V oblasti rodinného práva patrí medzi najcitlivejšie otázky tá, kto a za akých okolností môže prevziať starostlivosť o dieťa. Táto problematika sa dotýka najintímnejšej sféry ľudského života - rodiny a jej najzraniteľnejších členov, detí. V slovenskom právnom poriadku je starostlivosť o maloleté deti primárne v rukách rodičov, avšak existujú situácie, kedy do tejto starostlivosti môžu zasiahnuť iné subjekty, vrátane súdu, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo dokonca iní príbuzní či náhradní rodičia. Zásah štátu do rodinného života a odobratie dieťaťa rodičom je veľmi citlivá téma, ktorá vyvoláva množstvo otáznikov, a preto si vyžaduje podrobné objasnenie právnych a faktických aspektov zásahov sociálnych služieb.
Základné princípy rodičovských práv a povinností
Vzťah rodičov k deťom je prirodzený a zákonom chránený. V momente narodenia dieťaťa vznikajú rodičom nielen práva, ale aj povinnosti voči nemu. Tieto práva a povinnosti sú rovnako dôležité pre matku aj pre otca. V ideálnom prípade rodičia tieto práva a povinnosti vykonávajú spoločne, čím zabezpečujú dieťaťu stabilné a láskyplné prostredie. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, všestranný vývin a prípravu na budúce povolanie maloletého dieťaťa.
Predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti rodičov, sa v jednotlivých krajinách Európskej únie líšia. Každý členský štát EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy týkajúce sa starostlivosti o deti, určovania miesta bydliska, správy majetku dieťaťa a podobných otázok. Napriek týmto rozdielom však všetky členské štáty EÚ uznávajú základné právo dieťaťa na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď rodičia žijú v rôznych krajinách. Toto právo je dôležité pre zdravý psychický vývoj dieťaťa a malo by byť zabezpečené za každých okolností.
V prípadoch, keď rodičia už nežijú spolu, môže byť situácia komplikovanejšia. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na podmienkach starostlivosti o dieťa, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa rozhodne o tom, kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, a určí aj miesto jeho bydliska. Taktiež sa upraví právo druhého rodiča na styk s dieťaťom. Rozhodnutia súdov v jednej členskej krajine EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností sú vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ uznávané bez potreby špeciálneho konania. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup v ostatných členských štátoch. Dôležité je spomenúť, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Mýtus o „vzdaní sa dieťaťa“ alebo „vzdaní sa otcovstva“
V súvislosti s rodičovskými povinnosťami je dôležité si uvedomiť, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdania sa otcovstva k dieťaťu. Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju. Zákon možnosť vzdania sa dieťaťa matkou nepozná, a nie je to teda ani možné.
Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neochota či neschopnosť platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva. Byť rodičom je nielen výsadou, ale sú s ním spojené i dôležité rodičovské povinnosti a zodpovednosti. Medzi najdôležitejšie patrí rodičovská zodpovednosť zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu dieťaťu. To, že rodič nejaví žiadny záujem o dieťa alebo sa s ním nechce stretávať, ho nezbavuje povinnosti prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Zabezpečovať výživu pre svoje dieťa je základnou a prvoradou rodičovskou zodpovednosťou každého rodiča.
Zapretie otcovstva: Právne možnosti a podmienky
Aj keď sa otcovstva nie je možné vzdať, v určitých špecifických prípadoch je možné otcovstvo zaprieť. Lehota na zapretie otcovstva sa odvíja od spôsobu, akým bolo otcovstvo určené.
Ak bolo otcovstvo k maloletému dieťaťu určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom, v takom prípade je možné v lehote troch rokov odo dňa určenia otcovstva tzv. druhou domnienkou zaprieť otcovstvo. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 Zákona o rodine platí, že muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Pri zapretí otcovstva sú dôležité dve podmienky. Jednak musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Na druhej strane musia existovať dôležité dôvody pre zapretie otcovstva. Zákon ich uvádza ako "ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa" (napríklad, ak by sa dodatočne zistilo, že otec dieťaťa je neplodný). V žalobe je potrebné stručne opísať okolnosti uznania, uviesť, že biologickým otcom nie ste, a navrhnúť dôkaz DNA. Po právoplatnom rozsudku súd vyzve matriku na opravu rodného listu.
Ak sa niekto stal otcom z dôvodu existencie manželstva na základe prvej domnienky, že bol manželom matky, potom môže otcovstvo zaprieť do troch rokov odo dňa, čo sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa. Pokiaľ lehota uplynula, otcovstvo zaprieť nie je možné. V takomto prípade môže otcovstvo zaprieť už len dieťa, vo vzťahu ku ktorému bolo otcovstvo určené.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom
Ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, nedokážu sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. V rámci takéhoto súdneho konania súd upravuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu komplexne. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
V situácii, keď je maloleté dieťa dlhodobo v osobnej starostlivosti jedného rodiča a druhý rodič nejaví žiadny záujem podieľať sa na jeho výchove, je vysoko pravdepodobné, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti aktívneho rodiča. Napriek tomuto faktickému stavu však bude súd zisťovať tzv. najlepší záujem dieťaťa. Pri určení styku môže súd rozhodnúť aj tak, že styk neurčí, a v takom prípade sa bude môcť otec dieťaťa s dieťaťom stretávať po predchádzajúcej dohode a iba so súhlasom druhého rodiča. O všetkých týchto aspektoch úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa však v rámci súdneho konania rodičia môžu aj dohodnúť. Ak dohoda nebude odporovať zákonu a súd ju posúdi ako súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd ju schváli rozsudkom. Bez schválenia súdom je takáto rodičovská dohoda nevykonateľná.
V prípade, že súd rozhoduje o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, jeho primárnym kritériom je vždy najlepší záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliada na doterajšiu starostlivosť, vzťah dieťaťa k obom rodičom, stabilitu prostredia a ďalšie relevantné okolnosti. Ak jeden z rodičov tvrdí, že druhý rodič sa o dieťa nestará, musí toto tvrdenie aj preukázať. Druhý rodič má právo sa brániť a predložiť dôkazy o opaku.
Dôležitým aspektom je aj názor dieťaťa. Pokiaľ dieťa dosiahlo vek, v ktorom je schopné vyjadriť svoj názor (zvyčajne od 8-10 rokov), súd bude tento názor brať do úvahy. Funkciou súdov je poskytovať nestrannú ochranu subjektívnym právam účastníkov konania, a nie vychovávať ich k lepšiemu životu.
Právo na informácie a styk s dieťaťom
Aj rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, si zachováva práva a povinnosti. Medzi ne patrí napríklad právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Tento rodič má právo vedieť, kde sa dieťa nachádza, ako sa mu darí, aký je jeho zdravotný stav a aké sú jeho potreby. Ak matka alebo otec odmieta poskytovať tieto informácie, druhý rodič sa ich môže domáhať na súde.
Pokiaľ je rodičovi bránené v styku s maloletým dieťaťom, môže podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o jeho styku s maloletou. Pokiaľ styk s maloletou v súdnom rozhodnutí nebol upravený, t.j. súd vo výroku rozsudku uviedol, že styk sa neupravuje alebo je neobmedzený, bolo by potrebné, ak oň má záujem, podať na súd návrh na zmenu styku s maloletou. To znamená, že bude žiadať, aby súd stanovil presné časy, kedy bude oprávnený sa s maloletou stýkať. Súčasne súd môže do výroku svojho rozhodnutia poňať aj povinnosť informovania zo strany druhého rodiča o zdravotnom stave maloletej a plnení si školských povinností v pravidelných intervaloch, napr. jedenkrát mesačne.
Náhradná rodinná starostlivosť: Zverenie dieťaťa iným osobám
V prípadoch, keď rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Na Slovensku, v rámci rodinného práva, je kladený dôraz na to, aby dieťa vyrastalo v rodinnom prostredí. Preto sa často využíva možnosť zveriť dieťa do starostlivosti niekoho zo svojej širšej rodiny, najčastejšie starých rodičov.
Podľa § 45 zákona č. 36/2005 Z. z. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorej môže súd zveriť dieťa, môže byť aj starý rodič, ak spĺňa stanovené podmienky. Týmito podmienkami sú:
- Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Maloleté dieťa možno zveriť:
- Do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- Do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
- Smrťou maloletého dieťaťa.
- Smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Ak nie je možné zabezpečiť starostlivosť v širšej rodine, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu novú rodinu. Podrobnejšie informácie o sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, obce, vyššie územné celky alebo akreditované subjekty. V prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti sa poskytujú finančné príspevky. V prípadoch, kedy je to potrebné dočasne, môže byť dieťa umiestnené aj v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako sú krízové alebo resocializačné strediská, detské domovy alebo detské domovy pre maloletých bez sprievodu.
Osvojenie dieťaťa (Adopcia) ako jedinečná možnosť zmeny rodičovských vzťahov
Jedinou možnosťou, ktorou zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom (dieťaťom) a pôvodnou rodinou (rodičmi), je osvojenie. Inštitút osvojenia je však možný len za splnenia podmienky uvedenej v § 100 ods. 1 Zákona o rodine: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve".
Ak bol Riško osvojený (adoptovaný) iným mužom, v zmysle Zákona o rodine vznikajú nové rodinné a príbuzenské vzťahy s týmto mužom a zanikajú pôvodné (biologické) vzťahy. V rodnom liste jeden muž nahradí druhého muža. Dokiaľ si priateľ exmanželky vašu maloletú dcéru neosvojí, biologický otec zostáva otcom, a preto má vo vzťahu k nej všetky práva a povinnosti. Na osvojenie je potrebný súhlas oboch rodičov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Osvojiť možno len maloleté dieťa, teda len dieťa do 18. roku veku života.
Zásah štátu do rodinného života: Úloha sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, neexistuje inštitúcia ako "juvenilná polícia". Avšak, existuje systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého cieľom je chrániť práva detí tam, kde ich rodičia nedokážu alebo nechcú zabezpečiť. Tento systém je zastrešený Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Pracovníci týchto úradov zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvodových konaniach, úprave práv a povinností k deťom, výživnom a pri preverovaní podozrení na týranie alebo zanedbávanie.
Dôležité je zdôrazniť, že na Slovensku sociálka nemá právomoc priamo odobrať dieťa rodičom. Toto právo má výlučne súd. Sociálni pracovníci však zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave podkladov pre súd. Hodnotia životné podmienky dieťaťa, spôsob starostlivosti oň a celkovú situáciu v rodine. V prípade nahlásenia týrania alebo zanedbávania sú povinní konať. To zahŕňa kontaktovanie lekárov, škôl, predškolských zariadení, rozhovory s dieťaťom (primerane jeho veku) a preverovanie situácie.
Čo spúšťa zvýšený záujem sociálnej kurately?
Sociálna kuratela sa zameriava na hájenie záujmov a práv maloletých osôb. Medzi situácie, ktoré môžu spustiť zvýšený záujem sociálnych pracovníkov o rodinu, patria:
- Rozvodové konanie: Sociálni pracovníci skúmajú prostredie, v ktorom dieťa žije, a základné plnenie jeho potrieb. Zaujímajú sa o úlohu všetkých členov v domácnosti, hygienické návyky, finančné zabezpečenie a bezpečnosť dieťaťa.
- Podozrenie na týranie alebo zneužívanie dieťaťa: V týchto prípadoch sociálna kuratela nemusí vopred oznamovať svoj záujem o rodinu. Preveruje sa čistota, hygiena, starostlivosť, strava a rola jednotlivých obyvateľov domácnosti. Rozhovory s dieťaťom prebiehajú individuálne a otázky majú odlišný charakter.
- Pomoc slobodným matkám a rodinám, kde je jeden z rodičov vo výkone trestu: Sociálni pracovníci monitorujú situáciu a snažia sa poskytnúť pomoc v náročnej životnej situácii. Preverujú finančnú stabilitu, emocionálne zázemie dieťaťa a jeho bezpečnosť.
- Záškoláctvo, krádeže, drogy: Ak dieťa vyvedie niečo zlé.
Proces preverovania a opatrenia
Ak existuje podozrenie na zneužívanie dieťaťa, sociálna kuratela nie je povinná vopred oznámiť svoj zvýšený záujem o rodinu. Žiadosť o prešetrenie pomerov môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, ak spozorujú znaky zanedbávania dieťaťa či výraznú negatívnu zmenu v jeho správaní. Návštevy sociálnych pracovníkov sú v takýchto prípadoch niekoľkonásobné, aby sa preverili skutočnosti a podnety vo vyššom časovom rámci, prípadne po nariadení nových výchovných opatrení, ich dodržiavanie. Odobratie dieťaťa je však náročný a dlhý proces, ktorý je poslednou možnosťou ochrany práv dieťaťa.
