Každý rodič má voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť nie je obmedzená len na obdobie, kedy je dieťa maloleté, ale trvá až do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. To znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti dieťaťa, čo je častá mylná predstava. Zákon o rodine, konkrétne ustanovenia § 62 - 65, podrobne upravuje túto povinnosť rodičov k deťom. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá pretrváva, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne si zabezpečiť obživu. Súd o výživnom rozhoduje buď pri rozvode manželstva, alebo ak sa nezosobášení rodičia rozídu a požiadajú súd o určenie výživného. Je však možné, a často aj žiaduce, určiť výživné aj dohodou rodičov. Pre to, aby takáto dohoda bola vykonateľná, teda aby mala silu exekučného titulu, musí byť schválená súdom. Súd v takomto prípade, aj pri konaní o schválení dohody rodičov, má právo skúmať finančné možnosti rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa.
Kedy plnoleté dieťa nie je schopné samostatne sa živiť?
Dospelosť, t.j. dosiahnutie 18 rokov, neznamená automatický zánik vyživovacej povinnosti. Základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie, je jeho schopnosť samostatne sa živiť. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné nemá. Naopak, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je takou formou vzdelávania, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo výrazne sťažuje alebo úplne vylučuje možnosť riadne sa zamestnať. Preto sa študujúce plnoleté dieťa považuje za nezaopatrené. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, a potom najdlhšie do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či takéto štúdium umožňuje dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. Vo všeobecnosti platí, že v prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je primárne určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak by sa dieťa mohlo zamestnať.
Ďalším, hoci výnimočným dôvodom, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné aj v prípade, že neštuduje, je trvalé a objektívne rozsiahle zdravotné postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, ako je napríklad dočasná práceneschopnosť, nárok na výživné v dôsledku zdravotného stavu nevzniká.
Dobrými mravmi sa môže, hoci výnimočne, ovplyvniť nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, pokiaľ tieto vzťahy nemajú extrémne závažný charakter.
Základné princípy určovania výšky výživného
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Súd rozhoduje o výške výživného, prípadne schvaľuje dohodu o výške výživného, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Zároveň prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného, zatiaľ čo výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Naopak, výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku konkrétnych výdavkov dieťaťa, hoci aj tie sú dôležité.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli priamo v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto má percentuálne určenie opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Ako sa vypočíta výživné na dieťa v Kalifornii?
Ako už bolo uvedené, výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba očakávať, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd v zásade uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako sú napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy je potrebné Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy a tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad o aktívach aj pasívach rodičov pre spravodlivé určenie výšky výživného.
Posudzovanie schopností a možností rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, ako aj na možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Tieto skutočnosti súd zohľadňuje, aby sa predišlo ovplyvňovaniu výšky výživného povinným rodičom, napríklad ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo si neodôvodnene navyšuje náklady v podnikaní a tým si optimalizuje účtovníctvo.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Toto minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Aktuálne, od 1. júla 2025, predstavuje minimálne výživné sumu 39,74 eur mesačne.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Súdna prax si uvedomuje, že príliš vysoké výživné môže viesť k demotivácii dieťaťa samostatne sa zamestnať a zabezpečiť si vlastnú obživu.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Dohoda o výživnom na plnoleté dieťa: Prečo a ako ju uzavrieť
Ako už bolo spomenuté, výživné je možné určiť aj dohodou rodičov. To platí aj pre plnoleté deti. Aby bola takáto dohoda vykonateľná, teda aby mala silu exekučného titulu, musí byť schválená súdom. Súd aj v prípade konania o schválení dohody rodičov má právo skúmať finančné možnosti rodičov a potreby dieťaťa. Aj keď nie je podstatnou náležitosťou dohody o výške výživného popis finančného stavu, z ktorého rodičia vychádzali, súd si tieto informácie môže vyžiadať.
Výhody dohody oproti súdnemu rozhodnutiu spočívajú predovšetkým v rýchlosti, nižšej emocionalnej záťaži a možnosti lepšie zohľadniť individuálne potreby všetkých zúčastnených. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Preto je ideálne, ak sa rodičia (prípadne rodič a plnoleté dieťa) dohodnú.
V prípade, ak rodičia dospelého dieťaťa dospeli k dohode o výživnom, môžu ju spísať a predložiť súdu na schválenie. V takom prípade súd nariadi pojednávanie, vypočuje účastníkov konania a rozhodne o tom, či je výživné dostatočné a spravodlivé. Ak áno, schváli dohodu. Ak nie, bude skúmať bližšie pomery a môže dohodu odmietnuť schváliť.
