Nástup do škôlky je významný míľnik v živote dieťaťa, ktorý so sebou prináša nielen nové zážitky a sociálne interakcie, ale aj potenciálne výzvy. Medzi ne môžu patriť problémy so spánkom a u niektorých detí aj opakované nehody s pocikávaním. Tento článok sa zameriava na pochopenie týchto problémov a ponúka praktické rady, ako ich riešiť, s dôrazom na komplexný prístup zahŕňajúci psychologické, pedagogické a fyziologické aspekty. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a jeho reakcie na zmeny sú individuálne, vyžadujúc si trpezlivosť a pochopenie zo strany rodičov.
Adaptácia na škôlku a separačná úzkosť: Veľký krok vo vývine dieťaťa
Materská škola je pre malé dieťa často prvá skúsenosť, keď je dlhšie bez mamy či ocka. Zároveň platí, že škôlkari ešte nedokážu presne povedať, čo im prekáža. Nástup do škôlky môže byť pre dieťa veľmi stresujúci, pretože je to pre neho veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní. V prvom rade ide o odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Psychologička Petra Arslan Šinková zdôrazňuje, že odlúčenie je spojené aj so smútkom a je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou, pretože pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam.
Prečo je odlúčenie dôležité?
Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu. Petra Arslan Šinková tiež podotýka, že niektoré deti sa adaptujú bez plaču, no pravda je, že ich to zväčša dobehne neskôr, a predsa si to odplačú. Na niektoré deti ten smútok príde aj po pár týždňoch, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy. Každopádne rodič môže vo veľkej miere ovplyvniť adaptáciu dieťaťa. Ak mu dal dobré základy, zvládne ju oveľa ľahšie.
Úloha rodičov v adaptačnom procese
Pre úspešnú adaptáciu je kľúčové, aby rodičia boli sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a pod., tak to nie je dobre. Ak aj o tejto svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek. Mali by si byť teda v prvom rade istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Pre istotu rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky, kam svoje dieťa dávajú. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť. Musia tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať, pretože to nebude fungovať. Psychologička tiež varuje, že ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a pani učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere.
Kedy je dieťa pripravené na škôlku?
Sú deti, ktoré sú pripravené skôr, ale aj také, čo nie sú ani v 3 rokoch. Dá sa povedať, že v priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky. V nerozhodných situáciách sa rodičia môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať. Vždy by to mal pri pochybnostiach posúdiť odborník, lebo rodičia nemajú potrebný odstup. Majú svoje obavy a ľahko sa môžu dať zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na škôlku zrelé, hoci to tak nie je. Dieťa je v škôlke celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Zároveň, ak odborník povie, že dieťatko je zrelé, mali by mu nástup do škôlky aj umožniť, a to takým spôsobom, že mu dajú pocit istoty a podpory. Ešte pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov pýta na dieťa a pozývajú ho na pozorovanie, aby videli, či je dieťa vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť.
Tréning separácie ako kľúč k úspechu
Tréning separácie je kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Sú rodičia, ktorí pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade, spávajú spolu a vôbec nie je zvyknuté bez nich fungovať. Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať. Mali by sme mu začať dávať viac voľnosti, možnosti spoznávať svet okolo seba. Veľmi sa páči prístup, že dieťa sa má možnosť kedykoľvek sa ku rodičovi dostať a zároveň sa spolieha samé na seba. Napríklad aj pri spaní môže mať dieťa postieľku umiestnenú tak, že sa samé dokáže ku mne dostať, ak chce. Ak ma dieťa v noci potrebuje a príde za mnou, či je staršie alebo mladšie, má na to svoj dôvod. Potrebuje si niečo nasýtiť, alebo niečo zažilo počas dňa, cíti sa choré a chce sa pritúliť, treba mu to dovoliť. Je dôležité, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba. Neskôr je to pre ich deti ťažšie, pretože takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov. Je lepšie stáť pri nich a byť im oporou, keď to potrebujú. Po diáde prechádza dieťa do triády, kedy sa priberá otec a na to si začne dieťa vytvárať ďalšie vzťahy.
Najprv je dobré testovať dieťa doma. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Rodičia by mali premýšľať, ako mu pomôcť. Dobré je využívať rôzne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie.
Príprava na zmeny: Čo robiť vopred?
