Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Dojčenie je fyziologický spôsob starostlivosti a výživy detí (WHO 2000, WHO 2009). Je to biologická norma podmieňujúca zdravie detí, žien aj celej spoločnosti. Dôležitosť dojčenia je dokázaná množstvom štúdií (Victora 2016, Rollins 2016, Stuebe 2009). Tieto dve tézy sú vedeckou komunitou aj v rámci verejného zdravia akceptované ako základný kameň medicíny a rozhodujúci bod v prevencii chorôb. Príchod dieťaťa na svet je sprevádzaný veľkou radosťou. Dojčenie sa v prvých mesiacoch života stáva súčasťou bežného života matky aj dieťaťa.
Mnoho rodičov sa po objavení prvých zúbkov u bábätka obáva vzniku kazov, čo dokazuje aj množstvo článkov, ktoré reflektujú túto problematiku. Objavili sa však aj štúdie, ktoré túto súvislosť potvrdiť nedokázali. Existujú pritom množstvo vedeckých dôkazov podporujúcich dojčenie po 2 roku života dieťaťa (WHO 2000, Hanson 1999, Hassiotou 2013, Perrin 2017, Meredith-Dennis 2018). Jedným z argumentov proti pokračovaniu dojčenia v prípade batoliat a väčších detí býva práve zubný kaz. Tŕňom v oku sa stáva nočné dojčenie alebo uspávanie s prsníkom v ústach pri dojčení. V tejto súvislosti je dôležité rozptýliť mýty a predstaviť najnovšie vedecké poznatky týkajúce sa dojčenia a ústneho zdravia, a to ako u detí, tak aj u matiek.
Dojčenie ako biologická norma a jeho význam pre celkové zdravie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozdeľuje dĺžku trvania dojčenia na tri obdobia. Odporúča obdobie výlučného dojčenia v trvaní 6 mesiacov. Následne obdobie dojčenia, ktoré je sprevádzané ochutnávaním jedla a zavádzaním rodinnej stravy do jedálnička dieťaťa, trvajúce do 2 rokov. A potom od 2 rokov pokračovanie dojčenia v kombinácii s jedením jedla spoločne s rodinou (WHO 2009). Z tejto definície WHO sa často vyberá ako dôležité iba prvé obdobie výlučného dojčenia. Význam ostatných dvoch období sa bagatelizuje, popiera alebo je dojčenie po prvom alebo druhom roku života hodnotené dokonca negatívne. Toto sa z veľkej časti deje v dôsledku histórie, keď väčšina súčasných dospelých aj detí zažila a zažíva ako normu krátke alebo žiadne dojčenie. Percento detí dojčených nad 2 roky je nízke a v rozpore s požiadavkami WHO na všetky vlády na svete, sa v Českej ani Slovenskej republike štatisticky nezaznamenáva ani nereportuje v požadovaných míľnikoch (hoci v ČR sa pripravuje zmena). Americká pediatrická spoločnosť odporúča dojčenie po dobu najmenej 12 mesiacov a následne by matka a dieťa mali v dojčení pokračovať tak dlho, ako je to pre obe strany vyhovujúce. Na druhej strane je Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá odporúča dojčenie po dobu 24 mesiacov a viac.
Vnímanie toho, že dojčenie má trvať iba do 6 mesiacov, podporujú reklamné kampane firiem vyrábajúcich komerčnú umelú výživu (BPNI, IBFAN 2014). Tie sú také úspešné, že veľká časť odborníkov či odborníčok vyjadruje dojčeniu podporu iba do 6 mesiacov. V praxi aj vo vyjadreniach odborníkov či odborníčok nastáva po 6 mesiacoch života dieťaťa obdobie, keď je dojčenie už iba tolerované a považované za nepodstatné. Potom po roku a s narastajúcim vekom, a zvlášť po 2. roku života, sa podpora dojčenia mení na negatívne reakcie a v protiklade s uvedeným odporúčaním WHO, začína byť dojčenie bezdôvodne spájané s negatívnym vplyvom na zdravie dieťaťa aj matky (Thompson 2020, Faircloth 2010 a 2017, Dowling 2013, Gribble 2008, Dettwyler 2004).
