Vývin reči u detí: Kedy dieťa začne hovoriť a najlepšie tipy na podporu rečového rozvoja

Otázka „kedy dieťa začne rozprávať?“ trápi mnoho rodičov, no vývin reči je oveľa dlhší proces, než by sa mohlo zdať. Bábätko sa začína učiť jazyk už v tele matky, pričom počuje zvuky zvonku už od 3. mesiaca života plodu. Od tej chvíle si dieťa začína zvykať na zvuk hlasu svojej matky, s melódiou a rytmom jazyka, ktorý používa. Zároveň sa vyvíjajú rečové orgány a mozog, čo predstavuje základ pre budúcu komunikáciu. V prvom rade musíte svoje dieťa ponoriť do sveta slov. To, čo práve robíte, podporí jeho rozvoj. Len sa s ním musíte čo najčastejšie rozprávať, pýtajte sa ho a čakajte na odpovede. Pre neho je to tá najlepšia zábava! Proces učenia rozprávania u detí je komplikovaný a trvá veľa mesiacov, kým od dieťaťa počujete prvé slová.

Od prvých zvukov k bľabotaniu: Prvý rok života

Na samom počiatku dieťa pri vytváraní zvukov a rozvoji reči najviac bojuje so svojimi fyziologickými dispozíciami. Rečový aparát novorodenca je postavený celkom inak než u dospelého človeka a nie je schopný vytvoriť zvuk, ktorý zodpovedá našej reči. Postupne však prechádza premenou. Na začiatku života vynakladá dojča veľké úsilie na to, aby s vami komunikovalo. Výmena pohľadov, fňukanie, mrnkanie, plač či smiech nepredstavujú nič iné než pokusy o nadviazanie kontaktu. Rozsah pokrokov, ktoré dosiahlo vaše dieťa počas prvého roka, je neuveriteľný.

Po narodení dieťatko nadväzuje kontakt iba krikom a plačom. V tomto období plaču sa rodičia pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa. Prvá hláska, ktorú niekoľkotýždňové dieťa používa, je „a“. Okolo 2. - 3. mesiaca dieťa vydáva v ľahu prvé neurčité, ale veľmi príjemné zvuky, tzv. mrnkanie a bľabotanie. Sú to krátke hrdelné zvuky („he“, „agov“). Už vo veku medzi 2. a 4. mesiacom života dieťatko začína vydávať kvákavé zvuky, t. j. krátke hrdlové zvuky. V 4. - 5. mesiaci nastáva zvláštny moment vo verbálnej komunikácii medzi dospelým a dieťaťom. Dieťa sa pokúša reagovať na svojich blízkych napodobňovaním jednoduchých zvukov („brr“, „brm“, „mmm“) a vyslovovaním prvých slabík. Zvuky, ktoré dieťa vydáva, sú stále uvedomelejšie a mávajú rôzne znenie a intenzitu. Touto „hrou“ dieťa veľmi intenzívne cvičí orgány, čo mu čoskoro umožní hovoriť. Po 6 mesiacoch začne dieťatko bľabotať, čo je prvým pokusom napodobniť ľudskú reč. Spočiatku ide o jednoduché slabiky, napr. eg, ma, da, ta, ba, ktoré sú neskôr rozšírené na slabiku: mamama alebo tatata. Okolo 6. - 8. mesiaca už dieťa veľa bľaboce, opakuje zhluky slabík („da-da“) a povzbudzuje svoje okolie k „rozhovoru“. V tomto období deti do 1. roka zväčša ešte nekomunikujú pomocou konkrétnych slov, ale prostredníctvom napr. džavotania, gest, napodobňovania a ďalších iných „predchodcov“ hovorenej reči. Musíte vedieť, že deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí oveľa skôr, ako začnú rozprávať. V tomto období priraďuje dieťa zvuky k osobám, napr. „kde je babka?“ Dieťa sa pozerá na správnu osobu, t. j. rozumie tomu, čo sa hovorí. Priraďuje tiež zvuky k činnostiam.

