V treťom tisícročí, napriek pokroku vo všetkých oblastiach života, zostáva jeden z najzákladnejších procesov ľudskej existencie - rodenie a výživa potomstva - nemenný. Aj dnešné ženy chcú rodiť a dojčiť svoje deti. Stále sme cicavce a hoci sa moderný človek pokúša posledné desaťročia umelo zasahovať do tohto procesu, robí tak len veľmi nedokonale. Dojčenie je prirodzené a jednoduché, predstavuje prvé a najdôležitejšie puto medzi matkou a dieťaťom a ponúka benefity, ktoré žiadna umelá náhrada nedokáže plne napodobniť. Prečo by matka mala dojčiť? Pretože jej dieťa má právo dojčiť sa.
Dojčenie ako Prírodzený Zázrak: Vrodené Právo a Biologická Nevyhnutnosť
Dojčenie dáva mamičke voľnosť a slobodu napriek tomu, že má ešte nesamostatné bábätko. Mliečko je vždy okamžite k dispozícii, má správnu teplotu a je hygienické. Nie je nič jednoduchšie ako cestovať s plne dojčeným bábätkom. Dojčiť sa dá kdekoľvek a kedykoľvek, či už na prechádzke lesom, v kútiku kaviarne alebo na lavičke v parku. Dojčiaca matka sa nemusí obmedzovať vo svojom životnom štýle. Môže jesť všetko, čo jej chutí, pretože deti zvyčajne veľmi dobre tolerujú stravu mamičky. Čím pestrejší jedálniček mamička má, tým viac budú bábätku chutiť príkrmy, keďže vôňa a chuť ponúkaných jedál mu už budú dávno známe. V období finančnej krízy a rýchleho spôsobu života je dojčenie o to viac dôležité, pretože znižuje stres u matky i u bábätka, a tým pozitívne vplýva na ich fyzické i psychické zdravie.
Materské mlieko sa státisíce rokov vyvíjalo pre potreby ľudského mláďaťa, pričom z neho vznikol dokonalý koktail živín, minerálov, vitamínov, rastových faktorov aj obranných látok. Bábätku chutí, dokáže ho dokonale stráviť a umožňuje mu rásť optimálnym tempom. Vďaka kontaktu pusy bábätka s bradavkou sa v priebehu niekoľkých hodín v mlieku vytvárajú protilátky na mikroorganizmy v okolí matky, čím dokáže lepšie odolávať infekciám. Bábätko vždy pije mliečko ušité presne na mieru, neustále sa prispôsobuje jeho vnútorným potrebám. Tento dynamický proces je kľúčový pre jeho zdravý vývoj.
Neprekonateľná Kompozícia Materského Mlieka: Dokonalý Koktail pre Rast a Imunitu
Na rozdiel od materského mlieka je umelé mlieko unifikované pre každé bábätko a nedokáže sa prispôsobiť v danej chvíli potrebám konkrétneho dieťatka. Stále v ňom chýba množstvo dôležitých látok a často obsahuje to, čo nemá, napríklad cudzorodú kravskú bielkovinu, ktorá je silný alergén a je veľmi ťažko stráviteľná. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť deti najmenej do veku šiestich mesiacov, pretože dojčenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zaistiť dieťaťu dobré zdravie. Materské mlieko nie je iba potrava, ale tiež ochrana. Aj dojčené deti niekedy ochorejú, dojčenie však chorým deťom veľmi prospieva. Podľa profesora Petera Hartmanna zo Západoaustrálskej univerzity, svetovo uznávaného odborníka na dojčenie, „Pokiaľ dieťa alebo matka ochorejú, množstvo obranných látok v ich mlieku sa spravidla zvýši. Dojčené dieťa sa pravdepodobne uzdraví rýchlejšie ako dieťa kŕmené dojčenskou výživou.“ Nejde iba o výživu a imunitu; dojčenie choré dieťa upokojí a uteší. Tento významný prínos by sa nemal podceňovať. Pre predčasne narodené deti je materské mlieko obzvlášť kritické. Profesor Hartmann zdôrazňuje, že „Dojčenie materským mliekom je to najlepšie, čo môžete pre predčasne narodené dieťa urobiť. Každá kvapka sa počíta.“ Zdravotníci považujú materské mlieko nie iba za výživu, ale tiež za liek. Dojčenie predčasne narodeného dieťaťa sa tiež spája s menšou desaturáciou kyslíka než kŕmenie z fľaše, čo podčiarkuje jeho terapeutický význam.
