Plač novorodenca je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa im dieťa utíšiť. Materské vlohy sú síce silné, ale idealistické presvedčenie, že matka svojmu dieťaťu bude rozumieť aj bez slov, naráža v praxi na tvrdé mantinely. Nezúfajte, chce to len prax, tvrdia aj vedci. Všetko sa dá naučiť a so svojím dieťatkom sa potrebujete len zžiť a skúsenosťami nadobudnúť materinské zručnosti. Aj tak sa niekedy môže stať, že nebudete bábätku rozumieť v duchu slovenského porekadla „nemému ani vlastná mater nerozumie“.
Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo vašu pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s vami komunikuje a dáva vám najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby. Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači.
Plač Bábätka ako Komunikačný Prostriedok
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Bábätko plačom vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“. Novorodenec má jeden nástroj na komunikáciu: plač. Hovorí ním „som hladný“, „je mi zima“, „je toho na mňa veľa“, „chcem byť pri tebe, mamka“. Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko nielen komunikáciou, ale dokonca stavom najvyššej pohotovosti. Plačom dieťa dáva najavo svoje potreby. Nemanipuluje. Je normálne reagovať na signály bábätka ešte predtým, než sa rozplače.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudete vedieť rozlúsknuť, čo presne vám chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budete cítiť bezmocná. Po čase naopak zistíte, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak naplníte, nárek ustane.
Rozpoznávanie Typov Detského Plaču
Mnoho rodičov si neuvedomuje, že plač u bábätka neznamená len strach, bolesť a podobne. Dieťatko prostredníctvom neho vyjadruje svoje emócie od hnevu, frustrácie, až po prílišnú únavu. Bábätká veľakrát plačú aj vtedy, keď sa niečo učia, napríklad loziť alebo chodiť. Aj z tohto hľadiska je dôležité rozoznávať druhy plaču. Pri ich uvedomení rodič následne vie odčítať, či je potrebné k dieťatku pribehnúť a utíšiť ho, alebo radšej chvíľku počkať, kým sa neupokojí samé, samozrejme, len po vylúčení všetkých zjavných príčin a uistení sa, že je všetko v poriadku.
Pozrime sa, aké ďalšie prejavy môžu jednotlivé typy detského plaču sprevádzať:
Plač Dieťaťa od Hladu
S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Hlad môžete vypozorovať tak, že si vaše bábo začne vkladať do úst ruku a iné predmety, olizuje si pery, je mierne rozrušené alebo pri privinutí zjavne hľadá prsník či otáča hlavičku k ruke, keď ho pohladíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku.
Plač Dieťaťa od Únavy
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Únava zas o sebe dáva vedieť žmolením si očí, privieraním očí či zívaním. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si vašu prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom.
Plač Dieťaťa od Bolesti a Diskomfortu
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíte na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci.
Tráviace ťažkosti (Kolika a Plyny): Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov. Tráviace ťažkosti patria medzi najčastejšie príčiny. Deti dávajú svojim rodičom často vedieť o bolestiach bruška po jedle. Tým najmenším problémom je potreba odgrgnúť si. Pri jedle totiž deti prehĺtajú okrem mlieka aj vzduch, ktorý potrebujú vylúčiť. Nie každé dieťa však pociťuje potrebu grgania, a tak sa nestresujte, ak to práve vaše bábätko po každom jedle nerobí. Horšie je to však s kolikami, ktorými trpí mnoho bábätiek. Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie. Aj keď však bábätko netrpí kolikami, môže mať občas problémy s plynmi po jedle. Keď sa to stane, skúste mu hladiť bruško v smere hodinových ručičiek alebo mu zacvičte s nôžkami ako na bicykli.
Plná Plienka: Ďalšou formou diskomfortu je nárek z neprebalenej plienky. Ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček. Mnoho detí dáva svojim rodičom vedieť o plnej plienke vrtením sa a nespokojnosťou. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Zistiť túto príčinu je najjednoduchšie - ak si nie ste istí dôvodom plaču, začínajte kontrolou plienky. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Rast Zúbkov: Po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch môže bolesť pochádzať aj zo zúbkov. U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
Plač Dieťaťa zo Samoty alebo Potreby Blízkosti
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Najmä v prvých mesiacoch života dieťa potrebuje prítomnosť svojich rodičov, ich blízkosť, vôňu, hlas, dotyk, tep srdca, maznanie a bozky. Ak sa ich blízkosť dieťaťu nedostáva, vyžaduje si ju plačom. Nebojte sa, že dieťatko hladením a nosením príliš rozmaznáte. Blízkosť rodiča je súčasť prirodzeného vývinu dieťaťa.
Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka.
Plač Dieťaťa z Pocitu Zimy alebo Tepla
Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti. Skontrolujte oblečenie: Netlačí? Neškriabe? Neťahá?
Plač Dieťaťa z Nudy alebo Prestimulovania
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
Naopak, aj veľmi silný tok mlieka môže spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnet. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
Častý Večerný Plač Novorodenca (Witching Hour)
Častý večerný plač novorodenca dokáže rodičov potrápiť. Objavuje sa s blížiacim sa večerom a počas nej spustí vaše novorodeniatko z ničoho nič neutíchajúci nárek. Niekedy počas witching hour vaše novorodeniatko neupokojí nič. Nepomáha kŕmenie, cumlík, kolísanie. Srdcervúci neznesiteľný plač sa môže skončiť po hodine, niekedy trvá aj dlhšie.
Možné príčiny tohto plaču zahŕňajú:
- Preúnavu: Ak nemá bábätko správne spánkové návyky, preúnavu môže byť jedným z dôvodov podvečernej neutíchajúcej nervozity. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené. Zamerajte sa na jeho spánok.
- Príliš veľa podnetov cez deň: Svetlá, hluk, zvuky rôznych aktivít. Váš malý drobec sa síce do nich nezapája, no vníma ich a sleduje vás.
- Trápiace prdíky: Tieto môžu spôsobovať nepohodlie. Ak kojíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili, mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napríklad korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní.
- Potreba „dotankovať“ mliečko: Bábätko môže mať večer pocit hladu a potrebovať častejšie dojčenie.
- Menej pozornosti: Možno dieťatku venujete menej pozornosti, pretože ste zaneprázdnení bežnými podvečernými domácimi prácami - varíte večeru, robíte si úlohy so starším dieťaťom.
Čo pomáha pri "Witching Hour": Niekedy dieťatko stačí len hojdať, tancovať s ním, kolísať ho, aby cítilo vašu prítomnosť. Veď predsa, deväť mesiacov ste im tieto služby ponúkali 24 hodín denne a zrazu už nie. Lepšie je nechať plynúť čas - bábätká z toho postupne vyrastú. Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Veda a Skúsenosť pri Rozpoznávaní Plaču
Vedci potvrdili, že dôvody plaču sa naučíte rozoznať s každou ďalšou skúsenosťou. Ak si ako čerstvá mama zúfate, že netušíte, prečo vaše bábätko plače napriek tomu, že je najedené, prebalené, ideálne oblečené a pri vás, vedci majú pre vás potešujúcu správu.
Vedci v magazíne Current Biology zverejnili dokonca štúdiu, ktorá skúmala schopnosť matiek rozoznávať typ plaču u detí. Išlo najmä o rozoznanie bolesti od neškodného nepohodlia. Nicolas Mathevon z University of Saint-Etienne tvrdí, že rozpoznať bolesť v plači dieťaťa je schopnosť, ktorú rodičia získavajú zo skúseností s deťmi. Spomínaná štúdia porovnávala dve skupiny ľudí - jedna skupina nemala veľa skúseností s deťmi, druhá naopak (sem patrili napríklad profesionálni rodičia).
