Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť, je to celkom bežný jav. V pondelok je ich najobľúbenejším jedlom čistý rožok, v utorok ho nemôžu ani cítiť a celý deň by jedli iba banány. Kým však dieťa je, rodičia sú spokojní a ochotní tolerovať jeho rozmary. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič. Odmietanie jedla, alebo nechuť dieťaťa jesť dokáže mamičky občas poriadne vyľakať. Je totiž pravda, že nechutenstvo môže byť signálom ochorení, alebo nejakých začínajúcich problémov. Treba však vedieť, že nechuť do jedla sa môže objaviť aj u celkom zdravých detí.
Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov, teda v období batoľaťa. Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.
Prečo dieťa odmieta jesť? Prirodzené výkyvy a vývojové míľniky
Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Dieťa tiež skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roku úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydržia. Môže sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným.
Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne. Citlivosť na tieto faktory môže výrazne ovplyvniť ich ochotu prijať novú, ale aj známu potravu.
Ďalším prirodzeným faktorom je únava. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Unavené dieťa paradoxne nechce zaspať a potom nechce ani jesť, od únavy najradšej len vypije fľašu mlieka. Preto je dôležité dbať na dostatok odpočinku a nepreťažovať dieťa príliš dlhými prechádzkami, najmä v ranom veku.
Zdravotné príčiny nechutenstva: Keď jedlo „bolí“
Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi? Nechutenstvo môže byť spojené so zmenou jeho zdravotného stavu.
Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla, čo robí prehĺtanie nepríjemným. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. V takýchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.
Dieťa môže mať napríklad aj alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Okrem toho, nechutenstvo môže byť spojené aj so závažnejšími stavmi, ako je napríklad anémia. Faktom je, že príčinou môže byť aj anémia, preto je dôležité to prebrať s lekárkou. Ak by bábätko nepriberalo, jednou z možností je tiež dať mu skontrolovať hladinu železa a zinku v krvi, pretože toto niekedy môže byť jedna z možných príčin nechutenstva dieťaťa.
Je dôležité všímať si aj vplyv liekov. Napríklad, ak dieťa užíva antibiotiká, ako je Klacid, môže to ovplyvniť jeho chuť do jedla a spôsobiť odmietanie mliečnych výrobkov, vrátane materského mlieka alebo umelého mlieka. Takéto lieky môžu spôsobovať nevoľnosť, nadúvanie alebo iné gastrointestinálne ťažkosti, ktoré vedú k nechutenstvu. V takom prípade dieťa „pije“ iba v spánku, kedy vedome neprejavuje odpor voči chuti alebo pocitom spojeným s liekom. Taktiež, aj deti môžu trpieť depresiou, ktorá sa prejavuje nechutenstvom. Všetky tieto indikátory si vyžadujú pozornosť a v prípade pretrvávania alebo zhoršenia stavu konzultáciu s pediatrom.
Vplyv prostredia a nevhodných stravovacích návykov
Svojho drobca k slabému jedeniu môžu nevedomky dohnať aj rodičia, ak nedbajú na jeho životosprávu. Mnohé tieto chyby majú pritom pôvod už v ranom detstve a môžu byť aj následkom nesprávnej výchovy. U väčších detí môže byť ale dôvodom k nechutenstvu aj stresujúce, nevyrovnané prostredie, v ktorom žijú. Práve na toto je nutné zamerať svoju pozornosť, ak dieťa trpí nechutenstvom dlhodobo, pretože emocionálny stav má priamy vplyv na apetít.
Starostlivé mamičky sa napríklad mylne domnievajú, že oproti dojčenskému veku ich batoľatá zrazu málo priberajú na váhe, a preto im začnú stravu prilepšovať. Na desiatu im namiesto ovocia dajú praženicu, o dve hodiny neskôr plnotučný jogurt a už zakrátko ich nútia jesť obed. Takýto prístup však môže viesť k preťaženiu tráviaceho systému dieťaťa a paradoxne k zníženiu chuti do jedla. Dieťa cíti, kedy je hladné, a rodičia by mali rešpektovať jeho prirodzené signály sýtosti.
Veľký problém s jedením môže nastať aj v období, keď sa dieťa ešte len začne prikrmovať. Mnohé batoľatá po materskom mlieku odmietajú jesť čokoľvek iné, prípadne prijímajú len niektoré potraviny. Vtedy treba vydržať a byť trpezlivý. Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.
Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť.
Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Napríklad niektoré rodiny raňajkujú len lupienky, iné len rožky, ďalšie nič. Alebo striedajú len 3 - 4 jedlá v rodine. Pestrosť stravy je dôležitá, pretože školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Ale prílišná rigidita môže viesť k obmedzeniu rozmanitosti a tým aj k nechutenstvu.