Okolo 9. mesiaca je už dieťa schopné spojiť zvuk s určitou osobou alebo činnosťou. Vedome používa slabiky a častejšie hovorí samo k sebe než k ostatným. Vo veku 9 mesiacov života si vaše dieťatko začne spájať to, čo hovorí s aktivitami alebo ľuďmi. Už v tomto skorom veku niektoré deti začínajú prejavovať slovne individuálne potreby. Okolo 10. mesiaca, ak sa pozorne započúvame, dokážeme už v detskom prejave rozlíšiť zmysluplné otázky a výkriky.

Prvé slová: Dvanásty mesiac života

Okolo 12. mesiaca dieťa správne používa celé slová, najčastejšie „mama“, „tato“, „pápá“ alebo „nie“. Ročné dieťa začne hovoriť „mama“, „tato“, „nie“ alebo „papa“. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“. Najčastejšie sú to teda slová, ktoré označujú osoby alebo zvieratá. Medzi prvými slovami sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. Prvé slovo môže pokryť aj celú triedu predmetov, napríklad všetky zvieratká sú „haf“ a pod. Okolo 1 roka dieťa začína používať svoje prvé slová. Často sú jednoduché a pripomínajú skôr zvuky: hav-hav, mňam, pá-pá. Ročné deti používajú niekoľko gest (pápá, daj, hopa, nie), reagujú na oslovenie a dokážu nadviazať očný kontakt. Rozumejú jednoduché pokyny (nepapaj to, kde je havo? Prines papučky, ideme pápá?).

V tomto období dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). V tomto období neskúšajte deti opravovať. Okrem týchto slov dieťa vydáva množstvo zvukov, ukazuje, džavotá a rozumie viac, než vie povedať.

Rozširovanie slovnej zásoby a prvé vety: Od 1. do 2. roku

Druhý rok života je intenzívne obdobie, keď sa dieťa učí nové slová. Okolo 14. mesiaca tvorí slovnú zásobu batoľaťa asi päť výrazov. V druhom roku života začína naozajstná zábava. Dieťa v tomto veku má toho na jazyku veľa. Slovná zásoba sa postupne rozširuje. Okolo 18 mesiacov dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Medzi 19 a 24 mesiacmi dieťa vie okolo 50-200 slov, ale rozumie oveľa viacerým. V tomto období, okolo 18 mesiacov, deti začínajú tvoriť svoje prvé 2-slovné „vety“. Hovoria už okolo 50-70 slov a tiež používajú gestá. Kombinujú slová do jednoduchých viet a dopomáhajú si gestami. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je?

Vo veku 18 mesiacov už často ovláda 50 slov. Okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien (napríklad „tato preč“, „pá auto“ atď.). Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Prvým vetám batoľaťa chýbajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Toto sa nazýva telegrafická reč. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď. Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. V tomto období sa objavujú vtipné výroky a prekrútené slová, ktoré budú už navždy kolovať medzi vtipnými príhodami pri každom rodinnom stretnutí. Do 27. mesiaca by dieťa malo vedieť okolo 300 slov, tieto "slová" by mali byť chápané ako každý zhluk zvukov s významom, ktoré dieťa vysloví. Budú to slová ako "mama", ale aj "ha", ak to označuje psa, alebo "papu/ham", ak ide o jedlo.

Vo veku dvoch rokov už môže mať slovná zásoba okolo 200 slov, ktoré dieťa začne aktívne používať. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. To, čo sa v detskej reči v tomto období rozvíja najzjavnejšie, je dĺžka viet a slovná zásoba. Slová už nie sú „detské“, viac sa podobajú na skutočné (ham už je papám, hav-hav už je pes, gó už je lopta). Často sa zdá, že sa dieťa odrazu „rozrozpráva“.

Gramatický pokrok a zložitejšie vety: Od 2. do 3. roku

Obdobie od 24. do 30. mesiaca je charakterizované ďalším rozvojom. "Bába spala." Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.

V období 24 - 30 mesiacov začínajú deti používať troj-slovné kombinácie, neskôr prvé rozvité vety. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).

V období 30 - 36 mesiacov začínajú deti používať súvetia s čoraz presnejšou gramatikou. Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Správne už vyslovujú hlásky: m,n, p, t, k, h. V troch rokoch deti začnú používať zložitejšie vety, ale často s nesprávnym slovosledom. Stále s chybami začína používať zvratné zámená a predložky, začína skloňovať a časovať. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.

