Vzdelávací systém na Slovensku prechádza neustálym vývojom a prispôsobuje sa meniacim sa potrebám detí, žiakov a mládeže. V centre tohto úsilia stoja koncepty integrácie a individualizácie, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách - od inovatívnych pedagogických prístupov až po komplexné systémy podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento článok sa venuje hlbšiemu pochopeniu toho, čo znamená integrované vzdelávanie a akú rolu v ňom zohrávajú individuálne plány, pričom čerpá z aktuálnych poznatkov a skúseností z praxe.
Inovatívny prístup k vzdelávaniu: Integrované tematické vyučovanie (ITV)
Školy, ktoré uplatňujú model Integrovaného tematického vyučovania (ITV), si získavajú čoraz väčšiu pozornosť rodičov, ktorí hľadajú pre svoje deti progresívny a na žiaka orientovaný prístup k vzdelávaniu. Tento inovatívny vzdelávací model, ktorý vznikol v USA vďaka práci Susan Kovalik v spolupráci s Karen Olsen, je označovaný ako vzdelávanie pre 21. storočie. Teoretikmi je Integrované tematické vyučovanie označované ako na žiaka orientované, humanistické a skúsenostné vzdelávanie.
Na Slovensku je tento spôsob učenia zastrešovaný Asociáciou Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK), ktorá od roku 1992 vzdeláva pedagógov, študentov vysokých škôl a pracovníkov s deťmi a mládežou v inovačných edukačných programoch. ASK odborne garantuje zavádzanie inovačného edukačného programu Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie (VEU/ITV), ktorý je overený Štátnym pedagogickým ústavom a akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Okrem toho Asociácia Susan Kovalikovej aktívne spolupracuje s domácimi a zahraničnými vzdelávacími inštitúciami v oblasti inovácií vzdelávania, čím prispieva k neustálemu rozvoju pedagogických metód. Táto neustála spolupráca a adaptácia zaisťuje, že model ITV zostáva relevantný a efektívny v meniacom sa vzdelávacom prostredí.
Princípy Integrovaného tematického vyučovania: Pohľad do fungovania mozgu a optimálneho učenia
Základné princípy Integrovaného tematického vyučovania (ITV) sa opierajú o hlboké poznatky z výskumov mozgu, ktoré delia jeho funkcie do troch úrovní: mozgový kmeň, limbický systém a mozgová kôra. Tieto úrovne nie sú statické, ale mozog pri svojej činnosti "prepína" medzi nimi, čo má zásadný vplyv na proces učenia.
Mozgový kmeň: Táto vývojovo najstaršia štruktúra, prítomná aj u živočíchov, je zodpovedná za základné, často inštinktívne reakcie typu „útok - útek“. V situáciách ohrozenia života umožňuje rýchle, nepremyslené reakcie, ktoré sú v bežných sociálnych interakciách často nevhodné. Pre efektívne učenie je nevyhnutné, aby toto "úrovňové prepínanie" nastalo a vytvorili sa podmienky pre vyššie formy spracovania informácií, nakoľko stresové prostredie aktivuje práve túto časť mozgu, čo bráni vyšším kognitívnym funkciám.
Limbický systém: Táto úroveň myslenia je spojená s pocitmi a emóciami. Hoci schopnosť cítiť je pre ľudskú existenciu a sociálne interakcie zásadná, emocionálna nestabilita alebo neuspokojené základné potreby nie sú ideálnym východiskovým bodom pre efektívne učenie. Vedci ju označujú ako "prestupnú stanicu", kde by mal učiteľ viesť žiaka k "prepnutiu" do vyššej úrovne spracovania informácií, čím sa zabezpečí, že emócie nebudú prekážať učebnému procesu. Učiteľ v tomto prípade pôsobí ako sprievodca, ktorý pomáha žiakovi zvládnuť emocionálne výkyvy a sústrediť sa na učenie.
