Dojčenie je prirodzený a komplexný proces, ktorý sa nekončí s prvým rokom života dieťaťa. Pre matky, ktoré dojčia svoje deti aj v batoľacom veku, sa však často objavujú nové výzvy a otázky, ktoré môžu viesť k neistote a vyčerpaniu. Mnohé matky dvojročných dojčených detí práve v tomto období prežívajú krízu. Ich dieťatko už má dva roky a spoločnosťou býva vnímané ako „veľké“, no starostlivosť oňho je často rovnako náročná a vyčerpávajúca, ako keď malo rok alebo pol roka.
Práve v tomto období, okolo druhého roku života, má väčšina dvojročných detí potrebu byť často a dlho na prsníku. Takéto intenzívne správanie môže súvisieť aj s nejakou virózou; napríklad pri črevnej viróze mnohé deti potrebujú niekoľko týždňov, kým sa ich črevo zregeneruje, a v tomto období sa môžu znova takmer výlučne dojčiť. O mnohých chorobách dojčeného dieťaťa matka ani nemusí vedieť, pretože prebehnú takmer bez príznakov, práve vďaka dojčeniu. Toto sú skúsenosti, s ktorými sa stretávajú matky ako Helena, ktorá dojčí dvoch synov, dvojročného a štvorročného, tandemovo, pričom mladší synček chce byť dojčený takmer neustále. Jej obavy, že potrebuje aj inú výživu než len mlieko, a jej vyčerpanosť sú bežné pocity, ktoré zažíva mnoho matiek v podobnej situácii.
Starostlivosť o dvojročné dieťa je náročná, a keď sa k tomu pridá intenzívna starostlivosť aj o ďalšie dieťa, ktoré je síce vyspelejšie, ale stále je to malé dieťatko, je to mimoriadne vyčerpávajúce. Byť matkou dvoch takýchto detí je veľmi náročné, bez ohľadu na to, či sa dojčia alebo nie. Človek stále dúfa, že už bude lepšie, a opačný vývoj, kedy sa frekvencia dojčenia zvyšuje, dokáže zneistiť. Dôležité je však vedieť, že tento stav nie je ďaleko a raz to skutočne lepšie bude. Matka v tejto situácii bez ohľadu na dojčenie potrebuje veľa pomoci a podpory. Ak to má zvládať sama, je to nesmierne náročné.
Dojčenie ako forma starostlivosti a zdroj výživy
Dojčenie je omnoho viac než len materské mlieko; sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie. Tieto funkcie zahŕňajú reguláciu teploty, dýchania, srdcovej činnosti, znižovanie prežívania stresu a bolesti, a výmenu imunologických informácií medzi dieťaťom a matkou. Mimoriadne dôležité je tiež pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Preto je prirodzené, že dieťatko sa „pýta na prsník“ nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo - dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. V tomto smere ide ešte stále o veľmi malé bábätko, ktoré túto funkciu dojčenia potrebuje rovnako intenzívne ako keď bolo novorodencom.
Výživové požiadavky a materské mlieko
Nemusíte sa obávať, že vášmu dvojročnému dieťatku teraz niečo chýba, ak sa dojčí a popritom možno menej papá tuhú stravu. Materské mlieko aj v druhom roku života pokrýva takmer úplne všetky výživové požiadavky dieťaťa, nie je sa čoho obávať. Mladší synček sa opäť „rozpapá“. Vydržali ste v tejto situácii do jeho dvoch rokov a toto časté alebo dlhé dojčenie, ktoré teraz prežívate, sa čoskoro znova zmení a bude to lepšie.
Príroda si vôbec nemyslí, že dojčenie by teraz malo skončiť. Práve v tomto čase sa v materskom mlieku zvýši dvojnásobne obsah látky s názvom lyzozým, ktorý je dôležitý pre imunitu bábätka. Ak by bolo dojčenie už teraz len akýmsi bonusom alebo zbytočnosťou, ktorú je možné bez obáv zrušiť, načo by sa takto zmenil obsah materského mlieka? A to je len jeden z mnohých príkladov toho, čo obsahuje materské mlieko ešte v tomto veku.
Dojčenie dieťaťa aj po druhom roku života je rovnako dôležité ako dojčenie novorodenca. Naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam. Okrem toho obsahuje mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Pritom, ako sme uviedli, niektoré látky podporujúce imunitu bábätka sa nachádzajú po druhom roku života v materskom mlieku vo vyšších koncentráciách, než v prvom roku života. To dáva zmysel, ak si predstavíte dvojročné dieťa, ktoré už samostatne chodí a na rozdiel od novorodenca, je ho ťažšie udržať v čistote. Dvojročné deti sa často stretávajú s inými deťmi, od ktorých sa môžu ľahko nakaziť. Pritom množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. Materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po druhom roku života. Je možné ho nahradiť pestrou a rozmanitou stravou v dostatočnom množstve a kvalite.
Psychologické aspekty a emocionálna podpora prostredníctvom dojčenia
Predstava, že bábätká sa na prsníku dojčia len preto, že sú hladné, či smädné, je mylná. Preto sa dieťatko chce dojčiť často, aj keď môže byť práve napapané a nie je ani smädné. Predstava nahradenia dojčenia vodou alebo čajíkom je pre dieťa úplne nepochopiteľnou predstavou, ono sa primárne nedojčí preto, že sa chce napiť.
Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napríklad veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana a podobne. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob, ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo, a najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.
Toto sa často dezinterpretuje ako absencia priestoru pre učenie sa zvládať emócie. Nič by však nemohlo byť ďalej od pravdy! Ak mamička reaguje na plač dieťaťa dojčením, napĺňa potreby dieťaťa bez ohľadu na ich pôvod, nemusí komplikovane hľadať nejakú „správnu“ reakciu. Dojčenie napĺňa rozmanité funkcie. Pre človeka, ktorý vníma dojčenie v širokom kontexte, je náročné predstaviť si, akým mechanizmom by mohlo dojčenie „potláčať emócie“ dieťaťa. Dieťa, ktoré sa dojčí v tomto veku, sa postupne učí zvládať situácie samo. V dvoch rokoch je ešte príliš malé na to, aby to vedelo, a tak sa vám môže zdať, že synček rieši dojčením svoju frustráciu, hnev, nespokojnosť, potrebu zaspať, nudu - skrátka všetko. A tak to skutočne je. To však neznamená, že sa pri tom neučí tieto emócie zvládať. Každým jedným dojčením v tejto situácii zažíva dôležité podnety: upokojenie, čas na rozmyslenie si toho, čo sa stalo, kto ako reagoval, a pri tom zažíva absolútne prijatie zo strany matky, nech sa správa akokoľvek, nech je akokoľvek rozrušený. Len pri matke môže byť sám sebou a zažíva prijatie. Toto ho motivuje byť lepším, správať sa viac a viac sociálne prijateľne. V dvoch rokoch ešte nebudete vidieť veľké výsledky tohto procesu, pretože tento proces ešte potrebuje viacero mesiacov pokračovať. Ale proces prirodzeného odstavenia je presne o tom, že postupne, pomaly začne dieťatko zvládať čoraz viac týchto pocitov a svojich potrieb samo a prestane pre ich uspokojovanie potrebovať dojčenie.
Priloženie dieťaťa k prsníku
Dojčenie z pohľadu zdravia matky
Dojčenie nie je dôležité len pre deti, ale prináša riziká aj pre zdravie matky v prípade, že sa nedojčí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu. Dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením. Predčasné odstavenie dieťaťa zvyšuje riziko rakoviny prsníka, maternice a vaječníkov, zhoršuje osteoporózu v starobe a podobne.
Pocity vyčerpania a chudnutia, ktoré matky pociťujú, sú pochopiteľné pri starostlivosti o dve malé deti, no otázka je, či za týmito príznakmi stojí samotné dojčenie. Ak by to tak bolo, väčšina žien dojčiacich staršie deti by mala tieto príznaky, a tak to nie je. Dokonca existujú štúdie, ktoré hovoria o lepšej imunite žien dojčiacich staršie deti. A z hľadiska hmotnosti sa na nás obracajú ženy, ktoré sa sťažujú, že pri dojčení extrémne schudli, a rovnako ženy, ktoré sa sťažujú, že priberajú a pýtajú sa, či to súvisí s dojčením. Niet pochýb, že sa môžete cítiť vyčerpaná: máte dve maličké deti, ktoré majú svoje potreby a o ktoré sa treba intenzívne starať. Súvisí však s týmto nejako dojčenie? A ak nie, bude zlepšením tejto situácie odstavenie? Pomôže odstavenie zmeniť starostlivosť o dve deti?
Spoločenské očakávania a tlak okolia
Rozdiel vnímania dojčenia je markantný - pri novorodencovi bolo prirodzené dojčiť často, dlho, ale pri dvojročnom dieťati, vzhľadom na to, že dvojročné dojčené deti nevidíme bežne okolo seba, začne človek uvažovať nad tým, či je toto ešte normálne. To logicky pridáva k častému dojčeniu nechuť zo strany matky, pocit vyčerpania, nepochopenia pre to, prečo to dieťa robí, ktorá je ešte znásobená, ak sú dojčené deti dve. Tomuto stavu nepomáha ani nastavenie okolia, ktoré dokáže matku dojčiacu staršie bábätko mimoriadne zneistiť, či je toto naozaj správne a či je to prospešné pre obe deti.
Žijeme v spoločnosti, kde dojčenie dvojročných detí nie je bežným javom. Dojčiacim matkám detí tohto veku chýbajú vzory a predstava, čo je vlastne normálne. Presne to, o čom píše Iva: ak by sa tak, ako sa správa teraz, správal jej synček ako novorodenec, bez problémov by to tolerovala. V dvoch rokoch však neviete, ako má dojčenie vyzerať. A tak dojčenie, ktoré je časté, s častým striedaním prsníkov, s tým, že dieťa sa tvári ako „závislák“, nevyzerá ako to, kam to má smerovať.
Snaha zmeniť tento systém dojčenia je spojená s obrovskou energiou, ktorú musíte vynaložiť, pretože - pochopiteľne - synček vôbec nemá predstavu, že sa dojčí „nevhodne“ a má to nejako zmeniť. V skutočnosti je totiž presne tento vzor dojčenia to, ako sa typicky dojčia dvojročné deti. Spoločnosť to však nevie, pretože dvojročné deti už väčšinou dojčené nie sú. Spoločnosť si myslí, že „dojčenie dvojročných detí už treba pomaly prerušiť“ a tieto predstavy nevyhnutne vplývajú aj na matky. Nie preto, že by dojčenie už nepotrebovali, ale jednoducho preto, že ľudia majú takúto predstavu o dojčení, ktorá sa odvíja od toho, že sme sa vzdialili od normy a stratili sme vzory pre dojčenie starších detí. A aj preto sa matky cítia rozpoltene, pretože vo svojom vnútri cítia rozpor medzi tým, „čo sa od nich očakáva“, čo možno počúvať od svojej rodiny, známych, priateľov, a medzi tým, čo signalizuje ich dieťa. A do toho ešte vnímajú svoje pocity únavy a samy sa zamýšľajú nad tým, kde je vlastne pravda.
Očakávania okolia a „veľké“ dieťa
Aj keď nikde nie je napísané, čo všetko už dvojročné dieťa „musí zvládať“, dospelí im veľmi často dávajú najavo svoje očakávania. Od dvojročného dieťaťa sa často čaká, že už vie rozprávať, je odplienkované, všetko zje, dokáže zaspávať samé, prespí celú noc, nie je nosené ani dojčené. Dvojročné dieťa napriek tomu, že už nie je bábätko, je však stále iba dieťa a naozaj nemusí spĺňať tieto kritériá „veľkého“ dieťaťa. Naopak, to, že niečo už dokáže rozoznať či pomenovať, neznamená, že musí aj ovládať v praxi. Napríklad ak ide o odplienkovanie, dvojročné dieťa často už dokáže pomenovať, že chce kakať alebo cikať, neznamená to ale, že nastal čas definitívne odložiť plienky. Dieťa iba pomenuváva, čo si práve uvedomilo, nič menej, nič viac.
V období uvedomovania si seba a sveta okolo dvojročné dieťa zažíva vcelku náročné obdobie, kedy mu neprospievajú násilné zásahy z dôvodu, „už je veľké“. Diana Kleštincová hovorí: „V tomto období dieťa stále potrebuje byť dojčené a potrebuje veľa uistenia zo strany matky, že je tam pre neho.“ Nie je teda potrebné ani dieťa naučiť spať či zaspávať samé. „Noc nie je len bezvýznamný okamih medzi zavretím a otvorením očí. Je to osem hodín intenzívneho kontaktu, ktoré dieťa zažíva, ak s matkou spí, je to osem hodín sociálnej interakcie, ktorá dieťa učí množstvo zručností,“ približuje. Ženám odporúča napriek tlakom a očakávaniam spoločnosti ísť si ďalej svojou cestou a reagovať na potreby svojho dieťaťa. „Toto je čas, kedy na matku možno všetci tlačia, pretože nepoznajú správanie dojčených detí. Je to ťažké, ale vedzte, že nemusíte vysvetľovať nikomu, prečo pokračujete v normálnej starostlivosti o vaše dieťa."
Praktické aspekty dojčenia a súvisiace výzvy
Milá Heleno, milá Ivo, v tejto situácii neexistujú univerzálne riešenia. Existuje len vaše dokonalé poznanie vašich detí a vaše potreby. Medzi týmto je potrebné nájsť určitý súlad. Pokúste sa zadefinovať oblasti, ktoré vám momentálne najviac prekážajú. Mnohým mamičkám výrazne pomôže, ak prestanú úplne riešiť stres z otázok „Ako to bude ďalej“, ak prijmú, že ich dieťa momentálne potrebuje časté dojčenie a pokúsia sa ho čo najmenej odmietať. Mnohé z týchto mamičiek zistia, že čím viac dieťaťu umožnia prístup k prsníku, tým rýchlejšie jeho intenzívna potreba sa často dojčiť, odznie.
A existujú mamičky, ktoré si povedia, že pre ich prežitie je kľúčové, aby sa niečo zmenilo. V takom prípade sa pokúste znova citlivo vyhodnotiť pomer potrieb vašich detí a vášho poznania týchto potrieb v kontexte vašich vlastných potrieb a môžete sa pokúsiť nastaviť určité pravidlá. Mnohé matky zisťujú, že nastavovanie pravidiel ich vyčerpáva ešte viac a nepomáha to. Ale sú matky, ktoré vďaka tomu vládzu pokračovať ďalej. Ak by ste sa pohybovali v uvažovaní v oblasti, že radšej odstavíte, ako toto ďalej znášať, potom je rozhodne lepšie pokúsiť sa nastaviť nejaké pravidlá a pokračovať v dojčení. Nerobíte chybu, že sa o svoje deti staráte tak, ako ste to robili doteraz. Dojčenie je pre nich oboch nesmierne dôležité. Dojčenie dokáže uľahčovať aj vám náročnú starostlivosť o nich oboch.
