Úvod: Kľúčový míľnik - Ukončenie štúdia
Ukončenie štúdia na vysokej škole predstavuje v živote študenta posledný formálny krok k osamostatneniu. Počas štúdia boli formálne za neho stále zodpovední rodičia a štát, pričom štatút študenta prinášal množstvo výhod, od zliav na cestovnom až po úhradu zdravotného poistenia štátom. S úspešným ukončením vysokej školy štátnou skúškou alebo zložením maturitnej skúšky pre stredoškolákov, sa však mladým ľuďom, aj keď už dospelým, tieto privilégiá končia. Radosť z ukončenia jednej životnej etapy tak môžu zastrieť povinnosti, ktoré sa s tým viažu. Pre mnohých študentov môže byť nepríjemným prekvapením, že ich status študenta zaniká hneď na druhý deň po poslednej zloženej skúške bez ohľadu na to, či je to maturitná alebo štátna skúška. Je preto nevyhnutné poznať presné momenty zániku tohto štatútu a z neho vyplývajúce záväzky voči príslušným inštitúciám.
Kedy presne zaniká štatút študenta?
Presné určenie momentu, kedy fyzická osoba prestáva byť považovaná za študenta, je kľúčové pre pochopenie jej ďalších povinností. Hoci by si mnohí mysleli, že svoje študentské roky ukončujú až promóciou, tá je už len slávnostným ceremoniálom a slobodný študentský status sa stráca hneď po záverečných skúškach.
Stredoškolskí absolventi
Žiak strednej školy, ktorý maturuje, má štatút žiaka do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. V praxi to znamená, že rodičia majú nárok na poberanie prídavku na dieťa do 31. augusta a štát za žiaka platí zdravotné poistenie ako za nezaopatrené dieťa do 31. augusta. Navyše, absolvent má nárok na rôzne študentské zľavy (napr. na dopravu) taktiež do 31. augusta. Absolventi stredných škôl, ktorých neprijali na vysokú školu, majú nárok na „posledné“ prázdniny. Do konca školského roka, za ktorý sa považuje 31. august, za nich štát platí poistné na zdravotné poistenie. Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky, ale právne zostáva žiakom až do konca letných prázdnin.
Vysokoškolskí absolventi
U absolventa vysokej školy sa za ukončenie sústavnej prípravy na povolanie považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Úspešným ukončením vysokej školy štátnou skúškou mladým, aj keď už dospelým, ľuďom tieto privilégiá končia. Pokiaľ je štátna skúška posledným krokom v študentskom živote, tak hneď na druhý deň po vykonaní poslednej časti už študent jednoducho nie je študentom.
Výnimky a pokračovanie v štúdiu
Existujú však výnimky, kedy štatút študenta pretrváva aj po formálnom ukončení určitého stupňa štúdia. Študenti, ktorí sa rozhodnú pokračovať v doktorandskom štúdiu v tom istom roku štúdia dennou formou, ako aj študenti do 30 rokov študujúci dennou formou a nezískali II. stupeň vysokoškolského vzdelania, si štatút študenta zachovávajú.
Ak absolvent I. stupňa vysokoškolského štúdia (Bc.) pokračuje v štúdiu na II. stupni (Mgr., Ing., Ing. Arch., MUDr., MDDr., MVDr., …), počas prázdnin, respektíve až do riadneho zápisu do školy, za neho poistenie naďalej hradí štát. Žiadne povinnosti k zdravotnej a sociálnej poisťovni nevznikajú ani absolventovi, ktorý po strednej škole a uplynutí prázdnin plánuje nastúpiť na vysokoškolské štúdium v dennej forme. Ak čerstvý bakalár pokračuje na druhý stupeň a stále nedovŕšil 26 rokov, štát za neho hradí poistné aj počas letných prázdnin až do zápisu na ďalší stupeň denného štúdia.
