Určovanie rodičovstva je fundamentálnym pilierom rodinného práva a spoločnosti ako takej. Hoci určenie materstva zriedkakedy predstavuje problém, v dôsledku jednoznačnej fyzickej väzby medzi matkou a dieťaťom, situácia pri určovaní otcovstva je často oveľa komplikovanejšia. Súčasný život prináša situácie, kedy otcovstvo nemusí byť celkom zrejmé a isté, čo vedie k pochybnostiam o biologickom rodičovstve. Správne určenie otcovstva je zásadné nielen pre oboch rodičov, ale predovšetkým pre dieťa, ktoré má právo poznať svojich rodičov a na plnohodnotný vzťah s nimi.
Zákon o rodine, konkrétne zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), upravuje komplexné pravidlá pre určovanie a následné prípadné zapieranie otcovstva. Tieto ustanovenia sú kľúčové pre budovanie zdravého základu rodiny a zabezpečenie práv dieťaťa. Ak teda vzniknú pochybnosti o otcovstve, odporúča sa ich čo najskôr efektívne odstrániť prostredníctvom právnych mechanizmov. V tomto článku poskytneme komplexný prehľad o podmienkach a lehotách, v ktorých je možné otcovstvo určiť, spochybniť alebo zaprieť, a detailne opíšeme príslušné postupy.
Význam a špecifiká určovania otcovstva
Určovanie otcovstva v právnom kontexte je značne komplikovanejšie ako určovanie materstva, v dôsledku náležitej presnosti, ktorá je v tomto prípade potrebná. Otec má neistejšie postavenie ako samotná matka a pochybnosti o tom, že je rodičom dieťaťa, sú častejšie. Preto sú v právnom systéme implementované tri základné právne domnienky, ktoré nám umožňujú určiť otcovstvo s najvyššou možnou istotou. Je dôležité si uvedomiť, že tieto domnienky sú vyvrátiteľné, čo umožňuje poskytnúť dôkazy o opaku a následné zapretie otcovstva za stanovených podmienok.
Nesprávny postup pri určovaní otcovstva, napríklad jeho úmyselné nezapísanie do rodného listu dieťaťa, môže mať vážne dôsledky. Ak biologický otec nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, nemá k nemu žiadne rodičovské práva ani povinnosti. Táto situácia môže mať negatívny dopad na dieťa v budúcnosti, vrátane otázok dedičstva, výživného či nárokov na sociálne dávky. Preto je v záujme dieťaťa, aby bola jeho otcovská línia riadne určená a zaznamenaná.
Tri právne domnienky otcovstva: Základné princípy
Zákon o rodine upravuje tri spôsoby určenia otcovstva, ktoré sú zároveň vyvrátiteľnými právnymi domnienkami:
- Domnienka otcovstva manžela matky
- Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
- Určenie otcovstva rozhodnutím súdu
Tieto domnienky sa uplatňujú v presne stanovenom poradí a zohľadňujú rôzne životné situácie.
I. Domnienka otcovstva manžela matky
Prvou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo manžela matky, ktorá je zakotvená v ustanovení § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Zákon predpokladá, že ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Ide o najčastejšie sa uplatňujúcu domnienku určenia otcovstva dieťaťa. Obvykle ide o predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky - manželky a otca - manžela. V takejto situácii nie je potrebné žiadne prehlásenie, na matrike sa otec zapisuje takpovediac automaticky.
Táto domnienka sa uplatňuje najčastejšie a je založená na predpoklade, že otec dieťaťa je najpravdepodobnejšie manžel matky. Nemá na ňu vplyv napríklad tá skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Zánik manželstva, ktorý je kľúčový pre túto domnienku, môže nastať rôznymi spôsobmi - cez rozvod, smrť jedného z manželov alebo vyhlásenie manžela za mŕtveho. Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti (§ 85 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine).
Teda v prípade, že sa matke narodí dieťa do 300 dní od rozvodu manželstva, bude sa za otca dieťaťa považovať bývalý manžel matky. Pokiaľ sa páry rozvedú počas tehotenstva ženy, platí pravidlo, že ak sa bábätko narodilo do 300 dní od konca vzťahu, v tom prípade sa automaticky ešte stále stáva otcom dieťaťa manžel. To neplatí, ak sa matka v tomto období znovu vydá. Ak je matka znovu vydatá a dieťa sa narodí do 300 dní po zániku predchádzajúceho manželstva, za otca je považovaný súčasný manžel (§ 85 ods. 2 zákona o rodine). Toto je stanovené zákonom tak, aby sa predišlo komplikáciám pri určovaní otcovstva.
