Dojčenie predstavuje pre bábätko tú najlepšiu výživu. V prvých rokoch života poskytuje materské mlieko všetky potrebné živiny, čo dieťa k rastu potrebuje. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčenie do 24 mesiacov. Materské mlieko sa právom nazýva „tekutým zlatom“. Je najideálnejšou stravou pre bábätko v prvom polroku života. Zloženie materského mlieka je priamo prispôsobené potrebám dieťaťa, čo z neho robí jedinečný a nenahraditeľný zdroj potravy.
Nenahraditeľné zloženie a zdravotné prínosy materského mlieka
Materské mlieko je oveľa viac než len výživa; je to komplexný biologický systém, ktorý podporuje zdravie a vývoj dieťaťa mnohými spôsobmi. Sú v ňom prítomné antiinfekčné a rastové faktory. Je mikrobiálne vyhovujúce a je liekom chrániacim pred alergiou. Materské mlieko má dostatok vody a vitamínov, ak ich obsahuje strava matky. Je vždy čerstvé, primerane teplé, nie je nutná žiadna príprava. Tieto vlastnosti podčiarkujú jeho superioritu oproti akýmkoľvek náhradám.
Materské mlieko obsahuje množstvo prospešných látok, ktoré prispievajú k zdraviu dieťaťa. Medzi ne patrí nielen proteín, ale aj protilátky, probiotiká a prebiotiká, ktoré spoločne vytvárajú jedinečnú stravu. Až 70 % imunitných buniek sa nachádza v črevách, čo zdôrazňuje význam materského mlieka pre budovanie silného imunitného systému dieťaťa. Správna výživa je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie bábätka aj do budúcich rokov.
Protektívne protilátky a kolostrum
V prvých dňoch po narodení dieťaťa je materské mlieko obohatené o kolostrum, ktoré obsahuje vysoké množstvo protilátok. Kolostrum sa tvorí v prvých dňoch po pôrode. Je to hustá, smotanovožltá tekutina. Je bohaté na vitamín A, E, K. Tieto protilátky sú zásadné pre budovanie imunitného systému bábätka, pretože mu pomáhajú chrániť sa pred infekciami a vírusmi, s ktorými sa môže stretnúť v novom prostredí. Vďaka kolostru získava vaše bábätko to najlepšie na začiatok života. Kolostrum funguje tak, že obsahuje imunoglobulíny, ktoré pomáhajú neutralizovať patogény a aktivujú imunitné bunky.
HM-O - prírodní strážcovia bábätka
HM-O (humánne mliečne oligosacharidy) sú prebiotické oligosacharidy, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku a hrajú kľúčovú úlohu v imunitnom systéme. Pomáhajú stimulovať rast prospešných baktérií v črevách a chránia tak bábätko pred škodlivými mikrobi. HM-O sa prirovnávajú k prírodným strážcom, pretože prispievajú k ochrane zdravia dieťaťa už od narodenia.
Probiotiká a zdravie čriev
Materské mlieko je prirodzeným zdrojom rôznych probiotických baktérií, ako sú bifidobaktérie a laktobacily. Tieto „priateľské baktérie“ hrajú dôležitú úlohu v podpore zdravého trávenia a imunitného systému dieťaťa. Deti, ktoré sú dojčené, majú vyššiu koncentráciu týchto prospešných baktérií vo svojich črevách ako deti kŕmené náhradnou výživou, čo pozitívne ovplyvňuje ich zdravie.
Proteíny - kľúč k imunite a rastu
Proteíny v materskom mlieku nie sú len stavebnými kameňmi buniek, ale hrajú aj dôležitú úlohu v podpore imunitných funkcií. Vyvážené množstvo bielkovín v materskom mlieku prispieva nielen k prevencii obezity v detstve, ale aj v dospelosti. Zrelé mlieko sa tvorí po 14 dňoch. Jeho množstvo sa postupne zvyšuje. Predné mlieko sa tvorí na začiatku dojčenia. Vyzerá do modra. Zadné mlieko sa tvorí neskôr, ku koncu dojčenia. Je bledšie, lebo obsahuje viac tuku.