Mozgová kôra: Najmladšia a najpomalšia časť mozgu, kde dochádza k dlhodobému ukladaniu informácií a k rozvoju komplexného myslenia. Efektívne učenie sa uskutočňuje výlučne v bezpečnom prostredí, ktoré je fyzicky, fyziologicky a sociálne podnetné. Ideálne je, keď učiteľ dokáže pracovať so žiakmi rôznymi spôsobmi a zároveň vytvára v triede príjemnú atmosféru a buduje dobré vzťahy. Kľúčom k úspešnému učeniu v ITV je práve schopnosť učiteľa vytvárať takéto prostredie, ktoré podporuje aktivitu mozgovej kôry. V Integrovanom tematickom vyučovaní je zásadná zmena oproti tradičnému vyučovaniu v tom, že príprava kurikula je plne v rukách učiteľa, ktorý nepracuje len s učebnicou, ale integruje poznatky z rôznych zdrojov a predmetov. Týmto spôsobom sa vytvára bohatší a komplexnejší vzdelávací zážitok, ktorý rešpektuje prirodzené fungovanie mozgu.
Charakteristika mozgovo-súhlasného prostredia v ITV a jeho praktické aspekty
Účinnosť modelu Integrovaného tematického vyučovania (ITV) je založená na ôsmich vzájomne prepojených zložkách "mozgovo súhlasného prostredia", ktoré sú navrhnuté tak, aby maximalizovali potenciál mozgu pre učenie. V rámci ITV sa vyčleňujú dlhšie vyučovacie bloky, ktoré trvajú približne 90 minút. V týchto blokoch sa striedajú rôzne činnosti a kombinuje sa učenie s telesným pohybom, aby sa dodržala psychohygiena a dosiahol sa optimálny efekt. Tieto dlhšie vyučovacie bloky umožňujú hlbšie ponorenie sa do témy, na rozdiel od klasických 45-minútových hodín. Okrem toho je dôležité vytvorenie optimálneho vonkajšieho prostredia školskej triedy tak, aby odrážalo tému, ktorú sa žiaci učia. Takéto prostredie vizuálne podporuje učenie a udržuje záujem detí.
Vaše dieťa sa v takomto prostredí pravdepodobne stretne s nasledujúcimi aspektmi, ktoré prispievajú k efektívnejšiemu a príjemnejšiemu vzdelávaniu:
- Dlhšie vyučovacie bloky: Ako už bolo spomenuté, klasické 45-minútové hodiny sú nahradené dlhšími blokmi, čo umožňuje hlbšie ponorenie sa do témy a komplexnejšie spracovanie učiva.
- Prepojenie predmetov: Obsah jednotlivých predmetov sa tematicky prepája, čím sa vytvára komplexnejší obraz o učive a žiaci vidia súvislosti medzi rôznymi oblasťami poznania.
- Menší počet detí v triede: Tento faktor často prispieva k individuálnejšiemu prístupu, keďže učiteľ má viac času a priestoru venovať sa potrebám každého žiaka.
- Menej domácich úloh a viac tvorivosti: Dôraz sa kladie na rozvoj kreativity a samostatného myslenia namiesto memorovania, čo podporuje hlbšie pochopenie a trvalejšie vedomosti.
- Dohodnuté pravidlá spolunažívania: Trieda má jasne stanovené pravidlá, ktoré podporujú pozitívnu klímu, vzájomný rešpekt a zodpovednosť.
- Ranné stretnutia v kruhu: Každé ráno sa deti s učiteľom stretnú v kruhu, aby sa porozprávali o zážitkoch alebo problémoch, čím sa buduje otvorená komunikácia a dôvera medzi žiakmi a učiteľom.
- Pozitívne nástroje na zvládanie situácií: Využívajú sa postupy a "recepty" na pozitívne zvládnutie bežných situácií v triede, čo deťom pomáha pochopiť a predvídať následky svojho konania a predchádzať konfliktom, rozvíjajúc ich sociálne a emocionálne zručnosti.
Integrované kurikulum vo vzdelávaní | Výzvy a príležitosti pre učiteľov
Školská integrácia a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP): Všeobecné princípy
Výchova a vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je pre rodičov často náročné a vyžaduje si osobitnú starostlivosť, pozornosť a trpezlivosť. Školská integrácia (školské začlenenie) znamená výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach určených pre žiakov bez špeciálnych potrieb. Cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti a kvalitné vzdelávanie pre všetky deti, pričom sa zohľadňujú ich individuálne potreby.
