Každý rodič netrpezlivo očakáva dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je aj moment, kedy dieťa začne samo sedieť a chodiť. Je prirodzené, že sa rodičia zaujímajú o to, kedy presne by ich dieťa malo urobiť prvé krôčiky. "Má rok a ešte nechodí?" je častá otázka, ktorá sa ozýva v mnohých domácnostiach. Odpoveď však nie je jednoznačná a závisí od mnohých individuálnych faktorov.
Prirodzený Vývoj Chôdze: Od Lezenia k Prvým Krôčikom
Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko kľúčových úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť a naučiť sa. Tieto fázy sú dôležité pre posilnenie svalstva a rozvoj koordinácie, ktoré sú nevyhnutné pre stabilnú a bezpečnú chôdzu.
Fáza Lezenia: Základ pre Silné Svalstvo
Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji dieťaťa. Nielenže prepojuje obe hemisféry mozgu, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie a neskôr na chôdzu. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia. Tento jav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane nadmerného používania moderných pomôcok, ktoré obmedzujú prirodzený pohyb.
Samostatné Sedenie: Predstupeň Chôdze
Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci života, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.
Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.
Ideálny sed dieťaťa:
- Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
- Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
- Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
Podpora Prirodzeného Rozvoja Sedenia
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45-stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Vývinové Míľniky v Učení sa Chodiť
Uvedené mesiace sú len orientačné, niektoré deti sa k danej fáze dopracujú skôr, iné neskôr.
- Vývin chôdze približne v 8. mesiaci: Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak ho v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Neučte deti chodiť.
- Vývin chôdze približne v 9. mesiaci: Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Skontrolujte bezpečnosť vášho nábytku a priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje. Dieťa, ktoré nie je chytené za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Ak dieťa chcete naučiť, ako zliezť zo stoja dole, odstúpte mierne od neho a stále sa na neho dívajte. Môžete ho volať menom a ukazovať hračku - tá by ho mala prilákať, aby zišlo dole. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
- Vývin chôdze v 10. - 12. mesiaci: Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok.
- Prvé kroky v 9. - 12. mesiaci: Sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze.
- Samostatná chôdza v 12. - 15. mesiaci: Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
Pozor na Chodítka: Ihrisko na Kolieskach s Skrytými Rizikami
Chodítka ešte stále patria v mnohých rodinách k bežnej výbave pre dieťatko v prvom roku života. Už od jeho narodenia sa s touto vecou akosi automaticky počíta. Ide o skutočnú pomôcku, ktorá vaše dieťa podporí v chôdzi, alebo len o marketingový ťah zarobiť skutočne na všetkom? Aj dnes nájdeme v „detských obchodoch“ alebo na internete naozaj ich veľký výber s rôznymi zábavnými aktivitami, zvukmi, svetielkami, čo v mnohých prípadoch pripomína skôr hračkáreň na štyroch kolieskach… O ich vhodnosti sa však čoraz viac pochybuje.
Stanovisko Odborníkov: Varovný Prst Lekárov
Áno, lekári varovne dvíhajú prst! Neurológovia aj detskí pediatri sú vo väčšine prípadov proti používaniu chodítok a rodičom ich neodporúčajú. Niektoré mamičky sa priam pyšne vystatujú, že svoje dieťa dali do chodítka už vo veku 4 mesiacov! Dôsledky takéhoto konania môžu byť pre dieťa po zdravotnej stránke veľmi vážne! Jeho chrbtica ani kĺby nie sú na takúto záťaž pripravené, ani dostatočne vyvinuté. To môže spôsobiť rôzne deformácie chrbtice, kĺbov, zlé chodiace návyky a zdravotné ťažkosti v dospelosti.