Ak manželka otehotnie s iným mužom počas manželstva a dieťa sa narodí, pričom v čase pôrodu manželstvo stále trvá, vplyvom znenia Zákona o rodine bude ako otec dieťaťa zapísaný terajší manžel (nie biologický otec dieťaťa). Ak by s tým muž nesúhlasil a mal by podozrenie, že počas vzťahu došlo k nevere, prípadne mali pohlavný styk dávno pred počatím, môže požiadať súd o overenie otcovstva. Otcovstvo iného muža môžete potvrdiť alebo požiadať o jeho určenie až 300 dní po vykonaní právoplatného rozsudku o vašom rozvode.
II. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, prichádza do úvahy druhá metóda určovania otcovstva, ktorá sa opiera o súhlasné vyhlásenie obidvoch rodičov (§ 90 zákona o rodine). Táto domnienka sa týka partnerov, ktorí nie sú zosobášení, a matka nebola vydatá za iného muža 300 dní pred narodením dieťaťa. V takýchto prípadoch „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov." (§ 91 ods. 1 zákona o rodine). Predpokladá sa, že ak muž deklaruje, že je otcom dieťaťa, je to veľmi pravdepodobné.
Súčasný moderný trend partnerských vzťahov má za následok ten jav, že čoraz viac sa dostáva do úzadia inštitút manželstva. Dnes je bežnou záležitosťou, ak dvaja žijú pod jednou strechou „bez papiera" a vychovávajú spoločne svoje deti. V takýchto prípadoch sa nenarodilo dieťa rodičom, ktorí uzavreli manželstvo. Z toho logicky plynie, že nie je možné z neho vyvodzovať záver o otcovstve. Za najspoľahlivejší prostriedok ustálenia tejto otázky sa preto považuje súhlasné vyhlásenie rodičov, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácií rodičovstva a tým i na zabezpečení práv dieťaťa, ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov (článok 7 ods. 1 zákona o rodine).
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené buď pred matričným úradom alebo priamo pred súdom (§ 91 ods. 2 zákona o rodine). Musí byť jasné, že deklarované dieťa je ich spoločným potomkom. Na matričnom úrade je pri uskutočnení súhlasného vyhlásenia rodičov potrebné predloženie občianskych preukazov rodičov. I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi často vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že ide o deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme. Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov. Ak rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni, za deň vyhlásenia sa považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča. V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža - otca.
Súhlasné vyhlásenie rodičov môže byť urobené aj pred narodením dieťaťa, ak je už počaté (§ 92 zákona o rodine). To umožní, aby boli v rodnom liste dieťaťa uvedené aj údaje otca ihneď po narodení. Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona o rodine). Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 Civilného mimosporového poriadku (CMP).
Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi. Vzhľadom k tomu, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa učiniť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti. Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca. Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým. Výnimku predstavuje situácia, keď „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou." (§ 91 ods. 4 zákona o rodine).
III. Určenie otcovstva rozhodnutím súdu
Táto možnosť je uplatnená, ak sa nepoužili alebo boli vyvrátené prvé dve domnienky. Jedná sa o poslednú domnienku, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak je vylúčený postup podľa prvej a druhej domnienky. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona o rodine). V tomto prípade je potrebné podať návrh na súd.
V zmysle zákona sa potom za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona o rodine). Dokazovanie musí byť zamerané na zistenie, či matka dieťaťa a označený muž v rozhodnej dobe súložili, ako aj na okolnosti otcovstvo vylučujúce. Ak matka podá návrh voči mužovi, musí preukázať, že je vylúčené, že je otcom, napr. dôkazné bremeno je na matke, to znamená, že ona musí preukázať, že muž nie je otcom. Pokiaľ sa jej to nepodarí, tak bude stále považovaný za otca dieťaťa. Ak súd vyzve na vyjadrenie sa k návrhu, je možné napr. navrhnúť vykonanie testov DNA, krvných testov a podobne. Rovnako platí, že pokiaľ matka bude tvrdiť, že síce spolu mali pohlavný styk v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, no neboli jediný, s kým ho mala, nebude táto skutočnosť ešte dokazovať, že nie je otcom.
K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu. Konanie o určení otcovstva, regulované v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), začína podaním návrhu na súd, kde má dieťa bydlisko. Konanie je založené na podaní návrhu, ale podľa § 104 ods. 1 a 3 CMP, aj matričný úrad môže iniciovať konanie.
Lehota na podanie návrhu: Pre súdne určenie otcovstva nie je určené žiadne presne ohraničené obdobie, kedy musíte požiadať. Zákon o rodine lehotu na podanie návrhu neuvádza, a teda tento návrh môžete podať aj v súčasnosti. Väčšinou sa to deje po narodení, keď chce matka dosiahnuť pravidelné platenie alimentov. No ak sa aj dieťa dozvie takéto informácie v dospelosti, trebárs aj v štyridsiatke, pokojne o to môže požiadať. Môže to urobiť či už z citových dôvodov, keď chce takýmto spôsobom upevniť rodinné väzby, alebo taktiež z praktickej príčiny, aby trebárs malo nárok na prípadné dedičstvo. Aktívne legitimovanou, a teda oprávnenou podať návrh je aj matka z pozície matky dieťaťa, ako aj samotné dieťa, ktorého sa týka domnienka otcovstva. O návrh môžu požiadať aj obaja súčasne.
Zastúpenie dieťaťa: Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaní pred súdom v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
Dôkazné bremeno: Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa. Čo sa týka závažných okolností, ktoré vylučujú otcovstvo, jedná sa o nesporný záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa.
Zapretie otcovstva: Kedy a za akých podmienok?
Keďže sa otcovstvo určuje väčšinou len na základe domnienok, počíta sa aj s možnosťou, že tieto domnienky nemusia byť pravdivé. Problémom však často býva tá skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu je síce určené, avšak označený určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa. Práve z toho dôvodu existuje aj možnosť zapretia otcovstva. Hoci by sa mohlo zdať, že k tomuto kroku pristupujú len muži, urobiť ho môžu aj samotné dieťa alebo matka. Neplnoleté dieťa však musí byť zastúpené opatrovníkom.
Najskôr je nutné určiť voči dieťaťu otcovstvo a až následne je možné ho zaprieť. Tzv. zrušenie otcovstva nestačí založiť len na tom, že otec neprispieva na dieťa a že sa oň nezaujíma; zákon totiž umožňuje zapretie otcovstva (zrušenie súhlasného vyhlásenia) len vtedy, ak je pochybnosť o tom, že zapísaný otec dieťaťa v rodnom liste je jeho biologickým otcom. Ak otec dieťaťa nie je biologickým otcom dieťaťa, potom môžete aj Vy ako matka podať na súd návrh na zapretie otcovstva za predpokladu, že vám ešte neuplynula zákonná lehota. Ak otcom je, potom zapretie neprichádza do úvahy.
Lehoty na zapretie otcovstva
Otcovstvo možno za určitých podmienok zaprieť v týchto lehotách:
Manžel matky: Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom (§ 86 ods. 1 zákona o rodine). Ak sa dieťa narodí pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Pri návrhu by mal predložiť čo najviac dôkazov. Tie nie sú povinné, ale uľahčujú celý proces rozhodovania. Žaluje nielen matku, ale aj dieťa.
Matka: Matka môže do troch rokov odo dňa narodenia dieťaťa zaprieť na súde, že otcom dieťaťa je jej manžel (§ 86 ods. 3 zákona o rodine). Rovnako aj matka môže v rovnakej lehote podať žalobu na zapretie otcovstva, ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ak je vylúčené, aby zapísaný muž bol biologickým otcom dieťaťa.
Dieťa: Ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti konania o zapretie otcovstva, ak je to potrebné v záujme dieťaťa (§ 96 ods. 1 zákona o rodine). Na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva, ako aj následného návrhu na zapretie otcovstva na podnet dieťaťa, neplynie žiadna zákonná lehota. To znamená, že potomkovia však nemajú trojročné časové obmedzenie. Súdny proces môžu začať kedykoľvek po podaní žiadosti. Súd pri rozhodovaní berie ohľad len na to, či takýto postup je v záujme dieťaťa, nie rodičov, a či rodičom skutočne lehota uplynula. V prípade maloletého dieťaťa podáva návrh zákonný zástupca, t.j. rodič zapísaný v rodnom liste, avšak v samotnom konaní dieťa nezastupuje, zastupuje ho súdom ustanovený kolízny opatrovník.
Závažné okolnosti a dôkazy pre zapretie
Medzi závažné podozrenia, ktoré môžu viesť k zapretiu otcovstva, sa radia situácie ako:
- Zdravotné problémy otca zapísaného v rodnom liste, ktoré by mu v tomto čase znemožňovali splodiť dieťa.
- Odlišná genetika otca a dieťaťa, na ktorú sa prišlo napríklad počas procesu zisťovania, či sú otec a dieťa geneticky zhodní (napríklad pri darovaní orgánov, kostnej drene, atď.).
- Pokiaľ súd potvrdí, že dotyčný nie je otcom dieťaťa, v tom prípade sa mu rušia všetky povinnosti. To znamená, že už ďalej nebude platiť výživné a taktiež už nebude v rodnom liste figurovať ako otec.
Možnosť zaprieť otcovstvo nepripadá do úvahy, ak si to niektorí z rodičov alebo dieťa „len“ želajú. Často je zapretie otcovstva požadované napríklad pre zlé vzťahy v rodine, pre nezáujem otca o dieťa alebo pri zmene partnera matky, ktorý by si chcel dieťa osvojiť. Žiaľ, takéto žiadosti na súde neprejdú, pretože sa musia zakladať na reálnych pochybnostiach o biologickom otcovstve.
Úloha DNA testov v procese otcovstva
V súdnych konaniach, ktoré sa venujú určovaniu, ale aj zapretiu otcovstva, sa využíva metóda analýzy DNA, tzv. testy otcovstva. Odoberá sa buď vzorka slín, alebo krvi, a na základe výsledkov súd rozhodne, či sa otcovstvo určí alebo zaprie.
Typy testov
Komerčné (informačné) testy: Viacero laboratórií ponúka možnosť testovania otcovstva. Môžete to teda urobiť bez toho, aby ste začali súdny proces. Niektoré dokonca ponúkajú aj anonymné online podanie. Pošlú vám odberový set, zoberiete vzorky otca a dieťaťa a pošlete ich na testovanie. Väčšinou ide o odbery slín, všetky potrebné informácie sa dozviete pri objednávaní testov. Potom ich zašlete do laboratória a počkáte na výsledky. Dávajte si pozor, pretože priveľmi lacné testy nemusia byť kvalitné a môžu skresliť získané informácie. Dôležité upozornenie: Takéto testovanie nemá žiadnu právnu silu. Po ich obdržaní sa teda muž nemôže svojvoľne rozhodnúť, že si prestane plniť vyživovaciu povinnosť. Ide najmä o informačné testy, aby si prípadne boli istí, či môžu podať návrh na zapretie otcovstva. Až na základe súdneho rozhodnutia môže dôjsť k zmene zápisu v rodnom liste a ku ukončeniu ostatných povinností.
Súdnoznalecké testy: Ak testy otcovstva navrhne súd v rámci súdneho konania, ide o súdnoznalecké testy a počas odberov vzoriek musí byť prítomný súdny znalec. Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA účastníkov konania a dieťaťa určí pravdepodobnosť otcovstva k dieťaťu. V porovnaní s komerčným testovaním otcovstva (pre vlastnú informovanosť v prípadoch, v ktorých nie je zahrnutý súd) sú súdnoznalecké testy aj omnoho drahšie. Ak dcéry zosnulého odmietnu test DNA, súd môže nariadiť znalecké dokazovanie aj bez ich súhlasu, ak to považuje za potrebné. Ak nie je možné získať DNA od detí, je možné použiť DNA príbuzných zosnulého, napríklad jeho sestry, a porovnať ju s DNA údajného syna. Biologický dôkaz (DNA) má najväčšiu výpovednú hodnotu.
Kedy sa dajú testy urobiť
- Vekové ohraničenie pre anonymný test otcovstva neexistuje. Súdnoznalecké testovanie podlieha podmienkam, na ktoré súd prihliada.
- Testy otcovstva v tehotenstve: Otcovstvo je možné potvrdiť už v tehotenstve z krvi matky (od približne 7. týždňa tehotenstva), v ktorej sa skúma DNA dieťaťa.
- Testy otcovstva po narodení dieťaťa: Testy otcovstva po narodení dieťaťa nie sú viazané na konkrétny typ vzorky (sliny, krv).
Spoľahlivosť a výsledky testov otcovstva
Výsledky testov otcovstva sú definitívne. Informácia o otcovstve je sprostredkovaná formou pravdepodobnosti alebo v percentách.
Náklady na testy a ich úhrada
Po skončení súdu je nutné vyplatiť výdavky, ktoré boli minuté na testy DNA a zisťovanie genetickej zhody. Tie vyplatí tá strana, ktorá súd prehrá. Čiže ak bolo potvrdené, že daný muž je otcom dieťaťa, v tom prípade platí všetky poplatky on. No ak výsledky neukážu zhodu, v tom prípade bude všetko platiť matka alebo dieťa, ktorí podali žiadosť.
Dopady určenia a zapretia otcovstva na právne vzťahy
Rozhodnutie súdu o určení alebo zapretí otcovstva má rozsiahle právne dôsledky, ktoré ovplyvňujú nielen vzťahy medzi rodičmi, ale predovšetkým život dieťaťa.
Výživné (alimenty)
Hneď potom, ako nadobudne rozsudok právoplatnosť a je presne určené otcovstvo, vzniká danému mužovi povinnosť na vyplácanie alimentov. Ak otec dieťaťa dlhuje výživné, vo veci sa už podalo trestné oznámenie a poberá sa náhradné výživné od Úradu práce, prípadná dohoda na "zrušení" otcovstva (čo nie je právne možné) by jeho dlh na výživnom neovplyvnila. Vyživovacia povinnosť rodičov je zákonná povinnosť, ktorú si musí plniť každý rodič. Ak si ju neplní, dopúšťa sa trestnej činnosti, nakoľko takéto konanie zákon považuje za trestné - jedná sa o trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Výživné môže začať platiť dobrovoľne, hneď ako sa dozvie výsledky genetických testov a vyhlásenie súdu. No potom sa musí stanoviť presná výška alimentov, o čo sa požiada súdnou cestou. V tom prípade súd určí vyživovaciu povinnosť a taktiež uvedie presnú výšku pravidelných mesačných príspevkov. Tradične súd prizná výživné len odo dňa podania návrhu, ale výnimočne tak môže urobiť aj spätne, najviac 3 roky.
Pokiaľ dieťa nemá zapísaného otca v rodnom liste, nie je voči komu podať návrh na určenie výživného. Tzn. že je potrebné najprv určiť otcovstvo a v rámci tohto konania sa dá potom riešiť aj výživné. Toto však nebude možné požadovať spätne, ale iba do budúcna. Ak matka podá návrh na určenie otcovstva k počatému dieťaťu a otec otcovstvo odmieta, v takom prípade to je možné až keď sa dieťa narodí. V tomto návrhu žiadajte priznať výživné od narodenia a vysvetlite súdu, prečo ste nemohli žiadať skôr (lebo sa ešte nenarodilo).
Rodičovské práva a povinnosti (zverenie, styk)
Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania určuje otcovstvo k dieťaťu, zároveň v rozsudku upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu (zverenie, výživné a styk). Súd rozhodne, komu zverí dieťa do starostlivosti a taktiež prípadnú zdieľanú výchovu.Ak by sa otec ozval po rokoch, že sa chce stretnúť s dieťaťom, nemôžete mu brániť. Je to jeho právo, i keď ho doteraz nevyužíval.
Dedičstvo
Určenie otcovstva má zásadný vplyv na dedičské právo. Ak je otcovstvo určené súdom (alebo uznané súhlasným vyhlásením či domnienkou), dieťa získava nárok na dedičstvo po svojom otcovi. Ak prebieha dedičské konanie a prihlási sa dospelý syn, ktorý nie je zapísaný v rodnom liste zosnulého, je dôležité konať bez zbytočného odkladu, aby sa stihol vstup do dedičského konania pred jeho právoplatným ukončením. Ak by dedičské konanie už bolo právoplatne ukončené, je možné ho obnoviť, ak sa preukáže, že existuje ďalší dedič, ktorý nebol zohľadnený.
Osvojenie (adopcia)
Ak sa otcovstvo zaprie a dieťa nemá otca, alebo biologický otec nejaví záujem, je možné uvažovať o osvojení dieťaťa novým partnerom matky. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov, a teda aj biologického otca. Ak tento súhlas neudelí, potom by sa mohla využiť možnosť uvedená v zákone, podľa ktorého na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.Zrušenie osvojenia je možné iba v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Táto lehota je veľmi striktná a po jej uplynutí zrušenie osvojenia nie je možné.
Špecifické situácie a výnimky
Pravidlá určovania a zapierania otcovstva sú pomerne komplexné a v praxi sa často stretávame so špecifickými situáciami, ktoré vyžadujú individuálny prístup.
Určenie otcovstva v prípade úmrtia domnelého otca
Manžel môže byť aj po smrti uznaný ako otec dieťaťa. V tomto prípade je rozhodujúci deň pôrodu. Pokiaľ prišlo dieťa na svet najneskôr 300 dní od jeho úmrtia, v tom prípade sa do rodného listu zapíše do kolonky otca tento muž. V tom prípade však musíte na matriku priniesť kópiu jeho úmrtného listu.
Ak muž označený za otca maloletého dieťaťa zomrel, ustanovený opatrovník pre konanie o určenie otcovstva podľa § 95 ods. 2 zákona o rodine zastupuje zosnulého v konaní. Opatrovníkom v takomto konaní by mal byť príbuzný zomrelého domnelého otca. Podmienkou je, aby s ustanovením opatrovníctva súhlasil a mal určité vedomosti a poznatky o vzťahu domnelého otca s matkou dieťaťa. Až po ustanovení opatrovníka súdom môže nasledovať žaloba o určení otcovstva, pretože legitimovaným účastníkom konania je práve opatrovník, nie zomrelý. Ak navrhovateľ (ktorým je domnelý otec, muž) zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije, ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona o rodine).
Medzinárodný prvok
Ak dieťa nadobudlo slovenské štátne občianstvo, ale narodilo sa a žije v cudzine (iný štát ako SR), rozhodným právom je v tomto prípade právny poriadok štátu, v ktorom má toto dieťa obvyklý pobyt (kde má rodinné väzby, školu, priateľov apod.). Podľa § 23 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (MPS), ak dieťa (bez ohľadu na občianstvo) žije (t.j. má trvalý pobyt) v čase rozhodovania v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa. Návrh na určenie rodičovstva (zistenie, zapretie) môžete podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa (podľa trvalého pobytu matky), ak exmanžel nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.
Pokiaľ ide o vydanie slovenského rodného listu dieťaťu narodenému v zahraničí, je potrebné najskôr určiť otcovstvo k dieťaťu, pokiaľ tam má byť otec zapísaný. Na zápis je potrebné priniesť rodný list vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo, úradne preložený, sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení), ev. doklad o otcovstve, platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas), prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR.
Nezávažné dôvody pre "zrušenie" otcovstva
Ako už bolo uvedené, nepostačuje, ak otec neprispieva na dieťa, nezaujíma sa oň, alebo dokonca súhlasí so "zrušením" otcovstva. Slovenské právo neumožňuje zrušiť otcovstvo len na základe dohody rodičov alebo z dôvodu nezáujmu otca. Na zapretie otcovstva je vždy potrebná pochybnosť o biologickom otcovstve. Ak otcom dieťaťa je a DNA testy to potvrdia, potom zapretie neprichádza do úvahy. Jedinou možnosťou, ak otec neprejavuje záujem a neplní si povinnosti, môže byť osvojenie dieťaťa novým partnerom matky, ktoré však podlieha prísnym zákonným podmienkam, vrátane súhlasu biologického otca alebo súdneho rozhodnutia o tom, že súhlas otca nie je potrebný.
tags: #dokedy #sa #da #odobrat #otcovstvo