Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu. Nie je to ľahká situácia, ani pre dieťa, ani pre rodiča. Drobec prichádza do úplne nového zariadenia, vidí neznámych ľudí, nepozná deti okolo neho. Rodič to sleduje, vníma citové rozpoloženie dieťaťa a v duchu sa spytuje, či bola škôlka skutočne dobrá voľba.
Toto je kľúčový moment, pretože odborníci tvrdia, že ak je rodič pripravený na škôlku a novinky, ktoré prinesie do ich rodinného života, je pripravené aj dieťa. Ak váha, dieťa to bude emočne ťažko zvládať. Škôlkar, ktorý zvládol adaptačný proces a teší sa na nové dobrodružstvo, však môže na ceste zažiť aj zopár nepríjemných zážitkov. Nie každá chvíľa bude podľa jeho predstáv, čo môže vyvolať frustráciu, plač, hnev, agresivitu či smútok.
Dynamika adaptačného procesu
V procese adaptácie sa deti správajú inak. Podľa detskej psychologičky a majiteľky Fantastického detského centra a Fantastickej škôlky, Petry Arslan Šinkovej, je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Časom sa to môže zmeniť, aj s podporou skúsených a citlivých učiteliek.
„Deti na začiatku adaptácie potrebujú získať istotu. Väčšina z nich je v úlohe pozorovateľov. Pozorujú, čo sa v škôlke deje. Nemajú ešte potrebu zapájať sa, najprv si chcú z bezpečnej vzdialenosti ostatné deti, učiteľky a aktivity preskúmať,“ vysvetľuje P. Arslan Šinková. Učiteľky, ktoré okrem vzdelávania a výchovy pracujú aj na rozvíjaní sociálnych zručností dieťaťa, pomôžu aj s možnými problémami v kolektíve, napríklad so začlenením kvôli tomu, že sú deti príliš hanblivé, alebo naopak, príliš dominantné, či s odmietaním aktivít.
Riešenie konfliktov a sociálna zrelosť
Kolektív detí v škôlke je rôznorodý, každý drobec je iný a jedinečný. Niekto má energickú povahu a rád by organizoval celú triedu, iný vždy zostane na konci radu. Psychologička tvrdí, že ak sa dieťa nevie presadiť, zostáva takpovediac „v kúte“, čo nie je správne, pretože sociálne zručnosti a zdravé sebavedomie je dôležité rozvíjať aj u týchto ostýchavejších detí.
Pokiaľ ide o agresívne správanie, dôležité je všímať si, kedy sa deje a či je dieťa agresívne aktívne alebo pasívne. P. Arslan Šinková radí učiť agresívne dieťa zareagovať inak. „Napríklad mu môžete navrhnúť, aby namiesto buchnutia povedalo, vráť mi tú hračku.“ V opačnom prípade, ak spolužiak, či spolužiačka bije vaše dieťa, naučte ho ochrániť sa, postaviť sa agresorovi so slovami: „Nerob mi to!“
Podpora samostatnosti a zvládanie nehôd
Hociktorému dieťaťu sa môže v škôlke stať malá nehoda. Mnohé deti sa zabudnú v zápale hry vypýtať na toaletu alebo sa hanbia. Keď sa váš syn, či dcéra pociká, nemali by ste tomu pripisovať väčší význam, než to má. „Nerobte z toho vedu. Nehody sa stávajú a pokiaľ nie sú pravidelné, nič sa nedeje. Neriešte to,“ odporúča psychologička.
Ak dieťa nevie v škôlke zaspať, je dôležité informovať učiteľky o rituáloch, ktoré má doma. Niektoré deti majú obľúbenú hračku, iné preferujú pohladkanie po chrbátiku. Približne po dvoch týždňoch sa nastavia tzv. vnútorné hodiny a dieťa začne oveľa lepšie zaspávať.
Nástup do školy ako nový míľnik
Nástup do školy patrí medzi najvýznamnejšie míľniky v živote dieťaťa. Mení sa jeho životná rola, zabehaný životný štýl a aj denný režim. Každý rodič aj učiteľ chce, aby malo dieťa v škole dobrý štart. To, či je dieťa pripravené na vstup do školy rozumovo, emocionálne, sociálne, jazykovo i telesne (či dosiahlo tzv. školskú zrelosť), môže posúdiť odborník.
Pri vstupe do školy sa predpokladá, že deti ovládajú určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov, majú základné vedomosti o prírode, o ročných obdobiach, o živote a práci ľudí. Nesmierne dôležitá pre osvojenie gramotnosti je aj primeraná úroveň reči a jazyka.
Vnútorná verzus vonkajšia motivácia
Ak dieťa v škole neprospieva, alebo neuspeje, dospelí v ňom vyvolávajú pocit, že si za to môže samo. Podľa PhDr. Jany Nováčkovej, CSc., ide o veľký mýtus s nebezpečnými dôsledkami. Tradičná škola je postavená tak, že všetky deti v triede sa v rovnaký čas učia rovnaké veci rovnakým spôsobom, čo vedie k zlyhávaniu časti detí.
Vnútornú motiváciu definujeme ako činnosti, ktoré si vyberáme sami, bavia nás a dávajú nám zmysel. Pre vnútornú motiváciu je podľa teórie sebaurčenia potrebné, aby boli uspokojované tri základné psychologické potreby: potreba autonómie, potreba cítiť sa kompetentný a potreba kvalitných vzťahov.
Tajomstvo motivácie vášho dieťaťa | Jennifer Nacif | TEDxSanDiego
Pochvaly ničia kreativitu: deti sa snažia opakovať to, za čo sú chválené. Ak sa dieťaťu niečo darí a my ho onálepkujeme ako talentované, bude to pociťovať ako bremeno, že nesmie sklamať. Ak chceme deti oceniť tak, aby mali pocit rovnocennosti, mali by sa naše slová týkať výsledkov ich činnosti, snahy a úsilia.
Individuálne tempo a sebariadené vzdelávanie
Ak dieťa v škole nestačí rýchlo reagovať na otázky učiteľa, alebo pri testoch potrebuje viac času ako ostatní, môže mať pomalšie psychomotorické tempo. „Je to disproporcia medzi myslením a schopnosťou reagovať," vysvetľuje psychologička Denisa Maderová. Rodičia takéhoto žiaka by mali zájsť k psychológovi, ktorý môže vypracovať správu pre individuálny prístup.
Sebariadené učenie znamená, že dieťa rozhoduje o tom, čo, kedy, ako a s kým sa bude učiť. Situáciu môže zlepšiť priberanie detí k plánovaniu a riešeniu. Je dobré sa s dieťaťom dohodnúť, čo v ten deň musí urobiť vzhľadom k škole, a nechať ho prísť s návrhom. Vyčítať dieťaťu víťazoslávnym tónom „ja som ti to hovorila, je to tvoja vina“, naozaj nič nevyrieši. Empatia a podpora sú cestou k zodpovednému prístupu.
Škola by nemala byť alfou a omegou detstva dieťaťa. Deti v nej, žiaľ, trávia veľa času a to, že zaujíma v rodinnom živote a živote dieťaťa neprimerane veľkú úlohu, je len ku škode veci. Určite sa uľaví rodičom aj deťom, ak nebudú škole a najmä známkam a úspešnosti dieťaťa prikladať toľkú pozornosť. Veď dieťa sa má v priebehu detstva veľa čo naučiť v mnohých ďalších oblastiach svojho vývinu, nielen v tej rozumovej, ale aj v tej sociálnej, emočnej a fyzickej.
tags: #dieta #v #skole #skolacka