Pozitívny vplyv dojčenia je závislý od množstva vypitého materského mlieka a celkovej dĺžky dojčenia. Materské mlieko si po celú dobu dojčenia, po 1., 2. alebo 3. roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu, koncentrácia niektorých výnimočných látok sa dokonca s pokračujúcou dĺžkou dojčenia ešte zvyšuje. Sankar (2015) v tejto súvislosti uvádza, že skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenie verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života na vzorke 17 761 detí. Zistili, že deti, ktoré nie sú dojčené v tomto období, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia ako tie, ktoré v 2. roku života sú dojčené. Vo všeobecnosti je známe, že dojčenie má pozitívny vplyv na zdravie detí a znižuje úmrtnosť dojčiat. Pre vytvorenie maximálneho potenciálu pre celkové zdravie v detstve aj v dospelosti, ako i pre zdravie matky, je dôležité podporovať dlhodobé dojčenie v trvaní viac ako 2 roky (WHO 2009), dojčenie na zaspatie ako aj nočné dojčenie. Odstavenie od nočného dojčenia sa spája so skrátením celkovej dĺžky dojčenia alebo s ukončením dojčenia. Dojčenie prospieva nielen zdraviu dieťaťa a matky, ale tiež zdraviu zubov dieťaťa.
Zubný kaz: Príčiny vzniku a kľúčové rizikové faktory
Zubný kaz vzniká prítomnosťou baktérií, ktoré svojím metabolizmom premieňajú sacharidy zo stravy na rôzne kyseliny, ktoré poškodzujú povrch skloviny zuba. Medzi baktérie poškodzujúce povrch skloviny patrí napríklad Streptococcus Mutans, ktorý má zastúpenie na vzniku až 28,2% kazov v populácii (zdroj 1). Pre vznik zubného kazu je potrebné, aby sa v ústach nachádzala baktéria s názvom Streptococcus mutans. Tá sa prenáša slinami z jedného človeka na druhého a bábätku ju ľahko odovzdajú rodičia, či iní ľudia, ktorí sa o neho starajú. Nízka hladina pH, málo slín a nával cukrov, presne také prostredie tejto baktériám vyhovuje. Zubný kaz sa v súčasnosti považuje za infekčné a prenosné ochoreenie primárne spôsobené baktériou Streptococcus mutans. Streptococcus mutans reaguje s cukrom z potravín, ktorý sa zmení na kyselinu. Kvôli kyselinám sa zníži hladina pH v ústach a zubná sklovina sa demineralizuje. Matky s náchylnosťou na choroby v ústnej dutine vedia na novorodenca preniesť svoje baktérie. Existujú však metódy ako toto riziko znížiť. KAR pacienti by si mali kontrolovať príjem cukrov a častejšie čistiť zuby. Po jedle a najmä po sladkých a kyslých potravinách je potrebné sa napiť vody. Zároveň odporúčame častejšie prijímanie xylitolu vo forme cukríkov alebo žuvačiek. Pri rannej a večernej ústnej hygiene by nemalo chýbať vypláchnutie fluoridovou ústnou vodou. Pri dodržaní týchto odporúčaní je riziko prenosu baktérií na dieťa oveľa nižšie.
Celkovo je hlavným problémom príjem cukrov. Dôležitým poznatkom je, že nie množstvo, ale frekvencia vystavenia cukrom je kľúčasom k rozvoju zubného kazu. To znamená, že aj keď má dojčenie veľa benefitov, musíme myslieť na to, že má podiel na tvorbe zubného kazu kvôli obsahu laktózy. Pri malých časových odstupoch sa zubná sklovina nestihne remineralizovať. Cukor obsahujú sladké nápoje, potraviny, ale aj pečivo. A nielen sladkosti a džúsy zvyšujú riziko vzniku zubného kazu. Aj sladené liečivá alebo zdravé potraviny, ak ich dieťa žuje väčšinu dňa, sú potenciálnym rizikom (napríklad cereálie, chlieb). Primárne je ECC spôsobované nadmernou konzumáciou cukru a časom jeho pôsobenia v ústnej dutine.
Pri hodnotení príčin vzniku zubného kazu u detí sa odporúča hodnotiť:
- Príjem cukrov - hlavná príčina vzniku kazu. Dôležitým poznatkom je, že nie množstvo, ale frekvencia vystavenia cukrom je kľúčom k rozvoju zubného kazu.
