Úvod: Dilemy dojčiacich matiek v spleti informácií
Otázka konzumácie alkoholu, kávy či dokonca fajčenia počas dojčenia je pre mnohé matky zdrojom neistoty a obáv. V súčasnosti existuje množstvo, často protichodných, informácií a odporúčaní, ktoré môžu viesť k zbytočnému stresu a obmedzovaniu. Mnohé čerstvé mamičky majú mnoho otázok, no často sa spoliehajú na odpovede, ktoré im niekto povie, alebo si ich nájdu na internete, čo môže viesť k zmätku. Dôležité je si uvedomiť, že dojčenie sa často prezentuje ako obdobie, v ktorom majú mamičky zakázané prakticky úplne všetko, čo nie je pravda a na dojčiace matky sa kladú nerealistické očakávania. To môže viesť k pocitu, že ich dojčenie obmedzuje v spoločenskom živote. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, založený na vedeckých štúdiách a praktických skúsenostiach, a pomôcť tak dojčiacim matkám robiť informované rozhodnutia, prekonávať nesprávne predstavy a podporovať dlhodobé dojčenie.
Jedna matka, ktorá dojčila svoju trojmesačnú dcéru, sa pýtala laktačnej poradkyne, čo všetko môže jesť a piť počas dojčenia. Poradkyňa jej povedala, že môže jesť a aj piť absolútne všetko, pričom vraj sa do mlieka dostáva len aróma toho, čo matka zje a vypije. Na otázku o alkohole odpovedala, že sa ho do mlieka dostáva nenamerateľné množstvo, takže môže aj ten. Táto osobná skúsenosť, hoci sa na prvý pohľad môže zdať prekvapivá, naznačuje šírku názorov a informácií, s ktorými sa matky stretávajú. Pre pochopenie celej problematiky je dôležité oddeliť vedecké fakty od rozšírených mýtov a pochopiť, že dojčenie je prirodzený proces, ktorý sa nemusí striktne riadiť ideálnymi predstavami, ale musí brať do úvahy aj reálne životné situácie matiek.
Alkohol a dojčenie: Hladina v mlieku a skutočné riziká
Konzumácia alkoholu počas dojčenia je témou, ktorá vyvoláva množstvo otázok a často aj neistoty u dojčiacich matiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2023 vyhlásila, že „neexistuje bezpečná úroveň konzumácie alkoholu pre naše zdravie“, a preto je zrejmé, že všetci ľudia, vrátane dojčiacich žien, by sa mali vyvarovať pitia alkoholu. Ideálom je nepiť alkohol vôbec, pretože pitie alkoholu nemá žiadne benefity a aj malé množstvo alkoholu zvyšuje riziko demencie či rakoviny. Naším cieľom však nie je schvaľovať to, či niekto pije alkohol, ani týmto nikoho nenahovárame, aby alkohol pil. Otázka však často stojí takto: Ak ste si dali pohár piva či vína, z hľadiska dojčenia a dojčeného dieťaťa toto nie je dôvod, pre ktorý by ste nemohli bábätko nadojčiť.
Pre pochopenie situácie je nevyhnutné poznať, ako alkohol reálne ovplyvňuje materské mlieko. Alkohol prechádza do materského mlieka, a to do 30-60 minút po konzumácii. V mlieku ho možno nájsť aj 4 alebo viac hodín. Rovnaké množstvo alkoholu, ktoré sa dostane do krvného obehu, sa dostane aj do materského mlieka. Hoci sa množstvo alkoholu v jednom pohári vína zdá relatívne malé, je dôležité myslieť na to, že vaše dieťa je maličké a nemá dostatočne vyvinutú pečeň, takže nemôže spracovávať alkohol tak dobre ako dospelá osoba. Štúdie ukazujú, že alkohol môže ovplyvniť príjem potravy aj spánok dieťaťa. Ak matka počas štyroch hodín pred dojčením skonzumuje 1 deciliter vína, 1 miešaný nápoj alebo 1 plechovku piva, prijme dieťa o 20% mlieka menej ako zvyčajne. Alkohol v materskom mlieku môže tiež ovplyvniť vývoj bábätka. V štúdii, ktorej sa zúčastnilo na 400 dojčiat, bolo zistené, že u dojčiat, ktorých matky počas prvých 3 mesiacov pili jeden a viac alkoholických nápojov denne, zaostával u ročného dieťaťa vývoj hrubých motorických funkcií.
