V slovenskom kultúrnom prostredí sa objavujú mená, ktoré formujú identitu národa v rôznych sférach. Jedným z takýchto mien je nepochybne Ján Kulich, ktorého život a rozsiahle umelecké dielo zanechalo nezmazateľnú stopu v dejinách slovenského sochárstva a medailérstva. Avšak, v súvislosti s menom „Janko Kulich“ sa v súčasnej kultúrnej krajine spája aj iná osobnosť, a to hudobný producent a interpret. Tento článok sa venuje životopisu a dátumu narodenia významného sochára a národného umelca Jána Kulicha, pričom zároveň poskytuje pohľad na pôsobenie Janka Kulicha, producenta Mestského kultúrneho centra a muzikanta, aby sa predišlo prípadným zámenám a vzdal sa hold obom osobnostiam, ktoré svojou prácou obohacujú slovenskú kultúru.
Ján Kulich: Raný život a štúdium umenia
Ján Kulich, sochár, portrétista, medailér, profesor a národný umelec, patril medzi popredných predstaviteľov slovenského umenia 20. storočia. Umelec sa narodil vo Zvolenskej Slatine 31. decembra 1930. Už v útlom veku sa v dedinskom chlapcovi prebudil neobyčajný talent, ktorý ho predurčil k výnimočnej umeleckej dráhe. Jeho umelecké sklony sa prejavili veľmi skoro. V trinástich rokoch Ján Kulich už vyrezával z dreva krásne figúrky, ktoré si získali pozornosť jeho profesora na gymnáziu. Práve tento profesor ho podnietil k ďalšiemu umeleckému vzdelávaniu, čím nasmeroval mladého Jána na cestu profesionálneho umelca.
Jeho mimoriadne nadanie mu umožnilo už ako šestnásťročnému študovať na prestížnej Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe v Českej republike. Tu sa Ján Kulich venoval medailérskej špeciálke pod vedením významného profesora Otakara Španiela, čo položilo základy pre jeho neskoršie majstrovstvo v tejto oblasti. Svoje umelecké vzdelanie následne prehĺbil aj umeleckou ašpirantúrou, ktorú absolvoval v rokoch 1952 až 1954, čím si osvojil hlboké teoretické vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre rozsiahlu a všestrannú tvorbu. Jeho štúdium v Prahe mu poskytlo pevné akademické základy a otvorilo dvere k medzinárodným umeleckým prúdom, ktoré neskôr syntetizoval s hlbokým porozumením slovenskej tradície a histórie.
Pedagogická a umelecká dráha v Bratislave
Po úspešnom ukončení štúdií a ašpirantúry v Prahe sa Ján Kulich v roku 1954 presťahoval do Bratislavy. Tu začal pôsobiť ako pedagóg a zasvätil tejto profesii dlhých 35 rokov svojho života. Jeho vplyv na generácie študentov bol obrovský, a to nielen vďaka jeho rozsiahlym znalostiam, ale aj vďaka jeho prístupu k umeniu a pedagogike. Od roku 1972 získal titul profesor, čím potvrdil svoje výnimočné postavenie v slovenskom akademickom a umeleckom svete. Počas svojho pôsobenia v Bratislave profesor Ján Kulich žil a tvoril, čím sa mesto stalo svedkom rozvoja jeho bohatého umeleckého odkazu.
Vo svojom živote zažil vzostup i pád, čo formovalo jeho umelecký výraz a pohľad na svet. Jeho sochy a pomníky sú dnes neoddeliteľnou súčasťou mnohých miest na Slovensku, svedčiac o jeho nezameniteľnom prínose k verejnému priestoru a národnej pamäti. Ján Kulich nebol len teoretik a pedagóg, ale predovšetkým aktívny tvorca, ktorého ruky dali formu nespočetnému množstvu umeleckých diel, od monumentálnych sôch až po detailne prepracované medaily. Jeho pôsobenie v Bratislave sa stalo centrom, z ktorého vyžarovala jeho umelecká energia a inšpirácia pre mnohých ďalších.
Galéria Jána Kulicha - Nikon D3200
Rozsiahle dielo a ikonické monumenty
Kulichovou celoživotnou témou boli tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti, ale aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života svetového významu. Po roku 1989 sa umelec venoval najmä náboženským a kresťanským motívom, čo svedčí o jeho duchovnom rozmere a schopnosti prispôsobiť svoju tvorbu meniacim sa spoločenským a ideologickým prúdom. Ján Kulich vo svojej tvorbe obsiahol početnú galériu postáv s použitím širokej škály sochárskeho materiálu - od dreva, terakoty, epoxidu, bronzu a kameňa cez zváraný plech až po dural, antikor a hydronálium. Táto rôznorodosť materiálov a techník podčiarkuje jeho majstrovstvo a inovátorský prístup.
Vo sfére pomníkovej tvorby sa inšpiroval témou Slovenského národného povstania (SNP) a oslobodzovacích bojov na Slovensku, ako aj aktuálnou politicko-spoločenskou problematikou. Medzi jeho najvýznamnejšie monumentálne diela, ktoré sú hlboko zakorenené v slovenskej krajine a kolektívnej pamäti, možno spomenúť spoluúčasť na vytvorení bratislavského Slavína (1959), majestátneho pamätníka padlým vojakom. Je tiež autorom pamätníka na Dukle (1964), ktorý vzdáva hold hrdinom Karpatsko-duklianskej operácie. K ďalším významným dielam patrí pomník kpt. Jána Nálepku v Stupave (1973), pamätník SNP v Partizánskom (1969), v Bratislave (1973) a vo Zvolene (1974), ktoré pripomínajú jednu z najdôležitejších udalostí v novodobých dejinách Slovenska.
Okrem toho vytvoril aj diela, ktoré vtedajšia ideológia vyžadovala, ako napríklad sochu V. I. Lenina v Žiline (1971), či sochu Milicionára v Bratislave na Račianskom mýte (1973), ktoré sú svedectvom o umeleckej tvorbe v špecifickom historickom kontexte. Tieto diela, hoci ideologicky motivované, demonštrujú Kulichovo technické majstrovstvo a schopnosť pracovať s rôznorodými zadaniami.
Popri týchto monumentálnych a historicky významných dielach Ján Kulich vytvoril aj sochu Juraja Jánošíka vo Vrátnej doline (1988), ktorá symbolizuje slovenskú ľudovú mytológiu a boj za slobodu. Ďalšou významnou prácou je sochárska plastika s názvom Vítanie pred budovou Národnej rady SR v Bratislave (1995), ktorá svedčí o jeho schopnosti tvoriť aj v období po páde komunistického režimu a prispôsobiť sa novým estetickým a spoločenským požiadavkám. V roku 2005 pri rekonštrukcii pamätníka Ľudovíta Štúra vo Zvolene z roku 1965 zhotovil Ján Kulich na vlastné náklady repliku busty, ktorá bola súčasťou diela, čo svedčí o jeho hlbokom rešpekte k odkazu národných dejateľov a záväzku k zachovaniu kultúrneho dedičstva. Bol tiež známy ako dobrý portrétista, autor mnohých komorných prác s národnohistorickou tematikou, ako sú Solúnski bratia (1963) a Matica slovenská (1964), ktoré sú výrazom jeho hlbokého vzťahu k slovenskej histórii a kultúre.
Medailérske majstrovstvo a medzinárodné uznanie
Ján Kulich nebol len vynikajúcim sochárom, ale aj jedným z popredných česko-slovenských medailérov. V tvorbe medailí patril Ján Kulich k svetovej špičke, čo je odrazom jeho precíznosti, zmyslu pre detail a schopnosti vyjadriť komplexné myšlienky v malom formáte. V podobe medaily zobrazil množstvo významných dejateľov z histórie - štúrovcov a iných, ako napríklad Teréziu Vansovú, Štefana Krčméryho, Ladislava Jégého či Jána Čajaka. Tieto medaily nie sú len umeleckými dielami, ale aj historickými dokumentmi, ktoré uchovávajú pamiatku na osobnosti formujúce slovenskú identitu.
O jeho celosvetovom uznaní svedčia ocenenia Medzinárodnej federácie medailérov (FIDEM) a značný záujem o jeho tvorbu v Taliansku, kde mu v roku 2005 udelili cenu Medzinárodnej Akadémie Il Convivio. Jeho diela vzbudzovali pozornosť aj vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Japonsku a v ďalších štátoch sveta, čo potvrdzuje jeho výnimočné postavenie na medzinárodnej umeleckej scéne. Kulichova práca v medailérstve predstavuje vrchol remeselnej zručnosti a umeleckej invencie, spájajúc historický odkaz s moderným prejavom. Jeho medaily sú cennými zberateľskými predmetmi a zároveň dôležitými svedectvami o bohatej histórii a kultúre, ktorú pomáhal zvečniť.
Odkaz Jána Kulicha a Galéria vo Zvolenskej Slatine
Profesor Ján Kulich žil a tvoril v Bratislave až do svojej smrti. Zomrel 15. marca 2015, zanechávajúc po sebe rozsiahle a mimoriadne cenné umelecké dedičstvo. Vo štvrtok by sa bol dožil 85 rokov, čo naznačuje jeho dlhý a plodný život naplnený prácou a umeleckou vášňou.
Aby sa zachoval a sprístupnil jeho odkaz pre budúce generácie, v júli 2015, len niekoľko mesiacov po jeho úmrtí, otvorili v jeho rodisku vo Zvolenskej Slatine Galériu Jána Kulicha. Táto galéria slúži ako dôstojné miesto pre uchovávanie a prezentáciu jeho diel, umožňujúc verejnosti hlbšie preniknúť do tvorby tohto národného umelca. Galéria Jána Kulicha sa stala dôležitým kultúrnym centrom, ktoré pripomína jeho prínos a inšpiruje nových umelcov a obdivovateľov umenia. Jeho pamätná galéria je živým dôkazom toho, že jeho umelecký odkaz je stále aktuálny a rezonuje v slovenskej spoločnosti.
Janko Kulich, hudobný producent a jeho pôsobenie
Zatiaľ čo meno Ján Kulich je neoddeliteľne spojené s monumentálnym sochárstvom a medailérstvom, v súčasnom kultúrnom kontexte sa objavuje aj iná výrazná osobnosť s podobným menom - Janko Kulich, hudobný producent a interpret. Dňa 27. decembra o 19.00 hod. v Divadelnej sále MsKC oslávilo svoje 7. narodeniny Janko Kulich & Kolegium, čo poukazuje na jeho aktívne pôsobenie na hudobnej scéne. Tento Janko Kulich prináša na scénu oživenie v podobe živelného, energického folkrocku, ktorý kombinuje s melodickými a poetickými textami.
Jeho tvorba je charakteristická nadhľadom a hravosťou, s ktorou sa vysmieva všetkému, na čom nezáleží, a zároveň prináša nové pohľady na lásku, umenie a zábavu. Práve slovné hračkárstvo je pre neho charakteristické, čo sa odráža v množstve krátkych básničiek a pesničiek, ktoré dokážu zaujať každého. Piesne ako „Cikanička v snehu“, či „Keby som mal babu ako je môj kamarát Roman“ potešia divákov obľubujúcich dokonalý rým a slovné hračky. V jeho programe sa však nájde aj jedna špeciálna skladba, ktorá dokáže vtlačiť slzy do očí. Pieseň „Len ty si liek“ bola napísaná pre onkologicky choré deti a organizáciu Dobrý anjel, čo svedčí o jeho hlbokej empatie a spoločenskej zodpovednosti. Janko Kulich sa tak prezentuje nielen ako talentovaný hudobník, ale aj ako človek s veľkým srdcom a citom pre dôležité témy.
Organizátor kultúrneho života a spolupráca s Karlom Gottom
Janko Kulich je tiež známy ako producent Mestského kultúrneho centra (MsKC), čo naznačuje jeho aktívnu úlohu v organizácii a podpore kultúrnych podujatí. Ako producent Mestského kultúrneho centra Janko Kulich v minulosti dva roky spolupracoval s majstrom Karlom Gottom. Táto spolupráca sa začala pred približne desiatimi rokmi, keď Janko Kulich odišiel z MsKC a vydal sa na sólo organizátorskú dráhu. Všetko začalo úplne nevinne, keď zorganizoval koncert Karla Gotta len pár dní po jeho 70. narodeninách v prievidzskom lesnom amfiteátri. Bola to vlastne jediná oslava jeho 70. narodenín na Slovensku, čo podčiarkuje výnimočnosť tohto podujatia.
Mnohí vtedy neverili, že príde skutočný Karel Gott, ale len jeho dvojník, no realita bola iná. Karel Gott bol nesporne najväčšia hviezda československej hudobnej scény, ktorého poznal úplne každý. Janko Kulich si dodnes pamätá prvý telefonát s ním. Zavolal mu jeho osobný šofér a priateľ, dnes už nebohý Olda Havránek, že sa blížia na miesto koncertu a že by s ním rád hovoril pán Gott osobne. Úprimne, až keď ho Janko Kulich započul v telefóne, uveril aj on, že nepríde len dvojník.
Počas dvoch rokov spolupráce stihli zorganizovať deväť koncertov a jednu výstavu jeho obrazov. Koncerty Janko Kulich prinášal do miest, kde Karel Gott nikdy nespieval, s cieľom, aby ho videli ľudia aj v menších mestách a nielen v Bratislave či Košiciach. Navštívili Banskú Bystricu, Považskú Bystricu, Levice, Hlohovec, Trenčín, Myjavu a trikrát Prievidzu. Posledný koncert spolu urobili v júli 2011, čiže presne dva roky od začatia spolupráce. Bol to koncert na prievidzskom zimnom štadióne, ktorému predchádzala výstava jeho obrazov na bojnickom zámku. Nešlo však o originály obrazov, pretože pán Gott svoje obrazy po namaľovaní vždy venuje niektorému zo svojich priateľov. Bola to výstava certifikovaných replík doplnená o zaujímavé fotografie, rodinný rodokmeň siahajúci až do 17. storočia a ďalšie zaujímavosti, čo ponúklo fanúšikom komplexný pohľad na umelca.
Karel Gott očami Janka Kulicha: Spomienky a anekdoty
Spolupráca s Karlom Gottom bola pre Janka Kulicha obrovská škola a zážitok, ktorý formoval jeho pohľad na umenie a profesionalitu. Pre fanúšikov bolo známe, že si Karel Gott vážil každého jedného, odpovedal na listy a nikdy neodmietal spoločné fotografovanie či podpisovanie. Janko Kulich to môže naozaj len potvrdiť. Pán Gott trávil nedele na hoteli so svojím tajomníkom Honzom Adamem, ktorý mu čítal listy od fanúšikov a Karel mu diktoval, čo má odpísať. Stretnutie či fotografovanie s fanúšikom nikdy neodmietol, hoci to bolo veľmi náročné pre Janka Kulicha ako organizátora. Boli totiž situácie, keď sa na pána Gotta hrnuli stovky žien a snažili sa z neho odtrhnúť aspoň kúsok oblečenia, alebo ho chceli bozkávať, či dotknúť sa. Všade, kde sa objavil, budil obrovskú pozornosť a aj postaršie dámy v kostýmoch sa pri ňom menili na nenásytné šelmy, ktoré nevedela zastaviť ani početná ochranka. Autogramiády, ktoré boli časované na 15 - 20 minút, končili vždy až po 45 minútach, pretože od fanúšikov nerád odchádzal, lebo mu dodávali energiu a zároveň zmysel jeho poslaniu spievať a tešiť ľudí. Úsmev, ktorý venoval divákom, sa nikdy nezmenil po zavretí dvier v šatni, ako to väčšinou robia dnešní umelci.
