Obdobie okolo dvoch rokov je pre dieťa a jeho rodičov náročné, no zároveň fascinujúce. Je to čas plný intenzívnych zmien, keď dieťa aktívne objavuje svoju samostatnosť a učí sa presadzovať svoju vôľu. Táto etapa vývoja často vedie k frustrácii, ktorá sa prejavuje plačom, krikom a vzdorom. Kým drobci nevedia hovoriť, komunikujú hlavne plačom. Niektorí rodičia si týmto obdobím prejdú bez väčších problémov, iní zažívajú ťažké chvíle plné záchvatov zlosti a pocitov bezmocnosti. Je vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny plaču u dvojročných detí, od bežných potrieb až po špecifické vývinové javy, a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov, ako túto náročnú etapu zvládnuť s pochopením a láskou.
Plač ako Komunikácia: Základné Príčiny Nepohody
Detský plač, obzvlášť u malých detí, spôsobuje niekoľko typických príčin. Pre bábätká je plač ako reč pre dospelého človeka; využívajú ho na to, aby rodičom niečo oznámili. Ich nepohoda však neprichádza z ničoho nič. Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad.
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu. Existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje, a dobrou správou je, že ich rodičia môžu sledovať.
Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte. Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku. Už od malička sa snažte dieťatku preventívne kontrolovať plienku.
To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho: rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.
Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy, čo je dôležité mať na pamäti. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca, no bolesť z prerezávania zúbkov môže pretrvávať aj u dvojročného dieťaťa. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny, a ktoré môžu byť príčinou plaču. Okrem toho, že je dieťa unavené alebo hladné, môže byť choré alebo ho niečo bolí, čo je tiež častým spúšťačom plaču.
Ako disciplinovať dieťa s poruchou opozičného vzdoru
Obdobie Vzdoru: Prvá Puberta Batoľaťa
V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Obdobie detského vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Často sa označuje aj ako "prvá puberta". Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca a trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh.
Prečo sa vlastne hysterické záchvaty u detí objavujú? Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať. Batoľatá nechápu, čo od nich rodič chce a rodič zasa niekedy nechápe, čo batoľa vyžaduje od neho. Koniec koncov, dieťa sa kreuje a je ľudskou bytosťou, ktorá nie je dokonalá, učí sa a robí chyby.
Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Pre lepšie pochopenie si predstavme typické situácie, ktoré rodičia často zažívajú:
- Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídu na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
- Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
- Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
- Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
- Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Takéto príklady ilustrujú, ako intenzívne môžu byť prejavy vzdoru a ako sa dieťa snaží presadiť svoju vôľu. Ich nepokoj však môže prichádzať aj z iných dôvodov, než je len obdobie vzdoru. Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takého správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
Pochopenie mentálneho veku dieťaťa je kľúčové. Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé, a to je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
Respiračné Afekty: Desivý, No Často Neškodný Prejav
Plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt.
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.
„Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85 % respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku!
Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5 % zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy. Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Čo robiť pri respiračnom afekte?
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde.
- Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
- Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze, kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre; často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
- Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
- Dieťatkom netraste. Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú. Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog. Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi.
- Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
- Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
- Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Kedy volať záchranku, navštíviť pohotovosť alebo svojho lekára?
- Volajte záchranku, ak:
- zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote.
- Navštívte pohotovosť, ak:
- dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
- máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
- Navštívte svojho lekára, ak:
- sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. nepredchádzala mu žiadna udalosť).
- dieťa trpí anémiou.
Keď Dieťa Ubližuje Fyzicky: Pochopenie a Reakcia
Už vo veku od pár mesiacov až do troch rokov nie je nezvyčajné, že nám naše dieťatko telesne ublíži. Možno nás hryzie, možno štípe, škriabe, trhá nám vlasy, či nás udrie. Vtedy môžeme mať rôzne pocity: zľakneme sa, nahneváme sa, čo si dovoľuje, ostaneme prekvapení, bezradní alebo šokovaní.
Bábätká a deti do troch rokov nám ublížia z rôznych dôvodov, ktoré často súvisia s ich vývinovým stupňom a neschopnosťou inak vyjadriť svoje potreby a frustráciu:
- príliš unavené, nevyspaté;
- prestimulované;
- málo stimulované;
- choré alebo ho niečo bolí;
- plné nadbytočnej energie, ktorú nemalo kde uvoľniť počas dňa pohybom;
- dostatočne schopné a rozvinuté, aby stresovú situáciu riešilo inak ako fyzicky;
- preťažené a vystresované z nejakej veľkej zmeny alebo viacero zmien v jeho živote;
- frustrované, vystrašené, bezmocné a bezradné;
- nahnevané, lebo mu niečo zakazujeme alebo prikazujeme;
- práve v období vzdoru, keď porušuje pravidlá, aby zistilo, nakoľko sú pravidlá konzistentné a my dôslední a spoľahliví.
Malo by platiť pravidlo: dôrazne, ale láskavo. Keď nám akokoľvek naše deti ubližujú, zabránime im v tom. Chytíme teda ruky alebo nohy dieťaťa, či dáme svoju ruku pred ústa dieťaťa, ktoré nás hryzie. Môžeme zakryť svojou rukou aj miesta na svojom tele, do ktorého dieťa hryzie. Keď je nutné, ideme od dieťaťa ďalej, alebo ho pevne držíme, aby nám čo najmenej ublížilo. Významným krokom je aj povedať niečo o motivácii dieťaťa k danému správaniu. Túto dôležitú rodičovskú zručnosť je možné rozvíjať aj na kurzoch filiálnej terapie.
Keď máme malé bábätká, ktoré ešte nedokážu slovami vyjadriť, čo potrebujú, tak ich usmerňujeme neverbálne. Keď nám ublížili, zabránime im, aby v tom pokračovali. Hovoríme s nimi jasne a veľmi stručne. Používame výrazy a citoslovce, ktoré poznajú. Svoju mimiku a gestikuláciu prispôsobíme danej situácii. Máme mať na mysli aj to, že bábätká ešte nevedia dostatočne ovládať svoje pohyby a intenzitu pohybov, takže niekedy ublížia práve z tohto dôvodu. Nemáme ich preto trestať.
Keď máme ročné a staršie deti, tak ich učíme, ako inak vyjadriť svoje pocity a potreby. Môžeme im navrhnúť, aby nabudúce búchali radšej do koberca alebo vankúšov, aby kopali skôr do plyšových hračiek, aby kričali, že im niečo vadí, aby roztrhali papier alebo krabice, keď chcú niečo ničiť. Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity.
Efektívne Stratégie na Upokojenie Plačúceho Dieťaťa
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť, je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Najdôležitejšie je, aby rodič zachoval pokoj a nezvyšoval hlas. Deti zrkadlia naše emócie, takže čím nervóznejší bude rodič, tým nervóznejšie bude dieťa. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Pochopenie dieťaťa ako rovnocenného partnera
Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva. Bezmocné dieťa nám už ako novorodeniatko dáva plačom či krikom najavo, čo chce. Nehovorí, neukazuje, no napriek tomu dokážu rodičia zistiť, čo je potrebné spraviť, aby plač prestal. Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály - zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu. Deti chcú vždy robiť správne rozhodnutia, no aby si osvojili, čo je správne, si vyžaduje určitý čas.
Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. Hovoriť s nimi ako s partnermi. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
Prevencia hysterických záchvatov
Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Len si vezmite, že by sa podobne niekto správal k vám a zobral vám niečo, čo máte radi priamo z rúk.
Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujte prehnanú aktivitu, ak je unavené.
Stratégie počas záchvatu
- Objatie a láska: V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkrom
tags: #dvojrocne #dieta #place #bez #priciny