Dr. Jacqueline Kent, výskumná pracovníčka v Hartmann Human Lactation Research Group, poukazuje na variabilitu - existuje tak široká škála „normálneho dojčenia“. Boli sme zvyknuté na učebnicové dogmy, kde sa hovorilo, že dieťa by sa malo dojčiť 8 až 12-krát denne a malo by pribúdať na váhe okolo 150 g týždenne. Deti tieto učebnice nečítali - robia si to po svojom! Mamičky si niekedy myslia, že je ich dieťa dobre kŕmené, ale potom sú prekvapené, keď zistia, že vypilo iba malé množstvo mlieka. Inokedy sa môže stále k prsníku prisávať a zase odtiahnuť, dojčí sa iba niekoľko minút, ale vypije 100 ml. Deti sú rôzne, ale všetky si vezmú presne toľko, koľko potrebujú.
Správne prisatie a polohy pri dojčení
Najväčšie obavy spočívajú v tom, či je dieťa správne prisaté, či dobre saje a či je po dojčení spokojné. Je obvyklé, že mamičky majú obavy, aby ich neboleli bradavky. Matka by mala dosiahnuť plnú produkciu mlieka do dvoch týždňov. Pokiaľ dieťa nezačne do päť alebo šesť dní po narodení priberať na váhe, malo by sa zvoniť na poplach. Čo najskôr po pôrode sa snažte s dieťaťom naviazať tesný kontakt (koža na kožu). Do jednej hodiny po jeho narodení ho začnite dojčiť, samozrejme pokiaľ môžete, alebo ho aspoň povzbuďte, aby sa prisalo k prsníku. Dojčite často. Čerstvé mamičky často nerozumejú tomu, čo ich deti plačom a zvukmi vyjadrujú. Rozhodne kŕmte dieťa kedykoľvek si samo povie, nie v pravidelných, nastavených intervaloch. Ponúknite mu svoje prsia okamžite, hneď ako sa objavia známky hladu - deti sa obvykle dojčia lepšie, keď sú pokojné. Pokiaľ dieťa plače, môže byť pre neho správne prisatie problematickejšie. Pokiaľ neviete, či je dieťa hladné alebo čo sa s ním deje, ponúknite mu svoje prsia.
Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň, „keď mlieko príde“, je situácia oveľa ťažšia.
Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napríklad v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Pri bočnom držaní pri dojčení - takzvané futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz. Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.
Nočné dojčenie a frekvencia
Väčšina detí sa dojčí aj v noci. Veľkosť ich žalúdka im neumožní zostať celú noc bez jedla a navyše sa materské mlieko veľmi rýchlo trávi. Takže sa v noci prebudí hladné - a pravdepodobne sa to bude diať najmenej po dobu prvých šiestich mesiacov. Nočné dojčenie je normálne. Keď ste v noci hore a dieťa dojčíte, buďte si istá, že ďalšie mamičky s deťmi rovnakého veku po celom svete pravdepodobne robia to isté - a dúfajte, že to bude trvať iba pár mesiacov. Novorodeniatka má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto. Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať, až vracia.
Materská strava a tekutiny
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrnný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.
Variabilita dojčenia a tvorba mlieka
Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné, ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník. V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Pokiaľ neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy. Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom.
Tandemové dojčenie a dojčenie viacpočetných detí
Dvojčatá i trojčatá môžu byť dojčené a je možné ich dojčiť výlučne bez dokrmovania. Z pohľadu dojčenia ide o rovnaké kroky ako pri jednom bábätku. Tvorba mlieka dokáže pokryť ich potreby. Organizmus ženy je z hľadiska dojčenia pripravený na možnosť, že sa narodia dvojčatá. Pre matky, ktoré dojčia dve deti naraz (tandemové dojčenie), ako Helena, je dôležité vedieť, že ich situácia je pochopiteľne náročnejšia. Starší synek sa dojčí tak trikrát denne, a keď vidí mladšieho, pridá sa, čo predlžuje čas dojčenia.