Výskum tiež ukazuje, že dojčené deti sú menej náchylné na rakovinu, ako je leukémia alebo lymfóm, majú lepší zrak a rovnejšie zuby, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Dojčenie tiež deťom pomáha znížiť v dospelosti riziko obezity alebo cukrovky 1. a 2. typu. Prínosy dojčenia tak trvajú celý život. Štúdie po celom svete preukazujú, ako je dojčenie pre vývoj mozgu dôležité. V štúdii z Veľkej Británie mali lepšie známky v škole tínedžeri, ktorí boli ako deti dojčení po dobu šiestich alebo viac mesiacov. Aj keď sa vezmú do úvahy faktory, ako je príjem domácnosti a vzdelanie matky, zdá sa, že výhradne dojčené deti majú vyššie IQ, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Najnovší výskum naznačuje, že dojčenie má dobrý vplyv aj na správanie.
Dojčenie
Mýty a Skutočnosť o Dojčení: Prekonávanie Prekážok a Hľadanie Pomoci
Prevláda názor, že dojčenie je oveľa ťažšie než kŕmenie z fľaše. Výrobcovia fliaš a cumlíkov nás utvrdzujú, že skĺbiť dojčenie s ich cumľami je jednoduché. Opak je však pravdou - kŕmenie z fľaše je intervenčný, neprirodzený spôsob výživy. Matka nemôže reagovať na prvé náznaky hladu, musí sterilizovať fľaše a cumle, ohrievať vodu a namiešať umelú výživu. Jej dieťa zatiaľ musí čakať, plakať a naučiť sa zvládať samotu. Musí sa uspokojovať umelou náhradou prsníka - cumlíkom. Toto je oveľa ťažšie a náročnejšie.
Tvrdí sa, že matka, ktorá prežíva nejaké ťažké obdobie, musí „stratiť“ mlieko, alebo že matka s „oslabenou imunitou“ nedokáže tvoriť mlieko. Nie je to pravda. Matky v koncentračných táboroch, vo vojnách, matky z hladujúcich oblastí sveta dokážu svoje deti dojčiť a vyprodukovať nutrične hodnotné mlieko. Choroby neobchádzajú ani dojčiace mamičky, no v skutočnosti je len veľmi málo ochorení, ktoré s dojčením nie sú zlúčiteľné. Lekári ústretoví voči dojčeniu dokážu nájsť takmer vždy vhodné lieky, ktoré sú kompatibilné s dojčením.
Jedným z najrozšírenejších mýtov je aj ten, že najmä spočiatku musí dojčenie bolieť. Nie je to pravda. Správne prisaté bábätko môže byť na prsníku i celé hodiny a bradavky bolieť nebudú. Bolestivé dojčenie je signálom nesprávnej techniky, nie prirodzeného stavu. Mnohé mamičky sa tiež obávajú tvaru bradaviek. Mliečko do pusy nasáva bábätko stláčaním dvorca prsníka, bradavkou mliečko len vyteká. Bábätko sa dokáže prisať na prsník s akýmkoľvek tvarom bradavky - či je plochá, alebo vpáčená - bez použitia klobúčikov. Používanie umelých náhrad bradavky oslabuje správne prisávanie sa bábätka a snáď najviac ovplyvňuje úspešnosť dlhodobého dojčenia.
Aj zdanlivo nevinný cumlík, ktorý mamičky berú ako povinnú súčasť výbavičky, je umelým zásahom do dojčenia. Mamičky netušia, že práve on má na svedomí často predčasné ukončenie dojčenia. Potláča hlad bábätka, matka nevie rozpoznať prvé známky hladu a potreby ísť na prsník. Stojí za boľavými bradavkami, hryzením bábätka, ale i za typickým dojčeneckým štrajkom, keď bábätko niekoľko hodín či dní tvrdohlavo odmieta prsník. Jedna jediná skúsenosť s cumľom môže oslabiť prisatie bábätka. Už nebude otvárať pusu doširoka tak, aby uchopilo čo najväčšiu časť dvorca.