Právny rámec
Informácia o tom, že žiak strednej školy je žiakom do 31. augusta príslušného školského roka, aj po úspešnom zložení maturitnej skúšky, vyplýva z ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne z § 67 ods. 1 Školského zákona, ktorý hovorí o ukončení štúdia na strednej škole. Aj keď štúdium je riadne ukončené maturitnou skúškou, zákon definuje školský rok ako obdobie od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Počas tohto obdobia je žiak stále považovaný za žiaka. Okrem toho, status žiaka pre účely poberania prídavku na dieťa (podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa) a pre účely platby zdravotného poistenia štátom (podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) je viazaný na status nezaopatreného dieťaťa. A nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole, je ním do konca školského roka, v ktorom vykonalo maturitnú skúšku, teda práve do 31. augusta.
Povinnosti absolventov voči zdravotnej poisťovni
Status študenta do značnej miery šetrí študentom náklady, pretože štát platí zdravotné poistenie za všetkých študentov dennej i externej formy štúdia do dovŕšenia 26. roka života. Tento vek je predĺžený na 30, pokiaľ sa študenti rozhodnú priamo pokračovať na doktorandskom štúdiu. Počas štúdia je za študenta platiteľom poistného štát, čím študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia. Avšak s ukončením štúdia prichádzajú nové povinnosti.
Zánik statusu a prechod na samoplatcu
Ak absolvent, ktorý neplánuje pokračovať v štúdiu, nezamestná sa a ani sa nenahlási na úrade práce, stáva sa hneď na druhý deň po vykonaní štátnej skúšky (pre VŠ absolventov) alebo po 31. auguste (pre SŠ absolventov, ak sa neprihlásia na úrad práce) samoplatcom. V poisťovni sú absolventi povinní nahlásiť túto zmenu.
Príklad pre VŠ absolventa: Ak sa štátna záverečná skúška koná napr. 26. mája a vy nepokračujete v ďalšom štúdiu, nezamestnáte sa a ani sa nenahlásite na úrade práce, stávate sa od 27. mája samoplatiteľom. „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ doručíte zdravotnej poisťovni najneskôr do 8. júna. V tomto prípade je potrebné aj uhradiť do 8. júna preddavok za mesiac máj v sume napr. 9,96 €, t. j. alikvotnú časť mesačného preddavku na poistné. Vypočítate ju podľa vzorca: minimálny preddavok samoplatiteľa (napr. 61,81 €/mesiac), alikvotne. Občan je povinný do 8 kalendárnych dní nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni zmeny, ktoré nastali na strane poistenca.
Pre SŠ absolventa: Ak sa absolvent neprihlási na úrad práce, od 1. septembra sa stáva samoplatiteľom zdravotného poistenia, čo by znamenalo povinnosť platiť si poistné sám (aktuálne cca 97,80 € mesačne, suma sa môže mierne meniť). V tomto prípade je potrebné, aby do 8 dní navštívil zdravotnú poisťovňu a nahlásil jej to. U absolventov strednej školy je termín do 8. októbra kalendárneho roku, v ktorom ukončil strednú školu.
Prerušenie štúdia a zdravotné poistenie
V prípade prerušenia štúdia je študent povinný hradiť si zdravotné poistenie samostatne. Výnimkou je, ak štúdium preruší zo zdravotných dôvodov a jeho stav je dlhodobo nepriaznivý. Túto skutočnosť musí potvrdiť jeho ošetrujúci lekár. V takomto prípade ostáva poistencom štátu a poistné si platiť individuálne nemusí.
Špecifické situácie: Zamestnanie, podnikanie a práca v zahraničí
- Zamestnanie: Ak sa hneď po prerušení štúdia alebo po ukončení školy občan zamestná, vznik zamestnania zdravotnej poisťovni oznámi zamestnávateľ. Pokiaľ sa absolvent zamestnaná, poistné do zdravotnej poisťovne, na nemocenské, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti za neho platí zamestnávateľ. V takom prípade absolvent nemá žiadne oznamovacie povinnosti voči Zdravotnej poisťovni.
- Podnikanie: Ak absolvent SŠ začne po štúdiu podnikať, vznikne mu oznamovacia povinnosť voči Zdravotnej poisťovni, že sa stal tzv. samoplatiteľom. Preddavky na poistné platí SZČO sama každý mesiac najneskôr do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca. Oznamovaciu povinnosť si môže splniť prostredníctvom tzv. jednotného kontaktného miesta (na živnostenskom úrade). Nemusí teda navštíviť pobočku zdravotnej poisťovne. To neplatí, ak absolvent začne podnikať na základe iného ako živnostenského zákona, v takom prípade musí oznamovaciu povinnosť v poisťovni splniť sám do ôsmich dní.
- Práca v zahraničí: Ak po skončení SŠ odíde absolvent pracovať do zahraničia, má povinnosť túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Má na to lehotu osem dní od vzniku pracovného pomeru v zahraničí. Zdravotné poistenie absolventovi vznikne v cudzine (tam, kde pracuje, tam je aj poistený). Keďže nie je možné mať dve zdravotné poistenia v dvoch rôznych štátoch, na Slovensku už nebude poistený.
Sociálne poistenie: Nároky a záväzky
Voči Sociálnej poisťovni nemajú študenti v zásade žiadne povinnosti z dôvodu začiatku, ukončenia, predĺženia, prípadne prerušenia štúdia. Nemusia Sociálnej poisťovni nič oznamovať a ani platiť poistné. Doba štúdia sa od 1. januára 2004 nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne.
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
Po skončení štúdia môže vzniknúť niekoľko životných situácií. Či evidovaný na úrade práce ste, alebo nie ste, kým nie ste zamestnaní alebo neprevádzkujete živnosť, nevzniká vám žiadny záväzok voči Sociálnej poisťovni. Nikto, ani štát, nebude za vás platiť poistné. Určité oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni má len ten študent, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne sirotský dôchodok. Ak sa zamestnáte, sociálne poistenie (nemocenské, starobné, invalidné, v nezamestnanosti) za vás bude platiť zamestnávateľ a časť bude strhnutá z vašej mzdy.
Nárok na podporu v nezamestnanosti pre absolventov
Absolvent vysokej školy v súčasnosti nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Absolvent školy nie je povinne poistený na sociálne poistenie a keďže sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ho za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou na priznanie tejto dávky je trvanie poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní, v posledných troch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Ak študent popri škole pracuje na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, získava postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie, ale aj na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zaňho plní zamestnávateľ. V takomto prípade by mohol absolvent eventuálne splniť podmienky na získanie podpory v nezamestnanosti.
Dávka v hmotnej núdzi
Absolvent môže požiadať o dávku v hmotnej núdzi. V tomto prípade sa však posudzuje aj príjem rodičov, takže pokiaľ je dostatočne vysoký, dávka mu schválená nebude. Evidencia na úrade práce je nevyhnutná pre prípadný nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Evidencia a jej benefity
Opúšťať brány strednej alebo vysokej školy bez zabezpečeného zamestnania môže byť náročné. Evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je dobrovoľná, čo znamená, že nemáte zákonom prikázanú povinnosť sa na úrade zapísať. Avšak, na rozdiel od zdravotnej poisťovne, nevzniká absolventom povinnosť prihlásiť sa na úrad práce. Ak sa však rozhodnete zostať dobrovoľne nezamestnaní, musíte rátať s nemalými nákladmi v podobe poplatkov za povinné zdravotné poistenie. Každý nezamestnaný absolvent, neprihlásený na Úrade práce, si musí platiť svoje odvody do zdravotnej poisťovne.
Prečo sa evidovať na úrade práce?
Prihlásenie sa na Úrade môže absolventom ušetriť niekoľko desiatok EUR mesačne. Po dobu šiestich mesiacov za uchádzača o zamestnanie štát hradí zdravotné poistenie. Okrem tejto finančnej úľavy, evidencia prináša aj ďalšie výhody:
- Uchádzač je pravidelne informovaný o ponukách práce.