Vzorový príklad situácie a jej riešenia dohodou (Karolína Košútová):
Predstavme si situáciu, kde boli Otec (Adam Košút) a Matka (Alica Košútová) rozvedení rozsudkom Okresného súdu Bratislava, č. k. 5C/5/2007-102 zo dňa 06.06.2008. Súčasťou rozhodnutia bolo, že Maloletá Karolína Košútová bola zverená do osobnej starostlivosti Matky a Otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 250 EUR mesačne. Táto suma vychádzala zo vtedajších príjmových a majetkových možností rodičov a z potrieb Maloletej.
Teraz, Karolína Košútová, narodená 3.3.2005, je plnoletá a nastúpila na súkromnú umeleckú strednú školu. Otec s výberom školy súhlasil a bol oboznámený s finančnými nákladmi na štúdium, pričom mesačné školné predstavuje 300 EUR. Zároveň, Otec v roku 2015 nastúpil do nového zamestnania, kde sa jeho príjem približne zdvojnásobil. Priemerný mesačný príjem Matky predstavuje 1 050 EUR/brutto. Celkové náklady na stravu, ošatenie, drogériu, školu a mimoškolské aktivity Karolíny predstavujú mesačne priemerne 650 EUR.
V takejto situácii by rodičia a Karolína mohli dospieť k dohode o zvýšení výživného. Pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava, č. k. 5C/5/2007-102, v časti o určení vyživovacej povinnosti Otca by sa zmenil. Rodičia by sa mohli dohodnúť, že Otec bude Karolíne Košútovej platiť výživné vo výške napríklad 430 EUR mesačne, počnúc dňom 01.09.2019 (ako v príklade). Túto dohodu by následne predložili súdu na schválenie. Súd by vzal do úvahy zvýšené príjmy Otca, školné a ďalšie náklady súvisiace so štúdiom Karolíny.
Mediácia ako cesta k dohode:
Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa. Najčastejším problémom, prečo rodičia nemajú záujem znova otvárať súdne konanie o výživnom, je, že si myslia, že prvotné rozhodnutie je nemenné. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. skutočností o aktuálnych pomeroch, pomáha predísť súdnym sporom. V prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Alternatívnou možnosťou, ako dosiahnuť súdne schválenú dohodu, je podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V každom konaní sa súd na začiatku pokúša účastníkov konania priviesť k zmiernemu ukončeniu súdneho konania. V tomto štádiu konania by ste mohli obaja (plnoleté dieťa aj rodič) súdu uviesť, že ste ochotní uzavrieť dohodu, a následne súdu predostrieť obsah dohody. Súd takúto dohodu následne vyhlási vo svojom rozhodnutí, pričom Vám rozhodnutie doručí do vlastných rúk. Druhú možnosť možno považovať za jednoduchšiu a z časového hľadiska aj za rýchlejšiu, pretože nie je potrebné vyhotovovať osobitnú dohodu vopred.
Podanie návrhu na súd: Praktické kroky a náležitosti
Ak dohoda nie je možná alebo je potrebné súdne určenie výživného, plnoleté dieťa musí podať návrh na súd. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravujú ust. § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Nakoľko ste už plnoletá osoba, v zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine, ste oprávnená domáhať sa určenia výživného sama voči svojim rodičom. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 12 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku plnoletá osoba a osoby, ktoré sú podľa zákona povinné platiť výživné.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva - v prípade plnoletého dieťaťa je to teda okresný súd podľa jeho trvalého pobytu. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Obsah návrhu na určenie/zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa:
- Označenie účastníkov konania: Uveďte osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a osobné údaje rodiča, proti ktorému návrh smeruje. Ide o meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko, bydlisko a štátnu príslušnosť. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt alebo e-mailovú adresu pre rýchlejšiu komunikáciu súdu.
- Petit (Žiadanie súdu): Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate. Napríklad, žiadate o určenie výživného v konkrétnej mesačnej sume, alebo o zvýšenie už určeného výživného. Je dôležité jasne formulovať požadovanú sumu a od ktorého dátumu.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a požadovanú výšku výživného. Vysvetlite, prečo nieste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov denného štúdia. Uveďte vaše mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie (školné, internát, nájom, doprava, poplatky spojené so štúdiom), mimoškolské aktivity a pod.