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Vaše dieťa sa radí medzi deti so ŠVVP, ak má niektoré z nasledovných problémov: mentálne, sluchové, zrakové, telesné postihnutie, trpí dlhodobým telesným ochorením, má narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia, pozornosti alebo správania, je hluchoslepé, diagnostikovali mu autizmus alebo inú závažnú vývinovú poruchu, prípadne trpí viacnásobným postihnutím. Deti so ŠVVP sú aj tie s nadaním alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Celá situácia okolo týchto detí nie je úplne jednoduchá. Veľa rodičov, u ktorých dieťaťa sa objavila napr. spomínaná porucha učenia, išli na odporúčania pedagóga ZŠ na špeciálne vyšetrenie, aby sa problém ich dieťaťa pomenoval a aby následne dostali „papier“. Ideálne papier, ktorý by obsahoval presné a jasne definované postupy, ako s dieťatkom v škole má pracovať pedagóg, ako ho môžu podporiť rodičia v domácej príprave a ako by sa malo postupovať pri skúšaní a hodnotení dieťaťa. Toto ešte stále neznamená, že dieťa je integrované, ale je to prvý krok k porozumeniu a riešeniu jeho potrieb. Integrovaní aj bežní žiaci sa musia učiť spolu komunikovať, rešpektovať sa, navzájom sa podporovať, povzbudzovať a pomáhať si. To je celý zmysel integrácie!
Legislatívny rámec a prax školskej integrácie na Slovensku
Legislatívny rámec integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) na Slovensku je definovaný viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré stanovujú práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch jasne stanovuje, že pedagogický a odborný zamestnanec je povinný rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa s ohľadom na jeho možnosti. Argumenty škôl, že sa nemusia riadiť odporúčaniami poradní, sú omylom. Škola sa viaže zákonom, ktorý je nadradený akýmkoľvek odporúčaniam a povinnosťou školy je zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v súlade s jeho zdravotným stavom. Riaditeľ školy je povinný prijať a vzdelávať dieťa so ŠVVP a zároveň musí zabezpečiť na to vhodné podmienky. Ak to nie je možné, alebo ak integrácia nie je v prospech žiaka či jeho spolužiakov, môže navrhnúť inú formu vzdelávania, napríklad špeciálnu školu alebo triedu.
Rodič je zároveň viazaný zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý mu ukladá povinnosť chrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť mu všestranný rozvoj. Nerešpektovanie odporúčaní na voľbu formy vzdelávania môže viesť k rozporu s týmto zákonom. Vo vyhrotených situáciách, keď ani jedna strana nechce ustúpiť, o ďalšom vzdelávaní dieťaťa môže rozhodnúť súd. O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré je vydané na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Zákonný zástupca má povinnosť informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh vzdelávania.
Dôležitým legislatívnym aspektom je, že od septembra 2015 nie je počet integrovaných žiakov v triede obmedzený. Kedysi to boli maximálne traja žiaci a na každého integrovaného žiaka sa znížil celkový počet žiakov v triede. Toto už neplatí a môže sa stať, že v triede je aj osem integrovaných žiakov pri celkovom plnom počte detí (napríklad pre prvý ročník 22, druhý až štvrtý ročník 25 a pre druhý stupeň 29 žiakov). Nikto nemusí byť odborník, aby pochopil, že za týchto podmienok je individuálny prístup na základe vytvoreného individuálneho plánu číročistou ilúziou. Podľa niektorých názorov ani celkové zníženie počtu žiakov na triedu neumožňuje, pri našom typickom frontálnom vyučovaní, individualizovať vzdelávanie.
Príkladom extrémnej situácie je trieda s 14 žiakmi, z ktorých 8 je integrovaných s rôznymi diagnózami: 1 s ľahkou mentálnou retardáciou, 1 so stredne ťažkou mentálnou retardáciou, 1 je nedoslýchavý, 1 s tzv. praktickou hluchotou, 1 s narušenou komunikačnou schopnosťou a 3 s ADHD (porucha pozornosti). Takáto situácia je nepriaznivá pre tzv. intaktné deti, deti so ŠVVP, ani pre učiteľov, čo vedie k frustrácii a odporu k učeniu pre všetkých zúčastnených. Obávame sa, že to nie je nejaký výnimočný prípad, ale celkom bežná situácia.
