Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva, zakotvená v slovenskej legislatíve. Táto povinnosť nie je obmedzená len na obdobie, kým dieťa nedosiahne plnoletosť, ale trvá až do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. To znamená, že vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti dieťaťa, čo je kľúčová informácia pre plnoletých študentov či osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov ešte nedokážu ekonomicky osamostatniť.
Súd obvykle určuje výživné pri rozvode manželstva, alebo ak sa nezosobášení rodičia rozídu a požiadajú súd o určenie výživného. Avšak, výživné je možné určiť aj dohodou rodičov. Pre zabezpečenie vykonateľnosti takejto dohody, teda aby mala silu exekučného titulu, je nevyhnutné, aby bola schválená súdom. Aj v prípade konania o schválení dohody rodičov má súd právo skúmať finančné možnosti rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa.
Hlavné zásady vyživovacej povinnosti rodičov
Každý rodič má voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť je definovaná zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý stanovuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo podčiarkuje jeho dôležitosť.
Súd rozhoduje o výške výživného, prípadne schvaľuje dohodu o výške výživného, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Zároveň prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Súd zohľadňuje aj skutočnosti, ktorými sa povinný alebo oprávnený rodič môže snažiť ovplyvniť výšku výživného. Napríklad, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo si neodôvodnene navyšuje náklady v podnikaní a tým si optimalizuje účtovníctvo.
Samotná skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov zistil relevantné skutočnosti pre určenie výšky výživného neznamená, že takto určené výživné je už v budúcnosti nemenné. V prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa, odôvodňuje to zmenu výšky výživného. Určenie novej výšky výživného opätovne môže byť predmetom súdneho konania, alebo môže byť vyjednané rodičmi a schválené súdom.
Ak súd v minulosti rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, odôvodnenie rozsudku obsahuje podrobné zdôvodnenie minulých pomerov. Sťažená situácia môže byť v prípade schválenej dohody rodičov o výške výživného. Nie je podstatnou náležitosťou dohody o výške výživného popis finančného stavu, z ktorého rodičia vychádzali. Napriek tomu to nie je prekážkou súdneho konania. Predmetom dokazovania ale budú nielen súčasné pomery, ale aj pomery rodičov, z ktorých sa vychádzalo pri prvotnom rozhodnutí.
Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného je zmena finančných možností rodičov. Nielen ak sa jeden z rodičov zamestná vo výrazne lepšie ohodnotenom zamestnaní, ale aj v prípade dlhodobej straty zamestnania alebo dlhodobej práceneschopnosti. V neposlednom rade je to pri zmene finančných potrieb dieťaťa. Príkladom môže byť situácia Karolíny Košútovej, ktorej otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 250 EUR mesačne. Keď Karolína nastúpila na súkromnú umeleckú strednú školu s mesačným školným 300 EUR a jej otec v roku 2015 nastúpil do nového zamestnania, kde sa jeho príjem približne zdvojnásobil, boli splnené podmienky na zmenu výšky výživného. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava bola suma výživného zvýšená na 430 EUR mesačne, čo odráža zmenené pomery a odôvodnené potreby dieťaťa.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020 zdôrazňuje, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci. Kritérium schopností, možností a majetkových pomerov povinného, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa, sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Z toho vyplýva, že posúdenie otázky, či plnoletá osoba nadobudla schopnosť sama sa živiť a či v tom dôsledku zanikla vyživovacia povinnosť, je natoľko individuálne, že vo vzťahu k nej sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
Výživné na plnoleté dieťa: Kedy vzniká nárok?
Ako už bolo spomenuté, vyživovacia povinnosť nekončí dovŕšením určitého veku, ale až momentom, keď je dieťa schopné sa samostatne o seba starať. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutieZdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravyDobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Minimálne a "maximálne" výživnéVýživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto percentuálne určenie má opodstatnenie, avšak nemožno ho paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Dohoda o výživnom na plnoleté dieťa: Prečo a ako ju uzavrieť?
Dohoda o výške výživného môže byť pre plnoleté dieťa a jeho rodiča praktickým a efektívnym riešením. Dôležité je, že výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa. Najčastejším problémom, prečo rodičia nemajú záujem znova otvárať súdne konanie o výživnom je, že si myslia, že prvotné rozhodnutie je nemenné. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. v prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Ak sa plnoleté dieťa a jeho rodič dohodnú na výške výživného, je možné postupovať dvoma spôsobmi:
- Uzatvorenie dohody a žiadosť o schválenie súdom: Môžete s otcom uzatvoriť dohodu o výške výživného a následne podať na súd žiadosť na jeho schválenie. Schválenie súdom zabezpečí vykonateľnosť takejto dohody, čo je dôležité, ak by v budúcnosti došlo k problémom s plnením.