Dôsledky nezdravej stravy
Nebezpečenstvo sladkých nápojov a nevhodného pitného režimu
Kameňom úrazu sú napríklad sladené nápoje, sýtené aj nesýtené, ktoré deti tak milujú a ktoré aj rodičia často používajú napríklad ako odmenu za to, že dieťa poslúcha. Bohužiaľ si však neuvedomujú, že v 1 dcl sladeného nápoja sa skrývajú 2 - 3 kocky cukru. Naopak rôzne koly, ľadové čaje a sladené vody neobsahujú takmer žiadne živiny ani vitamíny. Majú len veľa farbiacich a konzervačných látok („éčiek“), umelé arómy a množstvo prázdnych kalórií, ktoré navyše v kombinácii s bublinkami navodia falošný pocit sýtosti. Sladké nápoje navyše ani neuhasia smäd, len dodajú rýchlu cukrovú energiu. Nemôžete potom čakať od dieťaťa, ktoré vypilo pred obedom kalorickú bombu v podobe sladeného nápoja alebo džúsu, že poslušne zje čo pred neho postavíte a tíško zaspí. Cukry, ktoré vypilo, mu to nedovolia. Ak ho však nútite, bude takéto dieťa vzdorovité a často aj agresívne, pretože nevie, čo s nahromadenou energiou.
Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného „bacuľka“. Až 75 percent rodičov nechá dieťa, aby si vybralo svoje pitie samo - no a to neomylne siahne po niečom farebnom a sladučkom. Sýtené limonády si podľa prieskumov pravidelne dopraje takmer štvrtina detí.
Pritom najprirodzenejším nápojom, a teda aj najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda. Najvhodnejšie je zvoliť si dojčenskú vodu, prispôsobenú detskému organizmu, ktorý sa vyvíja a je citlivejší na príjem rôznych cudzích látok. Najobľúbenejšia na slovenskom trhu je dojčenská voda Lucka. Mamičky ju preferujú najmä pre znížený obsah minerálov a dusičnanov, na druhej strane dôležité minerály ako vápnik a horčík sú v nej dostatočne zastúpené. Mnohé mamičky však bojujú s tým, že deťom voda nechutí. Najlepšie preto je, čo najdlhšie ich v detstve od sladených vôd chrániť, zbytočne im nepridávať cukor do čaju a podobne. Čím neskôr sa dieťa stretne so sladenými nápojmi, tým lepšie. Nebude tak zvyknuté na atraktívne sladké chute nápojov a chuť vody sa mu bude zdať prirodzená. Ak aj napriek snahe rodičov dieťatko vodu odmieta, je vhodné pripravovať mu čerstvé ovocné alebo zeleninové šťavy alebo podávať 100 % džúsy.
Nezabúdajte, že dieťa by malo mať pravidelný prísun tekutín. Nárazové pitie veľkého množstva vody nie je zdravé. Najlepšie je podávať dieťaťu vodu v pravidelných intervaloch a s pitným režimom začať hneď ráno. Pohár vody naštartuje metabolické procesy v tele, vzpruží orgány a vyplaví z organizmu škodlivé látky. Vhodné je taktiež piť medzi hlavnými jedlami dňa, avšak nie bezprostredne pred jedlom, aby nedošlo k pocitu sýtosti pred konzumáciou potravy. V prípade plne dojčeného dieťaťa, ktoré má 7 mesiacov a odmieta cumlíky či fľaše, pričom vypije len 10-20 ml z učiacich pohárikov, je dôležité vedieť, že dojčené dieťa si väčšinu potrebnej vody získava z materského mlieka. Príkrmy a postupné navykanie na vodu sú dôležité, ale nie je potrebné prehnane sa obávať, ak príjem vody nie je vysoký, ak je dojčené dieťa zdravé a prospieva.
Budovanie zdravých stravovacích návykov: Praktické tipy pre rodičov
Hoci nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, existujú účinné stratégie, ako dieťaťu pomôcť. V prvom rade treba vedieť, že deti v tomto veku toho veľa nespapkajú, neradi prijímajú nové druhy potravín a nemajú radi výrazné chute.
1. Pravidelnosť a prostredie:Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť. Medzi jedlami by dieťa nemalo nič konzumovať, hlavne nie rôzne chrumky a podobne. Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
2. Pozitívny prístup bez nátlaku:Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Neponúkajte deťom alternatívne možnosti. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať. Neuplácajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte. Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že „nechce papať“. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme.