Neodporúča sa robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj 2 - 6 mesiacov vopred, ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie. Psychologička Katarína Trlicová vysvetlila, aké dôležité je správne pripraviť dieťa na škôlku, aby nielen adaptačný proces, ale aj následné mesiace sa na škôlku tešilo a čo najlepšie a najhladšie sa na toto zo začiatku cudzie prostredie aklimatizovalo. V prvom rade je dôležité, aby naše deti vedeli, že po ne po škôlke prídete. Keďže malé deti nemajú ešte tak dobre vyvinuté vnímanie času, fakt, že tam mama je a zrazu nie je, ich môže vydesiť, pretože pre ne to môže znamenať, že zmizla a už sa nikdy nevráti. „Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý," uviedla.
Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili. Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa. „Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť,“ odporúča aj učiteľka MŠ Alena, ktorá s najmenšími pracuje už tri desiatky rokov. Ideálny adaptačný proces začína predprípravnou fázou, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať, hovoriť im, čo sa tam deje, hrať sa na ňu, čítať si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky. Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká. Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke. Ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť. Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni 30 minút až 1,5 hodiny. Nesmie to byť viac. Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.
Ideálny adaptačný proces
Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napríklad postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami. Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať. Hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty. Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol dňa. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o 1-2 týždňoch.
Stres zo zmeny nemusí byť jediným dôvodom, prečo sú niektoré deti často choré. Je to jednoducho zvýšenou záťažou. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie. Súvisí s týmto vyčerpaním, že bývajú deti po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie. Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
Nočné pocikávanie (Enuréza): Keď spozornieť a ako pomôcť
Pomočovanie, odborne nazývané enuréza, postihuje najčastejšie deti, no výnimkou nie sú ani dospelí. Môže byť dlhodobé alebo prechodné. Rozdeľuje sa na primárne a sekundárne. Práve druhá menovaná forma zvykne nastupovať nečakane a jej vyvolávateľom býva psychická záťaž alebo stres. U detí môžu tento stav vyvolávať náhle zmeny, ktoré sa odohrajú v škôlke, prípadne samotný nástup do školy niekedy spúšťa problémy s únikom moču. Spozornieť by ste mali vo chvíli, ak sa pomočuje dieťa staršie ako päť rokov, pretože odborníci upozorňujú, že nejde o bežný jav. Pomočovanie môže mať veľmi negatívny dopad na sebavedomie, výsledky v škole či zaradenie sa do spoločnosti. Bez lekárskej pomoci z pocikávania vyrastú len dve z desiatich detí. Naopak, podľa štatistík vedia lekári tento problém vyriešiť pomerne rýchlo, a to s až 90 % úspešnosťou. Odďaľovanie liečby môže poznačiť psychiku dieťaťa na celý život, najmä, ak sa začne riešiť v neskoršom veku.
Príčiny denného pocikávania
Nehody sa stávajú a netreba z nich robiť vedu. Pokiaľ však máte doma predškoláka a pocikávanie sa stalo bežnou súčasťou vášho týždňa, zvýšte pozornosť. Dôvodov, prečo dieťa nestihne dôjsť na záchod, môže byť viacero. Od zdravotného problému, ktorý dokáže odhaliť vyšetrenie u odborníka, cez prílišné zaujatie hrou až po závažné psychologické príčiny, ktoré môžu súvisieť s udalosťami v škôlke alebo stresom, ktorému je škôlkar vystavený doma. Treba tiež rozlíšiť, či k nehodám dochádza cez deň alebo výlučne v noci a podľa toho situáciu riešiť.
Riešenie denného pocikávania
Pokiaľ máte doma škôlkara, ktorý bojuje s častým pomočovaním, skúste nájsť spôsob, ako tomuto problému predchádzať ešte skôr, než vôbec nastane. Všímajte si, ako dieťa cez deň pije a ako často chodí na toaletu. Ide vždy samo alebo naň musíte dohliadať? Ako často to stihne bez „cvrknutia“ si do nohavičiek? Ak sa jeho problém týka najmä pocikávania sa v škôlke, je potrebné porozprávať sa s oboma stranami, teda s dieťaťom aj s jeho vychovávateľkami. Včasné chodenie na toaletu je rovnako dôležité ako jedenie, spanie alebo čistenie zubov. Skúste sa o tom s vaším drobcom porozprávať a pokojne sa k tejto téme vráťte v tretej osobe, teda podporte dieťa, aby vám cez kamarátov porozprávalo, aký má kto problém s cikaním. Ľahšie tak odhalíte príčinu alebo zlý návyk, s ktorým môže bojovať. Nečakajte, že sa veci zmenia zo dňa na deň a myslite na to, že aj dieťa stojí tento proces veľa námahy a úsilia, preto neprehlbujte jeho sklamanie, ak sa mu to napriek všetkému nepodarí. Naopak, oceňte každý „suchý“ deň náležitou pochvalou. Problémy s pocikávaním by mali ustúpiť do niekoľkých týždňov, no nestrácajte trpezlivosť, ak vám to potrvá o čosi dlhšie.
Príčiny nočného pocikávania
Podľa štatistík sa v noci pomočuje až 40.000 päťročných detí. Na rozdiel od dospelých, deti sa nedokážu zobudiť na pocit plného mechúra, keďže ich spánok je zvyčajne oveľa hlbší. Dobrou správou je, že za nočnými nehodami zväčša nestojí psychologický problém, ale fyziologický, kedy ešte nedozrelo spojenie medzi mozgom a močovým mechúrom. Medzi ďalšie príčiny patria porucha sekrécie hormónov, ktoré regulujú tvorbu moču v nočných hodinách, ochorenie nervového systému, znížená kapacita močového mechúra, poruchy spánku či zlé návyky, kedy je zvýšený príjem tekutín tesne pred spaním či zadržiavanie potreby počas dňa. Treba zvážiť možnosť, že dieťa trpí šikanou, preťažovaním, hádkami alebo rozvodom rodičov, úmrtím v rodine či inými udalosťami, ktoré nevie spracovať. Vtedy sa odporúča návšteva odborníka, ktorý dokáže odhaliť pravú príčinu a navrhnúť účinnú liečbu.
Nočné pomočovanie sa dá liečiť
Praktické rady pre rodičov pri pocikávaní
Nosenie dieťaťa na WC počas noci či používanie pogumovaných nohavičiek nie je správnym riešením. Dieťaťu to naopak dáva signál, že cikať sa môže aj v noci, a to do postele alebo do spodnej bielizne. Netrestajte ani nehrešte dieťa za nehody. Základom úspechu je správna motivácia. Môžete si zaviesť kalendár, do ktorého budete spoločne lepiť nálepky za každé cikanie. 10 nálepiek znamená odmenu, na ktorej sa vopred dohodnete. Neponáhľajte sa. Väčšina rodičov časom spozoruje, že keď prestane tlačiť na pílu a zvoľní tempo v neustálom nabádaní chodiť na WC, dieťa bude vo väčšom kľude a skôr dosiahne želaný výsledok.
Poruchy spánku u detí: Od problémov so zaspávaním po nočné desy
Nástup do škôlky môže narušiť aj spánkový režim dieťaťa. Niektoré deti zrazu odmietajú spánok, iné majú problémy so zaspávaním alebo sa budia v noci. Je to spôsobené zmenou prostredia, novými zážitkami a väčšou sociálnou interakciou. Jeden z rodičov opisuje: "Mám dcérku 3 ročnú… nastúpila teraz do škôlky celý týždeň chodila s plačom… potom to nebolo ok, ale o malinko lepšie avšak čo nás trápi, malá nikdy nemala problém s tým, že je čas ísť spať. Teraz stále hovorí, že je unavená, ale že nechce spinkať, chodí spať s plačom a ja už ozaj neviem, ako k tomu pristupovať pekným slovom a trpezlivosťou iba predlžujem a odďaľujem spanie… prísnejšie ak pristupujem začne plakať ešte viac a dookola opakuje, že nechce spinkať a ak ju ignorujem, zaspí s tichým plačom, postupne prestáva plakať, až zaspí."
Iný rodič sa zveruje: "Mám synčeka, ktorý má 2 roky a 5 mesiacov, a od septembra navštevuje detské jasle. Po narodení, resp. keď mal 6 týždňov, sme mu zaviedli určitý režim, resp. rituál pred spánkom, ktorý bez problémov fungoval, a syn zaspával v izbe sám najskôr v postieľke, neskôr už na veľkej posteli. V septembri zvládal prvé 2 týždne v jasliach veľmi ťažko, nechávala som ho tam len 2 hodiny doobedu, keďže neustále plakal. Tretiu situáciu, keď som ho tam nechala počas obeda aj spať, sa táto situácia zmenila a odvtedy je bez problémov a do jasličiek sa každý deň veľmi teší. V októbri bol celý mesiac doma, keďže bol chorý. V novembri opäť nastúpil do jasiel a odvtedy odmieta cez víkend doma obedný spánok. V jasliach zevraj spí, aj keď len krátko cca 30 - 45 min. Na jednej strane ho nechcem k obednému spánku nútiť, na druhej strane je už okolo 17:00 taký unavený, že doslova padá na nos. Čo ma ale trápi oveľa viac, asi pred troma týždňami začal vymýšľať pri večernom zaspávaní. Do postele ho ukladam pred 20:30, a aj po niekoľkých rozprávkach a modlitbičke si začal vyžadovať moju prítomnosť až kým nezaspi, čo trvá tak 1 - 1,5 hod. Pritom mi recituje basničky, spieva pesničky a chce sa hrať, aj keď sa ho snažím vždy „ukľudniť“ a navodiť kľudnú atmosféru. Akonáhle od neho odídem, príde vždy za mnou. Niekedy sa skúsim po určitom čase vymeniť s manželom, a ľahne si k nemu on, vtedy však syn spustí neskutočný plač a krik. Tento týždeň sa začal budiť aj v noci a vyžaduje si moju pozornosť aj 2 hodiny. Do práce som nastúpila od októbra. Myslíte si, že to môže súvisieť s mojím nástupom do práce a s tým, že s ním trávim cez týždeň málo času?"
Okrem bežných problémov so zaspávaním sa u detí môžu vyskytnúť aj rôzne poruchy spánku, ako sú nočné desy, zmätočné zobudenia, námesačnosť alebo nočné mory.
Špecifické poruchy spánku
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 minút alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa.
Nočné mory sa dejú najčastejšie nad ránom, respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou.
Ako pomôcť dieťaťu s poruchami spánku?
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúch spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom, čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť, čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí si vyžaduje tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Zlý sen u 3-6 ročných detí možno riešiť pomocou knižiek, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Treba sa vyhnúť televíznym programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny, skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Popoludňajší odpočinok v škôlke: Povinnosť alebo flexibilita?
K téme poobedňajšieho spania, či nespania v škôlkach, sme prizvali pedagogičku, ktorá s deťmi v škôlke pracuje, Mgr. Ľudmilu Janigovú. Podľa jej slov, „odpoludňajší odpočinok sa postupne skracuje s pribúdajúcim vekom detí (odpočinok je širší pojem a nestotožňuje sa automaticky s pojmom spánok). Najdlhšie odpočívajú, alebo spia v MŠ 2-3 ročné (príp. aj 3-4 ročné) deti a to okolo dvoch, príp. až dva a pol hodiny. Odpočinok sa postupne skracuje a v triede 5-6 ročných detí trvá na začiatku školského roka asi hodinu (v prípade, že väčšine detí sa chce spať dlhšie, môže aj v tejto vekovej kategórii trvať odpočinok dlhšie). Postupne sa odpočinok môže skrátiť až na 30 minút (nie však menej). Pri ukladaní detí na odpočinok učiteľka vytvára v triede intímnu citovú atmosféru. Jemným telesným kontaktom, napríklad pohladením, pritúlením a inými prejavmi nežnosti, spríjemňuje zaspávanie detí. V tejto atmosfére má svoje miesto rozprávanie alebo čítanie obľúbených rozprávok, spev uspávaniek alebo počúvanie reprodukovanej hudby. Deti nie sú povinné spať na povel.“
Oficiálne stanovisko: Program výchovy a vzdelávania detí v MŠ
Oddych dieťaťa v materskej škole upravuje vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 541/2021 Z.z. Z vyššie uvedeného vyplýva, že minimálne polhodinový odpočinok je POVINNÝ. Tu je potrebné zdôrazniť, že vyhláška hovorí o odpočinku, nie o spánku. Odpočinok sa realizuje každý jeden deň v materskej škole po obede na ležadlách. Minimum je 30 minút. Tento rozsah nesmie ani riaditeľka nahradiť inou formou denných činností. Čím sú škôlkari starší, odpočinok v škôlke je realizovaný v čoraz kratšom rozsahu. Z praxe - aj väčší školáci (predškoláci) majú aspoň polhodinový oddych na lôžku po obede. Zá
tags: #dieta #zacalo #chodit #do #skolky #a