Rečový boom a zdokonaľovanie prejavu: Od 3. do 6. roku

Tretí rok života je obdobím, keď má dieťa už bohatú slovnú zásobu. Skladá slová a zostavuje z nich vety, kladie otázky. V troch rokoch sa začína obdobie špecifickej detskej reči, ktoré trvá až do siedmeho roku života. V tomto veku rozpráva dieťa čoraz plynulejšie a osvojuje si množstvo nových slovíčok a fráz, ktoré dieťa ochotne používa. V tomto období sa výraznejšie začína formovať schopnosť rozprávať krátke príbehy. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen.

Vo veku 3 rokov - prebieha rečový boom. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Stále sa vylepšujú rozprávačské schopnosti, dieťa vám už celkom pekne prerozpráva známu rozprávku alebo vás pri čítaní „opravuje“, ako to naozaj bolo. Zlepšuje sa jeho pamäť. Lepšie dokáže sluchom rozlišovať jednotlivé hlásky, čo sa odzrkadlí aj na výslovnosti. Vo veku 4 rokov dieťa začína používať hlásky: s,z,c,dz, š,ž,č,dž. V 5 rokoch začína používať aj najťažšie hlásky: L a R.

Schopnosti predškolákov sa stále zlepšujú. Začínajú sa zaujímať aj o školské aktivity: vedia kresliť a správne držia ceruzku, radi vypĺňajú pracovné zošity, udržia sústredenú pozornosť na zadanú úlohu i keď ich nebaví, naučia sa slabikovať aj odlíšiť 1. hlásku slova; vedia napísať niekoľko písmen, prerozprávať aj rozprávku, ktorú prvýkrát počuli alebo videli. Majte na pamäti, že v rozvoji reči sa striedajú obdobia, kedy dieťa povie desať nových slov, ale potom napríklad týždeň nepridá žiadne ďalšie.

Vývinové neplynulosti v reči

Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. V období okolo 3 rokov u mnohých detí môžeme pozorovať tzv. „vývinové neplynulosti“: deti rozprávajú rýchlo, opakujú slová, hlcú slová, nestačia s dychom, zasekávajú sa v reči… Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Je to prirodzený jav. Dieťa samotné ho nevníma ako nedostatok vo svojej komunikácii a je vhodné, ak ho tak nevnímajú ani rodičia. Tento bežný jav zmizne, ak zvolíte správny postup. Tento jav spravidla prejde do niekoľkých mesiacov. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov. Je veľmi dôležité, aby ste dieťa nezosmiešňovali.

Ako podporiť vývin reči batoľaťa?

Rozprávanie je pokročilá zručnosť, takže vášmu bábätku chvíľu trvá, kým si ju osvojí. Dieťa v rozprávaní podporujte, aj keď robí chyby! Vďaka tomu sa váš drobec bude chcieť s vami rozprávať! A neprestane ani v najbližších rokoch!