Napriek uvedeným zisteniam je však dôležité zohľadniť aj ďalšie perspektívy a celkový vedecký konsenzus, ktorý zdôrazňuje, že absolútne množstvo alkoholu v materskom mlieku je často zanedbateľné. Svetovo uznávaný farmakológ dr. Thomas Hale vo svojej knihe na základe vedeckých štúdií píše, že „absolútne množstvo (dávka) alkoholu, ktoré sa do materského mlieka dostáva, je vo všeobecnosti nízke a je funkciou hladiny v krvi matky“. Inými slovami to znamená, že toto pre dieťatko nepredstavuje problém, pretože v materskom mlieku je množstvo, o ktorom nemá zmysel uvažovať. Táto skutočnosť sa odvíja aj od toho, že v materskom mlieku sa môže nachádzať len to malé množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v matkinej krvi (a alkohol v krvi sa meria v promile). Promile (tisícina) je veľký rozdiel oproti percentu (stotina), ktoré sa nachádza v nápoji. V materskom mlieku sa teda po vypití alkoholu matkou buď nenachádzajú žiadne alebo len stopové množstvá alkoholu. Takéto množstvá alkoholu sa bežne nachádzajú v nápojoch typu džús a nikto ich nepovažuje za alkoholické nápoje. Nehovoriac o tom, že reálne po vypití malého množstva alkoholu, je dokázané, že v materskom mlieku nebude žiadny alkohol. Ak sa bavíme o 0,006 % alkoholu v mlieku, tak sa bavíme o množstve, ktoré je naozaj zanedbateľné. Z hľadiska dojčenia nie je alkohol v ničom iný ako mnohé iné látky, ktorých sa do materského mlieka dostáva z pohľadu dojčeného bábätka zanedbateľné množstvo.
Mýty o alkohole a dojčení: Prečo "odsávať a vylievať" nie je potrebné
V súvislosti s konzumáciou alkoholu počas dojčenia kolujú mnohé mýty a nesprávne predstavy, ktoré často vedú k zbytočnému stresu a obmedzovaniu dojčiacich matiek. Jednou z najrozšírenejších rád je, že ak matka vypije alkohol, mala by si mlieko odsať a vyliať, prípadne počkať určitú dobu, kým sa alkohol z tela odbúra. Z vyššie uvedených informácií, ktoré poukazujú na zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku, vyplýva, že nie je potrebné po vypití alkoholu čakať či odstriekavať a vylievať mlieko. Matka môže normálne bez obmedzení pokračovať v dojčení. Odsávanie a vylievanie mlieka nijako nezrýchľuje odbúravanie alkoholu z materského mlieka, pretože to závisí od rýchlosti metabolizmu alkoholu v tele matky, ktorá je individuálna. Časovať dojčenie podľa pitia alkoholu nie je praktické ani ľahko realizovateľné, a vzhľadom na zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku nemá zmysel časovať dojčenie podľa toho, kedy matka vypila alkohol.
MÝTY o ALKOHOLE
Ďalším rozšíreným mýtom je, že pivo, obzvlášť „čierne pivo“, je dobré pri dojčení piť, lebo to podporuje tvorbu mlieka. V tomto ohľade je dobré vedieť, že alkohol nezvyšuje tvorbu mlieka. Pitie piva teda nie je spôsob, ako zvýšiť tvorbu mlieka. Naopak, alkohol telo dehydruje a telo tak stráca tekutiny, čo môže produkciu mlieka ovplyvniť skôr negatívne. Pitie alkoholu tiež narúša hormóny, ktoré sa podieľajú na produkcii mlieka. Ide zrejme o niektorú zo zložiek jačmeňa, ktorá môže mať vplyv na tvorbu mlieka, nejde o benefit piva ako takého. Preto v záujme podpory dojčenia po pive nesiahajte, nakoľko nepriaznivý účinok alkoholu môže mať presne opačný efekt.