Školstvo smeruje k ešte väčšej inklúzii, kde sa plánuje integrovať všetky deti s ľahkou mentálnou retardáciou do bežných škôl. Predpokladá sa, že detí so ŠVVP bude stále viac v dôsledku viacerých faktorov. Medzi ne patria: znečistenie životného prostredia, zlý životný štýl, zvyšujúci sa vek rodičov prináša do hry slabú fyzickú kondíciu, čo sa často podpíše pod nechcené genetické mutácie, nepriaznivý priebeh tehotenstva, komplikácie počas pôrodu. Nezanedbateľný je, paradoxne, pokrok medicíny, keď sa zachránia rizikové tehotenstvá a patologickí novorodenci, ktorí by v minulosti nemali šancu. Za rizikový faktor sa považuje aj umelé oplodnenie. Nemalý vplyv majú rôzne civilizačné vynálezy, ktoré obmedzujú prirodzený pohyb dieťaťa v ranom a predškolskom veku.
Napriek týmto výzvam sa zatiaľ nedarí naplno implementovať efektívne riešenia. Zatiaľ sa vyčerpávame bojmi medzi zúčastnenými skupinami: deti, rodičia, učitelia, poradenskí pracovníci, školskí špeciálni pedagógovia a psychológovia. Všetci hľadáme vinníka, kto môže za kumulujúce sa problémy. Všetci by chceli, aby tí druhí urobili viac. Rodičia si zanadávajú na sociálnych sieťach, učitelia v zborovniach a všetci čakáme. Sme unavení, aby sme iniciovali zmenu, sme bez motivácie, bez časovej kapacity, čakáme na vodcu zmeny, zatiaľ čo naše deti nadobúdajú odpor k učeniu.
Individuálny vzdelávací plán (IVP) pre žiakov so ŠVVP
Pre žiakov, ktorí nie sú v stave postupovať rovnako ako ostatní, sa vypracúva individuálny vzdelávací plán (IVP). Tento plán je kľúčový pre úspešnú integráciu a prispôsobenie vzdelávania špecifickým potrebám dieťaťa. IVP upravuje výchovno-vzdelávací proces, konkrétne úpravu prostredia triedy, učebných postupov čiže využívaných metód, obsahu čiže učebných osnov a plánov a množstva jednotlivých úloh, cvičení. Malo by sa v ňom nachádzať aj špecifikovanie špeciálnych kompenzačných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok, personálne zabezpečenie (asistent, špeciálny pedagóg, logopéd atď.) a tiež postup pri hodnotení žiaka.
IVP sa robí na školský rok a má vystihovať v danom predmete to podstatné, čo je pre žiaka dôležité. To najlepšie vie jeho učiteľ, ktorý žiaka pozná. Takýto IVP plán má každý integrovaný žiak bez ohľadu na to, či sa jedná o žiaka s poruchami učenia alebo o žiaka s mentálnym postihom. Povinne IVP plán robia učitelia matematiky a slovenského jazyka. V ostatných predmetoch len vtedy, ak to učiteľ považuje za potrebné. V týchto predmetoch iba primerane prispôsobí obsah vyučovania možnostiam žiaka. Jeho postihnutie vždy zohľadňuje pri vyučovaní - pri výklade napr. robí iba časť poznámok, pri skúšaní požaduje iba minimum vedomostí, primerané diktáty, previerky, zadáva mu primeranú domácu úlohu a pod. Učiteľ nikdy neznižuje dôstojnosť žiaka, naopak snaží sa ho povzbudzovať a pozitívne motivovať. Počas roka sa IVP plán môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka. Na konci školského roka učiteľ IVP plán písomne vyhodnotí, zhodnotí, čo sa podarilo splniť, prípadne čo sa nepodarilo a prečo. Je na rodičovi, aby si ustriehol, ako sa podarilo pretaviť výsledky vyšetrení do vyučovacieho procesu.
Na SOŠ drevárskej máme spolu 245 žiakov, z toho počtu je 32 žiakov integrovaných /začlenených/. S poruchami učenia 20 žiakov a 12 žiakov s mentálnym postihom. Uvedomujeme si, že iba individuálny prístup a IVV plán prispôsobený každému takémuto žiakovi môže zlepšiť ich vzdelávacie výsledky, ich prístup k škole a k plneniu si školských povinností. Aj integrovaní žiaci potrebujú zažiť pocit úspechu a radosti z výsledkov svojej práce. To je možné iba vtedy, ak sa škola prispôsobí ich možnostiam a schopnostiam a učivo sa v ich IVV plánoch zmení tak, aby boli schopní ho zvládnuť.
