Francúzsko otvára dvere k materstvu pre všetky ženy: Revolúcia v asistovanej reprodukcii

Túžba po dieťati je prirodzenou a hlboko zakorenenou súčasťou života mnohých žien. Avšak nie každá žena má partnera, s ktorým by mohla založiť rodinu tradičným spôsobom. V takýchto prípadoch umelé oplodnenie (IVF) predstavuje nádej a možnosť, ako si splniť sen o materstve. Táto téma však prirodzene vyvoláva mnohé etické, právne a spoločenské otázky. Francúzsko nedávno urobilo prelomový krok, keď schválilo nový zákon o bioetike, ktorý rozširuje prístup k asistovanej reprodukcii slobodným ženám a lesbickým párom. Tento krok znamená zásadnú spoločenskú reformu a zároveň nás vyzýva k porovnaniu so situáciou na Slovensku, kde je prístup k umelému oplodneniu pre tieto skupiny žien stále obmedzený.

Francúzsko: Prelom v prístupe k asistovanej reprodukcii

Francúzsko sa týmto rozhodnutím zaradilo medzi krajiny západnej Európy s najliberálnejšími zákonmi v oblasti asistovanej reprodukcie. Pre slobodné ženy a lesbické páry, ktoré doteraz museli za splnením svojho sna o materstve vycestovať do zahraničia, sa otvárajú nové možnosti priamo doma. Tento legislatívny posun je vnímaný ako jedna z prvých veľkých spoločenských reforiem počas funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.

Francúzsky parlament

Zákon prešiel v 348-člennom Senáte pomerom hlasov 160-116, čo svedčí o tom, že aj napriek prevahou pravicových republikánov v hornej komore parlamentu, bola dosiahnutá dostatočná podpora pre túto reformu. Dôležité je poznamenať, že zákon je súčasťou širšieho zákona o bioetike, ktorý už prešiel prvým čítaním v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, kde má prezident Macron silnejšiu väčšinu.

Legislatívny proces a podpora vlády

Vláda prezidenta Macrona zdôvodňuje tento krok rastúcou pluralitou modelov rodiny v modernej spoločnosti. Poslanci vládnucej strany „La République en Marche“ (LRM) zdôrazňovali právo každej ženy stať sa slobodnou matkou. Podporu plánom Macronovej vlády vyjadril aj „Comité consultatif national d'éthique“ (CCNE), ktorý argumentuje, že v duchu slobody a rovnosti by prístup k umelému oplodneniu nemal byť obmedzený len na heterosexuálne páry.

Národné zhromaždenie, dolná komora francúzskeho parlamentu, prijala zákon o bioetike v pomere hlasov 326 za a 115 proti, čím potvrdilo silnú podporu tejto iniciatíve. Dlho očakávaný zákon rozširuje prístup k liečbe plodnosti, ako je umelé alebo mimotelové oplodnenie, ktoré bolo predtým dostupné výhradne pre heterosexuálne páry. S touto novou legislatívou sa liečba plodnosti vo Francúzsku bude týkať aj lesbických párov a slobodných žien.

Minister zdravotníctva Olivier Véran uviedol, že úrady sú pripravené zaviesť nový zákon čo najrýchlejšie, aby umožnili počatie prvých detí v rámci tejto novej legislatívy ešte do konca roka.

Kontroverzie a opozícia

Napriek schváleniu zákona sa téma umelého oplodnenia pre slobodné ženy nestretla s jednomyseľnou podporou. Senátori totiž zamietli článok zákona prijatý dolnou komorou, podľa ktorého by sa umelé oplodnenie mohlo preplácať z francúzskeho sociálneho zabezpečenia. To znamená, že hoci prístup k IVF bude umožnený, jeho finančné krytie zostáva otvorenou otázkou pre niektoré skupiny.

Parížsky arcibiskup Michel Aupetit označil tieto zmeny za „zmenu paradigmy, pri ktorej sa medicína stane službou, ktorá plní individuálne priania“. Spolu s ďalšími predstaviteľmi Katolíckej cirkvi vo Francúzsku vyjadril obavy, že medicína sa môže stať závislou od „trhu s asistovanou reprodukciou“. Predseda Konferencie biskupov Francúzska Eric de Moulins-Beafort dokonca vyzval na účasť na demonštrácii proti reforme, ktorá podľa nich znamená „elimináciu otcov“.

Kritici tohto rozhodnutia, vrátane niektorých členov Macronovej strany Republika vpred (LREM), vyjadrili obavy, že zákon by mohol zvýšiť počet „detí bez otca“, čo naznačuje pretrvávajúce konzervatívne názory na štruktúru rodiny. Prezident Macron si bol vedomý politických rizík spojených s touto legislatívou, najmä po silnej vlne odporu, ktorá sprevádzala legalizáciu manželstiev párov rovnakého pohlavia pred šiestimi rokmi.

Zákon však nerieši dohody o náhradnom materstve, ktoré sú vo Francúzsku naďalej zakázané. Taktiež nebol naplnený požiadavka, aby transrodové ženy mohli darovať spermie na oplodňovacie procedúry pred zmenou pohlavia.

Umelé oplodnenie na Slovensku: Obmedzený prístup a finančná bariéra

Na Slovensku je situácia v oblasti asistovanej reprodukcie výrazne odlišná a pre mnohé ženy obmedzujúcejšia. Hoci je umelé oplodnenie čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, táto možnosť je dostupná výhradne pre heterosexuálne páry, ktoré spĺňajú prísne kritériá. Žena musí byť mladšia ako 40 rokov a musí existovať lekárska indikácia neplodnosti. Pre slobodné ženy a lesbické páry je umelé oplodnenie na Slovensku striktne zakázané.

Mapa Európy s vyznačenými krajinami, kde je povolené IVF pre slobodné ženy a lesbické páry

Hoci je umelé oplodnenie na Slovensku čiastočne hradené, pre mnohé páry zostáva finančne nedostupné. Za jeden pokus o otehotnenie musia často doplatiť približne tisíc eur, čo predstavuje značnú finančnú záťaž. Pre slobodné ženy a lesbické páry je táto možnosť úplne nedostupná, čo ich núti cestovať do zahraničia. Toto rozhodnutie sa však odhodlajú len tie ženy, ktoré sa neboja jazykovej bariéry a disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami.

Pre lesbické páry zo Slovenska je jednou z najdostupnejších možností umelé oplodnenie v Rakúsku. V Rakúsku sa môžu zosobášiť a obe matky sú automaticky uznané a zapísané do rodného listu dieťaťa. Pre slobodné Slovenky však táto možnosť neplatí v rovnakom rozsahu.

Možnosti v zahraničí a medzinárodné porovnanie

Francúzsko sa týmto krokom zaradilo po bok krajín ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta, ktoré už umožňujú prístup k asistovanej reprodukcii aj pre slobodné ženy a lesbické páry.

Do Dánska, napríklad, cestuje za účelom umelého oplodnenia množstvo lesbických párov a slobodných žien. Téma asistovanej reprodukcie nie je v Dánsku tabu a diskutuje sa o nej už od 90. rokov. Po dlhšej debate a legislatívnych zmenách, ktoré sa snažili zohľadniť aj genetickú väzbu na rodiča, sa v roku 2018 umožnilo aj neplodným lesbám a slobodným ženám podstúpiť IVF.

V Španielsku sa téma úhrady umelého oplodnenia taktiež živo diskutuje. Po tom, čo konzervatívna vláda v roku 2013 zakázala poskytovanie IVF single ženám a lesbickým párom na štátnych klinikách a zároveň ich nepreplácala ani na súkromných klinikách, liberálnejšia vláda tento zákaz v roku 2018 zrušila. Táto zmena bola čiastočne motivovaná aj nepriaznivou demografickou situáciou, keď v roku 2017 zomrelo v Španielsku viac ľudí, ako sa narodilo. Podobná demografická situácia, kde počet úmrtí prevýšil počet narodených detí po 17 rokoch, bola zaznamenaná aj na Slovensku v marci tohto roka.

V Európskej únii je umelé oplodnenie slobodných žien a lesieb aktuálne možné v desiatich členských štátoch: Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko. Sedem štátov - Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus - umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám, ale nie lesbám.

Argumenty pre a proti sprístupneniu umelého oplodnenia

Rozšírenie prístupu k asistovanej reprodukcii je často sprevádzané širokou diskusiou o etických a spoločenských aspektoch.

Argumenty pre sprístupnenie:

  • Právo na sebaurčenie: Každá žena by mala mať právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce mať dieťa, bez ohľadu na jej rodinný stav alebo sexuálnu orientáciu.
  • Rovnosť: Všetky ženy by mali mať rovnaký prístup k možnostiam, ako si splniť sen o materstve. Diskriminácia na základe rodinného stavu alebo sexuálnej orientácie je v rozpore so základnými ľudskými právami.
  • Pluralita rodinných modelov: Spoločnosť sa neustále mení a existuje mnoho rôznych typov rodín. Štát by mal rešpektovať túto rozmanitosť a umožniť ženám vytvárať rodiny, ktoré im najviac vyhovujú.
  • Demografické dôvody: V mnohých krajinách s klesajúcou pôrodnosťou môže rozšírenie prístupu k IVF prispieť k zvýšeniu počtu narodených detí.

Argumenty proti sprístupneniu:

  • Právo dieťaťa na otca: Kritici často argumentujú, že dieťa má právo vyrastať v kompletnej rodine s oboma rodičmi, teda s otcom aj matkou.
  • Etické otázky: Umelé oplodnenie vyvoláva otázky týkajúce sa anonymity darcu spermií, možnosti komercializácie reprodukcie a potenciálneho vplyvu na psychiku dieťaťa.
  • Finančná náročnosť: Rozšírenie prístupu k IVF by mohlo predstavovať dodatočnú záťaž pre systémy zdravotného poistenia, čo by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov pre všetkých poistencov.
  • Potenciálne zneužitie: Existujú obavy, že by sa IVF mohlo stať nástrojom na uspokojenie individuálnych prianí bez ohľadu na blaho dieťaťa.

Vek a plodnosť: Fakty a mýty

Je dôležité si uvedomiť, že vek hrá pri plodnosti zásadnú úlohu. MUDr. Peter Krajkovič z centra asistovanej reprodukcie Helios v Martine poukazuje na to, že vek žien, ktoré chcú otehotnieť, sa neustále zvyšuje. Pohľad na materstvo a rodinný život sa v priebehu jednej generácie výrazne zmenil. Mladšie generácie žien často uprednostňujú kariéru pred založením rodiny, čo vedie k odkladaniu tehotenstva na neskorší vek.

Graf znázorňujúci pokles plodnosti ženy s vekom

Fyziologicky má žena vajíčka vo vaječníkoch už od narodenia a počas života sa ich počet ani kvalita nezlepšuje. Naopak, s pribúdajúcim vekom zásoba a kvalita vajíčok postupne klesá. Ženské telo je primárne naprogramované na tehotenstvo a pôrod v mladšom veku. Odporúča sa ideálne prvé dieťa porodiť okolo 25. až 27. roku života. Tehotenstvo v štyridsiatke alebo päťdesiatke je z fyziologického hľadiska oveľa rizikovejšie a menej pravdepodobné.

Proces umelého oplodnenia: Technický pohľad

Proces umelého oplodnenia, známy aj ako IVF, je komplexný medicínsky postup. V skratke, zahŕňa stimuláciu vaječníkov pomocou hormonálnych injekcií, aby sa dosiahlo dozretie viacerých vajíčok. Okolo 14. dňa menštruačného cyklu sa vajíčka odoberú. Následne sa v laboratóriu oplodnia spermiami darcu (alebo partnera) a po piatich dňoch vývoja vznikajú embryá. Jedno alebo viacero embryí sa potom prenesie do maternice ženy s nádejou na úspešné tehotenstvo.

Celý cyklus umelého oplodnenia môže stáť približne 3-tisíc eur, pričom poisťovne zvyčajne uhrádzajú zhruba dve tretiny nákladov. Cena je rovnaká, či žena použije vlastné vajíčka alebo darované. Je dôležité poznamenať, že vajíčka ani spermie nie je možné predávať, nakoľko ľudské orgány a bunky sú predmetom darcovstva, nie obchodu. Finančná kompenzácia pre darcov súvisí skôr s nákladmi na darovanie, ako je ušlé zárobok, bolestné či cestovné náklady.

Pre úhradu zákroku zo slovenských poisťovní musí žena spĺňať podmienku veku do 40 rokov a mať partnera. Bez prítomnosti muža jej na klinikách umelé oplodnenie nedovolia podstúpiť. Existujú špeciálne tlačivá, kde obaja partneri potvrdzujú, že dieťa, ktoré vznikne počas procedúry, uznávajú za svoje.

Vysvetlenie umelého oplodnenia: Informované rozhodnutia

Hoci sa na Slovensku zvýšil počet cyklov umelého oplodnenia hradených poisťovňami, ktorý v roku 2020 presiahol 3100 cyklov s priemernou cenou okolo 1100 eur za cyklus, základné obmedzenia pre slobodné ženy a lesbické páry pretrvávajú. Francúzsko svojím novým zákonom ukazuje cestu k inkluzívnejšiemu prístupu k asistovanej reprodukcii, čo je krok, ktorý by mohol inšpirovať aj iné krajiny k prehodnoteniu ich legislatívy.

tags: #francuzsko #slobodne #zeny #oplodnenie

Populárne príspevky: