Geopolitická situácia v regióne Blízkeho východu predstavuje jeden z najzložitejších a najbolestivejších konfliktov súčasnosti. Stret dvoch národných ambícií, historických nárokov a bezpečnostných obáv vyústil do humanitárnej tragédie, ktorá nepozná hranice ani vekové kategórie. Zatiaľ čo juh Izraela čelí neustálej hrozbe raketovej streľby, Západný breh Jordánu je svedkom radikalizácie a násilia, ktoré vnáša nepokoj do každodenného života civilistov.
Život v tieni hraníc: Netiv ha-Asara
Streľba a výbuchy z Pásma Gazy sú kulisou posledných dní u väčšiny obcí na juhu Izraela vrátane osady Netiv ha-Asara. Z dediny až k hraniciam Pásma Gazy je to pešo dve minúty. Realita obyvateľov tejto osady je definovaná neustálym napätím a potrebou byť v každej sekunde pripravený na útek do bezpečia.
Mnohí Palestínčanov miestni poznali osobne a pomáhali im. „Celý život vozili deti z Gazy a Palestínčanov do nemocnice a potom ich zase odviezli späť na hranice. A teraz ich upálili zaživa. Dvaja starí ľudia, ktorí vždy pomáhali,“ popísal Benny, obyvateľ osady Netiv ha-Asara. Tento rozpor medzi niekdajšou humanitárnou pomocou a následnou brutalitou vytvára v spoločnosti hlbokú traumu a zatrpknutosť.
Pri rozoznaní poplachu majú miestni doslova sekundy na to, aby sa schovali do krytu. „Máme asi tri alebo štyri sekundy. Takto sme žili posledných 22 rokov,“ povedala Hila Fenlonová, obyvateľka osady Netiv ha-Asara. Fyzické ničenie domov je v tomto kontexte zdrvujúce. „Kryt je jediné, čo z domu zostalo. Mne to pripadá, ako keby sem hodili thermobarický granát. Hodíte ho dovnútra a razom tam je 3 000 stupňov Celzia. To nemôže nikto prežiť,“ povedal hovorca Izraelských obranných síl David Baruch.
Zmena vnímania nepriateľa a túžba po bezpečnosti
Nie je prekvapením, že miestni preživší sú zatrpknutí, a to nielen voči teroristom. „Predtým sme rozlišovali medzi Palestínčanmi a Hamasom. Nanešťastie kvôli záberom, ktoré sme videli, mnoho tých vrážd a strašných činov, nevykonal iba Hamas, ale aj bežní ľudia,“ uviedla Hila Fenlonová. Aj keď izraelská armáda má informácie o tom, že aj vstup bežných ľudí mohol byť organizovaný, pocity mnohých Izraelčanov to nezmení.
Otázka bezpečnosti sa stala absolútnou prioritou. „Bezpečnosť mojich detí je pre mňa najdôležitejšia. Ak musia zničiť všetkých teroristov, celú Gazu, aby boli moje deti v bezpečí, tak ja to vidím ako riešenie,“ povedal Benny. Napriek tomu, že komunity sú ťažko skúšané, túžba vrátiť sa domov zostáva silná. Niektorí miestni sa do osady Netiv ha-Asara aj napriek všetkému, čo sa stalo, chcú vrátiť. „Rozhodne sa sem vrátim späť, ale nie som si istá, že celá komunita to môže povedať s takým presvedčením ako ja,“ popísala Fenlonová.
Násilie na Západnom brehu Jordánu
Situácia je rovnako napätá aj na Západnom brehu Jordánu, kde sa stretávajú záujmy izraelských osadníkov a palestínskeho obyvateľstva. Palestínčan, ktorý tento týždeň zahynul na okupovanom Západnom brehu kvôli podpaľačskému útoku izraelských osadníkov, bol americkým občanom. Dnes to podľa agentúry AFP potvrdilo americké ministerstvo zahraničia, ktoré zároveň odsúdilo všetko násilie na Západnom brehu, bez ohľadu na to, kto ho pácha.