Integrované kurikulum vo vzdelávaní | Výzvy a príležitosti pre učiteľov
Výzvy a praktické skúsenosti s integráciou žiakov so ŠVVP
Chýba znalosť a pripravenosť pedagógov a vychovávateľov, často dochádza k neakceptovaniu toho, že dieťa má problémy, ktoré sú mimo jeho vôľovej kontroly. Poruchy pozornosti, na rozdiel od viditeľných postihnutí, nie sú na prvý pohľad zjavné, čo môže viesť k nesprávnym interpretáciám správania dieťaťa ako nedisciplinovanosti či neposlušnosti. To, čo vidíme, je nedisciplinované, roztržité, impulzívne, neporiadne, nedôsledné, podráždené, konfliktné až agresívne dieťa. Hoci nesprávne výchovné postupy môžu prispieť k rozvoju problémov, je dôležité rozlišovať ich od diagnóz súvisiacich s fungovaním centrálnej nervovej sústavy.
Čiastočnú pravdu majú aj tí, ktorí hovoria, že to je výchovou. Áno, takýto výsledok sa dá dosiahnuť aj nesprávnymi výchovnými postupmi. Často táto úvaha zvedie „diagnostikov“ od katedry, ktorí presne vedia, čo je vo veci. Vyčerpávajúca starostlivosť o dieťa so ŠVVP, ktorá sa často ťahá už od počatia, kladie zvýšené nároky na partnerov a ich vzťahy. Ich vzťah proste túto záťaž nemusí uniesť. Preto apelujeme na zamestnancov školských inštitúcií a rodičov zdravých detí, ak neviete pomôcť, neublížte.
Existujú však aj negatívne prístupy, kde učitelia odmietajú rešpektovať vyšetrenia psychológov a považujú poruchy za "novodobé výmysly". Opakovane sa stretávam s názormi učiteľov, že oni čítať vyšetrenia nejakých psychológov nebudú a nemusia. Všetky poruchy sú sprostosti a novodobé výmysly. Deti kedysi poruchy nemali a dobre bolo. Deti sú a vždy boli iba tie šikovné a hlúpe, resp. vychované a nevychované. Prosím vás, aké tam poruchy! Tento pohľad ignoruje pokroky v diagnostike a pochopení neurovývinových porúch.
Na prvý pohľad sa zdá integrácia jednoduchá, ale ,,odborníci,, na integráciu vzdelávanie týchto žiakov tak skomplikovali, že v školách je z integrácie jeden veľký chaos a všetko sa zakrýva iba množstvom papierov. Hlavne pri integrácii žiakov s mentálnym postihom. Mnohokrát nie je na prvom mieste dieťa. Dôležitý je aj normatív na integrovaného žiaka, lebo má z neho prospech škola a prehnaná byrokracia okolo integrácie - v tej sa zase vyžívajú rôzne kontroly. A školy často integrujú, aby mali viac peňazí, píšu a papierujú, aby uspokojili kontroly. A kde je integrovaný žiak - často /nie vždy a v každej škole/ sedí bokom v poslednej lavici, je tam za hlupáka, rodičia sú nešťastní, dieťa je nešťastné, málokedy sa mu niekto povenuje, školu nenávidí, zažíva v nej iba pocit hanby, neúspechu, poníženia a samozrejme v nej často chýba. A učitelia - robia čo sa dá a snažia sa v tomto zmätku nejako zorientovať.
Predstavy tých, ktorí tvorili legislatívu k integrácii, sú veľmi často nereálne a neuskutočniteľné. Preto učitelia v školách musia experimentovať a prispôsobovať integráciu reálnemu životu v škole a potrebám žiakov. Predovšetkým - neodporúča sa integrovať v bežnej triede dieťa s mentálnym postihnutím, lebo to spôsobuje neriešiteľné problémy pri organizácii vyučovania v danej triede. To sa dočítate v legislatíve aj v odporúčaní štátnej školskej inšpekcie. Ale čo potom s takými žiakmi, keď ich reálne v škole máme? Jednoducho ich začleniť musíme a vtedy začnú spomínané problémy s organizáciou vyučovania. Takýto žiak alebo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl. Čiže iné osnovy, iné predmety, iná časová dotácia na predmety, iné učebnice, niektoré predmety vôbec nemajú. Toto všetko zvládnuť nie že je ťažké, ale sa to jednoducho nedá!
