Napriek tomu, že Slovensko zaznamenáva mierny nárast počtu plne dojčených detí, odborníci upozorňujú na potrebu systémovej podpory a lepšieho využívania existujúcich nástrojov na podporu dojčenia. Najnovšie štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že na konci šiesteho mesiaca života bolo dojčených 55 percent detí, čo predstavuje 25 054 bábätiek. Tento rast však nie je dostatočný a odborníci sa zhodujú, že potenciál na dojčenie je na Slovensku oveľa vyšší.
Pokles trendu a definícia výlučného dojčenia
Andrea Poloková, podpredsedníčka združenia laktakčných poradkýň MAMILA, zdôrazňuje, že pokles percenta dojčených bábätiek, hoci mierny, štvrtý rok po sebe, nie je pozitívnym trendom. „Mali by sme hľadať možnosti, ako ho zvrátiť,“ uviedla. Zároveň upozornila na dôležité rozlíšenie pojmov. „Ak štát hovorí o plne dojčených bábätkách, neznamená to ešte, že ide naozaj o výlučné dojčenie, teda bez príkrmov, vody a iných prídavkov,“ vysvetlila. Metodika zberu dát na Slovensku sa líši od iných krajín, kde stačí, že žena odpovie kladne na otázku, či dieťa ešte dojčí.
Systémová podpora ako kľúč k úspechu
Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k zvýšeniu počtu dojčených detí je systematická podpora zo strany štátu a celej spoločnosti. Katarína Brňáková, zakladateľka a koordinátorka projektu „Dojčiť je in - Kampaň za zdravšiu generáciu“, poukazuje na to, že Slovensko má nástroje na podporu dojčenia, ktoré nie sú dostatočne využité. „Už desaťročia tu pôsobí organizácia poradkýň pri dojčení, ktoré združuje OZ MAMILA. Máme tu organizáciu profesionálnych poradkýň pri dojčení so zdravotníckym vzdelaním pod záštitou Inštitútu pre podporu dojčenia a množstvo kvalitnej literatúry,“ vymenovala.
Brňáková tiež upozorňuje na citlivú oblasť matiek, ktoré by dojčiť chceli, ale z rôznych príčin nemohli. „Mnoho z nich nosí v duši veľkú bolesť, niekedy nie sú schopné prijať a podporiť dojčiacu matku, samotná téma dojčenia ich irituje. Ignorovať potrebu pochopiť, podporiť a komunikovať s týmito matkami vedie k tomu, že snaha o komunikáciu podstaty a potreby dojčenia často vyjde nazmar,” dodala.
Budúcnosť dojčenia na Slovensku: Výzvy a príležitosti
Napriek snahám sa v dohľadnej budúcnosti nezlepšenie situácie neočakáva. Katarína Brňáková zdôrazňuje potrebu systémovej podpory a spolupráce zdravotníkov, matiek a celej spoločnosti. „V koncepte reality je to obrovská tragédia. Už len z pohľadu, že dojčenie je medzi hlavnými nástrojmi prevencie rakoviny prsníka, je ročne obratých o možnosť udržať riziko rakoviny prsníka v norme a nezvyšovať ho nedojčením vyše 20-tisíc žien, ktoré dieťa boli nútené predčasne odstaviť,“ uviedla.
Podľa jej slov chýba platforma, kde by sa všetky nástroje na podporu dojčenia mohli spojiť a tí, ktorí ich majú k dispozícii, by mohli viesť komunikáciu ako rovnocenní partneri. „Práve tu by mohol prevziať iniciatívu štát,“ myslí si. „Nemôžeme však chcieť za druhých, potrebujeme každý začať od seba. A od toho sme veľmi ďaleko. Za neschopnosť a neochotu spojiť sily v prospech dojčenia, každý deň platia predčasným odstavením matky aj deti. Kde sa dvaja bijú, tretí sa raduje. V tomto prípade to sú výrobcovia umelých náhrad materského mlieka, ktorým tržby sú našou nespoluprácou v spoločnosti zabezpečené,” uzatvára.
Dojčenie vo svete: Štatistiky a význam
Situácia na Slovensku nie je ojedinelá. Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je na celom svete plne dojčených len 44 percent detí mladších než šesť mesiacov. „Každý rok by sa mohlo zachrániť viac ako 820-tisíc životov detí mladších ako 5 rokov, ak by boli všetky deti vo veku 0 - 23 mesiacov optimálne dojčené,“ pripomína NCZI. Prvé dva roky života dieťaťa sú kľúčové pre optimálnu výživu, ktorá znižuje chorobnosť a úmrtnosť, riziko chronických ochorení a podporuje celkový zdravý rast a vývoj.
Včasné začatie dojčenia do hodiny po pôrode chráni novorodenca pred infekciami a znižuje úmrtnosť. Materské mlieko zostáva dôležitým zdrojom energie a živín aj u starších detí. Deti a dospievajúci, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť nadváhy alebo obezity.
Bezpečné prepojenie koža na kožu s vaším dieťaťom po narodení
Zavádzanie príkrmov a dojčenia: Individuálny prístup
Nedojčené bábätká zvyčajne začínajú s príkrmami okolo štvrtého mesiaca veku. Pre plne dojčené deti je zlomovým obdobím šiesty mesiac. Je normálne, že dieťa zo začiatku príkrmy skôr ochutnáva a väčšinu stravy stále tvorí materské mlieko. Postupne sa prechádza k celým porciám a neskôr sa strava rozdelí do šiestich denných dávok, pričom dojčenie často zostáva ráno a večer pred spaním. Niektoré deti s prechodom na pevnú stravu obmedzia nočné budenie na mlieko, iné ho naopak stále vyhľadávajú. Oba varianty sú normálne. Dojčiť sa dá tak dlho, ako to vyhovuje matke a dieťaťu.
Medzi jedlami je vhodné podávať dojčenskú vodu alebo nesladený čaj. Pri zavádzaní príkrmov je dôležité dodržiavať pravidlo postupného zoznamovania sa s novými potravinami a sledovať reakcie dieťaťa. Ovocie by malo prichádzať na rad po zelenine a mäsovo-zeleninových príkrmoch, aby si deti nezvykli na sladkú chuť a neodmietali zeleninové jedlá.
Médiá a dojčenie: Vplyv na verejnú mienku
Médiá zohrávajú významnú úlohu v šírení informácií o dojčení. Je dôležité, aby médiá podporovali dojčenie a šírili vedecky podložené informácie, čím prispejú k osvete a zmenšeniu počtu mýtov a nesprávnych predstáv.
Slovensko - unikát v podpore dojčenia?
Napriek absencii systémovej podpory zo strany štátu, viacerí odborníci zo sveta označujú Slovensko za unikát v podpore dojčenia, a to práve vďaka aktivitám občianskeho združenia MAMILA. MAMILA supluje rolu štátu v oblasti vzdelávania, podpory a osvety. Priniesli na Slovensko vedecké informácie o kontakte koža na kožu, nosení detí, spoločnom spaní a vytvorili systém kvalitného vzdelávania v oblasti laktačného poradenstva.
Dojčenie potrebuje vašu pomoc
Bez systémovej podpory je dojčenie odkázané na dobrovoľnícku pomoc. Organizácia MAMILA potrebuje podporu verejnosti, aby mohla pokračovať vo svojej činnosti. Podpora dojčenia je investíciou do zdravia budúcich generácií.
Význam podpory dojčenia vo včasnej intervencii
Oľga Chovancová vo svojom príspevku zdôrazňuje dôležitosť dojčenia pre deti so zdravotným znevýhodnením. Dojčenie nie je len o zložení materského mlieka, ale aj o samotnom akte dojčenia, ktorý má pozitívny vplyv na dieťa aj celú rodinu. Podpora dojčenia by mala byť integrovaná do všetkých programov včasnej intervencie.
Dojčenie je nevyhnutné pre zdravie a dozrievanie imunitného systému, kognitívny a senzomotorický vývin, ako aj pre zdravie matky. Rozvíja materský inštinkt a osobnosť matky, a slúži ako nástroj budovania bezpečnej vzťahovej väzby.
Pre predčasne narodené deti je dojčenie a kontakt koža na kožu ešte dôležitejšie. Materské mlieko matky predčasne narodeného dieťaťa je špeciálne prispôsobené jeho potrebám.
Prvé príkrmy: Kedy a ako začať?
Zavádzanie prvých príkrmov je dôležitým krokom vo výžive dieťaťa. Odporúča sa začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci u nedojčených detí a po ukončenom 6. mesiaci u plne dojčených detí. Pri zavádzaní príkrmov je dôležité rešpektovať individuálny vývoj dieťaťa, jeho motorické schopnosti a záujem o jedlo.
Pediatrička MUDr. v kontexte prvých príkrmov zdôrazňuje, že neexistuje jeden správny postup. Odporúča sa dodržiavať pravidlo 1:3 (jedna potravina sa ponúka tri po sebe idúce dni), dbať na pestrosť stravy a vyberať sezónne a lokálne produkty. Pri zavádzaní ovocia je vhodné začať s napareným a rozmixovaným ovocím, postupne prechádzať na surové. Bobuľovité ovocie je možné zaradiť do stravy po ukončenom prvom roku, ak je správne servírované.
Dôležité je tiež naučiť dieťa piť čistú vodu a postupne navyšovať množstvo nemliečnych dávok. Pri kŕmení je kľúčová trpezlivosť a rešpektovanie potrieb dieťaťa. Deti sa učia najlepšie nápodobou, preto je dôležité, aby rodičia išli príkladom v zdravom stravovaní.
tags: #dokrmovat #dojcene #dieta