- Podanie návrhu na určenie vyživovacej povinnosti: Druhou možnosťou je podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V každom konaní sa súd na začiatku pokúša účastníkov konania priviesť k zmiernemu ukončeniu súdneho konania. V tomto štádiu konania môžete obaja súdu uviesť, že ste ochotní uzavrieť dohodu a následne súdu predostrieť jej obsah. Súd takúto dohodu následne vyhlási vo svojom rozhodnutí. Táto možnosť je často jednoduchšia a z časového hľadiska aj rýchlejšia, pretože sa na obsahu dohody s rodičom dohodnete priamo na pojednávaní pred súdom a nie je potrebné vyhotovovať osobitnú dohodu vopred.
Platba výživného priamo plnoletému dieťaťuPo dovŕšení plnoletosti dieťaťa môžete začať posielať výživné priamo na jeho účet. Nie je nevyhnutné o tom informovať súd, ani meniť súdne rozhodnutie. Určite je však na mieste o tom matku (ak sa platilo jej) informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťaInformačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Štruktúra a obsah návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa
Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, sú účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb oprávnená osoba (plnoleté dieťa) a povinná osoba (rodič). V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok).
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva (plnoleté dieťa). Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Čo by mal návrh obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a osobné údaje rodiča, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j., aby súd určil výživné v určitej výške.
- Odôvodnenie návrhu: Je potrebné podrobne zdôvodniť právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a požadovanú výšku výživného. Ak ste študent, vysvetlite súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. spojené so štúdiom. Rozpíšte Vaše mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod. Súd zohľadní aj všetky príjmy Vášho rodiča a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (napr. na bývanie, iné vyživovacie povinnosti).
- Prílohy: K návrhu priložte rodný list, potvrdenie o návšteve školy, ak nejaké máte staršie rozhodnutie o výživnom, a dôkazy k Vašim výdavkom (napr. doklady o platbách školného, ubytovania, potvrdenia o príjmoch, ak máte brigádu, atď.).
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zročné výživnéZročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje, až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Príspevky nad rámec výživnéhoNad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad Zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznanie týchto dvoch vecí preto odporúča určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ sa však z výnimočnosti stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Rodičovská dohoda v širšom kontexte
Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve Zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy, ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:
- spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
- rozvádzajú sa alebo
- spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode.
Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Výživné (Alimenty)K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je, a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Vzor Dohody o výživnom na plnoleté dieťa
Táto dohoda sa uzatvára medzi plnoletým dieťaťom a rodičom/rodičmi s cieľom písomne formalizovať a súdom schváliť vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá do doby, kým plnoleté dieťa nie je schopné živiť sa samo.
DOHODA O VÝŽIVNOM NA PLNOLETÉ DIEŤA
Uzatvorená v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zmluvné strany:
1. Oprávnený/á (Plnoleté dieťa):Meno a priezvisko: [Meno a Priezvisko plnoletého dieťaťa]Dátum narodenia: [Dátum narodenia plnoletého dieťaťa]Trvalé bydlisko: [Adresa trvalého bydliska plnoletého dieťaťa]Rodné číslo: [Rodné číslo plnoletého dieťaťa]Číslo občianskeho preukazu: [Číslo OP plnoletého dieťaťa](ďalej len "Oprávnený")
2. Povinný/á (Rodič):Meno a priezvisko: [Meno a Priezvisko rodiča]Dátum narodenia: [Dátum narodenia rodiča]Trvalé bydlisko: [Adresa trvalého bydliska rodiča]Rodné číslo: [Rodné číslo rodiča]Číslo občianskeho preukazu: [Číslo OP rodiča](ďalej len "Povinný")
Článok I. Predmet dohody
Predmetom tejto dohody je úprava vyživovacej povinnosti Povinného voči Oprávnenému, ktorý/á nie je schopný/á živiť sa sám/sama z dôvodu [uviesť dôvod, napr. denné štúdium, zdravotné postihnutie]. Táto dohoda má za cieľ zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre Oprávneného na pokrytie jeho odôvodnených potrieb a zároveň byť predložená súdu na schválenie, čím nadobudne silu vykonateľného exekučného titulu.