Osadníci podľa palestínskych úradov prišli do obce Silvád vo štvrtok za úsvitu a zapaľovali automobily a domy, pričom 40-ročný Khamis Abdel-Latif Ayad sa udusil dymom z požiaru. V okolí obce Silvád sa nachádza niekoľko izraelských osád, ktoré sú na okupovanom palestínskom území budované v rozpore s medzinárodným právom. V polovici júla bol v palestínskej dedine Sindžil na Západnom brehu ubitý izraelskými osadníkmi americký občan Saif Mussallet.
Od októbra 2023 zabila izraelská armáda alebo radikálni izraelskí osadníci na Západnom brehu najmenej 966 Palestínčanov, uviedlo podľa AFP palestínske ministerstvo zdravotníctva. Podľa izraelských údajov bolo na Západnom brehu za rovnaké obdobie zabitých najmenej 36 Izraelcov, a to pri palestínskych útokoch alebo operáciách izraelskej armády.
Izrael okupuje a osídľuje Západný breh Jordánu, kde žijú asi tri milióny Palestínčanov, od jeho obsadenia za vojny v roku 1967. Izraelskí osadníci považujú Západný breh Jordánu za biblickú Judeu a Samáriu, teda výsostne židovské územie. Na okupovanom území Západného brehu žije asi 500 000 Izraelčanov a osady územne trieštia oblasť, kde Palestínčania chcú mať svoj budúci štát.
Humanitárna kríza a dopad na deti v Pásme Gazy
Podľa palestínskych predstaviteľov bolo za 50 dní v Gaze zranených približne 20-tisíc civilistov a viac ako osemtisíc ich bolo zabitých. Väčšinu mŕtvych - najmenej 5 500 - tvoria deti. To znamená, že každých desať minút zabijú jedno palestínske dieťa. Možno ho však pripísať aj cieleným útokom na civilnú infraštruktúru vrátane nemocnice Al-Šífa, nemocnice Indonesian Hospital a školy Al-Fachúra, ktorú spravuje OSN.
Gaza čelí kolapsu verejného zdravotníctva uprostred zamorenia potkanmi a chorôb, keďže Izrael blokuje obnovu
V dôsledku toho už nefunguje najmenej 21 z 35 nemocníc v Gaze, vrátane Nemocnice turecko-palestínskeho priateľstva, ktorá je jediným zariadením poskytujúcim chemoterapiu pre pacientov s rakovinou. Humanitárna organizácia Save the Children varovala, že duševné zdravie detí v Gaze sa dostáva za hranicu únosnosti.
Bezpečnostná rada OSN označila a odsúdila úmyselné zabíjanie a mrzačenie detí za jedno zo „šiestich závažných porušení“ svojej rezolúcie o deťoch a ozbrojených konfliktoch z roku 1999. Ako však koncom októbra poznamenal generálny tajomník OSN António Guterres, v Gaze sme svedkami mnohých „jasných porušení medzinárodného humanitárneho práva“. Lekári a zdravotné sestry, ktorí nemajú k dispozícii vodu, potraviny, palivo a elektrinu a čelia nedostatku zdravotníckeho materiálu, majú problém postarať sa o pacientov. V niektorých prípadoch museli chirurgovia operovať bez anestézie. Tieto nepriaznivé podmienky mali hrozivé následky pre predčasne narodené deti, ktoré boli v nemocnici Al-Šífa napojené na prístroje.
Medzinárodné spoločenstvo opakovane apeluje na to, aby Izrael zastavil útoky na nemocnice a školy, zabezpečil nerušené dodávky potravín, vody, liekov a paliva a otvoril humanitárne koridory pre civilistov. Odborníci, ako napríklad onkologička a zdravotnícka aktivistka Yolanda Augustin či politická aktivistka Nurul Izzah Anwar, dlhodobo upozorňujú na kritický stav zdravotnej infraštruktúry, ktorá je v podmienkach konfliktu nenahraditeľná a jej kolaps má pre civilné obyvateľstvo fatálne následky.
tags: #izraelcan #upalil #palestinske #dieta