Hra predstavuje pre deti prirodzený a nevyhnutný spôsob, akým spoznávajú svet. Z psychologického a pedagogického hľadiska je hra oveľa viac než len zábava - je to kľúčový prostriedok pre komplexný rozvoj kognitívnych, sociálnych, emocionálnych, telesných a estetických funkcií osobnosti dieťaťa. V predškolskom veku je hra hlavnou činnosťou, prostredníctvom ktorej si dieťa formuje svoj postoj k realite a získava základné vedomosti o fungovaní sveta.
Korene symbolickej hry
Symbolická hra sa začína objavovať už v prvom roku života a postupne sa rozvíja až do komplexných scénok a príbehov v predškolskom veku. V prvom roku života sa hra dieťaťa sústreďuje najmä na zmyslové objavovanie - skúma predmety rukami, ústami, búcha nimi o seba. Okolo 8. až 12. mesiaca si však môžeme všimnúť prvé náznaky symbolickej hry. Príkladom je, keď dieťa vezme prázdny pohárik a tvári sa, že z neho pije, alebo keď si priloží telefón k uchu a vydá zvuk, ktorý pripomína rozhovor.
Okolo 12. - 18. mesiaca sa symbolická hra rozširuje - dieťa začne predstierať celé činnosti, ktoré vidí v každodennom živote. Napríklad vezme lyžičku a „nakŕmi“ bábiku alebo plyšového medvedíka. Od 18. mesiaca si deti začínajú uvedomovať, že predmety môžu zastupovať iné veci (napríklad kartónová krabica sa premení na domček). V tomto období sa symbolická hra stáva čoraz komplexnejšou. Dieťa už nezačína len predstierať jednoduché činnosti, ale prepája viacero aktivít do jednej hry.
Význam rolovej hry
Dôležitým krokom je aj začiatok rolovej hry, ktorá je pokročilejšou formou symbolickej hry. Dieťa už nezačína len predstierať činnosti, ale preberá aj rôzne rolové identity - môže byť lekárom, učiteľkou, rodičom či predavačom v obchode. Deti, ktoré sa dokážu dlho hrať v symbolickej hre, si prirodzene trénujú schopnosť sústrediť sa na úlohy a riadiť svoje správanie. Keď napríklad predstierajú, že sú učiteľmi a usmerňujú svoje „žiakov“ (plyšové hračky), učia sa ovládať svoje emócie a dodržiavať pravidlá, ktoré si sami stanovili. Symbolická hra pomáha deťom uvažovať o situáciách a hľadať riešenia problémov.
Ako podporiť detskú hru
Deti si prirodzene nachádzajú svoje vlastné spôsoby hry, ak majú na to dostatok času a priestoru. Nemusíme ich neustále usmerňovať ani im hovoriť, ako sa majú hrať. Drahé hračky s množstvom funkcií často obmedzujú detskú kreativitu, pretože presne určujú, ako sa majú používať. Naopak, jednoduché predmety, ako drevené kocky, kuchynské náradie či prázdne krabičky, dávajú deťom priestor na vymýšľanie vlastných príbehov. Kartónová krabica sa môže stať domčekom, autíčkom alebo raketou.
Je dôležité, aby sme dieťa nevyrušovali otázkami v momente, keď je plne ponorené do hry. Pre malé dieťa je náročné odpovedať na otázku a zároveň pokračovať v hre - potrebuje presunúť svoju pozornosť, čo môže narušiť jeho sústredenie. Ak máme potrebu reagovať, lepšie je použiť jednoduchú oznamovaciu vetu: „Vidím, že staviaš vysokú vežu“.
Najdôležitejšia rodičovská stratégia | Becky Kennedy | TED
Pedagogické delenie hier
Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín: tvorivé hry a hry s pravidlami.
Tvorivé hry
Tvorivé hry zahŕňajú námetové, dramatizujúce a konštruktívne hry. Námetové hry sú hry na niekoho alebo na niečo, kde deti zobrazujú činnosti zo života dospelých. Dramatizujúce hry zobrazujú námety obľúbených rozprávok a poviedok, čo prispieva k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti. Konštruktívne hry využívajú stavebnice rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých a v rámci týchto hier sú deti schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní.
Hry s pravidlami
Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru. Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa, pričom zahŕňajú základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie a udržiavanie rovnováhy. Didaktické hry majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť.
Vývojové etapy hry
Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hoci sú jednotlivé etapy vývoja hier u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú:
- Etapa manipulácie: Po narodení dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou.
- Etapa individuálnej hry: U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním s predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom.
- Etapa párových hier: U trojročných až štvorročných detí sa činnosti čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti sa najradšej hrajú samy, nemajú záujem o hru v kolektíve, no začínajú vnímať a napodobňovať iné deti.
- Etapa spoločnej (skupinovej) hry: Medzi piatym a šiestym rokom sa hra mení zo skupinovej na kolektívnu. Deti sa učia spolupracovať, chápu základné pravidlá, rozvíja sa u nich empatia a schopnosť tímovej spolupráce.
- Etapa hier v exteriéri: Medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa dochádza k zmene hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri.
Voľná hra ako okno do detského sveta
Voľná hra sa vyznačuje tým, že si pri nej dieťa samo vyberá námet, zámer, hračky i partnera na hranie. Je to prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dohľadu dospelých, majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali. Štúdie potvrdzujú, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie.
Deti, ktoré sa vo veľkej miere zapájali do voľných hier, mali v neskoršom veku zvýšenú vlastnú iniciatívu, aktivitu, samostatnosť a sebareguláciu. Tieto zistenia sú v súlade so zisteniami odborníkov, ktorí skúmajú výhody hry v ľudskom živote. Učiteľky v materských školách majú počas voľnej hry možnosť pozorovať správanie detí, uvedomiť si, kto hrá v kolektíve akú úlohu a akú zastáva pozíciu, pričom do hry zasahujú len vtedy, ak je to nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti či predchádzania agresii.
Hra a práca: Dva základné prostriedky výchovy
Hoci je hra hlavnou činnosťou dieťaťa, je dôležité spomenúť aj význam práce. Obsahom práce detí predškolského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom.
Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce a upevňuje svoje sebavedomie. Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky a rozvíjať samostatnosť. Každá pracovná činnosť, ktorá má vychovávať a vzdelávať, by mala byť výchovná a poučná, motivovaná a zmysluplná, prirodzená a primeraná veku dieťaťa vzhľadom na jeho vekové a individuálne vlastnosti.
Historické a filozofické súvislosti
Význam hry pre vývin dieťaťa si uvedomovali myslitelia už v období antického staroveku. Platón odporúčal, aby sa deti vo veku 3 až 7 rokov učili hrať, tancovať a spievať, pričom upozornil na pedagogickú hodnotu hry. Jeho žiak Aristoteles tvrdil, že deti potrebujú pohyb a hru, a odporúčal, aby v hrách napodobňovali rôzne práce, ktorými sa budú v dospelosti zaoberať.
Významný pedagóg J. Á. Komenský vo svojom diele Informatórium školy materskej zdôrazňoval, že vyučovanie má byť samo osebe milé a príjemné, prirovnával ho k ozajstnej hre a potešeniu ducha. Pripomínal dôležitosť telesnej kultúry a do popredia dával pohybové hry, pričom zdôrazňoval, aby sa deti hrali spoločne, naháňali a žartovali. Neskôr sa hre venovali myslitelia ako J. J. Rousseau, F. Froebel a F. Schiller, pričom profesor filozofie K. Groos v 19. a 20. storočí priniesol pohľad na hru ako na formu sebautvárania a nácviku životne dôležitých činností.
Podmienky detskej hry
Dieťa potrebuje pre hru vhodné podmienky a prostredie. Vplýva naň istotne aj celková nálada a ovzdušie, panujúce v tej chvíli v rodine. Asi ťažšie sa dokáže hrať, keď vo vedľajšej miestnosti sa rodičia hádajú a kričia na seba alebo na dieťa. Dieťa sa stáva neistým a vystrašeným a to sa odráža aj v jeho hre. Takisto môže naň vplývať nepriaznivo, ak má k dispozícii priveľa hračiek, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť.
Je tiež dôležité dbať na bezpečnosť. Ak vyberáte hračky, na prvom mieste ide o zdravie a bezpečie, preto by sa deti mali hrať len s takými výrobkami, ktoré prešli prísnymi predpísanými testami v akreditovaných laboratóriách a musia spĺňať všetky požiadavky kladené na pridelenie certifikátu CE. Hra je neoddeliteľnou súčasťou detstva a zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom rozvoji osobnosti dieťaťa, pričom tento proces je dynamický, fascinujúci a pre budúcnosť dieťaťa absolútne nenahraditeľný.
tags: #hra #a #jej #vyznam #pre #dieta