Výzvy tandemového dojčenia
Vaša situácia je o to komplikovanejšia, že žijete v spoločnosti, kde dojčenie dvojročných detí nie je bežným javom. A to ešte v kombinácii s tandemovým dojčením. Je to práve obdobie, kedy matky prežívajú krízu. Matka Iva hovorí o tom, že keď bol jej synček bábätko, kojil sa ako potreboval, ale keď sa napil, odpojil sa sám a za hodinu si dal zase. Rozhodne nie za päť minút a niekoľkokrát striedať prsia. Má pocit, že má mlieka dosť, ale syn sa javí ako „závislák“. Toto vnímanie môže viesť k pocitu, že niečo nie je v poriadku, aj keď v skutočnosti môže ísť o prirodzené správanie staršieho dojčeného dieťaťa.
Dojčenie dvojčiat a trojčiat - praktické rady
Je ideálne, ak sa dvojčatá narodia vaginálne. Existuje však i pravdepodobnosť, že narodia sa cisárskym rezom. Preto je dobré pripraviť sa na obe možnosti a v oboch prípadoch sa dohodnúť v nemocnici na kontakte koža na kožu bezprostredne po narodení bábätiek. Bábätká si môžete položiť nahé na hrudník ihneď po narodení každého z nich a umožniť im, aby sa prisali na prsník a pili materské mlieko. Kontakt koža na kožu je mimoriadne dôležitý aj v prípade cisárskeho rezu a môže sa uskutočniť priamo na pôrodnej sále.
V prípade pôrodu trojčiat môže byť praktické riešenie, aby ste na začiatku boli v kontakte koža na kožu so všetkými bábätkami, potom si položili na svoj hrudník dve bábätká, nechali ich dojčiť sa a aby zatiaľ tretie bábätko bolo v kontakte koža na kožu s vaším partnerom. Ten si následne vezme do kontaktu koža na kožu jedno z bábätiek, ktoré dopilo na prsníku, a podá vám tretie bábätko.
V prípade narodenia trojčiat (a pravdepodobne aj dvojčiat) môže byť užitočné nachystať si zásobu materského mlieka už pred pôrodom vďaka prenatálnemu odstriekavaniu mlieka. Ak je pôrod trojčiat vyvolávaný alebo je naplánovaný cisársky rez niekoľko týždňov pred termínom pôrodu, s odstriekavaním mlieka začnite 4 týždne pred plánovaným cisárskym rezom či vyvolávaným pôrodom. Odstriekané mlieko si môžete zamraziť v malých skúmavkách a priniesť so sebou do pôrodnice. V prípade dvojčiat i trojčiat sa snažte zaujímať aj o situáciu, keď sa bábätká narodia o čosi skôr. Pre predčasne narodené bábätká je kontakt koža na kožu ešte dôležitejší. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené, nepotrebujú sa naučiť piť z fľašky a dojčenie nie je závislé od toho, že bábätká majú nižšiu hmotnosť.
Aby tvorba mlieka pokrývala potreby dvojčiat či trojčiat, je dôležité, aby bábätká dostali príležitosť dojčiť sa bezprostredne po pôrode a aby pili materské mlieko. Prvá hodina a následné hodiny po pôrode sú kritické pre celkovú tvorbu mlieka. V prípade, že nemáte možnosť byť so svojimi bábätkami ihneď po narodení alebo sa nedojčia, začnite s ručným odstriekavaním materského mlieka čo najskôr, ideálne v prvej hodine po narodení. V prípade, že bábätká nemáte pri sebe a nie sú dojčené, sústreďte sa na časté a výdatné odstriekavanie hneď od narodenia a potom aspoň 8-krát denne 20 minút z každého prsníka. Nevynechajte prvé hodiny či prvé dni - práve počas týchto dní je dôležité vyprázdňovať prsníky odstriekávaním. Zároveň tak budete mať pre prípad potreby k dispozícii svoje materské mlieko, ktorým môžu byť bábätká kŕmené.
Dojčiť všetky bábätká naraz alebo každé osobitne?