- Môže spĺňať podmienky na získanie podpory, napríklad na založenie podnikania, získať príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo absolvovať rekvalifikačný kurz.
- ÚPSVR vám poskytne služby pri hľadaní zamestnania, informácie o voľných pracovných miestach a prípadne vám umožní účasť na kurzoch a rekvalifikáciách.
- Evidencia je dôležitá aj pre prípadný nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Termíny a podmienky pre evidenciu
Pre absolventov stredných škôl: Študent má po ukončení štúdia nárok na riadne prázdniny. Takže, ak ste práve skončili strednú školu, zapísať sa na úrade práce sa nemusíte až do 31. augusta. Je vhodné, aby ste sa prihlásili čo najskôr po 31. auguste, ideálne hneď v prvých septembrových dňoch. U absolventa strednej školy tak stačí urobiť v septembri, konkrétne do 7. septembra daného kalendárneho roku. Ak sa tak urobí do 7 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, bude do evidencie zaradený dňom nasledujúcim po ukončení štúdia (t.j. po 31. auguste).
Pre absolventov vysokých škôl: Štúdium končí dňom vykonania záverečnej skúšky. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky, čím sa stáva evidovaným nezamestnaným, za ktorého je platiteľom poistného štát. Ak tak však neurobia do 7 kalendárnych dní odo dňa vykonania záverečnej skúšky, nasledujúci mesiac za nich nebude štát hradiť poistné.
Pre zaradenie do evidencie je potrebné osobne navštíviť úrad práce, v ktorého územnom obvode máte nahlásený trvalý pobyt. Tu dostanete žiadosť, ktorú musíte vyplniť a odovzdať.
Potrebné dokumenty pre evidenciu
Medzi potrebné dokumenty patria občiansky preukaz, kópia dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní (teda maturitné vysvedčenie alebo diplom z vysokej školy), potvrdenie o dobe štúdia vydané školou a vyhlásenie o podaní či nepodaní prihlášky na vysokoškolské štúdium.
Riešenie situácie pri ďalšom štúdiu alebo nájdení práce
Úrad práce upozorňuje, že ak si podáte prihlášku na ďalší stupeň štúdia, respektíve sa chystáte v štúdiu plynule pokračovať, úrad prevezme vašu žiadosť a až po doručení rozhodnutia o (ne)prijatí na ďalší stupeň vydá rozhodnutie o vašej evidencii. Po riadnom zápise na štúdium je však potrebné zaslať ÚPSVR potvrdenie o štúdiu. Keď nastane situácia, že na úrade vašu evidenciu prijali a vám sa podarilo nájsť si zamestnanie, jednoducho o tom do ôsmich dní informujte úrad práce.
Dohoda o brigádnickej práci študentov (DOBPŠ) po ukončení štúdia
S uzatvorením dohody o brigádnickej práci študentov (DOBPŠ) sa spája aj štatút študenta. Prácu na základe DOBPŠ je možné vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši vek 26 rokov, a maximálne v rozsahu 20 hodín týždenne v priemere. Štatút študenta je neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta.
Prezumpcia zachovania štatútu študenta (novela Zákonníka práce od 1. marca 2021)
Novela Zákonníka práce (zákonom č. 76/2021 Z. z.) s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla takzvanú prezumpciu zachovania štatútu žiaka strednej školy počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie štúdia na strednej škole a prezumpciu zachovania štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie denného štúdia na prvom stupni vysokej školy. Prezumpcia štatútu trvá až do 31. októbra.
Podľa Zákonníka práce v znení účinnom od 1. marca 2021 môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou spĺňajúcou zákonné podmienky dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Podobne, za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
V dohode o brigádnickej práci študentov musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov.