3. Zapojenie a spoločné stolovanie:Naučte deti stolovať. Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle. S predchádzajúcim bodom súvisí univerzálna rada - Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.
4. Pestrosť a kreativita:Nakupujte obľúbené potraviny. Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Tento prístup môže premeniť jedlo na zábavnú hru. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado, a z toho vychádzajte pri skúšaní nových jedál.
5. Podpora fyzickej aktivity:Podporujte fyzickú aktivitu. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali. Fyzická aktivita prirodzene zvyšuje výdaj energie a tým aj chuť do jedla.
Stratégie pre zavedenie novej stravy a prekonanie odporu
Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru - buďte trpezliví. Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!
TIP 1: Postupné zavádzanie:Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
TIP 2: Skúmanie bez nátlaku:Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
TIP 3: Bez "zálohy":Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
Príklad jedálneho lístka pre trojročné dieťa (ilustračné množstvá):Ráno ešte pije mliečko, chce tak okolo 150 ml. O hodinku na to má raňajky: napríklad 20g vločiek, trošku ovocia, oriešky s mliekom alebo praženicu z 2 vajec s chlebíkom, alebo krajec chlebíka so zeleninou. Nie je dôležité, aby jedlo dva alebo tri chody. Úplne stačí kvalitná polievka, ktorá má vždy obsahovať zeleninu, obilninu a 5 až 6-krát týždenne aj malý kúsok mäsa, môžete ju stále mixovať alebo popučiť na kašu. Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače. Nemali by jesť sladkosti typu čokoláda, brumík, tatranky a podobne. Ak aj dostanú nejakú sladkosť (piškótu, bábovku a podobne), mala by to byť súčasť niektorej dennej porcie (dezert za obedom, olovrant) a nie jedenie medzi porciami. Dieťa tiež nesmie piť príliš veľa mlieka, pretože to ho síce zasýti, ale nie je to dostatočná výživa pre jeho vývoj.
Dojčenie a jeho úloha pri nechutenstve
Veľký význam má prvá výživa dieťaťa, teda dojčenie. Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma.
Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy. V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa, čo však po šiestom mesiaci už nie je optimálne pre rozvoj stravovacích návykov a príjem všetkých potrebných živín.
Najdôležitejšou otázkou v celej situácii odmietania jedla je, či dieťatko naďalej dostatočne priberá a prospieva. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania vášho dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. To, že sa ročné dieťa dojčí, je normálne a správne pre jeho vývoj. Dojčenie zároveň nie je dôvodom, pre ktorý dieťa menej papá. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. Materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou. Je dôležité pokračovať v dojčení, nijako ho neobmedzovať ani dieťatku dojčenie neodmietať.
Dôsledky nezdravej stravy
Plačúce dieťa sa nerovná hladné dieťa. Ako všetci vieme, dojča rastie pomerne rýchlo a v prvých mesiacoch sa intenzívne zvyšuje jeho hmotnosť. To však nie je dôvodom, aby bolo dieťa nadmerne kŕmené. Príkladom môže byť situácia s 5-mesačným bábätkom, ktoré je plne dojčené. Ak je matka v nemocnici a z nejakého dôvodu nemôže dojčiť (napríklad pre užívanie liekov po zápale žlčníka), je dôležité riešiť jej stav a zároveň zabezpečiť alternatívne kŕmenie, pričom sa snažíme udržať laktáciu, ak je to možné. V takýchto výnimočných prípadoch je kľúčová komunikácia s lekármi a laktačnými poradkyňami. Ak je dieťa po 4. mesiaci výhradne dojčené a potom pre alergie na potraviny matka musí prestať dojčiť a prejsť na špeciálnu formulu (napr. Neocate infant), pričom dieťa prospieva, to ukazuje na to, že aj alternatívne výživové riešenia môžu byť úspešné pri správnej diagnóze a riadení pediatrom.
Kedy vyhľadať lekára a ako si viesť záznamy
Nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára. V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom. Vo všetkých prípadoch, keď sa nechutenstvo spája s bolesťami bruška, hlavy, kĺbov, hnačkou, zvracaním, zápchou, teplotami, kašľom a radom ďalších ťažkostí, je nutné vyhľadať lekára, pretože to môže byť príznakom vážneho ochorenia.
Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať dlhší čas a veľa úsilia, kým sa postupne začne meniť. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo mu pomáha.
Niekedy je veľmi dobré niekoľko dní, najmenej týždeň si presne zapisovať čoho koľko dieťa za 24 hodín zjedlo. Potom to zanalyzovať, trebárs aj s lekárom, či to predsa len nebolo dostatočné množstvo ale v zlej skladbe. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra. A na záver si pamätajte, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť. Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať.