Detský plač patrí medzi najsilnejšie zvuky, aké dokáže ľudský mozog zachytiť. Nie je to náhoda. Ľudské dieťa sa rodí extrémne nezrelé. Mozog novorodenca je pri narodení vyvinutý približne na 25 % svojej konečnej kapacity. Dieťa nedokáže samo regulovať stres, emócie, telesnú teplotu ani nervový systém. Plač je v tomto období čistou fyziologickou reakciou. Novorodenec ešte nerozlišuje medzi sebou a okolím. S dozrievaním mozgu sa plač diferencuje. Plač batoľaťa je často emočný. Mozog dieťaťa ešte nemá dozretú prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za reguláciu emócií. Plač dieťaťa aktivuje limbický systém rodiča. Preto je plač dieťaťa pre dospelého fyzicky aj psychicky náročný.
Detský plač: prirodzený komunikačný prostriedok
Dieťa neplače preto, že by chcelo manipulovať. Plač v tomto období nie je vedomý ani naučený. Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko nielen komunikáciou, ale dokonca stavom najvyššej pohotovosti. Plačom dieťa dáva na javo svoje potreby. Nemanipuluje. Je normálne reagovať na signály bábätka ešte predtým, než sa rozplače. Je normálne spať pri svojom bábätku, utišovať ho a dojčiť ho vždy, keď má o dojčenie záujem. Spoločné spanie je spôsobom, akým sa ľudia v histórii starali o svoje deti. Spoločné spanie uľahčuje dojčenie. A dojčenie je praktické, ak bábätko leží vedľa matky, ktorá ho začne dojčiť ešte predtým, než sa obaja úplne prebudia. Napriek tomu ešte stále ľudia vidia ako želateľný cieľ "prespatú noc" či "samostatné zaspávanie".
Historické prístupy a moderné mýty o plači
Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu. Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali rodičov, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že rodičov presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky".
Zachráňme planétu Zem - zamorení plastom #plasticpollution
Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní". Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo.
Prečo dieťa plače: identifikácia príčin
"Keď už všetko zlyhalo, prečítaj si návod!" Tak znie známa vtipná rada. K bábätku však nedostanete návod na použitie. Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
- Hlad: Najčastejšou príčinou detského plaču je hlad. Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Novorodenci majú malé bruško a potrebujú sa dojčiť alebo kŕmiť často, aj každé 2-3 hodiny.
- Nepohodlie a plienky: Mokrá alebo špinavá plienka je častým dôvodom nespokojnosti. Jemná a citlivá pokožka bábätka rýchlo reaguje na vlhko.
- Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety.
- Únava: Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými.
- Bolesť bruška: Kolika patrí medzi najčastejšie dôvody plaču v prvých mesiacoch. Prejavuje sa nafukovaním bruška, kŕčmi a intenzívnym plačom. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia.
Svalové napätie a hypertonus
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín či zovretie ručičiek v päsť - to všetko môže byť spojené s neutíchajúcim plačom. Príčinou môže byť detský reflux alebo dráždenie brušnej steny. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku.
Nočný des a nečakané bolesti
Nočný des, odborne nazývaný pavor nocturnus, je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie vyskytuje u detí v predškolskom veku. Počas záchvatu dieťa často kričí, plače a môže byť dezorientované. Typické je, že dieťa nereaguje na pokusy o upokojenie a nevie, čo sa deje. Okrem spánkových porúch však za plačom môže stáť aj skrytá fyzická bolesť, napríklad vlas obmotaný okolo prsta. Vlas, ktorý sa dostane do záhybov drobnej detskej nôžky, môže postupne až natoľko "škrtiť" prst, že sa rozvinie do veľkého nebezpečenstva.
Ako reagovať a upokojiť dieťa
Dôležité je v prvom rade rozlíšiť, či ide len o akúsi náročnejšiu vývojovú fázu, alebo sa za častým plačom vášho dieťatka môže skrývať nejaká iná príčina. Ak si nie ste istí, či je plač vášho dieťatka primeraný alebo je už naozaj až príliš, určite stojí za to poradiť sa s vaším detským lekárom, prípadne aj psychológom.
- Váš psychický stav: Deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na energiu rodičov, hlavne matky. Ak je matka vnútorne nepokojná, nervózna a pod stresom, ovplyvňuje to aj nervový systém dieťaťa.
- Potvrďte pocity: Terapeutka Dr. Shelli Dry hovorí: „Najlepšia vec, akú rodičia môžu urobiť v prípade vysoko citlivého alebo empatického dieťaťa je naučiť ho, že je v poriadku cítiť sa smutným a pomôcť mu potvrdiť jeho pocity.“
- Fyzický kontakt a pohyb: Nosenie nie je technika na zastavenie plaču, je to prejav blízkosti. Keď nič nezaberá, skúste kolísať dieťatko v náručí, v kočíku, alebo sa s ním posaďte do hojdacieho kresla. Potľapkávajte dieťatko jemne po chrbátiku, čím sa uvoľní vzduchová bublina zo žalúdka.
Význam blízkosti a laktospánku
Výskumník James McKenna poukazuje na tesné prepojenie spánku a dojčenia a nazýva tento komplexný dej "laktospánok". Je normálne nechať bábätko zaspať na prsníku. Je to potreba detí, ktorá pramení z toho, ako veľmi neurologicky nevyspelé sa bábätká rodia a aké dlhé roky sa celý ich organizmus spolieha na reguláciu telom dospelého človeka a pomocou dojčenia. Evolučné nastavenie poukazuje na to, že vzájomný kontakt matky s dieťaťom a dojčenie pri uspávaní a spánku vytvárajú pocit istoty a bezpečia. Toto prináša reguláciu na hormonálnej, emočnej aj fyzickej úrovni. Matka pri dojčení a spoločnom spaní upokojuje dieťa a dieťa upokojuje matku a spolu tvoria vzájomne prepojený systém. Vďaka spoločnému spánku sa regulujú spánkové cykly, dýchanie, srdcová činnosť, trávenie, využívanie živín a tiež prebudenie. Tým všetkým sa znižuje nielen riziko SIDS, ale riziko problémov so spánkom do budúcnosti. Spoločné spanie učí dieťa, že spánok je bezpečný a príjemný. Nočná starostlivosť je pre deti dôležitá a nočné prebudenia sú súčasť vývinu detí.
tags: #preco #dieta #place #u #mami