Hovorte so svojím dieťaťom čo najčastejšie: Rozprávajte o aktivitách, ktoré robíte, rozprávajte mu príbehy už od narodenia a vysvetľujte, čo budete spolu robiť. Hovorte mu všetko, čo sa okolo vás deje. Pýtajte sa vášho dieťatka otázky a sledujte jeho reakcie. Rozprávajte sa s dieťaťom, keď ho kúpete, kŕmite, prebaľujete. Reč dieťaťa sa takto rozvíja najlepšie a dieťa si tak osvojuje nové slová. Hovoríte, že zlenivie, ak sa opakovaným zásahom ustane.
Hovorte jasne, pomaly a nahlas: Naučiť sa reč vášho dieťaťa zahŕňa napodobňovanie vás a celého okolia. Dieťa musí dobre počuť, aby dokázalo rozpoznať slová a opakovať ich. Neponáhľajte sa a rozprávajte sa s dieťaťom pomaly, opakujte slová. Nečakajte, kým vaše dieťa vyrastie. Aj to, že sa rozprávate s novorodencom pomáha!
Opakujte a rozširujte vety dieťaťa: Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety. Vysvetlite a zopakujte, čo má dieťa na mysli. Napríklad: „Tato topánky.“ - „Áno, to sú tatove topánky.“ Tým poskytujete dieťaťu tzv. vzor, teda k správnemu použitiu daného slova.
Používajte krátke a jednoduché vety: Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám. Používajte jednoduchú gramatiku. Príklady, ako zjednodušiť: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? pod.
Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte: Rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete (napríklad ukážte na obrázok v knihe). Rozhovor s dieťaťom musí byť zaujímavý a inšpirujúci na používanie jazyka.
Čítajte svojmu dieťaťu knihy: Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov. Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Zároveň je to spôsob, ako sa knižka stane trvalou súčasťou života dieťaťa a bude spojená s potešením i dobrou zábavou, ktorá v budúcnosti prinesie svoje ovocie. Knihy ako hračky pre bábätká sú najlepšou investíciou. Predškoláci môžu mať už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Pripravte sa na to, že budete musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.
Hrajte hry s prstami a senzorické hračky: „Deti sa hrali s prstami“, „Straka varila kašu“, sú jednoduché hry, ktoré deti milujú! A čo je dôležité, tieto hry povzbudzujú deti v samostatnej hre. Spájajú učenie reči s motorickou koordináciou. K rozvoju reči u detí prispievajú aj senzorické hračky. Balloon Travel Blue Senzorická Hracia Kocka nie je len prostriedkom k učeniu motoriky, ale aj rozvíja predstavivosť a reč.
Hrajte scény s plyšovými zvieratkami: Vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety. Hovoriace plyšové zvieratká sú mimoriadne zaujímavé pre deti. Je to čas, kedy sa deti vďaka dialógu učia rozprávať. V takýchto hrách príde vhod MOM’S CARE Bábika Maja určená pre deti od 12 mesiacov.
Podporte rečové orgány hrou: Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou. Pre každú hru pripravte bezpečný priestor. Na tento účel poslúži Candy Circus hracia podložka, ktorú možno položiť na podlahu, čím zaistíte pohodlie a bezpečnosť dieťaťa. Kúpte pre dieťa i iné hračky pre najmenších, ktoré podporia jeho predstavivosť a nezabudnite dokúpiť kôš na hračky.
Napodobňujte zvuky: Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat, keď sa vyvíja celý senzitívny systém. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka. Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči. Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku.
Pusinkové rozcvičky: Sú to výborné cvičenia na správnu polohu pier a jazyka. Naučia dieťa regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie).
Dbajte na hryzenie a žuvanie: Nekŕmte dieťatko kašami príliš dlho. Je veľmi dôležité, aby si dieťatko odhrýzavalo a prežúvalo jedlo. Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť. Správny vývoj rečového aparátu je možné tiež podporiť vhodným rozširovaním stravy batoľaťa. Hygiena ďasien a neskoršia starostlivosť o mliečne zuby dieťaťa ovplyvňuje rozvoj reči, oklúziu a aj celkovú kondíciu jeho maličkého tela.
Podporte manuálne činnosti: Nie každý vie, že manuálne činnosti majú kľúčový vplyv pre vývoj reči. V mozgu sa nachádza centrum zodpovedné za pohyb rúk, ktorý je prepojený s centrom ovládania úst. Intenzívnou prácou týchto dvoch centier sa stimulujú aj "susedné". Ak teda chcete pomôcť dieťaťu hovoriť, mali by ste ich povzbudiť, aby ste sa hrali manuálne hry.
Nenúťte deti k reči: Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Keď dieťa začne samo chodiť, môže sa stať, že rozprávanie na chvíľu odloží na druhú koľaj. Nie každé dieťa sa vyvíja „podľa knihy“, ale to neznamená, že niečo nie je v poriadku. Nenechávajte ho zakaždým opraviť svoje chyby. Občas povie slovo v správnej forme. Vďaka tomu dokážete pozorovať, ako pracuje jeho jazyk a pery.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Aj keď tento článok poskytuje mnoho informácií, nemôže slúžiť ako kuchárska kniha. Často je potrebné, aby dieťa videl odborník, ktorý rozhodne, či jeho starostlivosť potrebuje. Nie ste si istí, či sa vývin reči vášho dieťaťa vyvíja správne? Kedy vyhľadať odborníka a kedy nie? Pokiaľ sú vaše pochybnosti neodôvodnené, logopéd vám to povie a vy sa už nebudete trápiť. Ak boli vaše pochybnosti odôvodnené, buďte vďační, že sa vám ich podarilo odhaliť tak skoro.