Ďalším problémom je, že o integrácii v konečnom dôsledku rozhoduje rodič! Ak aj máte napríklad v škole špeciálnu triedu a máte aj špeciálneho pedagóga a vzdelávanie v tejto triede odporučí žiakovi psychológ a ďalší odborníci, rodič povie nie a mentálne postihnuté dieťa bude naďalej v bežnej triede. A nebude v nej dokonca ani integrované, ak s tým rodič nebude súhlasiť! Žiaci s mentálnym postihnutím by sa nemali vzdelávať v bežných triedach, ale v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí.
V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl! Napr. v 6. ročníku je integrovaný žiak alebo žiaci s mentálnym postihnutím. Mali by sa asi vzdelávať podľa učebných osnov špeciálnej školy. Potom by nemali fyziku, biológiu, anglický jazyk, nemecký jazyk, geografiu, dejepis a pod. Aj predmety ktoré majú, nesedia s hodinovými dotáciami rovnakých predmetov ostatných žiakov. Ako mu teda zostaviť rozvrh v bežnej triede? Čo bude robiť napr. cez vyučovanie týchto predmetov? Nie je možné dodržať to, aby sa časová dotácia predmetov riadila podľa učebných osnov špeciálnej školy. Čo so žiakmi počas anglického jazyka, fyziky, geografie, chémie, biológie atď.! Čo budú vtedy robiť - sedieť a vyrušovať alebo si niečo kresliť, alebo ich pošleme von z triedy, alebo azda chceme, aby učiteľ, ktorý má v triede anglický jazyk, venoval sa aj dvom integrovaným žiakom s poruchami učenia podľa ich IVVP a zároveň aj učil dvoch integrovaných žiakov s mentálnym postihom /neviem síce čo, keď anglický jazyk nemajú mať - žeby napr. pracovné vyučovanie?/. Môžeme to požadovať, ale je to nerealizovateľné! Ak by sa to učiteľ skutočne snažil dodržať, tak jedine na úkor väčšiny bežných žiakov v triede, čiže by týchto žiakov diskriminoval.
Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt. V našej škole vidíme riešenie jedine v tom, že integrovaný žiak s mentálnym postihom bude mať rovnaké predmety ako trieda, kde je začlenený. Učitelia však musia v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Inak sa to robiť nedá - alebo dá, ale iba na papieri! Sme povinní pracovať na prospech týchto detí, nie aby sme uspokojili kontroly, ktoré integráciu sledujú. Bohužiaľ kontroly často zaujímajú iba papiere. Preto som presvedčený, že veľa škôl v skutočnosti robí integráciu mentálne postihnutých detí iba na papieri. Celkove byrokracia v školstve v posledných rokoch veľmi rozbujnela a stáva sa pre kontrolné orgány často dôležitejšia ako žiaci samotní! Nás však zaujímajú predovšetkým deti, ich potreby, ich ťažkosti.
Integrácia v materských a stredných školách: Špecifiká a dokumentácia
Integrácia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) sa týka všetkých úrovní vzdelávania, od materských až po stredné školy, pričom každá úroveň má svoje špecifiká v procese prijímania a vzdelávania.
Materské školy a deti so ŠVVP
Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie na predprimárne vzdelávanie je potrebné priložiť vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti je aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Tieto dokumenty sú kľúčové pre posúdenie vhodnosti dieťaťa pre dané prostredie a pre zabezpečenie adekvátnej podpory.
Riaditeľ materskej školy môže v rozhodnutí o prijatí dieťaťa určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie presiahnuť tri mesiace. V prípade detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže riaditeľ zároveň stanoviť diagnostický pobyt, taktiež maximálne v dĺžke troch mesiacov. Tieto pobyty slúžia na postupné začlenenie dieťaťa do kolektívu a na lepšie spoznanie jeho potrieb.
Materské školy určené pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňujú výchovu a vzdelávanie podľa špecifických vzdelávacích programov. Zriadenie takejto materskej školy je podmienené existenciou najmenej desiatich detí. Ak počet detí klesne pod osem, riaditeľ môže pristúpiť k jej zrušeniu. Vnútorne sa tieto školy členia na triedy, ktoré spravidla združujú deti rovnakého veku s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia. Trieda v materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením sa zriaďuje pre najmenej štyri deti, pričom maximálny počet detí v jednej triede je osem. Týmto sa zabezpečuje individuálnejší prístup a efektívnejšia podpora pre každé dieťa.
V prípade, že sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia až po jeho prijatí do školy a dieťa v nej naďalej pokračuje, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi potrebami sa zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej potrebnej dokumentácie. Túto žiadosť podáva zákonný zástupca.
Jedna z materských škôl, ktorá má vytvorenú triedu s 24 deťmi (výnimka schválená hygienou), riešila situáciu, keď od októbra bude mať jedno dieťa integrované so sluchovým postihom. Matka vybavuje dokumentáciu na integráciu. Dieťa navštevuje MŠ už rok, bolo prijaté ako zdravé. Keďže integrované dieťa je potrebné počítať za dve deti ohľadom počtu detí na triedu a na učiteľku, v takejto situácii výjde počet detí 25 (23 + 2), čo presahuje povolený počet. Táto situácia poukazuje na legislatívne a praktické výzvy pri implementácii integrácie v praxi materských škôl.
Stredné školy a integrácia žiakov so ŠVVP
Pre žiakov, ktorí neboli integrovaní na základnej škole, sú pre integráciu na strednej škole potrebné nasledovné dokumenty: písomná žiadosť zákonného zástupcu, písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie a platná správa zo psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia. Rodičia žiakov nastupujúcich do prvého ročníka, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo integrované, musia podať žiadosť spolu s vyjadrením poradenského zariadenia a aktuálnymi správami z vyšetrení najneskôr do 2. septembra príslušného školského roka. Žiadosť bez týchto príloh nie je akceptovateľná. Preto sa odporúča požiadať o vyšetrenia v predstihu.
Pre žiakov, ktorí boli integrovaní na základnej škole a chcú pokračovať v integrácii na strednej škole, je potrebné priniesť kompletnú dokumentáciu k integrácii, vrátane formulára „NÁVRH NA PRIJATIE ŽIAKA…“ a písomnú Žiadosť o vzdelávanie formou školskej integrácie. Uchádzač so zdravotným znevýhodnením prikladá k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak je požadovaná úprava prijímacieho konania, výchovný poradca ZŠ by mal spolu s prihláškou zaslať aj odporúčania k úprave z poradenského zariadenia. Dokumentáciu integrovaných žiakov na SOŠ drevárskej spracúva školský špeciálny pedagóg. Je potrebné si vopred dohodnúť stretnutie s ním alebo s výchovným poradcom a priniesť potrebné dokumenty. Konzultácia o tom, ako integrácia na škole prebieha, je veľmi dôležitá.
Je potrebné si uvedomiť, že integrácia neznamená len "úľavy". Individuálny prístup učiteľov má pomôcť žiakovi so ŠVVP čo najlepšie zvládnuť nároky zvoleného odboru. Integrovaný žiak má ovládať rovnaký obsah a rozsah učiva ako spolužiaci, pričom poznatky nadobúda a hodnotenie prebieha v závislosti od reálnych podmienok a možností školy, s uplatňovaním odporúčaní z odborných vyšetrení. Systematická domáca príprava žiaka je nevyhnutná, obzvlášť ak mu jeho zdravotné znevýhodnenie sťažuje nadobúdanie poznatkov obvyklými cestami. Žiak so ŠVVP má právo využívať konzultačné hodiny vyučujúcich a záujmové krúžky.
Po prijatí žiaka riaditeľom bude školský špeciálny pedagóg kompletizovať dokumentáciu, tvoriť individuálny vzdelávací program v spolupráci s triednym učiteľom a ostatnými pedagógmi.