Vplyv straty štatútu na DOBPŠ
Národný inšpektorát práce zastáva názor, že podmienky pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študentov musí zamestnanec spĺňať po celý čas jej trvania. Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ak študent preukáže pri podpisovaní dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru štatút študenta, tak tento štatút mu trvá až do konca októbra toho istého kalendárneho roka (za predpokladu, že počas trvania dohody nepríde k zmene, napríklad prerušením alebo zanechaním štúdia). To znamená, že študent, ktorý riadne skončil štúdium, už naďalej nemá štatút študenta, avšak novela Zákonníka práce do 31. októbra tento štatút prezumuje.
Konkrétne prípady po ukončení SŠ a VŠ prvého stupňa
- Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium na strednej škole, zamestnávateľ môže využívať závislú prácu tejto fyzickej osoby na základe dohody o brigádnickej práci študentov do 31. októbra.
- Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, zamestnávanie na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pokračovať do 31. októbra.
- Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá.
- Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá.
- V opačnom prípade, ak nenastane jedna z vyššie uvedených podmienok, dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.
Ďalšie dôležité aspekty a tipy pre absolventov
Nenadarmo sa hovorí, že po ukončení štúdia začína tvrdá realita a každodenný pracovný život. Z toho pre absolventa väčšinou plynú aj povinnosti, a preto je dobré si ich ustriehnuť a dať si pozor na vzniknuté podlžnosti voči zdravotnej či sociálnej poisťovni po ukončení štúdia. Povinnosti, ktoré sa týkajú absolventov, môžu na prvý pohľad vyzerať komplikovane, ale nie je to niečo, čoho sa treba báť. Každý si týmto procesom po škole musel prejsť a preto je vždy niekto, na koho sa dá obrátiť.
Nárok na prídavok na dieťa pre rodičov
Bez ohľadu na to, či sa absolvent strednej školy po maturite zamestná alebo eviduje na Úrade práce, jeho rodič (oprávnená osoba) bude mať nárok na prídavok na dieťa aj počas posledných prázdnin po skončení strednej školy, teda do 31. augusta.
Študentské zľavy
Žiak strednej školy (ktorý maturuje) má štatút žiaka do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. To znamená, že má nárok na rôzne študentské zľavy (napríklad na dopravu) do 31. augusta.
Povinnosti zamestnávateľov: Potvrdenie o návšteve školy
Ku začiatku školského roka neodmysliteľne patrí množstvo povinností. Každá mzdárka by nemala zabudnúť na povinnosť dokladovania Potvrdenia o návšteve školy študenta strednej alebo vysokej školy. Ak si zamestnanec chce mesačne uplatňovať daňový bonus na dieťa, je povinný vám do konca septembra doručiť Potvrdenie o návšteve školy pre aktuálny školský rok. V prípade zamestnávania študentov na DBPŠ, zamestnávateľ si od nich pri začiatku školského roka (pri študentoch vysokoškolského štúdia dennej formy pri začiatku zimného semestra) musí vypýtať aktuálne Potvrdenie o návšteve školy.
Digitalizácia a úrady: Odstránenie administratívnej záťaže
Od 1. septembra, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zo zákona povinný získavať údaje o návšteve školy z informačných systémov verejnej správy. V praxi to znamená, že poberatelia prídavkov na dieťa od 1. septembra už nemusia dokladať potvrdenie o návšteve školy. Avšak, ak dieťa študuje v zahraničí, úrad práce o ňom údaje z informačného systému nemôže získať, a v takom prípade je potrebné doložiť potvrdenie.
Psychologický aspekt hľadania práce a dĺžka nezamestnanosti
S hľadaním zamestnania nie je vhodné otáľať. Skoro každý desiaty človek vo veku od 18 do 24 rokov si myslí, že si prácu nájde do mesiaca, realita však nie vždy býva taká priaznivá. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sú ľudia vo veku od 20 do 25 rokov evidovaní medzi nezamestnanými priemerne až 12 mesiacov.
tags: #dokedy #je #dieta #studentom