Možné dôvody na obavy a kedy vyhľadať odborníka:

Do 1 roka: Deti do 1. roka zväčša ešte nekomunikujú pomocou konkrétnych slov. To však neznamená, že nemôžu patriť pod dohľad logopéda. Existuje niekoľko vrodených problémov, ktoré vás môžu priviesť do logopedickej poradne už počas 1. roku života dieťaťa. Ak si s vami dieťa v 12 mesiacoch nevymieňa hry, nereaguje na oslovenie a nedokáže nadviazať očný kontakt, je vhodné zvážiť návštevu odborníka, napr. psychológa. Nedostatočný pokrok vo vývoji reči by mal byť dôvodom na obavy. Ak sa ročné dieťa nepokúša opakovať slová alebo nevydáva žiadne zvuky, obráťte sa na odborníka.
Do 1,5 roka (18 mesiacov): Kým oneskorovanie sa vo vývine reči vedia odborníci zistiť už pred prvým rokom, tak počas druhého roka to už môže byť zreteľné aj pre laikov. Ak dieťa v 1,5 roku ešte nezačalo používať žiadne slová, citoslovcia, zvuky a nepoužíva ani gestá; ak máte pocit, že vám dieťa nerozumie; neudržuje očný kontakt, nereaguje na oslovenie, hrá sa nešpecificky (so všetkými hračkami rovnako: hrká, búcha jednu o druhú - nehrá sa nasledovne: s autíčkom jazdí, kočík tlačí, bábu očeše/uloží do postieľky, kocky stavia jednu na druhú a pod.), je lepšie sa ísť radšej uistiť.
Do 2 rokov (24 mesiacov): Ak dieťa v 2 rokoch (24 mesiacoch) nehovorí aspoň 50 zmysluplných slov alebo nehovorí niekoľko 2-slovných kombinácií, je čas na konzultácie. Odborníka navštívte aj v prípade, keď 2-3 ročné dieťa nerozpráva, ale komunikuje jednoduchými slovami a nezačína zostavovať vety.
Do 3 rokov (36 mesiacov): Ak vaše dieťa v 3 rokoch nepoužíva krátke, 3-4-5 - slovné (zmysluplné) vety, vyhľadajte logopéda. Rodičia detí, ktoré sa v 3 rokoch oneskorujú v reči, často opisujú, že dieťa „všetko rozumie, ale málo hovorí“. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Logopéda vyhľadajte aj v prípade, ak dieťa vyslovuje niektoré hlásky šušlavo s jazykom výrazne vpredu medzi zubami, vonku z úst alebo začína hovoriť hrdelné, tzv. „francúzske R“.
Do 4 rokov: Ak vaše dieťa v 4 rokoch rozpráva nezrozumiteľne pre väčšinu cudzích ľudí a niekedy aj pre vás, často a vždy inak komolí slová, zajakáva sa, nerozumie zložitejším inštrukciám (napr.: vezmi si dáždnik a potom ma počkaj pri dverách), má „vlastný slovník“, hovorí často gramaticky nesprávne a jeho rozprávania akoby nemali „hlavu a pätu“, kontaktujte logopéda. Vyhľadajte ho aj v prípade, ak dieťa vyslovuje niektoré hlásky šušlavo s jazykom výrazne vpredu medzi zubami, vonku z úst alebo začína hovoriť hrdelné, tzv. „francúzske R“.
Do 5 rokov: Ak vaše dieťa v 5. roku života nespája viac ako niekoľko slov, skúste kurz pre rodičov „Nehovorí? Mgr. Kapalková“.

Kedy ešte zvážiť návštevu odborníka:

