V prvých mesiacoch života dieťaťa sa rodičia stretávajú s rôznymi prejavmi správania, ktoré môžu vyvolávať otázky a obavy. Jedným z nich je aj zakláňanie hlavy, ktoré môže mať viacero príčin a vyžaduje si individuálny prístup. Je dôležité rozlišovať medzi bežnou zvedavosťou a príznakmi, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť. Tento článok sa zaoberá rôznymi príčinami tohto javu, od bežnej zvedavosti až po vážnejšie zdravotné stavy, a ponúka praktické rady, ako postupovať. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému a pomôcť rodičom lepšie porozumieť správaniu ich dieťaťa.
Rozlišovanie Normálneho Vývoja od Znepokojujúcich Príznakov
Zakláňanie hlavy u dojčiat môže byť pre rodičov znepokojujúce. Mnohí rodičia si všimnú, že ich dieťa sa počas spánku alebo aj počas bdenia zakláňa, prehýba do luku, alebo inak neprirodzene ohýba svoje telo. Je dôležité rozlišovať medzi bežným správaním a príznakmi, ktoré si vyžadujú pozornosť odborníka.
Zvedavosť a Raný Vývoj
Najčastejšou príčinou vykláňania hlavy u detí je ich zvedavosť a túžba po poznávaní okolia. S týmto javom sa môžete stretnúť už od tretieho mesiaca ich života, kedy by mali už pevne držať hlavičku. Zároveň ich procesy v mozgu nútia k prirodzenej zvedavosti a napomáhajú tak jeho vývinu. V týchto prípadoch odporúčame nosiť ich v bdelom stave na boku alebo na chrbte. Tieto polohy zabezpečujú bezprostrednú blízkosť rodiča a ponúkajú dostatočný rozhľad na všetky strany. Na bok môžete použiť buď niektorý zo šatkových úväzov alebo Ring Sling. Na chrbte môžete dieťatko nosiť v šatke alebo v nosiči.
Ak sa dieťatko vykláňa aj tesne pred zaspatím, skúste použiť nosič. Upevní ho viac ako šatka. V prípade, že sa vám takto vykláňa dieťa, ktoré ešte nemá spevnenú hlavičku, môže to byť zapríčinené nesprávne zvoleným úväzom (pre bábätká a začiatočníkov preto odporúčame základný úväz Kríž s kapsou), slabým dotiahnutím šatky, prípadne slabým dotiahnutím nosiča.
Dieťa do troch mesiacov môže inklinovať viac k prehýbaniu sa na jednu stranu z uloženia v maternici. V tomto prípade skúste viac dbať na techniku a správnosť doťahovania a prehnutie sa časom zlepší alebo úplne vymizne. Určite nenoste a neotáčajte dieťa tvárou od seba. V tejto polohe neviete docieliť správne zaguľatenie chrbátika, ani „M“ polohu nožičiek. I keď potrebuje spoznávať svet okolo, naďalej je príliš slabé a malé, aby samé čelilo všetkým podnetom z vonkajšieho prostredia.
Bežné Detské Pády a Ich Následky
Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Svalové Napätie: Hypertonus a Hypotonus
Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus. Zakláňanie sa u dojčiat sa prejavuje prehýbaním tela do tvaru písmena C, pričom dieťa tlačí hlavu dozadu. Môže sa to diať počas spánku, kedy sa dieťa vytočí do záklonu a pritláča nos k hniezdu v postieľke, alebo aj počas bdenia, kedy sa dieťa zakláňa a je nespokojné.
Prejavy Hypertonusu
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže byť jednou z príčin zakláňania sa u dojčiat. Medzi najčastejšie prejavy zvýšeného svalového napätia patria:
- Zakláňanie sa dieťaťa
- Prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri polohe na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- Celkový dojem, že dieťa je v kŕči
Príčiny Hypertonusu
Príčin hypertonu je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej nervovej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. Spánková asociácia, kde si niektoré deti obľúbia spánok so zakrytou hlávkou a cítia sa bezpečnejšie, ak majú pod kontrolou svoje okolie, tiež môže prispieť k určitým polohám hlavy. Vytvorenie "bunkra" z deky im zabezpečuje prostredie, kde sa cítia dobre.
Dôsledky Neriešeného Hypertonusu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie Hypertonusu
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Cviky na Uvoľnenie
- Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
- Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
- Intenzívny fyzický kontakt, kedy si vezmete bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu, má upokojujúci účinok.
- Uistite sa, že bábätko je prisaté v miernom záklone, s bradou v prsníku a noštekom od prsníka. Vyhnite sa zavinovačke, ktorá môže brániť správnemu polohovaniu.
- Ak si dieťa naťahuje prikrývku cez hlavu, zvážte použitie spacieho vaku.
- V postieľke by nemali byť žiadne veľké plyšové hračky či vankúšiky.
Cvičenia pre vaše dieťa - Zníženie vysokého svalového tonusu - Napätie u dojčiat
Torticollis: Problém s Krčným Svalom
Torticollis je označenie pre jednostrannú poruchu svalu nazývaného m. sternocleidomastoideus (kývač hlavy). Takéto svaly máme dva - jeden napravo, druhý naľavo, prebiehajú krkom a umožňujú nám kývať a otáčať hlavu. Pri torticollis nie je napätie v pravom svale rovnaké ako v ľavom, čo môže viesť k skráteniu napätejšieho svalu. Takáto nerovnováha vplýva aj na svaly šije, kde dochádza k obmedzeniu pohyblivosti krčnej chrbtice. Výsledkom je natočená hlavička v úklone sprevádzaná bolesťou. Hoci torticollis si všimneme napríklad u malých bábätiek, túto poruchu si môže „vyrobiť“ aj pubertiak v dlhodobej snahe udržať si strnulým držaním hlavy napríklad nestabilnú vlnu vlasov. U novorodencov je bežné, že uprednostňujú jednu stranu, na ktorú natáčajú hlavičku. Vo veku okolo 6 týždňov by však už bábätko malo začať otáčať hlavičku na obe strany.
Príčiny Torticollis u Najmenších Detí
- Asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice. Už po pôrode si možno všimnúť skrátenie jedného kývača hlavy.
- Niekedy dôjde k vzniku torticollis pri krvácaní do kývača počas pôrodu, ktoré môže vyzerať dramaticky a pripomínať nádor. Všimnete si ho po 2-4 týždňoch po pôrode.
- U niektorých detičiek vznikne torticollis po pôrode, ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.
Príčiny Torticollis u Dojčiat a Starších Detí
- Ak je príčinou torticollis problém so stavcami, môže za tým byť úraz - niekedy aj nevýznamný pád, náraz.
- Častou príčinou je chybné držanie tela a poruchy zakrivenia chrbtice, a to už aj u malých detí, napríklad ročných.
- Po prekonaní niektorých, najčastejšie respiračných infekcií kvôli dráždeniu a bolestivosti kývača hlavy sa niektoré deti budia ráno s tzv. „zaležaným“ krkom, čo ich núti mať vykrútenú hlavu.
- Medzi vážne príčiny patria nádory nervovej sústavy, čo sa zvyčajne prejaví skôr úklonom ako vytočením hlavy, niekedy je prítomný záklon hlavy.
- Za akútnym vznikom torticollis sú niekedy aj iné vážne príčiny, ktoré vyžadujú okamžité riešenie, napríklad retrofaryngeálny absces či krvácanie v oblasti mozgu a jeho obalov. K najbežnejším príčinám akútne vzniknutej torticollis sú infekcie dýchacích ciest či drobné poranenia v oblasti krku.
- Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča.
- Za vznikom torticollis stoja často aj nesprávne návyky a zlozvyky: vykrivený žiak píšuci si úlohy alebo asymetricky sklonený nad mobilom, asymetrický účes a snaha o jeho zachovanie počas celého dňa. Aj tu vzniká skôr úklon, vykrútenie hlavy menej.
- Existuje aj benígna paroxyzmálna torticollis, kedy sa objavujú obdobia torticollis bez zistenia príčiny. Striedajú sa s obdobiami bez ťažkostí.
Následky Torticollis
Ak si poruchu nevšimneme alebo ju podceníme, nesprávne napätie sa prenáša na ďalšie a ďalšie svaly. Kývač hlavy sa po čase skráti, zaťaženie je asymetrické, čo môže viesť napríklad k oplošteniu záhlavia či obmedzeniu rastu ucha a celkovo asymetrickému vývoju. Problémom je často nadväzujúca skolióza, čiže vykrivenie chrbtice smerom nabok.
Liečba Torticollis
Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, najmä či sa za torticollis neskrýva nejaká vážna porucha. Liečba sa preto líši, práve podľa príčiny. Často býva súčasťou liečby vhodná rehabilitácia, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.
Prevencia Torticollis
Vrodenej torticollis nevieme zabrániť, niektorým prípadom získanej torticollis vieme predchádzať. Dbajte na správne držanie tela, posilňujte vhodným cvičením hlboké svaly chrbta napríklad pomocou pilates. Vyhnite sa asymetrickému strnulému držaniu tela napríklad pri práci. Dbajte na dostatok priestoru pri počítači, aby ste neboli nútení sedieť v neprirodzenej polohe.