- Opis majetkových pomerov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. na Vaše štúdium. Priložte relevantné dôkazy.
- Prílohy: K návrhu priložte dôkazy na podporu svojich tvrdení. Môže ísť napríklad o:
- Rodný list (kópiu).
- Potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o štúdiu.
- Doklady preukazujúce príjmy a výdavky (výplatné pásky, potvrdenia o brigádach, faktúry za školné, nájomnú zmluvu, doklady o platbách za internát, bločky za stravu, ošatenie, lieky, mimoškolské aktivity atď.).
- Staršie rozhodnutie súdu o výživnom, ak už bolo niekedy určené.
Priebeh súdneho konania:
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd nie je viazaný návrhom a môže určiť aj vyššie výživné, ako navrhovateľ požaduje.Súd je povinný konať prednostne. Konanie o výživnom maloletého dieťaťa trvá spravidla 3 až 6 mesiacov, avšak v prípade plnoletého dieťaťa to môže byť individuálne.
Zročné výživné a jeho splácanie:
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Súd môže priznať výživné spätne, a to maximálne za 3 roky spätne od podania návrhu. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Zmena a zánik vyživovacej povinnosti
Samotná skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov zistil relevantné skutočnosti pre určenie výšky výživného, neznamená, že takto určené výživné je už v budúcnosti nemenné. „Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach skonštatoval, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020).
V prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa, odôvodňuje to zmenu výšky výživného. Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného je zmena finančných možností rodičov. Nielen ak sa jeden z rodičov zamestná vo výrazne lepšie ohodnotenom zamestnaní, ale aj v prípade dlhodobej straty zamestnania alebo dlhodobej práceneschopnosti. V neposlednom rade je to pri zmene finančných potrieb dieťaťa, napríklad v súvislosti so štúdiom, bývaním alebo zdravotným stavom. Určenie novej výšky výživného opätovne môže byť predmetom súdneho konania, alebo môže byť vyjednané rodičmi a schválené súdom. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Ako sa vypočíta výživné na dieťa v Kalifornii?
Ak súd v minulosti rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, odôvodnenie rozsudku obsahuje podrobné zdôvodnenie minulých pomerov. Sťažená situácia môže byť v prípade schválenej dohody rodičov o výške výživného, kde popis finančného stavu, z ktorého rodičia vychádzali, nie je podstatnou náležitosťou dohody. Napriek tomu to nie je prekážkou súdneho konania, predmetom dokazovania ale budú nielen súčasné pomery, ale aj pomery rodičov, z ktorých sa vychádzalo pri prvotnom rozhodnutí.
Zánik vyživovacej povinnosti:
„V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy sú povinné pri posudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom špecifickom prípade vždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Z toho vyplýva, že posúdenie otázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dovolateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť a či v tom dôsledku zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej, je natoľko individuálne, že vo vzťahu k nej sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020).
Vyživovacia povinnosť nekončí dovŕšením určitého veku, ale až momentom, keď je dieťa schopné sa samostatne o seba starať (napr. ukončením štúdia a nástupom do zamestnania). Plnoleté dieťa, ktoré sa na VŠ pripravovalo na svoje budúce povolanie, sa považuje za schopné začať sa samo živiť až nadobudnutím druhého stupňa vzdelania, t.j. získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod., za predpokladu, že v dennom štúdiu na VŠ pokračuje. Dovtedy majú obaja rodičia voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie, pretože škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť však má dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Špecifiká platenia výživného a súvisiace otázky
Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade s ust. § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonať aj exekúciou. Z uvedeného vyplýva, že Váš otec bude povinný platiť Vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť. Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie. Neplatenie výživného po dobu viac ako 2 mesiace je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Ak si povinný rodič výživné neplní, oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné od štátu podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom na plnoleté dieťa je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčame ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného. Ak dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jednému rodičovi, výživné sa platí do rúk toho konkrétneho rodiča. Inak je tomu však v prípade, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Príspevky nad rámec výživného
Nad rámec súdom určeného výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad Zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto sa odporúča určitá miera flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Úloha advokáta a mediátora
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu a ochranu zdravia pred COVID-19, kedy sa vyžaduje obmedzenie osobného kontaktu na nevyhnutné minimum, je možné osobné stretnutie s advokátom nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní, sú bežnou praxou. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie.
tags: #dohoda #o #vyzivnom #na #plnolete #dieta