Psychologické a emocionálne aspekty dojčenia
Dojčenie nie je len spôsob výživy, ale aj emočné a fyzické spojenie dieťaťa s matkou po pôrode. Podporuje citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, pretože sa ním spĺňa základná potreba novorodenca - potreba bezpečia a lásky. Bábätká dojčenie upokojuje, uspáva a dodáva im pocit bezpečia.
Kontakt koža na kožu - dôležitá súčasť pôrodu
Dojčenie má tiež významný vplyv na psychologický a emocionálny vývoj dieťaťa. Intimita a blízkosť, ktoré sa vytvárajú počas dojčenia, posilňujú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Táto silná väzba podporuje bezpečnosť a dôveru, ktoré sú pre zdravý vývoj dieťaťa zásadné. Vzhľadom na to, že dojčenie poskytuje nielen výživu, ale aj útechu, deti, ktoré sú dojčené, často vykazujú menej stresu a úzkosti. Dojčenie je nielen spôsob výživy bábätiek a malých detí, ale aj spôsob starostlivosti o ne. Dojčenie je spôsob, akým bábätko pokračuje vo vnútromaternicovom vývine.
Začiatky dojčenia a správna technika
Pre dojčenie je kritický práve začiatok. Prvé priloženie k prsníku odporúčame čo najskôr po pôrode, najneskôr do 2 hodín, pretože v tom čase je sací reflex dieťaťa najsilnejší a sekrécia hormónov prolaktín a oxytocín (potrebných na dojčenie) je najvyššia. Hneď po pôrode je veľmi dôležitý kontakt koža na kožu. Hlavnou úlohou personálu popôrodného oddelenia je zabezpečiť nastávajúcej matke dostatočné podmienky pre prvé prisatie dieťatka a naučiť ju správne priložiť dieťatko k prsníku a dojčiť.
Ako spoznať, že bábätko sa dojčí správne? Už počas tehotenstva vás laktačná poradkyňa môže naučiť správnu polohu na dojčenie, ako vyzerá správne prisatie a ako spoznať, že bábätko sa dojčí, t. j. prehĺta mlieko. Konzultácia s laktačnou poradkyňou zahŕňa: vypočutie matky a zhodnotenie situácie, pozorovanie matky a bábätka pri dojčení, ukázanie matke, ako spoznať, či bábätko skutočne pije mlieko, poradenie overených rád, ktoré uľahčia matkám dojčenie, zhodnotenie techniky dojčenia a vysvetlenie princípov dojčenia.
Frekvencia a známky dostatočného príjmu mlieka
Neexistujú univerzálne pravidlá, ako a kedy dojčiť. Všeobecne platí - dojčiť na požiadanie a v polohe, ktorá vám aj vášmu dieťatku vyhovuje. Niekedy sa dieťa zobudí už po dvoch hodinách, inokedy prespí aj päť. Režim dojčenia a spánku novorodencov je úplne individuálny. Dojčiť spočiatku 8-12x za deň a ponúkať prsník, keď dieťa vykazuje bdelosť, hľadá a otvára ústa. Plač je neskorým príznakom hladu. Je úplne normálne, že niektoré deti vyžadujú dojčenie aj 12x alebo viackrát za deň. Časté dojčenie je normálne a pomáha vytvárať dostatok mlieka. V prvých dňoch potrebuje novorodenec 8 a viac účinných dojčení počas dňa. V období rastových „šprintov“ môže dieťa vyžadovať častejšie prikladanie.
Známky dostatočného príjmu mlieka sú dôležitým ukazovateľom. Patrí sem 6 a viac pomočených plienok za 24 hodín a 3-5 stolíc za 24 hodín. Každé dieťa po narodení ubúda na váhe, spočiatku je to úplne normálny jav. Stolica je spočiatku čiernej farby, tzv. smolka.