Skutočným rizikom pri konzumácii alkoholu počas dojčenia nie je prechod alkoholu do materského mlieka v stopových množstvách, ale potenciálny stav opitosti matky a jej neschopnosť postarať sa o dieťa či zaistiť jeho bezpečie z dôvodu alkoholizmu. Pitie alkoholu (bez ohľadu na to, či žena dojčí alebo nie) je rizikový faktor pre spoločný spánok. Nie je bezpečné spať s dieťaťom, ak ste pod vplyvom alkoholu alebo drog, pretože tieto omamné látky by mohli narušovať vaše vnímanie detského spánku a plaču. Ak matka vypije príliš veľa alkoholu a je opitá, nemá zmysel svoje dieťa dojčiť ani hneď po tom, čo vytriezviete, pretože jej schopnosť zodpovedne sa o dieťa postarať môže byť stále narušená. Pre matku, ktorá si chce príležitostne dopriať alkohol, je dôležité byť opatrná. K zníženiu dehydratácie poslúži striedanie alkoholu s pohárom vody. Dobrý nápad je tiež poriadne sa najesť pred požitím alkoholu. Oboje pomáha k zníženiu alkoholu v krvi. Pre dojčiacu mamičku je oveľa ťažšie vypiť bezpečne viac ako jeden pohárik. Podľa výskumov zaznamenávajúcich odbúravanie alkoholu z materského mlieka, pri spotrebe 3 drinkov za hodinu u ženy o priemernej výške a váhe 55 kg, bude trvať 7 a pol hodiny, než sa z jej mlieka odbúra všetok alkohol. 80 kg žene priemernej výšky to bude trvať približne 6 hodín. Ak vaše dieťa spí celú noc bez toho, aby potrebovalo napiť, môžete si k večeru dať aj viac pohárikov, avšak s ohľadom na celkovú zodpovednosť.
Káva a dojčenie: Rozptýlenie obáv z kofeínu
Podobne ako pri alkohole, aj pri káve kolujú v súvislosti s dojčením rozličné nesprávne predstavy. Často sa hovorí, že „kofeín prechádza do materského mlieka“, a následne si matky predstavujú, že bábätko akoby v materskom mlieku pilo kávu, ktorú pijú ony. Výraz „prechádza do mlieka“ je častý argument, ktorý sa používa bez toho, aby sa uviedlo, čo to presne znamená. Na to, aby niečo bolo v materskom mlieku, musí sa to nachádzať najprv v matkinej krvi. Ak si teda matka dá napríklad kávu, v ktorej je 60 mg kofeínu, v krvi z toho bude mať len určitú hladinu kofeínu, ktorá sa počíta v mikrogramoch (2,39 - 4,05 mikrogramu/mL). Z tejto hladiny sa do materského mlieka navyše nebude dostávať pomerne veľká časť kofeínu, ktorá je viazaná na bielkovinu. Len približne 0,06 % - 1,5 % sa môže dostať do materského mlieka. V štúdiách s matkami, ktoré pili kávu, sa ukázalo, že hladiny kofeínu v materskom mlieku boli buď nezistiteľné alebo sa počítali v mikrogramoch - čiže nesmierne malé množstvá.
Rozličné obmedzenia v dojčení, ako je zákaz pitia kávy, môžu predstavovať pre dlhodobé dojčenie problém. Ak je žena zvyknutá piť kávu, tak predstava, že nesmie piť kávu, môže výrazne ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, ako dlho bude dojčiť. Túžba dať si kávu môže spôsobiť, že bude uvažovať o tom, že skončí s dojčením skôr, čo nie je opodstatnené. Pri káve a alkohole platia pre dojčiace matky tie isté pravidlá ako pri všetkých ostatných ľuďoch. Dojčiace matky môžu piť kávu a pokračovať v dojčení bez obmedzení a bez toho, aby časovali pitie kávy v súvislosti s dojčením. O pití kávy a dojčení kolujú rozličné nesprávne predstavy, napríklad, že dojčiace ženy si môžu dať len „slabú kávu“ alebo že je z hľadiska dojčeného dieťatka lepšie, aby si dali kávu s mliekom, alebo že si môžu dať kávu len ráno, ale nie poobede. Nič z toho nie je pravda. Pre samotnú matku môže byť dôležité, aby si vybrala kvalitnú kávu, ale s materským mliekom a jeho kvalitou to nemá žiadnu súvislosť. Skôr tu však ide o zdravie a pohodu samotnej matky a je asi jasné, že chceme ubrať čo najviac stresov, ktoré si môžeme privodiť nesprávnou životosprávou a presvedčeniami.