V pokuse sa ukázalo, že ľudia s minimálnymi skúsenosťami s deťmi nedokázali „počuť“ bolesť v plači dieťaťa a nevedeli rozoznávať „bežný“ plač od „vážnejšieho“ plaču. Výsledok jasne ukázal, že najlepšie rozoznávacie schopnosti tu mali rodičia malých detí, ktorí nikdy predtým plač daného dieťaťa nepočuli. Rodičia starších detí a profesionálni rodičia sa v kriku neznámych detí tak dobre nevyznali.
Podľa výskumu majú deti v plači zakódované dôležité informácie. Dospelí sú naladení vnímať tieto informácie, ale schopnosť rozoznať ich a konkretizovať, napríklad že dieťa plače od bolesti, sa zlepšuje skúsenosťami. Dokonalým rodičom sa nikto z nás nenarodí. Všetci sa musíme učiť a vnímať svoje deti, aby sme boli schopní reagovať na ne najlepšie, ako sa dá.
Prvé Momenty po Pôrode a Plač Novorodenca
Plaču novorodenca sa ľudia tešia, považujú ho za symbol radosti, že je dieťatko na svete živé, že dýcha a „precvičuje si pľúcka“. Ako dlho však ide o ten pravý, prvý popôrodný plač a kedy už ide o zúfalé volanie mamy, od ktorej bábätko zdravotníci v rozpore s jeho prirodzenými potrebami oddelili?
Prehľad prvých okamihov po pôrode, takzvaných deväť inštinktívnych fáz, ktorými dieťatko prechádza, pripravilo združenie Ženské kruhy, vychádzajúc z poznatkov švédskej výskumníčky Anny Marie Widström, ktorá sledovala správanie bábätiek po pôrode v kontakte koža na kožu. Z pozorovaní vyplýva, že za normálnych podmienok, kedy je bábätko bezprostredne po narodení priložené na matkino nahé telo, popôrodný plač trvá naozaj krátko, dokonca nemusí nastať vôbec. A to v prípade, ak sa nechá dotepať pupočník a dieťa začína dýchať pozvoľna a je pri matke, samozrejme. V takom prípade sa začína všetko druhou fázou, uvoľnením, po ktorom už bábätko pokračuje v činnostiach vedúcich k prvému nadojčeniu.
Deväť inštinktívnych fáz po pôrode:
- Popôrodný plač: Ten trvá naozaj krátko, dokonca nemusí nastať vôbec.
- Uvoľnenie: Dieťa prechádza do tejto fázy, keď sa upokojí na matke, prikryté suchou prikrývkou.
- Prebudenie: Dieťa začne vykonávať mierne pohyby hlávkou, môže sa tak stať už tri minúty po narodení.
- Aktivita: Súčasťou tejto fázy je, keď sa dieťa začína plaziť.
- Odpočinok: Medzi fázami aktivít si dieťa občas odpočinie.
- Plazenie k prsníku: Cesta k prsníku za materským mliekom. Dieťa sa odráža nožičkami, až kým sa dostane k bradavke.
- Zoznámenie sa: S matkou, s kým iným. Oblizuje bradavku, skúma prsník rúčkami.
- Satie: Čo si bábätko našlo, to aj využíva. Dieťatko sa prisaje samé a začína sa dojčiť, zhruba hodinu po pôrode.
- Spánok: Po námahe a prvom kontakte zaslúžená odmena. Pre oboch, matku i dieťa. Tým sa zavŕšujú povestné dve prvé zlaté hodiny.
„Medzi matkou a dieťatkom sa posilňuje puto, stimuluje sa vyplavovanie oxytocínu vo vysokých dávkach. Žene oxytocín pomáha na odlúčenie placenty a úspešné zahájenie laktácie. Zdôrazňujú, že prvé nadojčenie dieťatka môže nastať iba vtedy, ak je v kontakte s matkou, pokojné a neplače.“ Plačúce dieťa o prsník nejaví záujem a neprisaje sa. Je teda naozaj dôležité, aby boli novorodené deti v kontakte koža na kožu so svojimi matkami, aby mohla prebehnúť optimálna popôrodná adaptácia a aby sa mohli nadojčiť prvýkrát samé, čo znižuje pravdepodobnosť problémov so správnym prisávaním.