Súčasnou praxou je potláčanie príznakov, nie odstraňovanie príčin. Ak sa bábätko nevie prisať na prsník, namiesto učenia správneho prisatia a prikladania sa skúšajú klobúčiky. Ak má žltačku, vezme sa pod lampu namiesto umožnenia prijímať veľa mliečka efektívnym dojčením na požiadanie. Ak bolí bruško, nasadí sa liek na koliku namiesto naučenia mamičky dobre vyprázdniť prsník. Ak grcká, zahustí sa mliečko, nariadi sa predlžovať intervaly namiesto upokojenia mamičky a naučenia ju šetrne s bábätkom manipulovať a správne ho prikladať. A ak nepriberá, nariadi sa dokrmovať fľašou namiesto naučenia mamičky efektívne dojčiť. Mnohé mamičky povedia, „však mne to fungovalo, dávala som fľašu i cumlík a dojčila som rok.“ Mamičiek, ktorým sa to nepodarilo, je však oveľa viac. Na Slovensku bolo v roku 2008 v troch mesiacoch dojčených 61,9% detí, v polroku už len 41,1 % detí. Pritom 6 mesiacov nie je koniec dojčenia, je to len prvý míľnik na ceste dlhodobým dojčením. WHO odporúča do dvoch rokov zavádzanie príkrmov popri dojčení, a potom v dojčení pokračovať tak dlho, ako to mamičke i bábätku vyhovuje. Dieťa má právo byť dojčené, až kým sa samé dobrovoľne neodstaví.
Dôležitosť Začiatkov Dojčenia a Hormonálna Súhra
„Budem mať mlieko?“ Tak znie asi najčastejšia obava žien pred pôrodom. Dobrá správa je, že materské mlieko sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva. S mliekom v prsníkoch teda do pôrodnice už prichádzate. Dôležitosť začiatkov dojčenia je často prehliadaná. Prvé dni sa považujú za dni, keď „ešte matky nemajú mlieko“ a „dojčia len tak na skúšku“. Ak sa v prvých dňoch objavia ťažkosti, ženy si predstavujú, že ich budú riešiť po príchode z pôrodnice, keď budú mať pokoj a svoje domáce prostredie. Môže sa zdať, že v prvých dňoch bábätko len spí a že mu je jedno, čo sa s ním deje, že ak bábätko dostane párkrát fľašku s umelým mliekom, tak sa nič nestane. Že na začiatku života má bábätko veľkú odolnosť a nebude si nič pamätať. Tieto predstavy však môžu negatívne ovplyvniť úspešnosť dojčenia.
Okamihom pôrodu sú prsia matky pripravené dojčiť. Je fascinujúce sledovať, ako sa novorodeniatko nahé bez pomoci inštinktívne doplazí po hrudi mamičky až k prsníku a nájde si bradavku. Ak sa tento proces nenaruší, v priebehu 1-2 hodín od pôrodu dôjde k samoprisatiu bábätka na prsník. Bábätko sa začne samé dojčiť. Pohyb bábätka a masáž prsníka rúčkami bábätka pred prisatím vyvoláva u mamičky oxytocínové impulzy, vďaka čomu bábätku po prisatí dobre tečie mliečko - kolostrum. Zvýšenie hladiny oxytocínu rozšíri kožné cievy na hrudníku, čím mamička prenáša teplo na svoje dieťa a stáva sa tak živým inkubátorom. Uvoľnený oxytocín, nazývaný i hormón lásky, prechádza i do centrálnej nervovej sústavy matky, čo ovplyvňuje jej vzťah k bábätku. Vyvoláva v nej pravú nekonečnú materinskú lásku, pevné puto k bábätku, láskyplné materské správanie. Nikdy v živote sa v žene neuvoľní toľko oxytocínu než tesne po pôrode.