Eliminačný polčas kofeínu, teda čas, za ktorý dieťa odbúra kofeín, je odlišný pri maličkých bábätkách a odlišný pri väčších deťoch, ale číselný údaj, ktorý sa paušálne spomenie, má potenciál vyvolať najdramatickejšiu reakciu. A znovu: nespomenú sa vôbec žiadne ďalšie parametre kofeínu, obzvlášť skutočnosť, že ho je malé množstvo, ktoré nepredstavuje problém. Okrem toho sa obchádza fakt, že dojčené sú aj oveľa staršie deti ako len bábätká a mnohé matky dojčia dlhodobo, a ak si napríklad ráno nemôžu dať kávu, tak radšej dieťa odstavia - riziko odstavenia dieťaťa sa v tejto rovnici vôbec neberie do úvahy. Navyše nedávna štúdia z roku 2012 ukázala, že spánok bábätiek matiek, ktoré pili kávu (v štúdii sledovali dávku 300 mg kofeínu za deň), sa nijako nelíšil od spánku bábätiek matiek, ktoré kávu nepili.
Fajčenie a dojčenie: Ochranná úloha materského mlieka aj napriek nepriaznivým vplyvom
Fajčenie je mimoriadne ťažká závislosť a jeho negatívne dopady na zdravie sú nespochybniteľné. Mnohé ženy sú schopné počas tehotenstva prestať fajčiť. Ak sa vám to podarilo, je kľúčové nezačať po pôrode znova fajčiť. Hľadajte motiváciu a pomoc, aby ste nezačali, a to ani s IQOS, vapovaním, elektronickými cigaretami či inými formami fajčenia - ani jedno nie je dobré pre vaše zdravie. Ideálom je nefajčiť. Avšak, realita života je často oveľa komplexnejšia. Sú ženy, ktoré fajčia už pred otehotnením, a pre ktoré je prestať fajčiť obrovská výzva. Ak začnete alebo už fajčíte a momentálne nie je možné prestať fajčiť alebo znížiť počet cigariet, neuvažujte o skončení dojčenia - práve naopak, pomôžte svojmu dieťatku a jeho zdraviu tým, že ho budete dojčiť. Nečasujte cigarety podľa dojčenia, dojčite svoje dieťatko podľa jeho potreby.
Dojčenie totiž dokáže eliminovať niektoré negatívne dôsledky fajčenia a dojčené deti, ktorých matky fajčia, sú štatisticky zdravšie ako nedojčené deti, ktorých matky fajčia. Materské mlieko bude dieťaťu okrem výživy poskytovať aj mnohé imunitné látky a protilátky, vďaka čomu bude podporovať jeho zdravie, obzvlášť čo sa týka horných dýchacích ciest, ktoré fajčenie zaťažuje. Materské mlieko vystiela nielen sliznice čreva, čím podporuje imunitu bábätka, ale aj sliznice horných dýchacích ciest. A to je v prípade, že dojčíte a neviete prestať fajčiť, dôležitá ochrana pre vaše bábätko, ktorú umelé mlieko okrem mnohých iných vecí neposkytuje. Ak fajčia a navyše nebudú dojčiť, tak je známe zo štúdií, že pre deti fajčiarok je kŕmenie umelou výživou rizikovým faktorom, dokonca ešte väčším ako pre matku nefajčiarku. Ak dieťa fajčiarky nebude dojčené, znamená to, že má zvýšené riziko ochorení dýchacích ciest, zápalov priedušiek a množstva ďalších ochorení. Ak bude dieťa fajčiarky dojčené, tak dojčenie mu poskytuje ochranu pred takýmito ochoreniami.