Z hľadiska šetrenia času je výhodné dojčiť dve bábätká spoločne. Zo začiatku vám však môže pomôcť, ak najprv budete dojčiť jedno bábätko a nadobudnete istotu pri prisávaní a nájdete si pohodlnú polohu. Potom vyskúšajte dojčiť dve bábätká spoločne. Môže vám pomôcť, ak si pri dojčení bábätká dáte do šatky alebo si nájdete vhodný vankúš, aby ste získali oporu pre chrbát a svoje ruky. Je praktické naučiť sa dojčiť bábätká poležiačky aj posediačky. Niektoré matky dvojčiat v prvých týždňoch dojčia v polosede v noci a chrbát si vypodložia vankúšmi, aby mohli popri dojčení spať. Ak máte trojčatá, dojčite najprv dve bábätká spoločne a keď je jedno nadojčené, nadojčite tretie. Pri dojčení tretieho bábätka využívajte stláčanie prsníka a prsníky vystriedajte.
Logistika dojčenia dvojčiat a trojčiat môže byť vyčerpávajúca a náročná. Skúste si na prvé týždne zabezpečiť pomoc. Pre pomoc hľadajte ľudí, ktorí vás v dojčení podporia, pomôžu vám bábätká uspávať a upokojovať bez použitia fľašky či cumlíka a budú súhlasiť s vaším prístupom k starostlivosti o bábätká. V prvých dňoch vám laktačná poradkyňa môže pomôcť nájsť polohy a spôsoby dojčenia, ktoré vám budú fungovať. Z praktického hľadiska vám môže pomôcť používanie šatky alebo nosičov.
Má mať každé bábätko „svoj“ prsník?
Niekedy majú pri dojčení bábätká každé „svoj“ prsník a sú spokojné. Pri dojčení dvojčiat môže byť výhodné vystriedať prsníky, z ktorých sa bábätká dojčia, aj v rámci jedného dojčenia alebo aspoň pri ďalšom dojčení. Dojčenie každého bábätka z oboch prsníkov môže pomôcť, aby vypilo viac mlieka. Taktiež im to dáva rozličné podnety a stimuláciu na oboch stranách matkinho tela. Je bežné, že sa matkám tvorí odlišné množstvo mlieka v jednom a druhom prsníku. Pri striedaní bábätiek na prsníkoch dostane každé bábätko šancu vypiť dostatočné množstvo mlieka. Napriek tomu, že bábätká už v rámci jedného dojčenia nepijú z prsníka, keď ich vymeníte, je pravdepodobné, že budú opäť piť. Pri trojčatách môžete mať cieľ mať dostatok času na to, aby sa všetky bábätká stihli na prsníkoch nadojčiť. Ak je to možné, skúste zabezpečiť, aby jedno z bábätiek nezostávalo na dojčenie vždy posledné a aby každé bábätko malo šancu byť niekedy v prvej dvojici, ktorá sa dojčí.
Vyhnite sa fľaši a cumľu
Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodenec sa nedostane k uspokojeniu z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku. Bolo by jednoduchšie, ak by niekedy niekto iný nakŕmil niektoré z bábätiek fľašou? Je pochopiteľné, že pri dvoch či troch bábätkách, bojujete o každú minútu času. Podanie fľašky napríklad na to, aby ste sa mohli v noci vyspať, sa môže javiť ako pomoc, hoci z dlhodobého hľadiska to môže znamenať: horšie prisávanie, bolestivé bradavky, nepríjemné pocity pri dojčení, zníženie tvorby mlieka, ťažkosti s dojčením, odmietanie prsníka, nižší príjem materského mlieka. Tieto prejavy nemusia byť zrejmé okamžite, môžu byť určité obdobie nenápadné alebo si ich človek nemusí spájať so skutočnosťou, že bábätká napríklad raz za deň dostávajú fľašku. Podobný efekt má aj používanie cumlíka.
Máte nárok na spánok aj na pomoc. Pomocníkom prideľte všetky ostatné úlohy okrem kŕmenia. Pomocníci vám môžu pomôcť po nadojčení bábätká prebaliť, uspať, upokojiť, zabaviť alebo sa s nimi zahrať. Pomocníci vám môžu pomôcť s domácnosťou či varením. Výlučné dojčenie sa týka prvých šiestich mesiacov, potom začnú bábätká jesť jedlo a budete môcť dojčiť a popri tom ich budú môcť vaši pomocníci kŕmiť jedlom a dávať im piť z otvoreného pohárika. Fľaša nie je jediný prostriedok na kŕmenie bábätiek mimo prsníka. Napríklad pri kŕmení pohárikom je možné nakŕmiť aj predčasne narodené bábätká a vyhnúť sa tomu, aby bábätká dostali do úst cumlík z fľašky, z ktorého bábätká sajú inak ako na prsníku.
Prirodzené odstavenie a podpora nezávislosti
O tom, dokedy vlastne dieťa dojčiť, sa neustále vedú diskusie. Ani samotní lekári nie sú jednotní v názoroch. Niektorí odporúčajú dojčiť maximálne do jedného roka, iní do dvoch, niektorí (ale takých je pomenej) dlhšie. U nás sa často považuje za vhodnú hranicu na odstavenie dieťaťa vek dva roky. Aj Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že je vhodné dojčiť dieťa aspoň do 24 mesiacov a viac, pokiaľ to matke a dieťaťu vyhovuje. Žiadna presná hranica, ktorá by hovorila o tom, dokedy vlastne má byť dieťa dojčené, teda neexistuje.
Laktačné poradkyne a odborníci na dojčenie však hovoria niečo iné a podporujú ich v tom aj mnohé výskumy a štúdie. Dieťa sa podľa nich dokáže samo odstaviť vo veku, kedy je na to pripravené a priemerná veková hranica odstavenie detí na svete je niečo okolo štyroch rokov. A štúdie i výskumy ukazujú aj to, že materské mlieko má význam aj pre väčšie dieťa - je plné enzýmov a ďalších zdraviu prospešných látok, ktoré prispievajú k zdravému vývoju dieťaťa. Dojčenie pomáha posilňovať jeho imunitný systém, prispieva k správnemu vývinu mozgu, pôsobí na dieťa upokojujúco a tiež prospieva matke.
Mýty o odstavení a samostatnosti
Ak sa bojíte, že dlhodobo dojčené dieťa bude mamičkin maznáčik a bude nesamostatné, nemusíte sa obávať. Skúsenosti i výskumy ukazujú, že je to skôr naopak. Ak dieťaťu umožníte odstaviť sa v čase, kedy je na to pripravené a dovolíte mu teda rozhodnúť sa o tomto významnom kroku, prispievate k budovaniu jeho zdravej sebadôvery a samostatnosti. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.
Váš synček je úplne iné dieťa a starostlivosť o dojčené a nedojčené dieťa je skutočne iná. Pokúste sa práve využiť to, že synčeka dojčíte: pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí.
Kedy príde odstavenie?
Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vašich detí utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Váš starší synček sa už dlho dojčiť nebude. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste tak urobili.
Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vašich detí, je dôležité pre vaše zdravie (áno, naozaj) a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné. Nehovoriac o tom, že dvojročné dieťatko nie je na odstavenie pripravené (hoci neskôr zaručene bude) - a pretože nie je pripravené, neexistujú zázračné návody na to, ako dieťatko priviesť k tomu, aby sa odstavilo samo. Ale existujú vysvetlenia a motivácia na to, aby ste dokázali v dojčení pokračovať, obzvlášť, ak viete, že odstavenie príde samo od seba, vaše dieťatko sa raz odstaví samo, a bude to jeho víťazstvo, ktorým dosiahne míľnik, na ktorý bude hrdé a ku ktorému nebude dotlačené. Okrem toho je dobré vedieť, že ak budete pokračovať v dojčení zažijete spolu s dieťatkom v súvislosti s dojčením neuveriteľne krásne okamihy, z ktorých budete mať potešenie, ktoré si možno teraz ešte ani neviete predstaviť.
tags: #dojcenie #dvojrocne #dieta