Hodnotenie a klasifikácia integrovaných žiakov
Pri hodnotení a klasifikácii integrovaných žiakov, či už s poruchami učenia alebo mentálnym postihom, musí učiteľ zohľadňovať ich postihnutie. Veľmi citlivo musí hodnotiť tak, aby bol žiak klasifikovaný len z toho minima učiva, ktoré ho chceme naučiť. U týchto žiakov určite platí, že menej je niekedy viac! Učiteľ musí posúdiť, či skúšať viac ústne alebo písomne a snažiť sa viesť žiaka tak, aby aj on mohol zažívať pocit úspechu - ten úžasný pocit, ktorý ho poženie k novým cieľom a bude zlepšovať jeho vzťah k škole, k učiteľom a k životu samotnému!
Žiaci so ŠVVP na stredných školách sú hodnotení podľa Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Hodnotenie a klasifikácia žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je však priamo súčasťou týchto pokynov, čo môže viesť k nejasnostiam.
Integrovaní žiaci (všetci) dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci! To má zmysel nielen z hľadiska organizácie vyučovania, ale aj psychologického vplyvu na žiaka, že má rovnaké vysvedčenia ako ostatní! Takto sa dá citlivo v triede riešiť aj jeho inakosť - nie mu vždy pripomínať, že je iný, že sa iné učí ako ostatní, že má iné vysvedčenie ako iní žiaci, že on nemôže mať niektorý predmet, aj keď by ho veľmi rád mal a pod. O tom, že postupuje podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení. Doložka vysvetľuje aj klasifikáciu začleneného žiaka.
Učíme sa pracovať s integrovanými žiakmi metódou pokusov a omylov. Integrovaný žiak by ,,nemal“ opakovať ročník, pretože máme možnosť mu upraviť IVVP, ak ho nezvláda. Ale to neznamená, že nemôže opakovať ročník - môže, ak napríklad prejavuje málo úsilia, nespolupracuje s učiteľom, odmieta pracovať a pod. Ak sa pedagogická rada rozhodne, že opakovanie ročníka bude žiakovi na prospech, tak bude opakovať ročník! Verím, že takto môžeme urobiť veľký kus poctivej a zmysluplnej práce pre žiakov s ľahkou mentálnou retardáciou. Naša prax ukazuje, že to takto chcú aj samotní začlenení žiaci a to je podľa nás to najdôležitejšie. A prax ukazuje aj to, že tí, ktorí vzdelávací systém pre nich vytvorili, mnohé veci nedomysleli!
Diétne stravovanie ako podporné opatrenie vo vzdelávaní
Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona - Zabezpečenie diétneho stravovania - je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie deti/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi/žiakmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami, ako sú napríklad cukrovka alebo potravinové alergie.
Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Sú to funkčné poruchy žalúdka, funkčná žalúdočná dyspepsia, poruchy sekrécie (hyperacidita), chronický zápal žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia žalúdka a žlčníka v pokojovom štádiu. Ďalej sem patria horúčkovité stavy a stavy po infarkte myokardu.
Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov. Pre diabetikov mladšieho veku alebo s väčšou energetickou spotrebou platí jej modifikácia (prepočet jedálneho lístka na množstvo výmenných sacharidových - chlebových jednotiek). Viac informácií nájdete v dokumente Materiálno - spotrebné normy a receptúry pre diétne stravovanie (revízia 2023) s účinnosťou od 1. septembra.
Skúsenosti špeciálnych pedagógov a psychológov v praxi integrácie
Mgr. Liliana Šimečková, PhD., špeciálna pedagogička, zdieľa svoje skúsenosti ohľadom toho, kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia, či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém. Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada, že prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme závažné poruchy (už v prvom ročníku) sa objavujú pri rečových ťažkostiach - oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.
Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci školskej dochádzky - v 8. - 9. ročníku. V takom prípade treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop. Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá…
Hovoríme o systéme „len odporúčanie“ vs. „integrácia“. Je pomerne málo detí, ktoré sú naozaj integrované. Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg - špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Je potrebné vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie.
Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Riešením je komunikácia s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť. K problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.
Tieto informácie sú prezentované v rámci projektu "Právne pre rodiča", ktorý realizuje JUDr. Mária Dvončová. Je autorkou blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie "Praktický sprievodca pre rodičov". S rodičmi sa stretáva pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Jej cieľom je pomôcť rodičom orientovať sa v náročnom právnom a vzdelávacom prostredí.
tags: #integrovane #dieta #plan