Matka, ktorá zažila prirodzený pôrod a po pôrode zažila samoprisatie bábätka, si dokáže už v prvých hodinách vytvoriť takú silnú väzbu s bábätkom a tak pevne sa utvrdiť v role matky, že otázka dojčiť - nedojčiť sa v nej nezrodí. Matka, ktorej bude umožnené prvé hodiny tráviť so svojím bábätkom najmä kontaktom „koža na kožu“, sa bude cítiť kompetentná živiť a starať sa o bábätko tak, ako jej to hovorí materinský inštinkt. Bude chcieť podvedome dávať bábätku pocit bezpečia, zasýtiť hlad a cítiť ho živé a teplé. A ak sa aj vďaka nesprávnym zásahom vyskytnú problémy, bude pravdepodobne vyvíjať snahu prekonať ich.
Dojčenie je biologická funkcia tela. Zákonitosti fungovania dojčenia sú definované bezprostrednou blízkosťou matky a bábätka, kontaktom koža na kožu, možnosťou prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčením priamo z prsníka bez zmätenia používaním umelých náhrad prsníka a častým výdatným nočným dojčením. Súhra týchto biologických zákonitostí je mimoriadne dôležitá v prevencii problémov s dojčením - už od prvých okamihov po narodení.
Problémy, Riešenia a Podpora: Keď Príroda Potrebuje Pomoc
Žijeme v nedokonalom svete plnom nedokonalých ľudí, kde sa s dojčením spája množstvo mýtov a nevhodných zásahov. Prečo teda tak veľa mamičiek neúspešne dojčí? Často preto, že sa počas alebo po pôrode nevhodne zasiahlo. Pokiaľ počas tretej doby pôrodnej môže mať mamička nahé bábätko na svojej hrudi, vylúči dostatok oxytocínu i na bezpečné porodenie placenty. Syntetický oxytocín, ktorý sa pri pôrode často neuvážene a rutinne podáva vnútrožilovo, nepreniká do mozgu. Pôsobí iba na sťahy maternice a blokuje jeho prirodzené a veľmi dôležité uvoľňovanie. Používanie fliaš a cumlíkov tiež patrí k umelým zásahom, ktoré oslabujú prirodzený proces.
Isteže, vzácne sa objavia i mamičky, ktoré z nejakej príčiny nedokážu vyprodukovať dosť mlieka pre svoje bábätko. Môže sa to stať napríklad adoptívnym matkám alebo matkám s nevyvinutými prsnými žľazami. A potom sú tu matky, ktoré dokážu produkovať dostatok mliečka, no pre umelé zásahy, nesprávne postupy a nesprávnu pomoc sa ich laktácia dobre nerozvinie a bábätko neprospieva. Žiadna správna poradkyňa či lekár netúži bábätko vyhladovať a nebráni sa dokrmovaniu, ak je to ozaj nutné. V takýchto prípadoch však dojčenie nie je len kŕmenie. My dokážeme bábätko dokrmovať priamo na prsníku pomocou cievky. Bábätku i mamičke tak zabezpečíme všetky výhody dojčenia. Zároveň bábätku zabezpečíme dostatočný prísun živín, ktorý mu prúdi zo zásobníka cez cievku v puse. Bábätko neprestáva prijímať materské mlieko, dojčením a blízkym kontaktom má zabezpečené optimálne podmienky na jeho rast, vývoj, upevňuje si väzbu s mamičkou. Matka takisto nestráca výhody dojčenia, či už zo zdravotného alebo psychologického hľadiska. Dojčenie s dokrmovaním na prsníku zvyšuje produkciu materského mlieka, na rozdiel od kŕmenia fľašou. Videli ste na škatuli s umelým mliekom odporúčanie dokrmovať bábätko pomocou cievky? Asi nie. Cievka totiž stojí cca 1 €. Fľaša viacnásobne viac, k tomu sa nabaľujú rôzne cumle, ohrievače fliaš atď. A čo je dôležité - potreba príjmu umelého mlieka sa jeho podávaním z fľaše neustále zvyšuje až na 100%. Na rozdiel od dokrmovania na prsníku, pri ktorom sa v priebehu pár dní laktácia v drvivej väčšine prípadov môže naplno rozbehnúť.
