Ak sa začneme rozprávať o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa sústredí zväčša iba na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Odovzdávanie zodpovednosti a strata autority
Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. V snahe vyhnúť sa možným problémom na pracovisku a s rodičmi dieťaťa, učiteľ prehodnotí daný konflikt, aby neprišiel o prácu a nátlaku podľahne. Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu. Aj napriek tomu rodič očakáva, že vyučovací proces by mal prebiehať bez problémov.
Ilúzia komfortu a výchova k zodpovednosti
Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Neustálym podporovaním detí v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou, ich neučia zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť.
Problém nerealistických očakávaní
Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať nadpriemerné zamestnanie a plat. Následne rodičia vinia zo zlyhania štát, že umožňuje produkovať školám tisícky študentov, ktorí nemajú s realitou v praxi nič spoločné. Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám. Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal.
Odklon od reality: PISA a medzinárodné merania
Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. A takto môžeme pokračovať k základnej škole. Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky.
Vplyv technológií na proces učenia
Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Doba sa zmenila a to neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas, absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam. Vetu „dnes prokrastinujem“ počujete u študentov pomaly častejšie ako „dnes mám prednášku“.
Rodinné zázemie ako hlavný determinant úspechu
Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Ďalšia štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov (ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným.
3 Najlepšie spôsoby | Ako zlepšiť komunikáciu a mať väčší vplyv
Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšať si jazyk pre seba a dáva im pocítiť, že ich myšlienky a názory sú skutočné.
Domáce vzdelávanie: Alternatíva alebo nevyhnutnosť?
Domáce vzdelávanie by nemalo byť automaticky vnímané ako systémové riešenie problémov so školami, no pre mnohé rodiny sa stáva útočiskom. Príbeh Samuela, ktorý má diagnostikovanú dyslexiu a ADHD, ukazuje, že bežný školský systém často nedokáže naplniť individuálne potreby dieťaťa. „Keď je Samuel na slovenčine a nechce sa učiť, tak si nemusí urobiť ani čiarku, pokiaľ nevyrušuje ostatných,“ hovorí jeho matka. Dôležité je však poznamenať, že aj v domácom vzdelávaní je kľúčová hodnota a vzťahy. Komunitné školy, kde rodič dieťa dovezie a zúčastňuje sa procesu, fungujú úplne inak než systémy založené na nezmyselnom memorovaní.
Chyby rodičov, ktoré brzdia rozvoj dieťaťa
Mnohí rodičia robia chybu a nechávajú vzdelanie výlučne na školu, hoci môžu významne urýchliť vývoj dieťaťa.
- Zameranie sa len na študijné výsledky: Známky nie sú meradlom hodnoty dieťaťa. Mnohí trojkári sú kreatívnejší a sčítanejší než jednotkári, ktorí sa učia len kvôli číslam.
- Trestanie a odmeňovanie: Vonkajšia motivácia ničí vnútornú túžbu po poznaní. Dieťa sa začne učiť len pre výsledok, nie pre pochopenie podstaty.
- Nadmerná pomoc: Ak rodič robí úlohy za dieťa, zbavuje ho autonómie. Podľa Jeana Piageta je autonómia schopnosť zvládať seba samého, čo je základ pre úspech v dospelosti.
- Výchova génia: Snaha naplniť voľný čas dieťaťa krúžkami a povinnosťami dieťa frustruje. Deti potrebujú čas na hru, ktorá rozvíja fantáziu a kreativitu.
Cesta k harmonickej spolupráci
Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky. Akokoľvek sa nám dnes zdajú „návody na výchovu“ absurdné, vzhľadom na pribúdajúce množstvo vývojových psychických deficitov detí, budú takéto „návody“ pre rodičov nevyhnutnosťou. Vzdelávanie nie je prípravou na život, je to život sám. Investícia do vedomostí, ktorú rodičia venujú dieťaťu v podobe času a komunikácie, prináša ten najlepší úrok. Rodičia, ktorí budujú u svojich detí hodnoty, nielen vedomosti, tvoria základ zdravej spoločnosti. Stav krajiny, v ktorej žijeme, je priamym zrkadlom toho, čo sme do „batôžka“ našich detí vložili my sami doma.
tags: #dieta #vzdelavane #iba #skolou #je #nevzdelane