Riešenie bežných problémov pri dojčení
Mnohé mamičky sa stretávajú s rôznymi komplikáciami a problémami, ktoré im dojčenie neuľahčujú. Patria sem napr. neschopnosť udržať dojčenie, keď sa potreby dieťatka menia (známe ako laktačná kríza, či dojčenský štrajk).
Laktačná kríza a nedostatok mlieka
Laktačnú krízu, teda zníženie tvorby mlieka, môžeme prekonať zvýšením frekvencie dojčenia. Zvýšiť tvorbu mlieka môžeme čo najčastejším dojčením niekoľko dní za sebou. Dôležité je dieťa nechať piť (efektívne sať) dovtedy, dokedy samo chce. Najsilnejšie bude cicať prvých 5 minút a vytiahne si 80 % potravy.
Ak po dojčení dieťa pije umelé mlieko, dojčenie nebolo dostačujúce. V prípade nedostatku mlieka je potrebné zvoliť správny spôsob dokrmovania. Pokiaľ má mamička málo mlieka, vhodným spôsobom je dokrmovanie cievkou, suplementorom na prsníku (ideálna laktačná pomôcka pre dokrmovanie priamo na prsníku).
Kontakt koža na kožu - dôležitá súčasť pôrodu
Zmäknutie prsníkov a bolesti bruška
Mnoho mamičiek má pocit, že v druhom až treťom týždni stráca mlieko, pretože im zmäknú prsníky. Schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy nestratí ihneď. Pocit zmäknutia prsníkov je často len znakom prispôsobenia sa tela na dopyt dieťaťa.
Bolesti bruška sú častým javom u dojčiat. Mnohokrát sa stáva, že dieťa začne sať a po chvíľke sa začína odťahovať od prsníka, plakať a mamička má pocit, že nemá dosť mlieka. Dôvod odťahovania sa dieťatka je ale väčšinou iný. Najčastejšie zaň môže pohyb obsahu v čreve a jeho rozpínanie, ktoré spôsobuje prechodné bolesti bruška a ktoré rušia dieťa pri saní.
Pomalé priberanie a nesprávna technika dojčenia
Každé dieťa rastie a priberá individuálne. Pomalšie priberanie nie je indikáciou na dokrmovanie, ale na skontrolovanie techniky dojčenia (prisatia, dĺžky a frekvencie dojčenia, inhibíciu oxytocínového reflexu). Nesprávna technika dojčenia, kde dieťa cicia iba bradavku, môže viesť k neefektívnemu prenosu mlieka. Prvou a najdôležitejšou radou je prikladať dieťa čo najčastejšie to ide. Vynechávanie dojčenia z bolestivého prsníka vedie k naliatiu prsníkov mliekom, bolesť a stav sa môže ešte zhoršiť. To isté platí v prípade upchatých mliekovodov, dojčenie neprerušujte, naopak pokračujte v dojčení na postihnutej strane.
Mýty a realita o dojčení
Podstatný vplyv má aj podpora okolia, častokrát s opačným efektom, kedy sa matky (ktoré často nedojčili) snažia dcéry podporiť, ale “infikujú” ich mýtami typu: Máš slabé mlieko. Keď dieťa plače, musí byť jedine hladné (teda má nedostatok mlieka). Dieťa má piť mlieko každé 3 hodiny, nie častejšie. Na prsníku by nemalo byť dlhšie ako 15 minút a podobne. Je fakt, že podobné mýty a tvrdenia sú ešte stále živé a matky ich počúvajú aj z úst zdravotníckeho personálu na oddelení šestonedelia.
Mýty o dojčení, ako napríklad tie, že dojčiaca mamička s banálnym ochorením musí odstaviť bábätko, sú tiež rozšírené. Mamičky sú často už i pri banálnych ochoreniach nútené odstaviť bábätko či prerušiť dojčenie. Denne sa v médiách objavujú doslova bludné informácie o škodlivosti, resp. zbytočnosti dlhodobého dojčenia. Pritom dojčenie staršieho dieťaťa je nevhodné, ale umelá výživa do 3 rokov je nevyhnutná? Takéto otázky odhaľujú nelogickosť niektorých tvrdení.
