Ján Amos Komenský, latinsky Iohannes Amos Comenius, nemecky Johann Amos Comenius, (* 28. marec 1592, Slovácko - † 15. november 1670, Amsterdam, Nizozemsko), bol kľúčovou postavou svetovej pedagogiky, filozofie a teológie. Jeho vplyv siaha ďaleko za hranice jeho rodnej krajiny a jeho myšlienky o vzdelávaní a výchove sú dodnes aktuálne. Deň jeho narodenia, 28. marec, si na Slovensku a v Českej republike pripomíname ako Deň učiteľov, čo svedčí o jeho trvalom odkaze.
Počiatky a Formovanie Mysliteľa
Miesto narodenia Jána Amosa Komenského nie je úplne jednoznačne určené, no väčšina dôkazov ukazuje skôr na obec Nivnicu ako na Uherský Brod. Komňa je miestom, ktoré dalo rodine pôvod a meno. Jeho detstvo bolo poznamenané tragickými udalosťami. Ako dvanásťročný osirel, keď mu krátko po sebe zomreli obaja rodičia okolo roku 1604. Starala sa o neho teta Zuzana Nohálová v Strážnici na južnej Morave.
Už v prvých školských rokoch sa prejavil ako mimoriadne nadaný žiak. Vzdelával sa na latinskej škole v Přerove, ktorá mala dobrú úroveň a bola podporovaná Karolom starším zo Žerotína. V tomto období sa zoznámil s učením poľských sociniánov, čo malo vplyv na jeho formujúce sa názory. Vďaka svojim študijným úspechom bol vyslaný na nemecké reformované školy, na nasavskú akadémiu v Herborne (1611-1613) a na univerzitu v Heidelbergu (1614). Tieto univerzitné štúdiá mali zásadný formatívny význam. Počas štúdia teológie sa zdokonalil v latinčine a nemčine a oboznámil sa so súčasnou protestantskou kultúrou a novými filozofickými prúdmi. Osobitný vplyv na neho mal J. H. Alsted, ktorý ho inšpiroval pri koncipovaní encyklopedického súboru Theatrum universitatis rerum. V Heidelbergu sa zoznámil aj s dielom Mikuláša Koperníka, hoci heliocentrický názor vtedy neprijal.
Po návrate do vlasti v roku 1616 sa stal kazateľom cirkvi Jednoty bratskej a zároveň sa začal naplno venovať pedagogicko-vedeckej činnosti. Pôsobil vo Fulneku, kde bol rektorom bratského zboru a učiteľom miestnej školy. Tu založil rodinu, oženil sa s Magdalénou Vizovskou.
Výchova k Vševzdelanosti a Pansofia
Jan Amos Komenský je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky a vďaka prínosu do vzdelávania sa mu po stáročia hovorí "učiteľ národov". Jeho filozofia, známa ako pansofia (vševzdelanie), vychádzala z presvedčenia o jednej harmónii ovládajúcej celý kozmos.
Komenský predstihol svoju dobu mnohými inováciami v oblasti vzdelávania. Presadzoval povinnú školskú dochádzku pre každé dieťa bez ohľadu na jeho intelekt alebo sociálne pomery. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy, pričom školy sa mali podľa neho zmeniť na "officiny humanitatis", teda dielne ľudskosti. Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Navrhol postup učenia hrou, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu a ubíjajúce bifľovanie. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia - vševýchova. Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský.
Jeho základné dielo Didaktika Magna (Veľká didaktika), ktoré vyšlo v roku 1657, a prvá učebnica Orbis pictus (Svet v obrazoch, 1658) sú dodnes cennými prameňmi pedagogického myslenia.
Život v Exile a Pedagogická Činnosť
Život Komenského bol poznačený politickými a náboženskými nepokojmi. Po bitke na Bielej hore (1620) sa Česko dostalo do rúk Habsburgovcov a Komenský bol nútený skrývať sa pred cisárskymi vojskami. V tom čase mu na mor zomrela prvá manželka i dvaja synovia. V roku 1628 odišiel do poľského mesta Lešno, kde bol zvolený za biskupa a zakrátko sa stal i zástupcom rektora miestneho gymnázia. Toto obdobie bolo pre neho dobou veľkého tvorivého rozmachu, hoci musel čeliť aj osobným tragédiám, ako bola strata druhej manželky v roku 1648.
V exile Komenský rozvíjal bohatú korešpondenciu a styky so vzdelanými ľuďmi, ktorí sa zaoberali podobnými myšlienkami a snahami. Prijal pozvanie do Anglicka, kde mal pomôcť pri reformách školstva a vedy, ale anglická občianska vojna zabránila uskutočneniu plánov. Neskôr prijal pozvanie Švédov, aby pre ich krajinu navrhol reformu školstva. Cestou do Švédska navštívil Nizozemsko, kde sa stretol s René Descartesom.
Počas svojho pôsobenia v exile prešiel štyrikrát aj Slovenskom. Navštívil cirkevné zbory v Skalici, Trnave, Trenčíne, Púchove, Levoči a Prešove. V Prešove mu mestská rada chcela ponúknuť miesto rektora na mestskej škole, ale k tomu nedošlo. V rokoch 1650-1654 pôsobil v Sedmihradsku (dnešné Rumunsko) na pozvanie kniežacieho rodu Rákócziovcov, kde reformoval tamojšie školstvo, predovšetkým potocké gymnázium.
Posledné Roky a Odkaz
Po zničení Lešna v roku 1656 musel Jan Amos hľadať nové útočište. Prijal pozvanie do Amsterdamu v Nizozemsku, ktoré sa mu stalo posledným domovom. Tu strávil posledných 14 rokov života.
Ján Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame vo veku 78 rokov. Pochovaný bol v neďalekom mestečku Naarden. Jeho veľké a vzácne dielo a myšlienky o vzdelávaní zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách a dodnes inšpirujú pedagógov a vzdelávateľov po celom svete. Jeho meno nesie aj najvýznamnejšia slovenská univerzita, bratislavská Univerzita Komenského.
Jeho posledná vôľa, známa ako "šesť odkazov umierajúcej matky Jednoty Bratskej", je svedectvom jeho hlbokej viery a oddanosti svojej cirkvi a národu: "Na teba národ český a moravský, vlasti milá, zabudnúť nemôžem, ale teba pokladov svojich, ktoréž mi bol zveril Pán, dedičom číním… Verím aj ja Bohu, že po prechode búrky hnevu… vláda vecí tvojich k tebe sa zase navráti, ó ľude český!"
Zdroje:
- TERAZ.SK. Pripomíname si Deň učiteľov a 430. výročie narodenia J. A. Komenského [online]. TERAZ.sk, 2022-03-28, [cit. 2023-03-26]. Dostupné online.
- KOPECKÝ, Jaromír - PATOČKA, Jan - KYRÁŠEK, Jiří: Jan Amos Komenský : Nástin života a díla. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1957.
- Wikipedia, Univerzita Komenského, Muzeum J. A. Komenského v Uherském Brodě.
tags: #jan #amos #komensky #narodenie #a #umrtie