- Vek dieťaťa pri osídlení ústnej dutiny Streptococcus mutans. Prenos je najčastejšie od rodičov, súrodencov a opatrovateľov. Čím neskôr nastane kolonizácia Streptococcus mutans, tým menej je pravdepodobné, že sa vyvinie zubný kaz.
- Xerostómia - suchosť úst - je podporená dýchaním ústami, hlavne v noci (znížený tok slín).
- Ochorenie matky, stres, lieky počas tehotenstva.
- Nesprávne stravovacie návyky v rodine.
- Nesprávna orálna hygiena v rodine.
- Rodinná anamnéza - genetická predispozícia - prispieva minimálne.
Metaanalýza z roku 2019 (Karthiga 2019), ktorá zahrnula 1,3 milióna detí, uviedla, že v krajinách s vyššími ako strednými príjmami, ako Česká a Slovenská republika, sú najčastejším rizikovým faktorom defekty skloviny. Záver tejto metaanalýzy znie: „Najvýznamnejšie rizikové faktory spojené so zubným kazom v rannom detstve predstavuje prítomnosť defektov skloviny a vysokej hladiny Streptococcus mutans.“ Toto zistil v roku 2015 aj tím Vargas-Ferreiru, ktorý vo svojej metaanalýze a prehľade literatúry uviedol, že nezávisle od socioekonomických faktorov práve vývojové defekty skloviny sú najrizikovejším faktorom pre vznik zubného kazu. K rovnakému záveru dospel tiež výskum Costovho tímu z roku 2017, ktorý dokonca identifikoval, aký typ vývojových defektov skloviny predstavuje u primárnych zubov najväčšie riziko: ide o deti s hypopláziou skloviny a s difúznymi škvrnami. Hypoplázia a defekty skloviny môžu z hľadiska etiológie pochádzať z prenatálneho vývoja alebo byť výsledkom pôsobenia faktorov v postnatálnom vývoji - dedičné faktory alebo systémové ochorenie (Salanitri 2013).
Dojčenie a zuby dieťaťa: Mýty, fakty a "medové zuby"
V minulosti sa odporúčalo ukončiť nočné dojčenie v čase, keď sa prerezal prvý mliečny zub. Bolo to založené na predpoklade, že dojčenie zvyšuje riziko rozvoja zubného kazu podobne, ako to robí nočné pitie z dojčenskej fľaše. Nové štúdie potvrdzujú, že dlhodobé dojčenie nezvyšuje riziko rozvoja zubného kazu. Dojčenie ako aj nočné dojčenie nie je pre zuby dieťatka problém. Brian Palmer (1999) uvádza, že pokiaľ by dojčenie spôsobovalo zubný kaz, bola by to evolučná samovražda. Podľa Palmera by bola tvorba zubných kazov z materského mlieka evolučnou samovraždou. Ľudia sú jediným zo 4640 druhov cicavcov, ktorým sa signifikantne vyvíja zubný kaz. Podľa antropológov by bol vznik zubného kazu spôsobený dojčením evolučnou samovraždou. Palmer a Torney skúmali detské lebky staré až 1000 rokov a zubný kaz zaznamenali len zriedka. Viacerí autori, ktorí hodnotili lebky prehistorických detí, potvrdili minimálny výskyt zubného kazu u našich dojčených predchodcov.
Dojčenie sa začalo z hľadiska vzniku zubného kazu chybne považovať za problematické, pretože sa o ňom vytvorili domnienky pochádzajúce z poznatkov o vplyve komerčného umelého mlieka a kŕmenia z fľaše (Erikson 1998, Rugg-Gunn 1985). Z hľadiska zubov, zubného kazu a rozvoja ústnej dutiny (a rizika maloklúzie - Labbok 1984, Viggiano 2004) predstavuje dojčenie a materské mlieko úplne odlišný spôsob kŕmenia od komerčného umelého mlieka a fľaše s úplne odlišným vplyvom na orálne zdravie.
Materské mlieko obsahuje sacharid laktózu, ktorá podporuje rast daných baktérií, no zároveň aj proteín nazývaný Laktoferín, ktorý má antimikrobiálne a antivirotické účinky. V materskom mlieku (1g / 1L mlieka) je ho až 2000x viac ako v kravskom mlieku (0,0005g / 1L mlieka). Ochrana zubov pred premnožením kariogénnych baktérií Laktoferínom ale časom už nestačí, pretože dieťa pomaly začína prijímať aj inú potravu obsahujúcu sacharidy, ktorými sú sladené nápoje a potraviny ako rôzne sladkosti alebo pečivo. (Zdroj 2) V závere teda materské mlieko pomáha predchádzať vzniku zubného kazu, no neposkytuje 100% ochranu.
Materské mlieko obsahuje látky, ktoré majú opačný (a teda pozitívny) efekt - ničia baktérie (Arnold 1977) a remineralizujú sklovinu (McDougall 1977). Materské mlieko má ideálny pomer vápnika a fosforu, a to je pre zdravie zubu zásadné. V materskom mlieku sa nachádzajú sekrečné IgA a IgG, ktoré pôsobia proti streptokokom (Berkowitz 1996), a ktoré sa v umelom mlieku nenachádzajú. Laktoferín - baktericídna aktivita - Streptococcus mutans je veľmi vnímavý. Laktóza - hlavný cukor materského mlieka - kariogénne baktérie nie sú schopné využiť ho tak dobre ako sacharózu. Materské mlieko nespôsobuje významný pokles pH v zubnom povlaku. Kalcium - materské mlieko je najlepším zdrojom vápnika, ktoré je potrebné na rast zubov a kostí, má vhodný pomer kalcium:fosfor 2 - 2, 4. Počas dojčenia dieťa priamo hltá väčšinu mlieka bez toho, aby sa dostalo k zubom. Materské mlieko neobmýva zuby ani na nich nezostáva. Na rozdiel od pitia z fľaše, keď sa často obsah fľaše skladuje v ústach predtým, ako ho prehltne. Materské mlieko počas dojčenia strieka z bradavky hlboko do úst dieťaťa a dieťa ho prehĺta.
Brian Palmer (1999) uvádza, že materské mlieko na rozdiel od umelého mlieka nie je kariogénne. Túto tézu potvrdzujú aj antropologické štúdie, a tiež štúdie in vitro (McDougall 1977) a in situ, ktoré preukázali, že materské mlieko samo o sebe nemá kariogénny potenciál. Pri pokusoch týkajúcich sa acidogenicity materského mlieka dentálnymi biofilmami pri deťoch so zubným kazom a bez zubného kazu sa zistilo, že dojčenie nevyvolalo zníženie pH biofilmu bez ohľadu na prítomnosť zubného kazu. To dokazuje, že dojčenie neprispieva k zubnému kazu ani ho nezhoršuje (Neves 2016). Naopak, výskumy zistili, že niektoré umelé výživy rozpúšťajú zubnú sklovinu, významne znižujú pH a spôsobujú zubný kaz a postihnutie zubnej drene už po niekoľkých týždňoch. In vitro štúdia ukázala, že materské mlieko dokáže remineralizovať umelo demineralizovanú sklovinu.
Nočné dojčenie pomáha eliminovať xerostómiu (čiže sucho) v ústnej dutine, čo znižuje riziko zubného kazu. Toto bolo preukázané v štúdii, ktorá sa sústredila na populáciu, v ktorej je dlhodobé dojčenie normou (Mohebbi 2008). Do štúdie boli zahrnuté deti vo veku 1 - 3 rokov. 56 % týchto detí bolo dojčených bez kŕmenia umelým mliekom, 42 % bolo dojčených a rovnako dostávali mlieko z fľaše a iba 2 % boli výlučne kŕmené fľašou. 69 % bolo dojčených na zaspatie. 72 % bolo dojčených v noci a 12 % dostávalo mlieko z fľaše. Štúdia prišla k záveru, že: „Ako jasný determinant pre zubný kaz v rannom detstve sa ukázala záťaž pochádzajúca z kŕmenia mliekom z fľaše, pričom samotné dojčenie, jeho dĺžka a dojčenie v noci záťaž nepredstavovali.“ Pri nočnom dojčení navyše veľa batoliat a väčších detí v noci drží síce prsník v ústach, ale bez pitia mlieka. Nie je to tak, že by mali celú noc ústa plné mlieka.
Napriek týmto dôkazom sa po prvom a druhom roku života dieťaťa stále s väčšou naliehavosťou objavuje tlak odborníkov na odstavenie. Toto sa týka aj otázky dojčenia a zubov detí. Štúdie skúmajúce otázky dojčenia a zubného kazu dojčených detí prichádzajú niekedy k paradoxným záverom: Na jednej strane tvrdia, že do veku 12 mesiacov dojčenie nepoškodzuje zuby, nespôsobuje zubný kaz a má dokonca ochranný efekt a na druhej strane potom toto tvrdenie obrátia po 12 mesiacoch alebo po 24 mesiacoch (Richard 2016). Richards následne konštatuje, že zubný kaz mohol súvisieť s kariogénnymi potravinami alebo tekutinami alebo zlou orálnou hygienou. Toto odráža kultúrne podmienené nepodporovanie dojčenia po prvom a druhom roku života. Táto nepodpora sa prenáša aj do metodológie štúdií napríklad z hľadiska zisťovania výlučnosti dojčenia alebo skúmania iných faktorov ako používania cumlíkov, kŕmenia fľašou a umelým mliekom. Podobná dichotómia sa objavuje napríklad v Peresovej štúdii z roku 2017, ktorá tvrdí, že dojčenie nad 24 mesiacov je z hľadiska zdravia chrupu škodlivé aj napriek tomu, že v súbore väčšina skúmaných detí dojčené nie sú a polovica používa fľašu s umelým mliekom, a to až do 5. roku života.
Štúdia z roku 2020 (Branger) uvádza, že výsledky, ktoré sú v štúdii ohľadne dlhodobého dojčenia a zubného kazu mätúce, sú spôsobené tým, že nezahŕňa dôležité faktory ako stravovacie návyky matky alebo dieťaťa, spôsob kŕmenia v noci, počet jedál za deň, konzumáciu sladkých jedál, dentálnu hygienu alebo sociokultúrny kontext. Zmieňuje, že: „najnovšie smernice pediatrických spoločností a zubárskych komôr odporúčajú dojčenie do 2 rokov, ktoré má byť sprevádzané čistením zubov, zlepšením výživy, znížením frekvencie a konzumácie sladkých jedál a zameriava sa na to, aby sa rodičia rozhodli pokračovať v dlhodobom dojčení“. Ďalšia štúdia z roku 2020 (Devendish) nezistila žiadnu súvislosť medzi dojčením nad 1 rok a zubným kazom ani medzi dojčením na zaspatie v noci a zubným kazom. Ako jediné nezávislé faktory sa ukázali príjem voľných cukrov a socioekonomické znevýhodnenie. Štúdia uzatvára: „Dojčenie nebolo spojené so zubným kazom. Vzhľadom k rozmanitým faktorom poukazujúcim na dôležitosť dojčenia … je odporúčanie obmedzovať dojčenie neopodstatnené a dojčenie by sa malo podporovať v súlade s medzinárodným a národnými (= austrálskymi) odporúčaniami.“ K podobnému záveru vrátane tvrdenia, že dlhodobé dojčenie nepredstavuje rizikový faktor pre zubný kaz, dospeli aj ďalšie štúdie, ako napríklad Nirunsittirat 2016.
Téma - čo sú to „medové zuby“? Kaz raného detstva, nazývaný early childhood caries (ECC) alebo laicky medové zuby je jedným z najčastejších, no zároveň preventabilných ochorení u detí do 6 rokov. Kaz raného detstva (ECC) definujeme ako prítomnosť jedného alebo viacerých kazov, chýbajúcich zubov alebo výplní na mliečnych zuboch. Zo začiatku sa ECC prejavuje ako biele fliačiky na zuboch (miesta demineralizácie) a neskôr ako hnedé až čierne plôšky, kde sa už nachádza zubný kaz. Neliečený kaz v ranom veku má vážne následky, ktoré ovplyvňujú budúce zdravie ústnej dutiny, kognitívny vývin jedinca, jeho pripravenosť na školu, sebavedomie, celkovú kvalitu života, ako aj schopnosť začleniť sa do spoločnosti. Riziko vzniku ECC zvyšuje nočné kŕmenie detí, po ktorom zvyšky potravy ostávajú v ústnej dutine (je vhodné ústnu dutinu po kŕmení povytierať alebo ústa vypláchnuť čistou vodou). Ďalším častým faktorom je podávanie nápojov obsahujúcich cukry pomocou detských fliaš (džúsy, sladené nápoje alebo ochutené mlieko) - dieťa zvyčajne zaspí s fľašou v ústach a tým zvyšuje množstvo sacharidov v ústach, čo podporuje rast baktérií, taktiež má dieťa k tejto fľaši stály prístup, čím zvyšuje frekvenciu dodávania sacharidov do úst. V súčasnosti je až 9% svetovej populácie postihnutej neliečeným zubným kazom v mliečnom chrupe. Toto ochorenie spôsobuje bolesť a nepriaznivo ovplyvňuje život detí a ich rodín.
Vývoj ústnej dutiny a čeľustí: Rozdiel medzi saním z prsníka a z fľaše
Ako dojčenie ovplyvňuje vývoj úst, čeľustí a tváre u bábätiek? Prirodzenou potravou pre dieťa po narodení je materské mlieko, ktoré dieťa získava cicaním z prsníka matky. Tým, že sa pery dieťaťa dotknú bradavky matkinho prsníka, vyvolajú ďalší súhrn pohybov, ktoré sa prejavia najprv prisatím pier k prsníku, stisnutím prsníkovej bradavky a nakoniec prehltnutím vysatého mlieka. Cicanie je pomerne namáhavý úkon, ktorý si vyžaduje istú svalovú prácu, ktorá pozitívne vplýva na vývoj čeľustí, ústnej dutiny a celej tváre, a teda v neskorších rokoch na kvalitu funkcie hryzenia a žuvania potravy. Počas každého dojčenia aj pri satí, aj bez pitia, sa hýbu dieťaťu svaly, ktoré rozťahujú zubné oblúky do správneho tvaru, čo priamo ovplyvňuje vývoj čeľuste, tvárových kostí, zubných oblúkov, a to pomáha znižovať riziko ortodontických problémov a zubného kazu.
Dojčenie je významný faktor pre správny rozvoj ústnej dutiny, čeľuste a zubných oblúkov. Pri každom dojčení, bez ohľadu na to, či dieťa pije alebo saje bez pitia, pohybuje dieťa svalmi, ktoré rozťahujú zubný oblúk do správneho tvaru U. Vývoj ústnej dutiny sa deje z 90 % do cca. štvrtého roka života dieťaťa - čo je mimochodom čas, keď sa priemerne deti prestávajú dojčiť. Náhoda? Určite nie. Dojčenie má podľa Palmera navyše pozitívny vplyv na rozvoj zubných oblúkov a ich tvar na vývin ústnej dutiny a čeľuste. Biomechanika dojčenia sa líši od kŕmenia fľašou s komerčným umelým mliekom.
Pitie z fľaše nemôže nahradiť túto potrebnú svalovú prácu, pretože si nevyžaduje takú veľkú námahu. Rovnako to potvrdzujú štúdie o tom, ako vplýva na vývoj ústnej dutiny pitie z fľaše alebo používanie cumlíka (aj „ortodontického“) - práve tieto deti mávajú problém so zubnými oblúkmi do tvaru písmena V, v ktorom sa najmä predné zuby tlačia a pokiaľ nemajú dostatok priestoru, prekrižujú, čo sťažuje ich čistenie a zvyšuje riziko vzniku zubného kazu. Dojčenie je teda dôležité práve preto, aby ste svojmu dieťaťu pomáhali každým jedným dojčením k tomu, aby tvar jeho ústnej dutiny a postavenie zubov bolo správne. To súčasne neznamená, že dojčenie dokáže vyriešiť iné dôvody, pre ktoré postavenie zubov nemusí byť správne - napr. ak dieťa dýcha s otvorenými ústami, genetické predispozície atď. Aj v takejto situácii je však dôležité, aby dojčenie aspoň čiastočne korigovalo faktory, ktoré prispievajú k nesprávnemu vývoju ústnej dutiny. Dlhodobé dojčenie má priaznivý vplyv na rozvoj chrupu. Brazílska štúdia pozorovala 1377 detí vo veku 3 - 6 rokov. Deti, ktoré boli dojčené dlhšie ako 12 mesiacov, mali 20-násobne nižšie riziko rozvoja zadného skríženého zhryzu ako nedojčené deti a 5-násobne nižšie riziko v porovnaní s deťmi dojčenými 6 - 12 mesiacov.
Prerezávanie zúbkov a súvisiace javy
Prerezávanie mliečnych zubov je kľúčovým prirodzeným vývinovým míľnikom v období medzi 6.-30. mesiacom, ktorý umožňuje prechod na tuhú stravu a správnu artikuláciu reči. Symptómy prerezávania sa objavujú najmä v tzv. 8 dňovom okne (4 dni pred erupciou, deň erupcie a 3 dni po). Prerezávanie zubov teda môže spôsobiť mierne zvýšenie teploty, ale vysoká horúčka nie je typická. (Kahn et al., 2025). Naozaj môže prerezávanie zubov spôsobovať horúčku? Prerezávanie zubov teda môže spôsobiť mierne zvýšenie teploty, ale vysoká horúčka nie je typická.
Starostlivosť o detské zuby
Už aj mliečne zúbky potrebujú dôkladné čistenie. Detské zúbky by sa mali rovnako ako u dospelého človeka umývať dvakrát denne. Stačí poriadne povytierať oblasť pod perami aj v okolí zúbkov špeciálnym náprstkom alebo vo vode zvlhčenou handričkou. Ak sa táto starostlivosť o zuby zanedbá, baktérie budú mať skvelé podmienky pre množenie. Odporúčanie je, aby rodičia dbali na správnu dentálnu hygienu, čistenie zubov, nekonzumovanie cukru a sladkých nápojov, zubné prehliadky a zlepšenie výživy.
Zubné zdravie matky počas tehotenstva a dojčenia
Určite ste počas dojčenia aspoň raz počuli radu typu „nedojči tak dlho, pokazia sa ti zuby“. Alebo hlášky „dojčenie ma stálo čo dieťa to zub“. Dojčenie ako také matku neoberá o vitamíny, minerály, ako sa to často mylne prezentuje. Počas dojčenia sa v tele matky vyplavuje koktejl hormónov, ktoré ju chránia pred mnohými civilizačnými ochoreniami. Samozrejme dôležitú rolu tu zohráva kvalitná, pestrá a vyvážená strava matky. Kvalitu chrupu ovplyvňuje aj zdravotný stav matky či prípadne jej stres. Veľký vplyv majú aj celkové stravovacie návyky v rodine.
Zubné kazy u matiek vznikajú práve zo zanedbanej ústnej hygieny. Zvyšky jedál medzi zubami, cukry zo sladkého jedla ktoré sa lepia na zuby ako lep, kyseliny vznikajúce fermentáciou jednoduchých cukrov… vytvárajú na zube povlak - plak, ktorý predstavuje to najideálnejšie prostredie pre množenie baktérií. Aj také „neškodné“ jablko rátajte medzi sladké jedlá. Najideálnejšie je čistiť si zuby po každom jedle.
U žien počas tehotenstva a dojčenia môžu nastať špecifické problémy so zubami, vrátane ochorenia ďasien a zvýšeného rizika zubného kazu. Počas tehotenstva môžu hormóny ovplyvniť reakciu tela na zubný plak (vrstva baktérií na zuboch). Zápal ďasien (gingivitída) je pravdepodobnejší v druhom trimestri. Počas tehotenstva používajte mäkšiu zubnú kefku a pravidelne si čistite zuby najmenej dvakrát denne. Používajte zubnú pastu, ktorá obsahuje aktívne látky, ktoré chránia zuby pred zubným kazom a zároveň aj posilňujú ďasná. V portfóliu biela perla nájdete zubné pasty s fluórom a bylinnými extraktmi :zdravé ďasná a :white & fresh moringa, ktoré sú zvlášť vhodné pre tehotné a dojčiace ženy. Tie, ktoré hľadajú alternatívu bez fluóru môžu siahnuť po zubnej paste :mint. Táto zubná pasta obsahuje prírodný biologický aktívny vápnik, ktorý má vynikajúce vlastnosti v prevencii proti kazivosti zubov. Ak máte problémy s ďasnami počas tehotenstva, je dôležité nechať si ďasná skontrolovať hneď po pôrode.