Vplyv marketingu a Medzinárodný kódex
Umelá výživa sa v dnešnej dobe stala takou bežnou, že sa používa vo vysokom percente bábätiek, pri ktorých to nie je potrebné. Deje sa to preto, že ženy nedostávajú funkčné riešenia pri svojich problémoch s dojčením. Okrem toho tiež dostávajú nesprávne informácie a bežne potom ľudia nadobudnú pocit, že je dlhý zoznam okolností, za ktorých sa dojčiť nedá alebo nesmie.
Vplyvom globalizácie priemyslu a obchodu sa už desiatky rokov výrobcom umelej výživy a dojčeneckých potrieb darí úspešne rozvíjať kultúru kŕmenia z fľaše na úkor dojčenia. Je spochybňovaná schopnosť mamičiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré organizmus matiek vytvára pre ich deti.
V roku 1981 bol prijatý Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka. Jeho znenie bolo vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Detským fondom Organizácie spojených národov (UNICEF) po rokovaniach so zástupcami vlád jednotlivých členských štátov, zdravotníckymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami ako aj predstaviteľmi potravinárskeho priemyslu. Následne ho schválilo WHA, ktorá sa skladá z ministrov zdravotníctva jednotlivých štátov sveta ako aj ich poradcov - popredných odborníkov v oblasti verejného zdravia. Kódex bol neskôr rozšírený a upresnený ďalšími rezolúciami WHA. Princípy Kódexu boli zapracované do medzinárodných dohôd.
Cieľom Kódexu je chrániť zdravie detí na celom svete, a to podporou a ochranou dojčenia. Nezakazuje predaj náhrad materského mlieka, upravuje však jeho predaj takým spôsobom, aby marketingové kampane potravinárskych firiem neohrozovali dojčenie a tým aj zdravie detí. Upravuje marketing týchto produktov: umelé mlieka, tzv. pokračovacie mlieka (follow-on formula), fľašky, cumlíky, dojčenecké vody, detské džúsy, čaje, roztoky glukózy, obilné kaše a pod., ak sú tieto propagované na použitie u detí mladších ako 6 mesiacov, alebo prezentované ako vhodná náhrada materského mlieka u detí starších od 6 mesiacov veku.
Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka je vynikajúca norma. Až na to, že ju výrobcovia bezohľadne ignorujú. Bábätká so spokojnými bruškami sa na nás usmievajú z krabíc umelých výživ, z časopisov či plagátov v čakárňach pediatrov. Propagačné články a relácie v médiách mamičky a ich rodiny zvádzajú tak, aby si rozhodnutie nedojčiť nespájali s pocitom viny. Veď i samotné používanie cumlíka je považované za nevinnú pomôcku, ktorá bábätku pomáha upokojiť sa. Máloktorá mamička tuší, že cumeľ (umelá náhrada bradavky) často stojí za problémami pri dojčení, ktoré sa spájajú dokonca až s predčasným odstavením.
Výrobcovia a distribútori náhrad materského mlieka smú distribuovať informačné a edukačné materiály len na požiadanie a so súhlasom príslušného štátneho orgánu a v súlade so smernicami vydanými vládou. Takéto materiály môžu byť označené logom firmy, ktorá ich venovala, nesmú však obsahovať odkazy na konkrétne výrobky. Výrobcovia alebo distribútori nesmú propagovať výrobky, ktoré sú predmetom Kódexu. Marketingoví pracovníci nesmú vyhľadávať kontakt s tehotnými ženami alebo matkami malých detí. Neprípustné sú aj ostatné formy marketingu podporujúce predaj náhrad materského mlieka a iných výrobkov, ktoré sú predmetom Kódexu. Propagácia výrobkov v zdravotníckych zariadeniach je neprípustná. Zdravotnícke inštitúcie by mali podporovať a chrániť dojčenie ako prirodzený spôsob výživy. Zdravotnícke zariadenia nesmú vystavovať vzorky výrobkov, plagáty a letáčiky propagujúce výrobky. Na obaloch výrobkov nesmú byť nápisy alebo obrázky akýmkoľvek spôsobom idealizujúce umelú výživu, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že umelá výživa je rovnocenná alebo dokonca nadradená materskému mlieku.