Deformity Hlavičky (Plagiocefália) a Ich Súvis s Polohovaním
Hlava dojčiat je ešte tvarovateľná a vo veľa prípadoch sa deformity tvaru hlavy samé vyrovnajú. Ale v niektorých prípadoch to neplatí a vznikajú deformity hlavičky, ktoré môžu v staršom veku ovplyvniť psychiku dieťaťa. Plagiocefália je širší pojem deformít hlavičky z dôvodu oploštenia. Určite ste sa stretli už s pojmami ako uležaná, zležaná, preležaná, alebo šišatá hlava. Deformity hlavičky často vznikajú u novorodencov a dojčiat vplyvom vonkajších síl.
Príčiny Deformít Hlavičky
- Intrauterinne: Ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjaný na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo.
- Peripôrodne: Počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte, alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovanej pôrodnej fázy.
- Postnatálne: Po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním najmä u detí s refluxom násilím, alebo u predčasne narodených detí.
Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je úplne normálne vplyvom tlaku vo vnútromaternicovom vývoji a po pôrode prechodom cez pôrodné cesty. Deformity alebo asymetrie lebky sa udáva u 1. dieťaťa na 300 narodených detí. U niektorých detí je deformita zvýšená, hlavne u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a detí, ktoré niektoré polohy vôbec netolerujú. Hlavička sa správnym polohovaním dokáže pekne vytvarovať. Spánok na chrbte, napätie krčných svalov môže brániť otáčať hlavu do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.
Lebka Novorodenca a Jej Vývoj
Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého jedinca. Nielen svojou veľkosťou, ale i jej tvarom. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej časti. Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast i vývoj mozgu. V prvých 6. mesiacov lebka rýchlo rastie a svoju veľkosť zdvojnásobí, a do veku 2. rokov strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví. Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového, alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. Kosti lebky novorodenca sú ešte veľmi mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Kosti lebky predčasne narodeného dieťaťa sú ešte mäkšie, ako u donoseného novorodenca.
Lebečné Švy a Fontanely
Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Švy pokiaľ neosifikujú zvyšujú pružnosť lebky i umožňujú pohyb klenby. Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo má dôležitú úlohu pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí. U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste kde sa švy spájajú nachádzajú fontanely - väzivové pásky. Dôležité sú dve fontanely nazývané ako malá a veľká fontanela, ktoré sú hmatné, a sú dôležitým ukazovateľom vnútorno lebečného tlaku.
- Veľká fontanela: Sa nazýva aj ako čelová fontanela. Nachádza sa medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má kosoštvorcový tvar a zaniká do konca druhého roku.
- Malá fontanela: Sa nachádza medzi temennými kosťami a tylovou kosťou. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života.
- Na lebke sa nachádzajú ešte ďalšie dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, a to sfenoidálna fontanela, ktorá sa nachádza spánkovej jame, a mastoidálna fontanela v zadnej časti lebky za uchom.
Príčiny Deformovania Hlavičky - Polohovanie vs. Kraniosynostóza
Príčiny vzniku deformít sú kraniosynostóza alebo polohovanie. Lebka novorodenca v prvých mesiacoch života má schopnosť sa formovať, a preto je náchylná na vznik deformít vplyvom vonkajšieho prostredia. Sploštená hlava sa často vyvinie u detí, ktoré veľa času trávia v rovnakej polohe, najčastejšie počas spánku a následným stiahnutým svalov na krku. Slabé, alebo napäté krčné svaly bránia otáčať hlavičku dieťatka, a to vytvára tlak na jedno miesto.
Deformovaná hlavička z polohovania nemá vplyv na vývoj mozgu a rast dieťatka. Dieťatko nemá bolesti ani iné príznaky. Vyvíja sa normálne, ako každé iné a nejde len o kozmetický problém, ktorý v dospelosti môže vyvolať zníženie sebavedomia a sebaúcty.
Detský pediater počas pravidelnej prehliadky kontroluje dieťatko a všíma si jeho tvar hlavičky. Ak si pediater všimne nerovnosť rastu hlavičky odosiela dieťa k ortopédovi, ktorý sleduje nie len symetriu dolných končatín, ale sleduje aj tvar, veľkosť a formovanie lebky. Pri diagnostike sa zisťuje kraniosynostóza - predčasné zrastenie kostí lebky, alebo hydrocephalus - nadmerné hromadenie mozgomiešneho moku vo vnútri lebky, ktoré patria k vážnym diagnózam ovplyvňujúcim vývoj mozgu a psychomotorický vývin dieťaťa. Prevaha v deformitách sa vyskytuje viac u chlapcov, než u dievčat. Dôvodom býva vyššia pôrodná hmotnosť dieťaťa.