Česká pediatrická spoločnosť ešte v roku 2009 vydala vyhlásenie a podrobné vysvetlenie k tejto problematike. V správe sa jasne uvádza, že „chodítka napriek fámam o pomoci rozvoja chôdze dieťatka tomuto rozvoju nepomáhajú. Normálna chôdza dieťaťa totiž vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítko skôr naopak je možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.“
Negatívne Vplyvy Chodítka: Viac Škody Ako Úžitku
Používanie chodítok môže mať pre dieťa vážne zdravotné následky:
- Nepriaznivý vplyv na vývoj chrbtice: Ohrozená je pri úrazoch predovšetkým krčná chrbtica. Deti, ktoré pridlho sedávali v chodítku, mali problémy s vybočením chrbtice.
- Asymetria v pohybe dolných končatín: Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi.
- Obmedzenie obranných reflexov: Nepodporuje vývoj obranných reflexov pri chôdzi - pri bežnom učení chôdze dieťatko padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované; chodítko tieto reflexy obmedzuje!
- Neurologické symptómy: Zapričiňuje neurologické symptómy, predovšetkým stuhnutie končatín.
- Problémy s kĺbmi: Spôsobuje problémy s detskými kĺbmi, predovšetkým s bedrovými.
- Chôdza po špičkách: Deti sa totiž počas pohybu v chodítku odrážajú špičkami a tak tento návyk pretrváva aj neskôr, keď už dokážu chodiť aj samé. To môže viesť k skracovaniu Achilovej šlachy a potrebe fyzioterapie.
- Zvýšené riziko úrazov: Chodítka sú často príčinou mnohých úrazov. Najčastejšie dochádza k prevráteniu dieťaťa aj s chodítkom v dôsledku narazenia na prah dverí, nejaký predmet, či dokonca pád zo schodov. Ten môže mať skutočne vážne následky, preto bezpečnosť nadovšetko. Dieťa v chodítku môže dosiahnuť rýchlosť až 10 km/h, čo v kombinácii s nestabilitou chodítka zvyšuje riziko vážnych zranení.
Žiadny odborný medicínsky text neprináša pozitívne skúsenosti s chodítkami. Ide o dobre premyslený marketingový ťah zaujať rodiča, aby kúpil dieťaťu to, čo v skutočnosti nepotrebuje. Ich malou výhodou je síce to, že dieťa sa na nejaký čas zabaví a mamička si môže aspoň čo-to v domácnosti porobiť. Avšak veľakrát sa stáva, že rodičia radi „odkladajú“ svojho drobčeka do chodítka, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie ako sa mu venovať. Lepšou alternatívou je však vložiť ho do detskej ohrádky, alebo na deku s hračkami.
Dieťa, ktoré ešte nevie samo chodiť či dokonca ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu.
Alternatívy k Tradičným Chodítkam: Bezpečnejšie Voľby
Kým sa dieťa naučí chodiť, trvá mu, kým získa rovnováhu. Pomôcť mu môžete kúpou špeciálneho detského chodítka, ktoré je navrhnuté s ohľadom na jeho vývoj. Existujú dva základné typy:
- Statické chodítka (tzv. "pavúk"): Tento typ je sám o sebe nepohyblivý, dieťa sa do neho iba zavesí a má možnosť odrážať sa špičkami nôh od podlahy, vďaka čomu trénuje pohyb pri chôdzi. Nikdy nepoužívajte chodítko skôr než vie dieťatko samostatne stabilne sedieť, teda nie skôr ako dovŕši šiesty alebo siedmy mesiac života. Táto hranica je však len orientačná, vždy závisí od samotného dieťaťa. Mnohé batoľatá v pavúkovi vydržia spokojné celé hodiny a práve to je dôvod, pre ktorý sa klasické chodítko pre dieťa teší svojej obľube aj medzi mnohými rodičmi, no nikdy nepoužívajte chodítko na „odkladanie“ dieťaťa. Ak sa rozhodnete pre kúpu klasického chodítka pre dieťa, vyberte typ s možnosťou výškového nastavenia a dbajte na kvalitnú a stabilnú konštrukciu.
