Prípad Josefa Fritzla, ktorý takmer štvrťstoročie väznil a opakovane znásilňoval vlastnú dcéru, je jedným z najzávažnejších trestných prípadov, ktorými sa rakúska justícia v posledných rokoch zaoberala. Tento prípad, ktorý šokoval celý svet, poukazuje na hrôzostrašné skutočnosti, ktoré sa môžu odohrávať za zatvorenými dverami. Tajná miestnosť v suteréne skrývala príbeh, ktorý sa zdal byť ako vystrihnutý zo zlého filmu, a na povrch sa dostal 28. apríla 2008 v dolnorakúskom meste Amstetten. V ten deň mala rakúska polícia vyniesť v putách Josefa Fritzla z jeho domu. Dôvody na väzobné stíhanie nemali v histórii Rakúska obdoby, keďže jeho dcéra mala byť v pivnici držaná nepretržite celých 24 rokov. Josef Fritzl sa stal symbolom zla, keď takmer štvrťstoročie väznil, znásilňoval a zotročoval vlastnú dcéru Elisabeth. Jeho zločiny, ktoré vyšli najavo v roku 2008, vyvolali šok a des, no zároveň poukázali na temné stránky ľudskej povahy a zlyhania systému, ktorý mal chrániť tých najzraniteľnejších.
Počiatky zla: Život Josefa Fritzla pred Amstettenom
Ako to v prípade mnohých zločincov býva, aj Josef Fritzl vyrastal v neúplnej rodine. Na svet prišiel v Rakúsku zmietanom nacizmom v roku 1935. Vychovávala ho iba matka a bol jedináčik. Otec rodinu opustil o štyri roky neskôr, pričom so synom už viac neprišiel do kontaktu. Po ukončení strednej školy sa Fritzl rozhodol pokračovať v štúdiu a počas štúdia na Vysokej škole technickej sa zamiloval. Do svojej budúcej ženy Rosemarie sa zapozeral už ako 21-ročný a v priebehu rokov spolu splodili až sedem detí, dvoch synov a päť dcér vrátane Elisabeth, ktorá prišla na svet 6. apríla 1966. A práve tu sa začala písať Fritzlova kriminálna minulosť. V roku 1967 sa dopustil znásilnenia iba 24-ročnej zdravotnej sestry, ktorej sa vlámal do domu, zatiaľ čo bola sama doma. Pod vyhrážkou smrti sa mu oddala na milosť. Za svoje vyčíňanie bol napokon aj odsúdený. Súd mu odklepol 18 mesačný pobyt za mrežami, z ktorých si odsedel len 1 rok. Po odpykaní trestu sa na prelome 60. a 70. rokov vrátil späť do rodného Amstettenu, kde si našiel prácu v miestnej stavebnej firme. Fritzlove protiprávne jednanie voči dcére sa píše ešte v roku 1977, kedy vtedy iba 11-ročnú Elisabeth údajne po prvýkrát zneužil.
Únos a 24 rokov v tme: Zmiznutie Elisabeth
Všetko sa začalo 28. augusta 1984, keď Josef Fritzl, vtedy 48-ročný, zavrel svoju 18-ročnú dcéru Elisabeth do tajnej, zvukotesnej pivničnej miestnosti rodinného domu v Amstettene. Tento čin, ktorý mal fatálne následky na celý život Elisabeth a jej potomkov, bol výsledkom dlhodobého zneužívania. Elisabethina puberta mala trochu ostrejší charakter ako je bežné, čo vyvrcholilo, keď v roku 1983 utiekla aj s priateľom do Viedne, kde sa jej zopár týždňov podarilo žiť bez rodičovskej kontroly. Po troch týždňoch ich však našla polícia a Elisabeth bola nútená vrátiť sa naspäť do detskej izby. Pre otca bolo však jej správanie neprijateľné a nezachránil to ani návrat do školy a nástup do práce. Elisabeth sa mala čochvíľa z domu odsťahovať. Otec sa ju však z rodinného hniezda rozhodne pustiť nechystal.
Príbeh, ktorý je rovnako hrôzostrašný, ako aj neuveriteľný, sa začal písať v roku 1984, keď 18-ročnú Elisabeth vlákal jej otec Josef Fritzl do pivnice. 28. augusta totiž Josef naprával dvere do pivnice v ich dome a zavolal si dcéru na pomoc. Akonáhle boli dvere na mieste, udrel svoju dcéru. Tá upadla do bezvedomia a ostala v temnote pivnice. Následne priložil na ústa uterák nasiaknutý éterom, aby dcéru omráčil. Akonáhle upadla do bezvedomia, zamkol ju v komore. Osemnásťročnú Elisabeth omámil a spútanú ju zamkol v tajnej pivničnej miestnosti svojho domu. Tam ju zamkol a denné svetlo nevidela dlhých 25 rokov. V deň, keď bola oslobodená políciou, mala 42 rokov.
Aby zakryl jej zmiznutie, prinútil ju napísať list rodičom, v ktorom uviedla, že odchádza z domu. Po tom, čo jej dcéra bez stopy zmizla, matka Rosemarie volala na políciu, no ich pátranie samozrejme neprinieslo žiadne výsledky. Prvú stopu priniesol polícií až sám Fritzl. Tento list, spolu s ďalšími trikmi, mal presvedčiť nielen jeho nič netušiacu manželku Rosemáriu, ale aj úrady o jej dobrovoľnom odchode. Nič tomu však nenasvedčovalo. Dokonca aj samotný list obsahoval poštovú známku iného mesta. V liste Elisabeth písala o tom, ako bola už unavená zo života, ktorý viedla so svojimi rodičmi. Pobývať na neznámom mieste mala aj spolu s priateľom, pričom rodičov vyslovene varovala, aby ich nehľadali. Josef presvedčil nielen policajtov, ale aj celú svoju rodinu o tom, že Elisabeth skutočne ušla a pridala sa k sekte. Napokon vyšetrovanie prestalo a čoskoro si svet na nezvestnú Elisabeth už ani nespomenul. Akonáhle situácia s pátraním po ich dcéry vyšumela, všetko sa len zhoršilo. Rosemarie pritom absolútne netušila, že ich dcéra sa celý ten čas nachádza v dome.
Je neuveriteľné, že celých 24 rokov sa Fritzlovi darilo utajiť Elisabethinu prítomnosť. Josef každé ráno o deviatej odchádzal do pivnice a rodina si myslela, že kreslí plány alebo vyrába stroje, ktorých predajom sa živil. Občas z pivnice nevyšiel ani na noc, Rosemary si s tým však nerobila starosti. Josef mal v pivnici skutočne dielňu, o tej druhej časti, kam ukryl svoju dcéru, však nikto nevedel. Tam ju navštevoval niekoľkokrát v týždni, väčšinou aj každý deň. Počas týchto rokov ju navštevoval niekoľkokrát do týždňa, kedy ju zásobil jedlom, vodou a ďalšími vecami potrebnými k dlhodobému prežitiu. Vyzerá to, že až napriek väzneniu s ňou zaobchádzal celkom dobre, no opak je pravdou. Počas pravidelných návštev suterénnu ju totiž opakovane bil a znásilňoval, pričom z opakovaných incestných vzťahov vzišlo v priebehu rokov až sedem detí. Nie všetky ale bývali so svojou matkou. Fritzl zavrel Elisabeth do pivnice, ktorá bola navrhnutá tak, aby sa v nej dalo prežiť, no zároveň aby sa z nej nedalo uniknúť. Pivničné priestory o rozlohe 50-60 metrov štvorcových a výške 1.70 metra boli vybavené najmodernejšími technickými zariadeniami, ktoré mali zabezpečiť, aby nikto na nič neprišiel.
Život v podzemí a „legalizácia“ detí
Po dvoch rokoch väznenia sa Fritzl rozhodol, že svoju dcéru bude opäť znásilňovať. Prvýkrát sa k nej totiž v noci priblížil, keď mala ešte len jedenásť rokov. Čoskoro Elisabeth otehotnela, dieťa však potratila. O dva roky neskôr však bábätko donosila a narodilo sa jej dievčatko menom Kerstin. Elisabeth svojmu incestnému otcovi celkovo porodila 7 detí. Z opakovaných incestných vzťahov vzišlo v priebehu rokov až sedem detí. Zo siedmich detí, ktoré Elisabeth porodila, štyri sa narodili v pivnici. Tri z nich - dve dievčatá a jeden chlapec - žili spolu s matkou v podzemí a čelili Fritzlovým hrozbám, že ak sa pokúsia vzbúriť alebo utiecť, pustí plyn. Kerstin a Stefan však nemali možnosť užívať si detstvo tak, ako iné deti. Nemohli sa hrať na dvore s inými deťmi, chodiť do škôlky, nepoznali nič okrem pivnice a týždenných prídelov vody a jedla. Elisabeth robila, čo v daných podmienkach mohla, aby ich aspoň trochu vzdelala a poskytla im aspoň zdanie normálneho života.
Ďalší traja potomkovia už také šťastie nemali, keďže museli žiť s matkou v podzemí a čeliť Fritzlovým hrozbám. Štvrté zo suterénnych detí zomrelo krátko po narodení. V roku 19
tags: #dieta #zavrete #v #pivnici