Dojčení sa nezarába. Je dostupné kdekoľvek, kedykoľvek, za nulové finančné náklady mamičky. Dojčiaca mamička nepotrebuje kupovať žiadne cumlíky, fľašky, umelé výživy, mliečne kaše, dojčenecké vody či šťavy. Na umelej výžive a pomôckach sa zarába. Výrobcovia umelých výživ a dojčeneckých potrieb denne ovplyvňujú celé generácie matiek a ich rodín, lekárov a širokej verejnosti. Normou sa stalo nedojčiť. Dojčenie sa síce papierovo propaguje, no v skutočnosti je na pokraji záujmu celej spoločnosti. V zdravotnom systéme sú peniaze na predpisovanie umelých výživ, nájdu sa peniaze na liečbu ochorení, ktoré majú priamy súvis s rozhodnutím nedojčiť. Nenájdu sa však peniaze na oficiálne preklady odporúčaní významných inštitúcií v oblasti výživy.
Nedostupnosť laktačného poradenstva na Slovensku
Slovensko je výnimočná krajina. Je výnimočné v tom, že laktačné poradenstvo mamičkám neprepláca z povinného poistenia ani v minimálnej podobe, čím sa pomoc pri dojčení stáva pre mnohé mamičky nedostupná. Mnohé mamičky pre absenciu kvalifikovaných rád a pomoci musia predčasne dojčenie ukončiť. Ako laktačné poradkyne suplujeme štátnu pomoc. V rámci poradenstva sa stretávame so základnou prekážkou. Často si želáme, aby bábätká boli dojčené viac než si to želajú ich vlastné mamičky. Poznáme a uvedomujeme si totiž riziká s rozhodnutím nedojčiť. Medzi tieto riziká patrí zvýšené riziko rôznych neinfekčných a chronických ochorení, najmä súvisiacich s metabolickými a imunitnými poruchami (napr. cukrovka I a II typu, alergie), ale aj vrátane syndrómu náhleho úmrtia novorodencov, vysokého tlaku a niektorých foriem rakoviny.
Kedy je umelá výživa nevyhnutná a ako ju správne vybrať?
Existujú situácie, ktoré sú dôvodom na to, aby bábätko dostávalo umelé mlieko? Áno, v určitých situáciách môže byť umelé mlieko život zachraňujúce a tieto dôvody môžeme rozdeliť do 3 kategórií: Medicínsky akceptovateľné dôvody na podávanie umelej výživy. Dojčenie je prirodzené, ale často tiež komplikované. Napriek tomu mnoho mamičiek čelí situácii, v ktorej dojčiť nemôžu. Nevešajte hlavu. So správnymi produktami a informáciami ponúknete dieťaťu všetok komfort. Ponorte sa do komplexného obsahu o výžive pre novorodencov a dojčatá, ktorý vás uvedie do sveta dojčenia, materského mlieka a možných alternatív.
Tento obrázok nie je fotomontáž. Je to fotografia UNICEF, zobrazuje mamičku dvojčiat z Pakistanu. Chlapček bol dojčený, dievčatko kŕmené fľašou. Mamičke bolo nesprávne vysvetlené, že nedokáže dojčením uživiť obidve deti a jedno dieťa musí byť kŕmené umelou výživou. V niektorých krajinách Tretieho sveta majú prednosť chlapci. Synčeka preto musela uprednostniť. Dcérka na druhý deň po vzniku tejto fotografie umrela. Tento obrázok poukazuje na riziká kŕmenia umelou výživou. Najmä tam, kde nie sú dodržané hygienické podmienky, nie je dostupná pitná voda. Kde panuje chudoba. Ukazuje riziká, ako môže dieťa doplatiť svojim životom, ak je kŕmené umelou náhradou materského mlieka či mliekom iných zvierat. “Použite moju fotografiu, ak to pomôže” - povedala táto už navždy nešťastná mamička.