- Aktívne chodítka (chodítka-vozíky): Tieto chodítka sú vybavené kolieskami, takže slúžia ako jednoduchá opora. Batoľa sa drží za veľké madlo, cíti sa bezpečnejšie a rýchlejšie zvládne základné prvky chôdze. V ponuke sú aj „interaktívne“ chodítka, ktoré okrem svojej základnej funkcie ponúkajú aj iné využitie. Klasické chodítko tvorí sedačka a stabilná konštrukcia na kolieskach, ktorej úlohou je zabrániť pádu dieťatka. Často je súčasťou pavúka aj pult s pestrofarebnými hračkami. Dieťa sa v chodítku pohybuje odrážaním sa od podlahy a dokáže sa samostatne presúvať v priestore už pred prvým rokom života.
„Vozík“ si dieťatko tlačí pred sebou a zároveň sa ho pridržiava, takže mu poskytuje oporu pri prvých krokoch, no musí sa snažiť aj samo. Pravdou je, že aktívne detské chodítka nie sú natoľko bezpečné ako klasické chodítka, avšak vzniká vďaka nim priestor pre rozvoj správnych motorických návykov. Mnohí tento typ v porovnaní s klasickým chodítkom považujú za lepšiu a zdravšiu voľbu, no vždy je výsledný výber aj tak na zvážení samotného rodiča. Veľmi obľúbené z hľadiska kvality i stability sú aktívne chodítka vyrobené z dreva. Niektoré dokonca motivujú tých najmenších k chôdzi. Ak dieťatko chce, aby mu chodítko hralo alebo svietilo, musí začať chodiť. Aktívne chodítka existujú v podobe štandardných hracích panelov, ale aj vo forme obľúbených zvieratiek, vozíkov s nákladom, autíčok či kočíkov pre bábiky. A kedy dieťa zvládne chôdzu s oporou aktívneho chodítka? Skôr ako okolo deviateho mesiaca to nebude. Skôr ako dáte dieťatku aktívne chodítko, odstráňte z podlahy všetky prekážky, na ktorých by dieťa mohlo spadnúť a obujte mu pevnú obuv bez šnúrok.
7 krokov k chôdzi | Kedy vaše dieťa začne chodiť?
Ako Učiť Dieťa Chodiť: Podpora Prirodzeného Vývoja
Odborníci na pohybový vývin detí odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do chôdze a jej vývinu. V niektorých krajinách je dokonca zákaz používania a predaja chodítok. Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá.
Nezasahujte do Prirodzeného Procesu
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách.
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu.
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice.
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa.
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku.
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze.
- Predlžuje sa doba samostatného chodenia.
„Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Prvé Kroky Musí Urobiť Samo
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová, ktorá mamám radí aj na svojom instagramovom profile detska_doktorka.
Detské Chodidlá a Prvé Topánky
Podiatria je obor medicíny, ktorý sa zaoberá diagnostikou problémov spojených s dolnými končatinami a chodidlami. Každý z nás to pozná, malé chutné detské chodidielka, z ktorých si robíme otlačky a sadrové odliatky na pripomienku, že kedysi dávno bol tento skoro dospelý človek taký maličký. Nakoľko jedného dňa budú tieto, doposiaľ ešte stále malé chodidielka funkčnou základňou dospelého ľudského tela, rodičov často trápi myšlienka, či robia všetko, čo majú v starostlivosti o ne a taktiež pri výbere obuvi správne, aby v budúcnosti plnohodnotne slúžili ich ratolestiam.
Detské chodidlá sa často opticky javia ako ploché, čo spôsobuje určitú dávku nepokoja pre každého rodiča. V skorých štádiách vývoja dolných končatín je toto celkom normálny jav. Široká plocha a tukový vankúš detského chodidla slúžia pri prvých krokoch Vášho dieťaťa stabilizačne. V porovnaní s dospelým chodidlom má detská noha širšie predné chodidlo, päta je užšia a niektoré deti majú preložené nižšie palce (tzv. kučeravé palce). Detské chodidlá sú mäkké a poddajné hlavne preto, že detské chodidlo je v rannom veku tvorené zväčša chrupavkou. Preto by sme deti nemali tlačiť do chodenia priskoro, aby sa neporušili tieto mäkké štruktúry. To by v neskoršom veku mohlo spôsobovať rôzne problémy. Bežne začínajú deti samostatne chodiť medzi 10-18 mesiacom veku života. Tu treba myslieť na to, že každé dieťa je iné a netreba deti porovnávať. Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom. Pri vyššie uvedených problémoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, nakoľko všetky vyššie uvedené prejavy chôdze môžu byť úplne normálne, ale môžu byť aj prejavom biomechanického problému.