Pracujeme s tisíckami žien v teréne a všímame si realitu života žien. Nie všetky ženy pochádzajú z rovnakého prostredia a len zo strednej vrstvy. Existuje množstvo ďalších vrstiev spoločnosti, ktorých život je dramaticky odlišný od našich životov. Pre niektoré ženy táto otázka znie úplne inak: „Fajčím. Mám alebo nemám dojčiť?“ Ak budeme realistickí, uvedomíme si, že postoj „mňa nezaujíma, že vy nedokážete prestať fajčiť. Je to jednoduché, skrátka nefajčiť, abstinovať a potom je v poriadku dojčiť“ neodráža realitu života žien, ktoré v stresujúcej situácii po pôrode a popri starostlivosti o bábätko nedokážu prestať fajčiť. Pretože, ak nebude dojčiť (a zostane fajčiarkou), tak to bude znamenať, že dieťa bude vystavené negatívam fajčenia, ale pritom stratí ochranu dojčením. Dojčenie má obrovský význam pre zdravie dieťaťa. Ak matke fajčiarke povieme, že nemá dojčiť, tak ešte zhoršujeme situáciu jej dieťaťa. Je dôležité pomáhať všetkým ženám dojčiť - nielen dokonalým ženám, ktoré dokážu napĺňať ideál nefajčiacej, abstinujúcej matky. Vedecké zdroje, ako napríklad štúdia Batstra L, Neeleman J, Hadders-Algra M, potvrdzujú, že dojčenie môže modifikovať nepriaznivé účinky fajčenia počas tehotenstva na dieťa.
Životospráva dojčiacej matky: Realistický prístup k výžive a stresu
V období dojčenia nie je potrebná žiadna špeciálna diéta, avšak dôležité je zamerať sa na nutrične vyváženú stravu. To znamená konzumovať dostatok ovocia a zeleniny, celozrnných obilnín (ovos, hnedá ryža, celozrnné pečivo), bielkovín (hydina, vajcia, strukoviny, ryby, hovädzie mäso) a zdravých tukov (olivový olej, orechy, semená, avokádo, tučné ryby). Zásadný je dostatočný príjem vitamínu D a vápnika, ktorý sa pri dojčení vyčerpáva. Dojčiace matky potrebujú približne o 500 kalórií viac ako matky, ktoré nedojčia. Energetické nároky sa však môžu líšiť v závislosti od individuálnych faktorov, ako je vek, veľkosť a apetít dieťaťa, index telesnej hmotnosti (BMI) matky a jej úroveň aktivity. Počas dojčenia je možné držať diétu, ale nie je vhodné snažiť sa o radikálne chudnutie. Dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem živín pre matku aj dieťa.
Najčastejšou chybou je, že mamičky sa boja jesť a zo stravy matky počas dojčenia sa stal strašiak. Vynechajú zo svojej stravy príliš veľké množstvo potravín alebo takmer všetko v snahe urobiť to najlepšie pre dieťa. Je to veľmi obmedzujúce a ešte to prehlbuje náročnosť tých prvých týždňov po pôrode. Je to tiež neopodstatnené. V skutočnosti je dôležité, aby mamičky jedli rôznorodé, ale kvalitné potraviny, pretože malé množstvo bielkovín a chuťových stôp prechádza do materského mlieka, a takto sa deti pripravujú na príjem bežnej stravy neskôr. Odporúčania pre životosprávu dojčiacich matiek sa ničím nelíšia od všeobecne známych odporúčaní pre ostatných ľudí. Dojčenie sa často prezentuje ako obdobie, v ktorom mamičky majú zakázané prakticky úplne všetko, a toto nie je pravda. Na dojčiace matky sa kladú nerealistické očakávania v oblasti zdravej výživy, ktoré mnohé ženy viac stresujú ako by im pomáhali. Za všetkých bežných okolností a pri plnohodnotnej výžive z kvalitných potravín ako zelenina, dobré tuky, ale aj kvalitné a individuálne vybrané ryby, mäso a syry nie je potrebné nič, čo by dojčiace mamičky mali paušálne užívať. Nepotrebujú doplnky výživy či špeciálne vitamíny. Rovnako ženy nepotrebujú žiadne špeciálne nápoje, pričom postačia čerstvé riedené šťavy, čaje a kľudne aj šálka dobrej kávy.
