frustrácie.
Chyby ako príležitosti na rast
Rodičovstvo je neustály proces učenia sa. Chyby, ktoré rodičia robia, by sa nemali vnímať ako zlyhania, ale ako príležitosti na rast a zlepšenie. Úprimnosť a autentickosť v komunikácii s deťmi, aj keď ide o priznanie vlastných chýb, buduje dôveru a učí deti, že nie je potrebné byť dokonalý. Každý rodič si zaslúži druhú, tretiu alebo štvrtú šancu, rovnako ako aj jeho deti. Zameraním sa na riešenie problémov, porozumenie emóciám a starostlivosť o seba, môžu rodičia vytvoriť prostredie, v ktorom sa deti cítia bezpečne a sú podporované v rozvoji. Náprava vzťahu a obnovenie spojenia s dieťaťom je najefektívnejším spôsobom, ako zvládnuť emócie a posunúť sa vpred.
Pokiaľ je príčinou narodenie súrodenca, pokúste rozdeliť svoju pozornosť i pre staršie dieťa. Zapojte ho do starostlivosti o mladšieho súrodenca, aby mal pocit dôležitosti a častejšie mu vyjadrujte lásku.
tags: #dieta #v #noci #vykrikuje