Mýty a Zastarané Výchovné Metódy o Detskom Plači
História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí.
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou vášho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu. Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali rodičov, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že rodičov presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa.
Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní". Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom v vedy zjavné.
A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na tele matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách.
Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa bez pomoci plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by bábätku pomohli. Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nerobí nič zámerne. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má.
Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov alebo naopak nedostatok podnetov či kontaktu je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný, hoci je dôležité ho minimalizovať a naučiť sa mu predchádzať. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku.
V súčasnosti sa zjavné metódy vyplakania transformovali na menej rozoznateľné smery prezentujúce sa ako "spánkové poradenstvo" či metódy ako zlepšiť spánok alebo rešpektujúce prístupy k spánku. Vtedy je unaveným rodičom menej jasné, o čo ide. Tieto prístupy marketingovo hovoria o citlivom prístupe. Presviedčajú rodičov, že deťom vytvárajú dobré spánkové návyky a že pri nich môžu zostať a že nejde o vyplakanie. Ide o maskovanú reklamu, ktorá už nepoužíva slovo vyplakanie či spánkový tréning, ale skôr cieli na pocity únavy, nevyspatia, spánkovú depriváciu, nedostatok pomoci, sociálnu izoláciu, duševné ťažkosti a na recenzie o tom, ako si rodičia po použití "citlivého prístupu" konečne užívajú život s dieťaťom, lebo sa vyspali. Nie vždy tieto prístupy na začiatku odhalia, že sa snažia odstrániť počet dojčení ako nesprávnej spánkovej asociácie či že navrhnú použitie cumlíka či to, že má matka prestať dieťa uspávať na prsníku. Za spánkovým tréningom sa skrývajú zmeny v uspávaní dojčením, počte dojčení, nereagovanie potrieb v čase nočného prebudenia, ale všetko je to označované za jemné a citlivé zmeny. Spánok a zaspávanie nie je zručnosť či schopnosť, ktorú sa deti musia naučiť. Spánok a zaspávanie a uspávanie sú potreby, ktoré sú v detstve úzko napojené na starostlivosť zo strany dospelého človeka.
Ako Utíšiť Plačúce Dieťa: Praktické Tipy a Metódy
Utešovanie dieťatka je vzhľadom na jeho potreby a návyky veľmi individuálne a ťažko nájsť jedno všeobecné riešenie. Neexistuje univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa. Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžete vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
Snažiť sa zostať v pokoji: Áno, vieme, táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná. Niekoľkohodinový detský plač totiž rodičov privádza do zúfalstva, kedy majú doslova chuť vzdať sa rodičovských povinností. Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudete pokojná vy, neutíšite ani svoje dieťatko. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolíšte a prihovárajte sa mu v pokojnom prostredí.
Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom.
Bližší kontakt s maminkou (bonding): Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si vaše dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zvážte kúpu šatky alebo nosiča. Vaša chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budete mať počas dňa voľné ruky. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch. Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné v kombinácii s kontaktom či dojčením využiť pohyb či spev na upokojenie bábätka.
Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.
Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal. Ak si nie ste istá, nechajte si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.
Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.
Správna spánková rutina: Detský plač sa často spája so zaspávaním a spánkom v detskej postieľke. Skvelým pomocníkom je v tomto prípade spánková rutina, vďaka ktorej si dieťatko uvedomí, že je čas ísť spinkať, takže na plač nie je čas! Prezlečenia do pyžamka, uspávanka, kúpeľ, to všetko sú aktivity, ktoré môžu bábätko ukľudniť, zrelaxovať a navodiť mu pocit pokoja.