Pokiaľ je dieťa alergické na niektorú zložku materského mlieka, môže sa to prejaviť nadmerným zvracaním, vyrážkou, krvou v stolici alebo pretrvávajúcou zápchou. V prípade neznášanlivosti na potraviny si matka môže všimnúť symptómy, ako je náladovosť alebo plač po kŕmení, reflux, intenzívne hnačky a priťahovanie kolien k hrudníku. Matka si môže viesť potravinový denník: zapíše si všetko, čo zje a vypije a symptómy dieťaťa. Môže si tak všimnúť opakujúce sa vzorce. Nezabudnite sa pred vyradením určitej skupiny potravín (napríklad mliečnych výrobkov) vždy najskôr poradiť s lekárom, pretože je nutné zaistiť potrebné živiny z iných zdrojov.
Stres je bežná súčasť života a je bežné, že matky zažívajú stres. A je to logické - ocitli sa prvýkrát v mimoriadne náročnej situácii, potrebujú riešiť veľa vecí naraz a pritom fungujú 24 hodín denne. Stres sám o sebe neznižuje schopnosť dojčiť. Najväčšie nebezpečenstvo stresu je to, že vytvára zbytočné pochybnosti. Aj stresované matky môžu dojčiť. Niekedy sa matkám, ktoré majú pri dojčení problémy, hovorí, že sa majú upokojť, a potom bude aj ich bábätko spokojné. Pokiaľ však má mamička reálne problémy, akými sú napríklad bolestivé bradavky, nízka tvorba mlieka alebo sa jej bábätko neprisáva, nepomôže jej iba to, keď sa upokojí. Otázky zvýšenia tvorby mlieka je dobré riešiť v osobnom kontakte s laktačnou poradkyňou, aby bolo možné spoločne vyhodnotiť dojčenie a pitie bábätka. Je dobré vedieť, že dostatočná tvorba mlieka sa nehodnotí podľa pocitu, ktorý má mamička v prsníkoch, prsia nemusia byť naliate či „plné“. Taktiež o dostatočnej tvorbe mlieka nevypovedá to, či sa chce bábätko často dojčiť; bábätko nemá povinnosť po nadojčení „vydržať“ bez dojčenia určitú stanovenú dobu. Ani dĺžka spánku nehovorí nič o dostatočnom nadojčení.
Dojčenie ako dlhodobá investícia: Prekonávanie nerealistických očakávaní
Dojčenie nie je určené len pre ľudí s dokonalým životným štýlom. Je potrebné brať do úvahy aj realitu života a vidieť, že dojčiace ženy sú veľmi rôzne, nie všetky zvládnu roky abstinencie od alkoholu počas dojčenia. Odporúčania pre dojčiace matky sú často formulované v predstave, že žena bude dojčiť pár týždňov či mesiacov, a tým pádom by to „mala vydržať“. Ale my pracujeme na tom, aby sme zvýšili počet detí, ktoré sú dojčené 3 či 4 roky. Keďže dojčenie je investícia do zdravia detí i zdravia matiek, do vzájomných vzťahov, do silných rodinných pút a do budúcej generácie, je dôležité ho podporovať dlhodobo. Matky v dnešnej dobe túžia dojčiť, ale musia prekonávať množstvo prekážok.
Častým problémom je, že mnohé vysvetlenia o dojčení a alkohole vyznievajú tak, akoby bolo lepšie prestať dojčiť, aby si matka mohla dať alkoholický nápoj alebo si počas sviatkov, na svadbe či oslave pripiť. Takéto nesprávne predstavy často vedú k tomu, že matky majú pocit, že môžu dojčiť len, ak si nikdy žiaden alkoholický nápoj nedajú, a tým pádom môžu mať pocit, že ich dojčenie obmedzuje v spoločenskom živote. To môže byť jeden z motívov na priskoré odstavenie dieťatka. Vezmite si napríklad, že žena má dve deti a hovoríme o napríklad ôsmich rokoch dojčenia týchto dvoch detí. V takom prípade sa bežne stáva, že tieto ženy píšu alebo sa obracajú s otázkami ako napríklad: „Máme ísť na svadbu a to si naozaj ako dojčiaca matka nemôžem dať ani prípitok? Lebo ak to tak je, tak ja teda odstavím, aby som si mohla dať aspoň pohár šampanského.“ Otázka pre mnohé skupiny žien nestojí tak, že „nie je pre mňa problém nepiť alkohol, a preto nebudem piť počas celej doby dojčenia.“ To, že žena odstaví pre to, aby si mohla konečne dať pohár piva či aby mohla ísť na svadbu, je úplne realistický scenár, ktorý opakovane vidíme. A dieťa tak môže prísť o niekoľko rokov dojčenia, ktoré chráni jeho zdravie. Pre niektoré matky bude možnosť dať si príležitostne alkohol znamenať, že budú dojčiť dlhšie, pretože pre niektoré z nich môže byť pri viacerých deťoch ťažko zvládnuteľné to, aby dlhé roky vôbec nikdy žiaden alkohol nepili.
Pri vypití alkoholu matkou sa situácia niekedy prezentuje tak, akoby materské mlieko stratilo svoju výnimočnosť a hodnotu tým, že si matka dá alkoholický nápoj - a to tak nie je. Okrem toho sa málokedy berie do úvahy to, že mnohé dojčiace sa deti už vlastne nie sú bábätká, ale staršie deti - mnohokrát sa dokonca túto otázku pýtajú matky dojčených detí, ktoré majú viac ako rok či dva. Jeden z faktorov, ktorý sa takmer vôbec neberie do úvahy, je význam dojčenia nielen pre zdravie dieťatka, ale aj pre zdravie matky. Riziká odstavenia spôsobené oprávnenou túžbou niektorých matiek, aby sa už mohli zbaviť nezmyselných obmedzení spojených s dojčením, sú príliš vysoké.
Pre úspešné dojčenie je kľúčové to, čo sa stane v pôrodnici, špeciálne tesne po pôrode. Bábätká by mali byť bezprostredne po narodení položené nahé na odhalený hrudník matky. V takomto neprerušenom kontakte koža na kožu by mali byť minimálne dve hodiny. V tomto čase má bábätko možnosť samé sa doplaziť k prsníku, nájsť bradavku a prisať sa. Väčšina detí sa prisaje a prisaje sa správne. Sebavedomie, sebadôvera, istota, viera vo vlastné schopnosti postarať sa o bábätko ako aj neoblomné rozhodnutie dojčiť sú pre úspech v dojčení dôležité. Avšak tieto vlastnosti v minulosti neboli také dôležité ako v súčasnosti, keď matky musia svoju snahu dojčiť obhajovať na každom kroku, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Stres a nervozita nastupujú vtedy, keď matka z rôznych strán dostáva rozporuplné rady, keď chce pre dieťa to najlepšie, ale nevie, čo presne to „najlepšie“ je, ani ako to urobiť. Na to, aby mala mamička istotu, že dieťa pije, je najlepšie naučiť sa sledovať “pauzy v brade”. Keď sledujete dieťa na prsníku, hýbe bradou zhora dole. Pokiaľ sa pri otvorení úst brada na chvíľu zastaví, znamená to, že sa dieťa napilo a prehltlo.
Dojčenie je prirodzená a najvýhodnejšia strava pre výživu novorodencov a dojčiat, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa, či dokonca dlhšie, až do prirodzeného odstavenia. Preto je dôležité, aby matky mali správne informácie a podporu. Organizácia MAMILA sa zaoberá podporou dojčenia a pomocou pri dojčení od roku 2002. Pomáhajú tým najmenším - bábätkám, aby ich matky mohli dojčiť, a poskytujú pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia. Veľmi dobre rozumejú frustrácii matiek, ktoré sa rozhodnú dojčiť a zistia, že iba rozhodnutie nestačí, ale potrebujú, aby im niekto skutočne prakticky pomohol.
tags: #dojcenie #a #pitie #alkoholu