Práva a povinnosti rodičov a sociálnych pracovníkov
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Medzi povinnosti rodičov patrí:
- Umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení.
- Poskytnúť mu potrebné informácie.
Medzi oprávnenia pracovníkov patrí:
- Vstup do obydlia (so súhlasom osoby, ktorá ho obýva a stará sa o dieťa, alebo na základe súdneho povolenia).
- Osobné preverovanie starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa.
- Zisťovanie dôvodov nevhodného správania sa detí.
- Vyhotovovanie zvukového záznamu (za určitých podmienok aj bez súhlasu prítomnej osoby).
Je dôležité vedieť, že pracovník sa musí pred výkonom svojich oprávnení preukázať písomným poverením. Rodičia sú povinní poskytnúť pracovníkovi osobnú spoluprácu, ak je to potrebné pre výkon jeho oprávnení. Každé konanie pracovníka však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení.
Možnosti obrany a pomoci
Ak má ktokoľvek podnet na zanedbávanie, zneužívanie či týranie maloletej osoby, môže sa obrátiť na príslušný úrad anonymne i pod vlastným menom. Existujú viaceré linky pomoci, na ktoré sa môžete obrátiť:
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Bezplatná telefonická linka 0800 191 222 na zaznamenávanie podnetov a oznamov v prípade zanedbávania starostlivosti o deti.
- Národná linka na pomoc deťom v ohrození (NICK): Bezplatná linka poskytuje deťom ohrozeným násilím krízovú intervenciu, poradenstvo a prevenciu online formou. Funguje nepretržite 24/7.
- Linka detskej istoty: Bezplatná linka pre deti i dospelých, ktorá poskytuje okamžité telefonické spojenie v krízovej či stresovej situácii. Telefónne číslo: 116 111.
Zlyhávania systému a potreba zmien
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku čelí mnohým výzvam. Medzi najčastejšie kritizované problémy patria:
- Nedostatok jasných pravidiel a kontrolných mechanizmov.
- Nedostatočná odbornosť a kvalifikácia sociálnych pracovníkov.
- Slabé materiálne a platové podmienky zamestnancov.
- Vysoký počet detí pripadajúcich na jedného sociálneho pracovníka.
- Formalizovaný systém a nedostatočný kontakt so živým dieťaťom.
- Chýbajúce právne zastúpenie pre deti v kolízii práv.
- Nejasné a nejednotné postupy úradov.
- Nedostatočné vyhodnocovanie účinnosti ústavných výchov a resocializácie.
Je nevyhnutné, aby štát priznal pravdu o nedostatkoch systému a prijal opatrenia na jeho zlepšenie. To zahŕňa zlepšenie materiálnych a platových podmienok sociálnych pracovníkov, zvýšenie ich odbornosti a kvalifikácie, zavedenie jasných pravidiel a kontrolných mechanizmov, zabezpečenie právneho zastúpenia pre deti v kolízii práv a modernizáciu systému tak, aby bolo možné pomáhať deťom aj inými spôsobmi ako ústavná výchova. Prípad 14-ročného dievčaťa, ktorému štát namiesto pomoci ublížil, poukazuje na vážne nedostatky v systéme sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku. Matka dievčaťa požiadala o pomoc štát, keď zistila, že jej dcéra chodí poza školu, stretáva sa s čudnou partiou a fajčí marihuanu. Namiesto toho, aby štát dievčaťu pomohol, umiestnil ho do resocializačného zariadenia, čo viedlo k ďalšiemu zhoršeniu jej situácie. Tento prípad poukazuje na to, že systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku má mnohé nepekné vlastnosti, ktoré stoja za pozornosť.
Premiestnenie dieťaťa a úprava trvalého pobytu
Častou otázkou býva, či sa uplatňujú rovnaké podmienky na dočasné premiestnenie dieťaťa (napríklad v prípade prázdnin či zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie. V slovenskom právnom kontexte je dôležité rozlišovať.
