Sviatok Narodenia Panny Márie, oslavovaný 8. septembra, je jedným z najvýznamnejších mariánskych sviatkov v liturgickom kalendári. Na rozdiel od väčšiny svätých, ktorých Cirkev oslavuje v deň ich smrti, teda v deň ich narodenia pre nebo, sa v prípade Prečistej Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa slávi aj ich pozemské narodenie. Táto výnimka podčiarkuje ich jedinečné postavenie v dejinách spásy. Narodenie Panny Márie je radostný sviatok, pretože, ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. Je to udalosť, ktorá označila pád pohanstva a znamenala, že do sveta vstúpila nová milosť, nové požehnanie, nová prítomnosť, ktorá bola neprehliadnuteľným znamením prítomnosti, požehnania a milosti, ktorá mala prísť so Spasiteľom.
Úvod k narodeniu Vykupiteľa a Jozefovo rozhodovanie
Príbeh spásy sa začína vtelením Božieho Syna, ktorého narodenie bolo úzko spojené s Pannou Máriou. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Dnešné evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie. Jozef, jej snúbenec, si všimol, že je v požehnanom stave, a preto ju chcel prepustiť. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Tento biblický úryvok (Mt 1, 1-16) nám pripomína, že už pred samotným narodením Spasiteľa bola Mária centrom Božieho plánu. Genealogia uvedená v evanjeliu ukazuje jej rodokmeň: Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom.
Význam Sviatku Narodenia Panny Márie pre ľudstvo
Narodenie Panny Márie poukazuje na začiatok našej spásy. Boh si pripravuje vznešený príbytok pre svojho jediného Syna. Tento sviatok nám pripomína, že príchod Márie na svet nebol len obyčajnou udalosťou, ale rozhodujúcim momentom v dejinách ľudstva, v ktorom Boh začal napĺňať svoje zasľúbenia o vykúpení. Pre ňu budú požehnané všetky pokolenia zeme. Narodenie Panny Márie je jedným z najdôležitejších sviatkov v pravoslávnom kalendári, patrí medzi dvanásť (jeden z dvanástich hlavných). Tento deň je dôležitý pre všetkých kresťanov - s ním sa začína cirkevný nový rok. Sviatok Narodenia Panny Márie nás vedie k otázke: Čo jej narodením ľudstvo získalo? A prečo by ľudstvo malo zvlášť oslavovať jej narodenie? Odpoveď leží v jej jedinečnom postavení a v Bohom daných daroch. V ráde prirodzenosti bola Mária počatá bez dedičného hriechu, čo jej dáva jedinečnú a neporovnateľnú cenu. Bola ako ľalia nekonečnej čistoty a krásy, ktorá sa zjavila uprostred noci na ostrove, na ktorý sme boli vyhnaní. Boh jej dal tú najbohatšiu osobnosť, akú si možno predstaviť. Mala všetky duševné dary, ktoré žena môže mať. Bola taká dokonalá, ako Boh chcel, aby bola, a preto už v živote matky mala veľmi vznešené myšlienky. Svätá Anna tak bola istým druhom chrámu. Od jej narodenia ľudstvo získalo Matku Vykupiteľa. V skutočnosti ovplyvňovala osud ľudstva ako prameň milostí. Jej narodenie bolo najviac drahý a jedinečný dar, ktorý sa dotkol celého sveta, a bola ním aj pred tým, ako sa narodila.
Narodenie Márie zmenilo svet | Vysvetlenie narodenia Panny Márie
Pramene poznania o narodení Presvätej Bohorodičky: Tradícia a Apokryfy
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. V evanjeliách sa nespomína nič o jej narodení. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov. Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kánonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách. Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty. Apokryfy hovoria o narodení Matky Božej a tradícia rozpráva príbeh rodiny Panny Márie: jej rodičia Joachim a Anna boli zbožní ľudia, ale deti mali až v starobe. Manželia sa vrúcne modlili za poslanie dieťaťa. A jedného dňa sa Anne zjavil anjel a oznámil radostnú správu: ich modlitby boli vypočuté - v rodine sa objaví dievča, ktoré bude vyššie ako všetky pozemské dcéry. "Daj jej meno Mária," povedal anjel. V tom istom momente mal aj Joachim videnie.
Rodičia a Miesto Narodenia Panny Márie: Historické Tradície
Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Sefory, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv. Andreja Krétskeho a sv. Jána Damascénskeho. Jeruzalem je v súčasnosti najuznávanejšou tradíciou, keďže sa predpokladá, že rodinný dom Joachima a Anny stál neďaleko chrámu.
Ustanovenie a Rozšírenie Sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky
Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali omšové modlitby určené na túto slávnosť. Liturgia sviatku Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor. Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. storočí, najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. decembra). Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra.
Výnimočné postavenie Panny Márie v Cirkvi a mariánska úcta
Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie. Táto výnimočnosť je daná mimoriadnym postavením Panny Márie v pláne spásy. V ráde prirodzenosti bola Mária počatá bez dedičného hriechu, čo jej dáva jedinečnú a neporovnateľnú cenu. Bola ako ľalia nekonečnej čistoty a krásy, ktorá sa zjavila uprostred noci na ostrove, na ktorý sme boli vyhnaní. Mala všetky duševné dary, ktoré žena môže mať. Boh jej dal tú najbohatšiu osobnosť, akú si možno predstaviť. Bolo to spôsobené nielen jej prirodzenosťou, ale aj milosťami, ktorými ju zahalil. Od útleho detstva rástla Mária v poznaní Boha nad úroveň jeho schopností. A preto už v živote matky mala veľmi vznešené myšlienky. Toto mimoriadne postavenie sa odráža aj v úcte, ktorú jej Cirkev vzdáva. Existujú tri úrovne úcty: latria, ktorú vzdávame len Bohu, dúlia, úcta, ktorá je určená pre svätých, a hyperdulia, úcta, ktorá je vyhradená len Panne Márii. Je to najvyššia forma úcty, ktorá sa nevzdáva inému svätému. Cirkev hlása, že medzi stvorenými ľuďmi niet nikoho, kto by sa jej rovnal. Je to úcta, ktorá zohľadňuje jej jedinečnú úlohu Matky Boha a jej panenstvo. Aj v bežnom živote veriacich je to vidieť, keď vidíme viac než jednu sochu Panny Márie, čo pre iných svätých neplatí.
Narodenie Márie ako Prelom v Dejinách Spásy
Sviatok Narodenia Panny Márie nás vedie k otázke: Čo jej narodením ľudstvo získalo? A prečo by ľudstvo malo zvlášť oslavovať jej narodenie? Je to udalosť, ktorá označila pád pohanstva. Pred jej narodením bol svet utopený v bahne toho najzúrivejšieho pohanstva. Víťazstvo zla a diabla sa zdalo úplné. A presne v tomto momente, keď zlo začalo prehrávať, sa narodila Panna Mária. A to znamená začiatok konca diablovej vlády. Jeho žezlo bolo zlomené a už nikdy nebude ako predtým. Dejiny Starej zmluvy sú dlhým čakaním na Spasiteľa. Čakalo ľudstvo na Vykupiteľa tisíce rokov. Boh viedol svoj ľud cez prorokov a patriarchov, aby sa narodila žena, hodná porodiť Mesiáša. Všetky modlitby, utrpenie a vernosť spravodlivých, živých aj mŕtvych, vyvrcholili jej príchodom. Patriarchovia, proroci, spravodliví medzi židmi a istotne aj spravodliví medzi pohanmi, ktorí sa modlili a čakali, nemohli docieliť príchod vykúpenia. Keď ale Boh chcel, rozhodol aby sa narodila Matka Spasiteľa. Preto vstup tejto dokonalej stvorenej bytosti znamenal ohlasovanie vykúpenia. Vzťah medzi Bohom a človekom sa začal meniť a pevne zatvorené brány neba sa začali pomaly otvárať a prepustili trochu nebeskej žiary, aby dopadla na zem. Jej narodenie znamenalo, že do sveta vstúpila nová milosť, nové požehnanie, nová prítomnosť, ktorá bola neprehliadnuteľným znamením prítomnosti, požehnania a milosti, ktorá mala prísť so Spasiteľom. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.
Modlitby a Apoštolské Vyzvania na Sviatok Narodenia Panny Márie
Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie oslavuje Spoločnosť Božieho Slova deň svojho založenia. V tento deň bol v holandskom mestečku Steyl oficiálne otvorený prvý misijný dom, v ktorom sa mali pripravovať budúci ohlasovatelia evanjelia po celom svete. Dnes chceme myslieť na túto misijnú spoločnosť, a prosiť všemohúceho Boha, aby na príhovor Panny Márie požehnal misionárov v ich úsilí o šírenie evanjelia a vzbudzoval nové misionárske povolania. Prinášať svetu Krista - to je poslanie, ktoré majú aj misionári, a ktoré má po krste každý jeden z nás. Pri príležitosti tohto sviatku sa v spoločenstvách veriacich pozdvihujú modlitby a prosby k Bohu, vyjadrujúce hlbokú vieru a lásku. Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
V liturgii sviatku sa tiež používa rad vznešených chvál a vyznaní, ktoré oslavujú Pannu Máriu a jej rolu v spáse:I. Zdravas’, svätá Matka. Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si nosila Syna večného Otca. (Porov. Lk 1, 28) Požehnaná si, Panna Mária, od Pána, Boha najvyššieho, viac než všetky ženy na zemi, lebo tak preslávil tvoje meno, že ťa ľudia nikdy neprestanú chváliť. (Porov. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca. (Porov. Ž 45, 13. 15.) Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo Boh zhliadol na poníženú služobnicu. (Porov. Lk 1, 48) Slávne veci sa hovoria o tebe, Panna Mária, lebo veľké veci ti urobil ten, ktorý je mocný. (Porov. Lk 1, 49) Jesseho ratolesť rozkvitla; Panna zrodila Boha a človeka. Mária povedala: Môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. (Porov. Lk 1, 46-48)
II. Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa! (Porov. Iz 45, 8) Počneš a porodíš syna a bude sa volať Synom Najvyššieho. (Porov. Lk 1, 31-32) Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel. (Porov. Iz 7, 14) Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
III. v nej sa spája panenská čistota s materskou radosťou; je neporovnateľne veľká medzi ženami. Blahoslavená si Panna Mária, lebo si nosila Syna večného Otca. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
IV. Pane, môj nárek si obrátil na tanec a radosťou si ma opásal, aleluja. (Porov. Ž 30, 12) Vo Veľkonočnom období možno použiť tiež omšu O Panne Márii, Kráľovnej apoštolov, s. 21.
Narodenie Panny Márie prináša do sveta zvláštnu milosť. Hovorí sa, že na sviatok Narodenia Panny Márie vstupuje do Očistca a vyslobodzuje mnoho duší, ktoré ju nasledujú do Neba. To, čo sa deje s Cirkvou trpiacou, nám naznačuje, čo sa deje aj s Cirkvou bojujúcou. Toto je prameň milostí, ktoré potrebujeme, každý jeden.
tags: #spolocne #modlitby #veriacich #narodenie #panny #marie