Každých 30 sekúnd na svete umrie bábätko, pretože bolo kŕmené fľašou. Každý rok umrie v chudobných krajinách 1.500.000 detí, pretože neboli dojčené. Ako výrobcovia umelých výživ každý deň porušujú Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka a ako sa podieľajú na úmrtnosti detí Tretieho sveta? Povieme si, to sa nás netýka, sme predsa vyspelý členský štát Európskej únie. Áno, my, ktoré si tu surfujeme po internete, zrejme máme možnosť zabezpečiť svojim deťom i sebe základné hygienické štandardy. No takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby. Často v otrasných podmienkach. Výrobcovia trestuhodne zneužívajú nevedomosť a nevzdelanosť mamičiek zo slabých sociálnych vrstiev. Povieme si, no a čo, však si za to môžu samé? Možno. Ale ich deti nie. Dieťa si nemá možnosť vybrať kam sa narodí. No každé dieťa má právo byť dojčené. Ako vzdelané a rozhľadené mamičky máme možnosť ignorovať reklamu a produkty výrobcov, ktorí sa denne podieľajú na smrti tisícok detí po celom svete. Dojčením vlastného dieťatka, nepoužívaním cumlíkov, fliaš, rôznych výživ … sa tak svojou troškou podieľame i na ochrane detí, ktoré nemali to šťastie narodiť sa do blahobytu. B. Matky, ktoré kŕmia umelým mliekom, by mali využívať do maximálnej možnej miery príležitosti na vybudovanie silnejšej väzby.
Druhy dojčenských mliek a výber fľaše
Ak je materského mlieka málo, na trhu existujú náhrady, ktoré sa svojím zložením približujú materskému mlieku. Hlavnou zložkou materského mlieka, ktorá sa nedá napodobniť, sú imunologické a obranné faktory, ktoré chránia novorodenca s nedostatočným imunitným systémom.
Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmácie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je dôležité dôsledne dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Niektoré maminky musia vyskúšať viacero značiek mliek, kým nájdu svojmu drobčekovi vhodnú náhradu. Pokiaľ teda kupujete prvé balenie umelého mlieka, radšej kúpte to najmenšie balenie a sledujte, či vášmu dieťaťu vyhovuje.
Kontakt koža na kožu - dôležitá súčasť pôrodu
Existujú rôzne druhy dojčenských mliek prispôsobených špecifickým potrebám detí:
- Počiatočné mlieka: Určené pre deti do ukončeného 6. mesiaca veku. Pripravované predovšetkým z adaptovaných bielkovín z kravského mlieka. Významnou zložkou je mliečny cukor - laktóza. Mlieka sú obohacované prebiotikami a probiotikami, ktoré majú priaznivý účinok na imunitný systém. Zdrojom energie a zložkou bunkových membrán sú tuky.
- Pokračujúce mlieka: Určené pre deti od ukončeného 6. mesiaca veku, ktoré nie sú alebo nemôžu byť plne dojčené. Tieto mlieka bývajú obohatené železom, jódom a zinkom, ako prevencia ich deficitu v dôležitom rastovom období.
- Mlieka pre batoľatá: Určené pre deti medzi 10. - 12. mesiacom veku.
- Mlieka pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
- Antirefluxné mlieka: Určené pre deti, ktoré majú známky gastroezofagálneho refluxu alebo často vracajú. Označujú sa ako AR mlieka. Tieto mlieka sú zahusťované prírodnou zložkou - karobovou gumou alebo rôznymi druhmi škrobov (zemiakový, ryžový, kukuričný).