Sťahovanie s dieťaťom v rámci SlovenskaZákon nepredmetné nezakazuje. Pokiaľ je dieťa zverené do starostlivosti jedného rodiča a tento rodič sa presťahuje, trvalý pobyt má dieťa u rodiča, ktorému je zverené. Ak sa zmení trvalý pobyt preferenčného rodiča (rodič, ktorému je dieťa zverené), tak ho rodič mení aj dieťaťu. Súhlas druhého rodiča by sa vyžadoval iba v tom prípade, ak by sa matka chcela s dieťaťom presťahovať do zahraničia. Taktiež pokiaľ ide o rozhodovanie rodičov o príprave dieťaťa na budúce povolanie, vyžaduje sa súhlas oboch z nich. Toto sa však týka až strednej a vysokej školy, nie základnej školy, na ktorej sa poskytuje základné vzdelanie formou povinnej školskej dochádzky.
Bola preložená návrh na novelu zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, kde sa má riešiť aj situácia, kedy sa rodič chce presťahovať s dieťaťom v rámci Slovenska. Pri platnom znení zákona, pokiaľ sa chce rodič presťahovať s dieťaťom do zahraničia, potrebuje súhlas druhého rodiča, resp. pokiaľ sa nedohodnú tak rozhodnutie súdu, aj keď ide len o pár kilometrov (napr. Bratislava a susediaca rakúska dedina). Pokiaľ sa však chce presťahovať v rámci Slovenska (napr. Bratislava - Košice) súhlas potrebný nie je. Preto novela zákona chce v danej problematike priniesť zmeny a to tak, že navrhuje, aby bol potrebný súhlas druhého rodiča, prípadne rozhodnutie súdu, pri sťahovaní z okresu, kde má dieťa trvalé bydlisko do iného okresu (nie susedného) a toto odsťahovanie podstatne sťaží styk druhého rodiča s dieťaťom.
Premiestnenie dieťaťa do zahraničiaTrvalé odsťahovanie dieťaťa do zahraničia sa podľa zákona a ustálenej súdnej praxe považuje za podstatnú vec týkajúcu sa výchovy maloletého dieťaťa. Preto je potrebné postupovať podľa § 35 Zákona o rodine. Ak chcete s dieťaťom natrvalo odísť do zahraničia, budete potrebovať súhlas druhého rodiča. Ak tento súhlas odmietne udeliť, nemôžete svojvoľne s dieťaťom natrvalo odísť. V takomto prípade platí ust. § 45 zákona č. 36/2005 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že na vysťahovanie s maloletým vaša dcéra potrebuje súhlas otca. Ak sa nedohodnú na súhlase na vysťahovanie v písomnej forme s úradne overeným podpisom otca maloletého, potom dcéra musí podať návrh na súd o udelenie súhlasu s vysťahovaním do cudziny. Ak by dcéra súhlas otca maloletého nemala, mohla by sa dopustiť neoprávneného premiestnenia dieťaťa, tzv. medzinárodného únosu.
Existuje však riešenie v podobe podania návrhu na súd, v ktorom by ste súd požiadali o udelenie povolenia na trvalé odsťahovanie. V takomto návrhu je potrebné opísať do akej krajiny sa chcete odsťahovať, aké životné podmienky máte v krajine vytvorené, aké podmienky bude mať vytvorené dieťa, či dieťa chce s vami odísť, a akým spôsobom zabezpečíte kontakt s druhým rodičom. Premiestnenie dieťaťa do inej krajiny neoprávnene by sa považovalo za tzv. občianskoprávny únos detí, podľa medzinárodného dohovoru. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva a v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo.
Špecifické otázky týkajúce sa rodinných vzťahov a majetku
Starí rodičia a styk s vnukmiZákon o rodine upravuje aj možnosť úpravy styku blízkych osôb (napr. starých rodičov) s maloletým dieťaťom. Táto možnosť prichádza do úvahy najmä v konaniach o rozvod manželstva, alebo v prípade, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Starí rodičia sa môžu domáhať určenia styku s dieťaťom, ak im v tom rodičia bránia a ak je to v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o styku starých rodičov s dieťaťom skúma predovšetkým emočné väzby, potreby dieťaťa a celkovú stabilitu jeho výchovného prostredia. Ak súd uzná, že kontakt so starými rodičmi je v prospech dieťaťa a existuje medzi nimi silné puto, návrhu vyhovie. V opačnom prípade, ak sú vzťahy narušené, môže návrh zamietnuť. Matka však nie je zo zákona povinná dávať dieťa starým rodičom, ak to považuje za nevyhovujúce pre dieťa. Možnosťou je stretávanie sa za prítomnosti matky.