Vrodené postihnutia: Existuje niekoľko typov detí, ktoré označujeme za ohrozené oneskoreným vývinom reči. Sem patria deti s niektorými vrodenými postihnutiami či syndrómami, ktoré sa s oneskoreným vývinom reči spájajú, napr.: Downov syndróm, porucha sluchu, porucha zraku, autizmus, detská mozgová obrna. Pri týchto deťoch je vhodné podrobnejšie pozorovať ich vývin reči a čo najskôr začať s intervenciou.
Problémy s prehĺtaním alebo žuvaním: Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy s prehĺtaním, alebo žuvaním, zvážte návštevu logopéda, alebo neurológa.
Náhle zastavenie bľabotania: Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu. Sluch je taktiež veľmi dôležitý pre vývin reči. V slovenčine nájdete veľa slov, ktoré znejú veľmi podobne, alebo majú jeden tvar, ale iný význam. Detičky niekedy nedokážu odlíšiť rozdiely. Do nepriehľadných nádob povkladajte rôzne suché veci, napríklad piesok, ryžu, fazuľu, kamienky, alebo hrášok. Dôležité je, aby boli rovnaké veci vždy v dvoch nádobách.
Akékoľvek iné obavy: Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom, pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva. Poraďte sa s lekárom, pretože problémy s rečou môžu súvisieť napr. s iným zdravotným problémom. Prekvapím vás! V prípade potreby môžete tohto špecialistu navštíviť už s dojčaťom.

Mýty a dôležité zásady vo vývine reči

Vývoj reči a osvojovanie nových slov dieťaťom je veľmi individuálna záležitosť. Proces sa u jednotlivých detí líši: u niektorých je rýchlejší, u iných pomalší. Každé dieťa sa vyvíja svojim vlastným tempom. Niektoré deti už vo veku dvoch rokov rozprávajú neustále celými vetami, zatiaľ čo iné používajú iba pár slov a obľúbené slovíčko "ee". Vývin reči u detí má individuálny priebeh. Nie všetky deti začnú rozprávať v rovnakom čase. Ak dieťa napreduje pomalšie, je to v poriadku. Hranice nasledujúcich štádií sú plynulé a individuálne, a preto sa môžu vyvíjať vlastným tempom. Nie každý vie, že rozvoj slovnej zásoby je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa.

Pravidlo „porozumenie pred rozprávaním“: Pri vývoji reči je dôležitá zásada „porozumenie pred rozprávaním“. Deti rozumejú oveľa viac, než dokážu povedať. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Neplatí, že chlapci hovoria neskôr: Nemali by ste sa riadiť pravidlom, že chlapci začnú rozprávať neskôr ako dievčatá. Často sa hovorí, že chlapci začnú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, no rozdiely sú malé a sú zanedbateľné. Tieto teórie nie sú podložené geneticky. Mnohí chlapci začali rozprávať už v 18 mesiacoch a nemali žiadne rečové poruchy.
Vyhnite sa porovnávaniu: Nevšímajte si názory iných! Porovnávanie je najväčšou chybou, ktorú rodičia robia. Môže znížiť záujem dieťaťa s vami komunikovať ako teraz.
Trpezlivosť a pochvala: Za každý pokrok dieťa vždy pochváľte. Nenúťte ho k reči. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu, odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Hovoriť je zložité, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. A vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Dieťa v tomto období neskúšajte opravovať, inak by ste ho mohli odradiť od komunikačnej interakcie. Nepôjde o priamu opravu, typu: „Takto sa to takto…“, „Tak sa to nehovorí…“. Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne.

Vplyv digitálnych médií a bilingvizmus

Digitálne médiá: Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Práve naopak, znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Interakcia s rodičom je obohacujúce a nenahraditeľné pre rozvoj prirodzeného spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia.
Bilingvizmus: Ak sa v rodine hovorí dvoma jazykmi, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo - vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Napríklad, doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Deti s dvoma jazykmi začnú rozprávať o niečo neskôr ako deti z monolingválnych rodín, pretože pre ne je na vyjadrovanie ťažšia. Rovnocenne však rozumejú obom jazykom.

Vývoj reči je komplexný a fascinujúci proces. Keď deti začnú rozprávať, môže nastať chvíľa, kedy táto milá reč nebude držať krok s obrovským množstvom myšlienok, ktoré sa víria v ich malej hlavičke. V správnom čase začne bábätko bľabotať a pokúša sa rozprávať. Prvé slová dieťaťa sú udalosťou veľmi očakávanou rodičmi. Ak chcete, aby sa objavili čo najskôr, dbajte na to, aby ste sa rozprávali, trávili s dieťaťom čas, hrali sa s ním a obklopovali ho rečou.

tags: #dieta #zacina #hovorit #vo #veku

Vývin reči u detí: Kedy začína dieťa hovoriť a ako ho podporiť?