- Mlieka pre deti s rodinnou alergickou záťažou: Určené pre deti s alergiami v rodinnej anamnéze a pre deti, ktoré nemôžu byť plne dojčené. Označujú sa ako HA mlieka - hypoalergénne. Tieto mlieka obsahujú hydrolyzovanú bielkovinu, ktorá má ešte určitú antigenicitu (alergenicitu), ale menšiu ako v mlieku, kde bielkovina nie je štiepená. Takto upravená bielkovina ovplyvňuje chuť mliek. Pokiaľ sa vo vašej rodine vyskytujú alergie alebo iné autoimunitné ochorenia, zvoľte hypoalergénne mlieka s označením HA.
- Mlieka pre deti s alergiou na kravské mlieko: Obsahujú špeciálne upravené bielkoviny.
- Mlieka pri dojčenských kolikách: Určené pre deti s bolesťami bruška. Tieto mlieka obsahujú hydrolyzovanú bielkovinu a majú znížený obsah laktózy. Špeciálne výživové nároky majú aj deti, pri ktorých sa potvrdila neznášanlivosť laktózy. V takomto prípade budeme musieť siahnuť po mliekach bez laktózy.
Pri výbere dojčenskej fľaše je dôležité zistiť, aký cumlík vášmu dieťatku vyhovuje najlepšie. Správny tvar a tvrdosť sú pre pohodlie dieťatka veľmi dôležité. Na vás je potom vybrať si materiál fľaše, z ktorej je vyrobená. Sklenená a plastová má svoje výhody aj nevýhody. Pri výbere mlieka venujte dostatok času jeho výberu a konzultácii s pediatrom, ktorý vám pri výbere poradí. Dôležité je pozrieť sa na obsah. Či mlieko obsahuje látky prospešné pre správny vývoj mozgu, prirodzený vývoj trávenia a pod. Mlieko pre vaše dieťa by malo obsahovať probiotiká, prebiotiká, kvalitné mliečne, či rastlinné tuky bohaté na Omega 3- mastné kyseliny, ďalej laktózu a prírodné kultúry mliečneho kvasenia, ktoré podporia prirodzenú funkciu trávenia. Nezabudnite skontrolovať prítomnosť vitamínov C, A, B1, B2, B6, B12 a E.
Zavádzanie príkrmov a prechod na pevnú stravu
Od veku 6 mesiacov je však už vhodné materské mlieko dopĺňať aj klasickou stravou a dieťa privykať aj na iné potraviny. Po 6. mesiaci je čas na postupné pridávanie príkrmov pri zachovaní dojčenia v rozsahu a frekvencii ako je potrebné a vyhovujúce pre bábätko. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy. Obdobie pridávania nemliečnych prídavkov je iné u dojčených a iné u nedojčených detí. Ku koncu prvého roka života by dieťa malo dostávať hodnotnú, plnú dojčeneckú výživu.
Pokiaľ sa rozhodnete dojčenie ukončiť, myslite na to, že tieto živiny je potrebné dieťaťu doplniť inak. Dieťa do jedného roku nie je schopné plnohodnotne stráviť klasické kravské či iné mlieko, preto ako náhradu materského mlieka musíte zvoliť dojčenské mlieko vhodné pre vek vášho dieťaťa.
Pri deťoch starších ako pol roka sú dôležitou súčasťou stravovania detské kaše a príkrmy. Detské kaše sú skvelým medzistupňom medzi materským mliekom a tuhou stravou. Vybrať si môžete medzi mliečnymi a nemliečnymi alternatívami. Sú vhodnou možnosťou ako predstaviť deťom rôzne cereálie, príchute, či pridať do nich vhodné ovocie. Ešte širšie možnosti prinášajú detské príkrmy, či už zeleninové, ovocné, ale s prídavkom mäsa. Po ukončení dojčenia musíte dávať o čosi väčší pozor, či strava vášho dieťaťa skutočne pokrýva všetky dôležité vitamíny, minerály, ale aj probiotiká či prebiotiká. Dobrou voľbou je čo najpestrejšia strava primeraná veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Ak máte akékoľvek pochybnosti alebo otázky, konzultujte to s vaším pediatrom.
tags: #dojcenie #a #zaciatky #s #vyzivou #mudr