Deťom vo veku 1. - 4. mesiace je možné deformity upraviť pomocou správneho polohovania. V neskoršom veku si už úprava tvaru hlavy vyžaduje špecialistu v odbore ortopédie, ortopedickej protetiky, neurochirurga, chirurga, a rehabilitácie.
Plagiocefália: Konkrétny Typ Deformity
Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti, pomocou merania kranio cemetrom, a výpočtami s vytvorením 3D fotografií pomocou špeciálneho skenu.
Plagiocefália je nepravidelné oploštenie záhlavia, často spojené s deformitou ušníc, a niekedy aj spojené s vytlačením prednej časti čela. Táto deformita býva často spojená s postihnutím krčnej chrbtice, ktorá neumožňuje plný pohyb. Preto dieťa drží hlavičku v jednej polohe dlhší čas. Sploštenie hlavičky sa vytvára, keď je ešte lebka dieťaťa mäkká a je na hlavu vyvíjaný opakovaný tlak na jednu stranu. Najčastejšie sa vyvíja z dôvodu pravidelného spánku v jednej polohe. Typické pre tento typ tvaru hlavy je sploštenie na jednej strane, pričom druhá strana je naopak vyčnievajúca. Pri plagiocefálii je viditeľná nerovnosť tvaru hlavičky. Hlavička nemá správny tvar, uši môžu byť nerovnomerne zarovnané, jedno uško dieťatka býva viditeľne posunuté. Na strane zadného sploštenia je čelo a ucho vysunuté dopredu. Oko a tvár môže byť tiež posunuté.
Úrazy Hlavy u Detí: Od Bežných Pádov po Závažné Poranenia
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hodnotenie Závažnosti Úrazu
Ako sa dajú v bežnej praxi odlíšiť jednotlivé typy poranení? Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci hematóm, ktorý je typickým znakom lineárnej praskliny lebky.
Prvá Pomoc a Sledovanie po Úraze Hlavy
Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. otras mozgu, epidurálny alebo subdurálny hematóm) nemusia mať okamžité symptómy. Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Typy Vnútrolebečných Poranení
- Otras mozgu - je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu. Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí.
- Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Diagnostické Metódy a Sledovanie po Úraze
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.
V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Prečo teda musí ostať v nemocnici? V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.(Detská chirurgia. Horn F. et al. 2014, 568 s., 97-110.)
Praktické Rady pre Rodičov a Kedy Vyhľadať Lekársku Pomoc
Zakláňanie hlavy u dojčiat je jav, ktorý môže rodičov znepokojovať, a je dôležité vedieť, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc a aké kroky možno podniknúť doma.
Všeobecné Rady pre Starostlivosť
- Správne nosenie a manipulácia: Vyvarujte sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom.
- Baby masáž: Doprajte dieťatku baby masáž s použitím masážneho oleja. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
- Polohovanie: Ak je dieťa nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
- Ohraničený priestor: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
- Kontakt koža na kožu: Intenzívny fyzický kontakt, kedy si vezmete bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu, má upokojujúci účinok.
- Úprava polohy pri dojčení: Uistite sa, že bábätko je prisaté v miernom záklone, s bradou v prsníku a noštekom od prsníka. Vyhnite sa zavinovačke, ktorá môže brániť správnemu polohovaniu.
- Spací vak: Ak si dieťa naťahuje prikrývku cez hlavu, zvážte použitie spacieho vaku.
- Minimalizácia rušivých vplyvov: V postieľke by nemali byť žiadne veľké plyšové hračky či vankúšiky.
Cvičenia pre vaše dieťa - Zníženie vysokého svalového tonusu - Napätie u dojčiat
Špecifické Signály pre Návštevu Lekára
Ak spozorujete u svojho dieťaťa niektorý z vyššie uvedených príznakov, je vhodné upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta. Dôkladné vyšetrenie môže odhaliť príčinu zakláňania sa a umožní včasnú intervenciu. Obzvlášť dôležité je vyhľadať lekársku pomoc, ak sa zakláňanie objaví náhle, je sprevádzané inými príznakmi (napr. vracanie, horúčka, kŕče) alebo ak máte podozrenie na torticollis.Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.Pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.Nezabúdajte, že MUDr. Maminka malého valibuka Jurka, detská chirurgička pracujúca v NÚDCH a LFUK v Bratislave, ktorá vyštudovala Lekársku fakultu UK v odbore Chirurgia a absolvovala pobyty v nemocniciach vo Francúzsku a Ugande, zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a včasnej konzultácie s odborníkom.
tags: #dieta #vytaca #hlavu #dozadu