Starostlivosť o dcéru v prípade týrania matkouPokiaľ je to tak, ako sa píše a maloletá dcéra je zo strany svojej matky, ktorá ju má vo svojej starostlivosti či už psychicky alebo fyzicky týraná, potom je namieste, aby otec podal na súd návrh na zverenie dcéry do jeho starostlivosti. Dcéra ešte nie je oprávnená sa v tejto veci sama na súde zastupovať, nakoľko je maloletá. Preto, ak chce mať otec dcéru vo svojej starostlivosti (chce, aby sa k nemu presťahovala), podá na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V takomto návrhu na zmenu odôvodní, k akej zmene došlo od posledného rozhodnutia súdu. Ak súd zverí dieťa otcovi, potom nevyhnutne zaviaže matku na úhradu výživného k jeho rukám.
Sťahovanie dospelého dieťaťa z rodičovského domuNikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ má dieťa schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho možno "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to rodič nemá právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k rodičovi. Ak má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval, a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Prevod nehnuteľnosti na maloleté deti a súvisiace rizikáDarovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu je možné, avšak vyžaduje si súhlas súdu a ustanovenie kolízneho opatrovníka, ktorý koná v mene dieťaťa. Rodičia ako zákonní zástupcovia nemôžu konať, ak by došlo ku kolízii záujmov. Súd posudzuje, či je darovanie v záujme dieťaťa. Pri prevodoch nehnuteľností na Slovensku je možné previesť aj veľmi malé podiely, ako napríklad 1/16 bytu. Obmedzenia sa týkajú najmä drobenia pozemkov, kde existujú minimálne výmery.
Riešenie situácií s hypotékou a exekúciou pri prevode nehnuteľnostíProblematika prevodu nehnuteľností, najmä ak je na nehnuteľnosti hypotéka alebo ak je rodina v exekúcii, je komplikovaná. Pri prevode nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou je nevyhnutné kontaktovať banku a získať jej súhlas, nakoľko zmluvy o hypotéke často obsahujú klauzulu o zákaze prevodu bez písomného súhlasu banky. V prípade exekúcie môže byť prevod majetku na osobu blízku napadnutý veriteľom ako tzv. odporovateľný právny úkon. Ak prepíšete nehnuteľnosť vo chvíli, kedy pôsobí exekúcia, exekútor má právomoc vykonať predaj aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi. Ak je niekto vlastníkom 1/3 podielu a chcete sa ho z nehnuteľnosti zbaviť, budete musieť najprv tento podiel od neho odkúpiť. Kým má podiel na dome, má právo ho užívať. Kým je spoluvlastníkom, jedinú možnosť obrany pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by Vás ohrozoval fyzicky alebo psychicky. V takom prípade sa môžete domáhať, aby bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti. Ak na byte viazne exekučné záložné právo, treba riešiť v prvom rade samotný dlh (napr. splátkový kalendár). Možnosťou je namietať nezákonnosť exekúcie.
Dôležitosť právneho poradenstva
Všetky vyššie uvedené situácie sú právne komplexné a často vyžadujú odborné poradenstvo. V prípadoch, keď rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na týchto otázkach, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Ak sa neviete sami pripraviť na súdne pojednávanie, odporúča sa obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Advokát vám môže pomôcť s vypracovaním vyjadrenia pre súd a zastupovaním na pojednávaní.
Na súde budete mať možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam druhého rodiča. Je vhodné hovoriť vecne, pokojne a predkladať konkrétne fakty. Ak máte pocit, že by ste situáciu nezvládli sami, zvážte oslovenie advokáta so zameraním na rodinné právo, ktorý vás môže na súde zastupovať a pomôže vám pripraviť sa na pojednávanie. Riziká v takýchto konaniach spočívajú najmä v tom, že ak nepredložíte dôkazy alebo sa na pojednávanie nedostavíte, súd by mohol rozhodnúť na základe tvrdení druhého rodiča. Preto je dôkladná príprava a právne zastúpenie kľúčové pre úspešné riešenie rodinnoprávnych sporov.
tags: #kto #moze #zobrat #dieta