Článok II. Dôvody trvania vyživovacej povinnosti
Oprávnený je študentom/študentkou [uviesť typ školy, názov školy, študijný odbor] na [uviesť miesto štúdia]. Predpokladané ukončenie štúdia je [uviesť mesiac a rok]. Počas tohto obdobia Oprávnený/á nie je schopný/á zabezpečovať si príjem v rozsahu postačujúcom na pokrytie svojich životných nákladov, nakoľko [podrobne opísať, prečo štúdium znemožňuje plné zamestnanie, napr. rozsah výučby, nevyhnutná príprava, obmedzené možnosti brigádnickej práce]. Oprávnený/á si zároveň neprivyrába brigádnickou činnosťou / privyrába si brigádnickou činnosťou vo výške [uviesť sumu] EUR mesačne, čo nepostačuje na pokrytie všetkých jeho/jej odôvodnených potrieb.
[Alebo v prípade zdravotného postihnutia:]Oprávnený/á nie je schopný/á živiť sa sám/sama z dôvodu [špecifikovať zdravotné postihnutie] preukázaného lekárskou správou/posudkom zo dňa [dátum]. Toto zdravotné postihnutie mu/jej trvalo a objektívne znemožňuje akúkoľvek zárobkovú činnosť.
Článok III. Výška a splatnosť výživného
- Povinný sa zaväzuje platiť Oprávnenému/ej výživné vo výške [uviesť sumu číslom] EUR (slovom: [uviesť sumu slovom] eur) mesačne.
- Výživné bude splatné vždy do [uviesť deň v mesiaci, napr. 15.] dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.
- Výživné bude uhrádzané bezhotovostným prevodom na bankový účet Oprávneného/ej číslo: [uviesť číslo bankového účtu Oprávneného/ej] vedený v [uviesť názov banky].
- Táto dohoda o výživnom nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bude schválená.
Článok IV. Odôvodnené potreby Oprávneného/ej a majetkové pomery zmluvných strán
Odôvodnené mesačné potreby Oprávneného/ej predstavujú približne [uviesť celkovú sumu] EUR a sú tvorené najmä:
- Strava: [suma] EUR
- Ubytovanie (nájom, energie): [suma] EUR (napr. internát, podiel na nájme)
- Doprava (cestovné na/z školy, domov): [suma] EUR
- Študijné pomôcky, poplatky spojené so štúdiom (školné, učebnice, materiály): [suma] EUR
- Ošatenie, obuv, hygiena: [suma] EUR
- Mimoškolské aktivity, kultúra, šport: [suma] EUR
- Telefón, internet: [suma] EUR
- Ostatné: [suma] EURK preukázaniu týchto výdavkov sú priložené [uviesť, čo je priložené, napr. potvrdenia o školnom, nájomné zmluvy, cestovné lístky, výpisy z účtu a pod.].
Majetkové a príjmové pomery Povinného/ej:
- Povinný/á má priemerný mesačný príjem z [uviesť zdroj príjmu, napr. zamestnania, podnikania] vo výške [uviesť sumu] EUR netto.
- Pravidelné mesačné výdavky Povinného/ej sú približne [uviesť sumu] EUR (napr. náklady na bývanie, iné vyživovacie povinnosti).
Článok V. Zmeny dohody
Táto dohoda môže byť zmenená alebo zrušená len na základe písomnej dohody zmluvných strán alebo rozhodnutím súdu, ak sa podstatne zmenia pomery na strane Oprávneného/ej alebo Povinného/ej. Povinný/á, ako aj Oprávnený/á sa zaväzujú informovať druhú stranu o všetkých podstatných zmenách, ktoré môžu mať vplyv na trvanie alebo výšku vyživovacej povinnosti (napr. ukončenie štúdia, zmena zamestnania, zmena zdravotného stavu).
Článok VI. Záverečné ustanovenia
- Táto dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá zmluvná strana obdrží jeden rovnopis.
- Zmluvné strany prehlasujú, že si túto dohodu riadne prečítali, jej obsahu rozumejú, súhlasia s ním a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.
- Zmluvné strany sa zaväzujú podať návrh na schválenie tejto dohody súdom v lehote [uviesť lehotu, napr. 15 dní] od jej podpisu.
V [Mesto], dňa [Dátum]
[Meno a priezvisko Oprávneného/ej]Oprávnený/á (Plnoleté dieťa)
[Meno a priezvisko Povinného/ej]Povinný/á (Rodič)
tags: #dohoda #o #vyzivnom #na #plnolete #dieta