Producenti umelých výživ takýto postup nebudú propagovať, veď by išli proti svojim záujmom - predávať viac. Ak by výrobcovia odporúčali upraviť prisatie a dokrmovať cievkou, umelé mlieko by ozaj zostalo v polohe „lieku“. Tak, ako to bolo pôvodne s umelou výživou zamýšľané - zachrániť vo vzácnych prípadoch život, lebo materské mlieko nie je k dispozícii. Bolo by užívané dočasne, po nevyhnutný čas. Pretože najneskôr po prechode na tuhé príkrmy by už bábätko mohlo byť naplno dojčené a popritom i prikrmované zeleninou, ovocím či mäsom. Dojčenie by pokračovalo tak dlho, ako by to mamičke a bábätku vyhovovalo.
Stáva sa, že bábätko sa prvé dni či týždne nevie na prsník prisávať. Existujú efektívne postupy, pomocou ktorých sa väčšinou podarí bábätko naučiť sa prisávať. Ak mu však dáme fľašu s cumľom, oberáme ho o šancu naučiť sa prisávať a dojčiť sa. Svetoznámy špičkový odborník na dojčenie Dr. Newman hovorí: „Matka sa učí dojčiť dojčením. Dieťa sa učí dojčiť dojčením.“ Dojčenie skutočne nie je len kŕmenie, dáva bábätku i mamičke oveľa viac. Základné potreby bábätka sú zasýtiť hlad, byť v teple a bezpečí. Toto všetko nájde v náručí mamičky, na prsníku. Niekedy sa dojčí krátko od smädu, inokedy dlhšie od hladu. Chce sa dlho dojčiť, pretože sa cíti preťažené, opustené alebo mu je zima. Preto sa niekedy dojčí každú hodinu a inokedy každé 4 hodiny. Bábätko vie, že na prsníku dostane všetko, čo potrebuje. Cíti, že je mamičkou prijímané, že ho neodmieta. Dostáva jej lásku a pozornosť. Dojčenie je liek na každú boliestku. Na boľavé kolienko, na udretú hlávku, na veľkú krivdu, čo sa mu prihodila. Matka, ktorá je v tesnom fyzickom kontakte s bábätkom, reaguje na jeho potreby včas, vie ich ľahšie rozpoznať a uspokojiť. Dojčenie ju napĺňa. Je hrdá, že dokáže živiť svoje dieťa vlastným mliečkom.
Dojčenie
Mamička, ktorá je v tesnom fyzickom kontakte s bábätkom, reaguje na jeho potreby včas, vie ich ľahšie rozpoznať a uspokojiť. Dojčenie ju napĺňa. Je hrdá, že dokáže živiť svoje dieťa vlastným mliečkom. Ležať so svojím bábätkom a dojčiť v posteli matku neunavuje. Každé odlúčenie od bábätka negatívne ovplyvňuje rozvoj laktácie, hoci ide len o pár minút či hodín. Mamičiek, ktorým sa podarilo dojčiť aj popri používaní fľaše a cumlíka, je menej. Väčšina žien - až 90 percent - je pritom podľa prieskumov už pred pôrodom rozhodnutá, že bude svoje dieťa dojčiť. Celosvetové výskumy ukazujú, že tri až päť percent matiek nie sú dojčenia schopné. Pri odchode z pôrodnice nedojčí asi tri percentá čerstvých matiek. Podľa neonatologičky Anny Mydlilovej, zakladateľky Laktačnej ligy, sa na tomto nepriaznivom trende podieľa mnoho faktorov. „Svoju úlohu majú aj sociálne faktory. Dojčenská fľaštička je v našej spoločnosti stále symbolom bábätka. Veľký vplyv má aj rodinná tradícia.“ Dôležitá je aj podpora manžela, rodiny a zdravotníkov, aby žene poradili napríklad s dobrou technikou dojčenia, pretože ak žena dojčí zle, trápia sa ona i dieťa. „Stres, nepohoda, bolesť, to všetko negatívne ovplyvňuje vypudzovací reflex, ktorý zabezpečuje tok mlieka k dieťaťu,“ konštatuje doktorka Mydlilová. Niektoré ženy sa rovno samy rozhodnú, že dojčiť nebudú, často pre problém s prijatím biologickej roly matky alebo hanblivosti spájanej s prsiami ako sexuálnym symbolom. Mlieko sa tvorí nezávisle od toho, či má žena veľké alebo malé prsia; skôr je to v technike dojčenia.