Prvé topánky by nemali byť ťažké a tvrdé. Mali by veľkostne sedieť tak, aby v nich bolo dostatok miesta na rast chodidla, nie viac ako jedna konfekčná veľkosť. Nemôžu však byť veľmi voľné, aby sa pri chôdzi nevyzúvali. Preto je vhodné, aby mali šnúrovanie, alebo pevný suchý zips, čo udrží členok pevne v zadnej časti topánky. Výhodou je, ak je topánočka kotníková, čím zabezpečí dieťaťu lepšiu stabilitu pri chôdzi. Jemne vystužená päta topánky udrží pätu dieťaťa v anatomicky vhodnom postavení a tak zabezpečí plnohodnotnú funkciu svalov chodidla. Podrážka by mala byť ohybná v prednej časti (1/3 z celkovej dĺžky podrážky), aby sa mohli voľne ohnúť palce pri zdvihnutí päty. Zadné 2/3 podrážky by mali byť pevnejšie, aby spolu s vystuženou pätou dopomohli stabilite a vhodnej funkcii svalov. Detské chodidlo narastie z pravidla o dve veľkosti ročne, preto je vhodné kontrolovať veľkosť topánok každých 6-8 týždňov. Niektoré deti majú chodidlá kratšie a bacuľatejšie, iné tenké a dlhé. Toto je ďalší faktor, na ktorý treba myslieť pri výbere detských topánok. A čo dedenie topánok po staršom súrodencovi? Topánky by sa nemali dediť po súrodencoch, pokiaľ sú viditeľne zošliapané podrážky, alebo ak už boli nosené dieťaťom, ktoré nosí ortopedické vložky. Tento typ obuvi bol primárne vyvinutý na zlepšenie a vytvorenie propriocepcie. Čiže na vnímanie signálov z podkladu do svalov a šliach chodidla, ktoré následne majú vplývať na spevnenie a zlepšenie funkcie. Vhodné proprioceptívne signály k nám prídu z mäkkých povrchov ako je tráva, nepravidelná/kamienková lúčna alebo lesná cesta, piesok. Chôdza po betóne a tvrdých povrchoch, po ktorých bežne chodí dnešný človek nevyšle do tela žiaden stimulačný signál, na základe ktorého by sval, alebo šľacha mali lepšie pracovať.
Rady pre Rodičov: Trpezlivosť a Podpora
- Neponáhľajte sa: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
- Doprajte dieťaťu čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
- Podporujte prirodzený vývoj: Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45-stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka.
Čo v Prípade, že Dieťa Stále Nesedí alebo Nechodí?
Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a u každého dieťaťa prebieha individuálne. Niektoré deti sa začnú stavať na nohy a chodiť skôr, iné neskôr. Napríklad, jedna mamička uviedla, že jej dcérka začala chodiť v 10 mesiacoch, zatiaľ čo jej priateľkina dcérka, ktorá je len o mesiac staršia, začala chodiť až po roku. Dôležité je, že dieťa by sa malo postaviť na nohy do 15 mesiacov. Niektoré deti sa naučia chodiť skôr, než začnú štvornožkovať, iné naopak. Existujú aj prípady, kedy dieťa nikdy neštvornožkovalo a začalo chodiť už okolo 9-10 mesiaca, alebo naopak, ako v prípade brata jednej z respondentiek, ktorý začal chodiť až v 18-19 mesiaci.
Prirodzený vývinový sled - sedenie, lozenie po štyroch, samostatné postavenie sa na nôžky a chôdza - by teda mal byť dodržaný. Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývoji vášho dieťaťa, vždy je najlepšie poradiť sa s pediatrom alebo odborníkom na detský vývin.