Atmosféra počas koncertov bola elektrizujúca. Každá jedna pieseň koncertu, ktorý trval v priemere 90 minút, bola obrovským hitom. Piesne Karel Gott rád menil a dopĺňal, a tak bol každý jeden z koncertov originál. Medzi tie najpopulárnejšie piesne však určite patrili „Oči má snehem zaváté“, „Lady Carneval“, „Jdi za štěstím“ a keď zaspieval po slovensky skladbu z Bratislavskej lýry „Mám rozprávkový dom“, diváci išli zošalieť. Veľký úspech vždy mala aj „Včielka Mája“, ktorú rád zaraďoval do programu z recesie. Nebolo koncertu, ktorý by nekončil niekoľkominútovým standing ovation. Z pódií odchádzal vždy s desiatkami kytíc a darčekov. Krásny moment Janko Kulich s ním zažil práve pri prvom koncerte, keď oslavoval svoje 70. narodeniny. Ešte predtým, ako prišiel do zákulisia, sa Janko Kulich s divákmi dohodol, že mu pri záverečnom potlesku zaspievajú „Veľa zdravia, šťastia“, a podarilo sa.
Janko Kulich bol s Karlom Gottom aj mimo koncertovania. Bol vždy pri pódiových skúškach, koncertoch v zákulisí, na tlačovkách, pri poradách k organizačnému zabezpečeniu, na VIP párty po koncertoch, na hoteloch a podobne. Strávil s ním vždy niekoľko hodín cez deň, ale aj pár stretnutí pri poháriku dobrého vína v nočných hodinách. Je však pravda, že pán Gott nepil. On vždy len degustoval dobré vínko. Rád sa rozprával. A Janko Kulich potvrdzuje, že rozprávať sa s ním zoči voči niekoľko hodín, počúvať ho, a zároveň vnímať ako počúva on vás, bol obrovský zážitok. Karel Gott totiž nebol len populárny spevák, ale bol obrovskou osobnosťou s úžasným pohľadom na svet, život a umenie. Dalo sa s ním rozprávať o čomkoľvek.
Čo sa týka samotných koncertov, bol to obrovský profesionál. Nikdy nič nenechal na náhodu. Pred každým koncertom si vždy urobil kratšiu zohrávku a skúšku s kapelou, rozospieval sa. Následne prešli s kapelníkom repertoár daného koncertu. Janko Kulich si spomína na množstvo vtipných zážitkov. Veľmi ho rozosmialo, keď ho v Banskej Bystrici zachraňoval vlastným telom na autogramiáde v PKO, kde sa ho fanynky snažili roztrhať. Keď sa mu ho konečne podarilo odviesť za dvere do zákulisia, usmial sa na svojho šoféra a hovorí mu: „To bylo co? To byl mejdan!" Humorné bolo aj to, keď si v hoteli v Banskej Bystrici prišiel na recepciu vymeniť prezidentský apartmán za „niečo menšie“, lebo sa tam „stráca“. Predstavte si, že on na ten koncert do Bystrice prišiel z Prahy vlakom! Vysvetlil to tak, že v zime sú cesty nebezpečné a navyše hrozí, že by mohol aj meškať, a tak išiel vlakom. Je to pravda. Rovnako, ako sa zdravil s primátormi a sponzormi, tak sa zdravil s technikmi, čašníkmi a okoloidúcimi.
Málokto vie, že pán Gott nejedol zmrzlinu a nepil bublinky. Svoj hlas si veľmi strážil a opatroval. Vedel, že bez neho je stratený. Pred koncertom v Trenčíne Janko Kulichovi na skúške povedal, že budú musieť koncert preložiť, lebo sa necíti dobre. Janko Kulich vtedy zdvihol telefón a zavolal doktora, ktorý prišiel s kalciovou injekciou behom pár minút. Karel sa začal smiať, keď videl, že boli na všetko pripravení. Jediný prehrešok, ktorý si vždy po koncerte doprial, bola „malá Plzeň“.