Starostlivosť o predčasne narodené deti na novorodeneckej klinike
Dôležitosť Nočnej Starostlivosti a Spoločného Spania
Je normálne spať pri svojom bábätku, utišovať ho a dojčiť ho vždy, keď má o dojčenie záujem. Spoločné spanie je spôsobom, akým sa ľudia v histórii starali o svoje deti. Spoločné spanie uľahčuje dojčenie. A dojčenie je praktické, ak bábätko leží vedľa matky, ktorá ho začne dojčiť ešte predtým, než sa obaja úplne prebudia. Napriek tomu ešte stále ľudia vidia ako želateľný cieľ "prespatú noc" či "samostatné zaspávanie".
Výskumník James McKenna poukazuje na tesné prepojenie spánku a dojčenia a nazýva tento komplexný dej "laktospánok". Je normálne nechať bábätko zaspať na prsníku. Je to potreba detí, ktorá pramení z toho, ako veľmi neurologicky nevyspelé sa bábätká rodia a aké dlhé roky sa celý ich organizmus spolieha na reguláciu telom dospelého človeka a pomocou dojčenia. Evolučné nastavenie poukazuje na to, že vzájomný kontakt matky s dieťaťom a dojčenie pri uspávaní a spánku vytvárajú pocit istoty a bezpečia. Toto prináša reguláciu - na hormonálnej, emočnej aj fyzickej úrovni. Matka pri dojčení a spoločnom spaní upokojuje dieťa a dieťa upokojuje matku a spolu tvoria vzájomne prepojený systém. Vzájomná regulácia vytvára vnímavosť a umožňuje rýchlo reagovať a napĺňať potreby.
Vďaka spoločnému spánku a dojčeniu dieťa získava aj počas noci množstvo dôležitých podnetov pre mozog, ktorý rýchlo rastie. Vďaka spoločnému spaniu sa regulujú spánkové cykly, dýchanie, srdcová činnosť, trávenie, využívanie živín a tiež prebudenie. Tým všetkým sa znižuje nielen riziko SIDS, ale riziko problémov so spánkom do budúcnosti. Spoločné spanie učí dieťa, že spánok je bezpečný a príjemný. Nočná starostlivosť je pre deti dôležitá a nočné prebudenia sú súčasť vývinu detí. Môžu mať rôznu frekvenciu, môžu sa meniť či navyšovať. Počet nočných prebudení nemá lineárny vývoj, odráža vysokú mieru rastu mozgu a učenie dieťaťa. Nočnou starostlivosťou robia rodičia niečo mimoriadne dôležité. A aj popri nočnej starostlivosti sa rodičia môžu postarať o vlastný spánok a o zaistiť, aby nedošlo k spánkovej deprivácii. Pri spoločnom spaní nejde o rozmaznávanie.
Kedy Vyhľadať Lekársku Pomoc
Ak vidíte, že niečo nefunguje, máte možnosť vyhľadať odbornú pomoc a skúmať, čo vo vašom prístupe k deťom viete zmeniť. Príčiny nadmerného plaču sú rôzne, no najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť.
Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. V takýchto situáciách navštívte pediatra. Ak máte vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, váš pocit je dôležitý. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu. Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Starostlivosť o Rodičov: Baby Blues a Popôrodná Depresia
Plačúce bábätko spúšťa v dospelom človeku alarm. Zvýši sa tep, človek sa trasie, má pocit, že musí okamžite niečo urobiť. Je tu jedna dôležitá vec: ak cítite, že ste na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby ste sa vydýchali. Dieťa bude v bezpečí a vy získate pár minút na to, aby ste sa upokojili. V žiadnom prípade dieťaťom netraste! Ani „trošku“ zo zúfalstva. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie.
Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou, úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo vám výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie. Keď máte v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžete mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi. To, že je to pre vás náročné, neznamená, že to robíte zle. Ak môžete, obklopte sa ľuďmi, ktorí vám navaria, postrážia dieťatko, vypočujú vás. Nie ste v tom sama, mama.