Budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom je proces, ktorý trvá celý život. Každá vývojová etapa prináša špecifické nároky, výzvy a možnosti, ako formovať osobnosť dieťaťa. Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokoch vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život.
Základný kameň: Prvé roky života a kontinuálna starostlivosť
Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená a prístupná. Dnes už vieme, že ľudský mozog sa významne vyvíja aj po narodení, pričom náš vzťah s rodičmi a spôsob pripútania v detstve tvoria základný kameň psychologického profilu.
V okamihu narodenia je na nás dieťa úplne závislé. To znamená, že nemajú voči sebe rovnakú pozíciu, ako napríklad dvaja dospelí. Hierarchia ale neznamená, že by vzťah nebol rovnocenný. Ak hierarchiu nerešpektujeme a dáme dieťaťu do rúk väčšiu právomoc, než na akú v tej chvíli má, necháme ho rozhodovať aj o veciach, ktoré mu neprináležia, bude protivné, zlostné a nespokojné, pretože cíti, že sme naň naložili viac, než jeho pozícii prináleží. Rodič totiž zo svojej pozície vidí oveľa viac súvislostí než dieťa.
Rola otca: Od nenahraditeľnej opory po identifikačný vzor
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, často vznikajú prvé vážnejšie nezhody. Matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa a otec sa môže cítiť byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli a boli jej oporou.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Ak otec chýba alebo sa o ňom buduje negatívny obraz, dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať, zatiaľ čo dcéra potrebuje vzor otca ako svoju prvú platonickú lásku, aby vedela, že ju najbližší zástupca mužov má rád takú, aká je.
Komunikácia a zvládanie zlyhaní
Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania či hádky, je potrebné uvedomovať si to a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Dieťa si nesmie myslieť, že dôvodom maminej či tatovej zlej nálady je ono samotné. Po hádke rodičov potrebuje dieťa vidieť, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok a že konflikty sa dajú riešiť. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť.
Úprimná komunikácia a vzájomné spoločné prežívanie vytvára medzi partnermi dôveru, ktorá je hlavným symbolom stability vzťahu. Ak sa partneri medzi sebou nerozprávajú a zatajujú informácie, ich vzťah sa blíži skôr ku koncu. Pre kvalitnú komunikáciu si musíme v rodinách vytvárať priestor a čas, urobiť si z tejto činnosti rituál.
Puberta: Dávanie koreňov a krídiel
Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. V tomto období je dôležité vytvoriť u dieťaťa pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti a sociálnu pozíciu.
Rodičia majú tendenciu neustále rozprávať a dávať rady, no dospievajúce dieťa niekedy nepotrebuje ponaučenia, ale len niekoho, kto ho vypočuje. Ak chcete mať v tomto smere úspech, musíte byť pripravení počuť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú, bez toho, aby malo dieťa z rozhovoru pocit, že sa previnilo. Aj v puberte však treba dbať na dodržiavanie hraníc. Dôležité je postupné rozširovanie týchto hraníc podľa zrelosti a vyspelosti dieťaťa.
Špecifické situácie a rodinné prostredie
Výchova nie je len o rodičoch, ale aj o širšom rodinnom prostredí. Starí rodičia sa často chcú aktívne podieľať na výchove vnúčat. Je však dôležité, aby nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali, ale nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je otvorená komunikácia o možnostiach a očakávaniach oboch strán.
Čo sa týka súrodencov, každý z nich je iný - jeden je vnímavý, druhý zdatný. Rodičia by sa mali vyvarovať porovnávaniu detí, pretože práve rivalita a žiarlivosť môžu narušiť zdravý vývin. Pri rozvode či rozpade rodiny je kľúčové, aby rodičia svoje rozhodnutia spracovali zrelo a fungovali na rodičovskej rovine tak, aby všetky kroky robili v prospech a záujme dieťaťa.
Psychologický profil a sebapoznanie
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu. Sebapoznanie je pre rodičov veľmi dôležité - mali by vedieť, čo chcú vo svojom živote zmeniť a aké sú ich vlastné limity. Ak je rodič vyčerpaný a nešťastný, odrazí sa to aj na dieťati. Preto je nevyhnutné, aby si aj rodičia dopriali oddych a relax.
Budovanie zdravého vzťahu s dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a vedomé úsilie. Pamätajte, že nemusíte byť dokonalí, stačí byť prítomní a milujúci. Deti kopírujú správanie svojich rodičov aj bez toho, aby si to rodičia všimli, preto je najlepším výchovným nástrojom váš osobný príklad. Bez ohľadu na to, aké sú moderné trendy, základné hodnoty ako úcta, vernosť a otvorená komunikácia zostávajú nemenné.
tags: #idealny #vztah #rodic #dieta #podla #veku