Zvracanie spojené s rannou nevoľnosťou môžu vaše zuby pokryť silnými žalúdočnými kyselinami. Zabráňte čisteniu zubov ihneď po zvracaní. Ak nemáte ústnu vodu, dajte si na prst kúsok zubnej pasty a natrite si ju na zuby. Niektoré tehotné ženy zistia, že čistenie zubov, najmä zadných stoličiek, u nich vyvoláva nutkanie na zvracanie. Niektoré ženy zažívajú počas tehotenstva nezvyčajné chute. Pravidelná chuť na sladké jedlo môže zvýšiť riziko zubného kazu. Ak vaše chute uspokojí iba sladkosť, vyskúšajte možno zdravšie varianty, ako je čerstvé ovocie. Počas tehotenstva si zvyšujte hladinu vápnika. Dostatok vápnika ochráni vaše kosti a zuby a uspokojí nutričné potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa. Medzi dobré zdroje vápnika v potrave patria potraviny ako mlieko, syr, tučný tvaroh.
„Išla som k nej s naivným presvedčením, že moje zuby sú dokonale vyčistené. Ostala som zahanbená… Po návšteve dentálnej hygieničky som odchádzala domov s výbavou kefiek, kefičiek a kefičičiek, o ktorých existencii som nemala ani potuchy. Počas nosenia strojčeka bolo dôležité zuby umývať po každom jedle. Večer ešte vytasiť všetky druhy kefiek a vyčistiť aj miesta, o ktorých som si myslela, že sa tam nedá dostať, alebo to zvládne kefka (bežná, elektrická…). A tento hygienický návyk mi ostal. Ďakujem za túto skúsenosť. Vďaka nej viem, že zub sa nepokazil, lebo si zubárka nevšimla kaz. Pokazil sa pre to, že ten kaz som si spôsobila sama. Do vtedy som aj ja mohla konštatovať - čo dieťa, to zub. No mám 3 deti, odkojila som 10 rokov svojho života a mám veľmi kvalitné zuby, z ktorých mi chýbajú len 2, čo je na môj vek skvelý výkon. Takže aj počas dlhodobého dojčenia si môžete zachovať zdravé krásne zuby. Stačí vyvážená a pestrá strava a hlavne dostatočná ústna hygiena. Nájdite si aspoň raz za rok čas k dentálnej hygieničke. Pre mňa to predstavuje dokonalý relax - deti sú v škole, v škôlke, či niekomu na krku, kým ja si sedím 30 minút v pohodlnom kresle so zatvorenými očami, s vyloženými nohami a mobilom niekde na dne tašky. Síce s otvorenými ústami a škrípajúcimi prístrojmi v ústach, no žiadne „mamíííí, Alan mi rozobral lego“. (Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk)
Odporúčania pre prax a odbúravanie predsudkov
Je možné, že ak sa s touto otázkou obrátite na zubára, dozviete sa informácie, ktoré budú odrážať nepochopenie dojčenia ako biologickej normy - postavenie zubov a vývin ústnej dutiny sa vždy v histórii spájal s dojčením a bol dojčením podmieňovaný. Naďalej teda platí: Dojčenie ako aj nočné dojčenie nie je pre zuby dieťatka problém. Pokračovanie v dojčení má byť odporúčané pre deti bez zubného kazu, ale aj so zubným kazom. Samozrejme spoločne s odporúčaním o dentálnej hygiene, čistení zubov, nekonzumovaní cukru a sladkých nápojov, zubných prehliadkach a zlepšení výživy.
Napriek tomu, že dojčenie má veľa benefitov, musíme myslieť na to, že dojčenie však nie je zárukou pred rozvojom zubného kazu, pretože je mnoho iných rizikových faktorov, ktoré majú veľký vplyv. Ak dojčené deti pijú džúsy a jedia veľa sladkostí, aj tie majú podstatný vplyv na vznik zubného kazu.
tags: #dojcenie #a #zuby #matky