Moje prvé skúsenosti s dojčením neboli ružové (skôr modrinové). Milionkrát som to chcela vzdať, ale dnes som rada, že som zatiaľ vydržala. Keď sme sa s mojou dcérou snažili o dojčenie po prvýkrát, vyzerali sme ako dvojica Pat a Mat. Jedna nevedela, ako sa prisať, druhá ako priložiť. Bolo to únavné a frustrujúce pre obe. Nakoniec nám sestrička pohrozila, že pokiaľ sa to nenaučíme, domov nás nepustia. A bolo to. Akoby čarovným prútikom sa Adelka prisala a ja som zatla zuby od bolesti. Hlavne, že už môžeme ísť domov. Dojčenie vraj nebolí, píšu odborníci. Ale prvé dni skutočne neboli ako z rozprávky. Pred každým dojčením som privierala oči očakávajúc pichľavú bolesť modrinových bradaviek. Až kým k nám neprišla laktačná poradkyňa a nepomohla mi s novou technikou dojčenia. Tá naša nacvičená vraj bola zlá. Na modriny mi poradila liečivú masť s lanolínom. Neverila som, ale na druhý deň zmizli najväčšie modriny.
Napriek tomu sme ale ešte nemali vyhraté. Prišli ďalšie obdobia, kedy som bola rozhodnutá prestať. Adelka sa začala odťahovať od prsníka a bola veľmi nervózna. Často plakala a opakovalo sa to každý večer. Po pár bojovných pokusoch sa nakoniec prisala a pila aj dve hodiny. Neskôr som zistila, že to nie je mojim mliekom, ale kolikou. Ďalším obdobím bol tzv. rastový spurt. Je to obdobie, kedy vaše dieťatko potrebuje rýchlo nabrať na váhe, a tak má potrebu jesť omnoho viac. Dieťa je plačlivé, stále pýta jesť a keď ho nakojíte o pol hodinu zase špúli ústočká. Toto obdobie nastáva v prvých dňoch a opakuje sa v treťom týždni, 6-8 týždni, a potom medzi 3 a 6 mesiacom. Nikto vás naň ale nepripraví. Preto to vraj v tejto fáze mamičky najčastejšie vzdávajú. Myslia si, že majú málo mlieka. Alebo im múdre kamarátky či babičky nahovoria, že ich mlieko je slabé. Ja som sa tiež zľakla. Moje prvé kroky viedli do poradne. Dala som malú zvážiť a zistila som, že krásne priberá. To bolo pre mňa znamenie, že mlieka mám dostatok a môže ísť o spurt. Trvá týždeň. Vydržali sme a všetko sa zase upravilo.
Ak dojčenie bolí a „ničí“ mamičku až do takej miery, že kŕmenie z fľaše považuje za menšie zlo, resp. za oveľa výhodnejšie pre seba i dieťa, je to chyba a rozhodne to tak nemá byť. Je to tým, že mamička nedostala najmä od začiatku kvalifikovanú pomoc. Mamička i bábätko sú tak svojím spôsobom okradnutí o krásnu a dôležitú súčasť ich života. Aby sa tak nedialo, matka by sa mala už v tehotenstve pripraviť na dojčenie. V súčasnosti sa neustále rozširuje sieť certifikovaných poradkýň pri dojčení o.z. Mamila, ktoré pomáhajú mamičkám v predpôrodných kurzoch i neskôr pri dojčení. Je fajn vybrať si pôrodnicu i podľa toho, aká starostlivosť o bábätko bude matke umožnená. Najlepšie podmienky sú v BFHI nemocniciach (Nemocnice priateľské deťom). No nič nenahradí kvalitnú prípravu. Dobre informovaná matka bude vedieť, čo má očakávať a o čo má pri a po pôrode žiadať. Zdravé dieťatko má právo byť s mamičkou od narodenia non stop. Ľudské mláďa potrebuje takmer neustálu prítomnosť matky. Len vtedy bude ozaj spokojné. Potrebuje sa dojčiť, nosiť v náručí, spať s ňou v spoločnej posteli. Normou je dojčenie.
Dojčenie
Ako Často, Ako Dlho a Čo (Ne)Jesť: Praktické Rady pre Dojčiace Matky
Hovorí sa, že dojčenie je tá najprirodzenejšia vec na svete, no každé bábätko je iné. Niektoré aktívne sajú, iné pri dojčení pospávajú. Novorodenca môžete nechať pri prsníku dlhšiu dobu - napríklad aj 30 minút. Hraničná dĺžka priloženia sa pohybuje okolo 45 minút, takže na pravidlo 20 minút rovno zabudnite. Krátke prestávky počas sania sú normálne. V prvých dňoch a týždňoch po pôrode je potrebné bábätko nechať, aby si samo povedalo, ako často potrebuje jesť. Neskúšajte také maličké dieťatko naučiť nejakému poriadku, rovnako by to nakoniec stresovalo vás oboch. Novorodenec rýchlo rastie a to, čo vyzeralo ako pravidelné intervaly dojčenia, sa bude týždeň čo týždeň meniť. Všeobecne sa dá ale povedať, že novonarodené bábätko potrebuje nakŕmiť každé 2 - 4 hodiny. Jedna základná vec, ktorú som sa naučila je, že v prvých mesiacoch neexistujú pravidlá. Každý deň je iný. Rovnako to platí aj pri dojčení. Ak si prvý mesiac pýta dieťatko prsník každú pol hodinu, druhý mesiac možno bude chcieť každé štyri, a naopak.
Ohľadom stravy platí, že môžete jesť vlastne všetko. Dnes už nie sú zakázané ani potenciálne alergény, ako sú orechy, mlieko či ryby. Platí to, čo pred tehotenstvom - vynechajte iba tie potraviny, na ktoré ste sama alergická. To ale neznamená, že je v poriadku stravovať sa vo fast foodoch alebo jesť príliš mnoho sladkostí. Pre bezproblémové dojčenie je nevyhnutná pestrá a kvalitná strava, ktorú si doprajte v pravidelných dávkach. Rovnako dôležitý je i pitný režim. V momente, kedy žena cíti smäd, je už väčšinou „o päť dvanásť“. Preto je dobré dať si pohár s vodou na viditeľné miesto. Pestrá strava je skvelá pre vás i bábätko. Mať sa na pozore ale treba pred nevítanými hosťami - nadúvaním a alergiami. V prvých týždňoch života bábätka majte na pamäti, že každému dieťatku vyhovuje niečo iné. Niektoré ľahko nadojčíte počas 15 minút, inému nepostačí ani 30. Niektoré vyžaduje mlieko každé 2 hodiny, iné si v noci rado pospí a na jedlo si ani nespomenie. A rovnaké je to i s potravinami. Po 4 - 6 týždňoch postupne prejdete na jedlo, na ktoré ste zvyknutá. Veľmi rýchlo sa ukáže, čo v mlieku prekáža práve vášmu dieťatku.
V druhom roku života bábätku rýchlo rastie mozog a materské mlieko obsahuje práve v tomto období faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Moja dcérka prekonala vírusovú hnačku, a doktor mi vtedy povedal, že moje mlieko je najlepšie antibiotikum. A tak som si nasadila diétu, jedla som ryžu a mrkvu a zásobovala svoj organizmus prírodnými probiotikami. Maličkú som krmila trošku častejšie. Za dva dni bola fit. Pre zdravie dieťaťa aj matky je ideálne, keď žena plne dojčí svojho potomka do pol roka jeho veku. Lenže v minulom roku sa to podarilo na Slovensku len necelé pätine matiek. Je dôležité mať vnútornú motiváciu a veriť, že dojčenie, hoci nie vždy jednoduché, je pre dieťa to najlepšie.