Keď sa Janko Kulich dozvedel, že Karel Gott zomrel, ostalo mu smutno. Povedal si, že keď Gott môže zomrieť, môže sa stať už hocičo. Janko Kulich veľmi nevyhľadáva stretnutia s umelcami, pretože je to väčšinou len pretvárka. Toto však bolo niečo iné. Spolupráca s Karlom Gottom bola obrovská škola a zážitok. Navždy si bude pamätať jeho úsmev, humor, hlas a obdivovať jeho životnú cestu, vkus a profesionalitu. Vždy, keď si na neho spomenie, vráti sa do čias, keď s ním „degustoval“ vínko a hovorili o hudbe, filmoch, krajinách a hovorili si vtipy.
Fenomén Karel Gott: Odkaz legendy
Janko Kulichova spomienka na Karla Gotta je cenným svedectvom o osobnosti, ktorá presahovala hranice umenia. Nie je snáď takého Čecha či Slováka, ktorý by tohto fenomenálneho speváka nepoznal. Na jeho koncerty nechodili iba jeho rovesníci, ale aj najmladšie generácie, ktoré si spolu s ním spievali jeho najväčšie hity. Popularita majstra Gotta ďaleko presiahla česko-slovenské hranice. Obdivovali ho fanúšikovia v Nemecku, Rakúsku, Poľsku i v Rusku. Správy o jeho úmrtí dokonca priniesli najväčšie denníky v USA či Japonsku, čo podčiarkuje jeho globálny dosah.
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni a zomrel 1. októbra 2019 v Prahe. Jeho odchod zanechal v kultúrnom svete obrovskú prázdnotu. Verejnosť, fanúšikovia a predovšetkým jeho najbližší sa s ním naposledy rozlúčili v sobotu 12. októbra v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Pohreb Karla Gotta bol so štátnymi poctami, čo svedčí o jeho výnimočnom postavení v spoločnosti. Omšu slúžil kardinál Dominik Duka, modlitbu predniesli herec Jiří Bartoška a bývalá prvá dáma ČR Dagmar Havlová. S prejavom vystúpila aj herečka Jiřina Bohdalová, čím sa s ním rozlúčili významné osobnosti kultúrneho a verejného života. Obrad spevácky obohatili Lucie Bílá, Eva Urbanová, Štefan Margita a Vojtěch Dyk, ktorí svojimi hlasmi vzdali hold legendárnemu spevákovi.
Počas svojej mimoriadne úspešnej kariéry, ktorá trvala od roku 1965 až do roku 2019, predal Karel Gott 50 miliónov nosičov albumov, čo z neho urobilo najúspešnejšieho českého interpreta všetkých čias. Celkovo naspieval neuveriteľných 978 piesní, čím vytvoril rozsiahlu diskografiu plnú hitov. Spieval nielen česky, ale aj nemecky, anglicky, taliansky a rusky, čo mu otvorilo dvere na medzinárodné scény a získalo mu obdiv fanúšikov po celom svete. V prestížnych anketách Zlatý slávik a neskôr Český slávik získal celkom 42 ocenení, čím potvrdil svoje dominantné postavenie v populárnej hudbe. Ďalej dostal viac ako 120 televíznych ocenení, 8 zlatých platní a 1 diamantovú platňu, a opakovane sa umiestňoval na prvých priečkach hitparád a predaja LP či CD nosičov. Počas svojej kariéry vydal 293 sólových albumov na domácej scéne aj v zahraničí, čo svedčí o jeho neutíchajúcej tvorivej energii a popularite.
Kultúrne podujatia MsKC a Janko Kulich ako súčasť programu
Mestské kultúrne centrum (MsKC) sa pravidelne stará o bohatý kultúrny program, ktorý obohacuje život obyvateľov. Napríklad, počas vianočných sviatkov pripravilo MsKC program, ktorý bol rozvrhnutý od nedele do nedele týždeň pred Vianocami, aby si každý prišiel na svoje. Okrem programu v rámci podujatia Žiarivé Vianoce boli na 12. decembra pripravené Vianoce vo Svätokrížskom dome. Žiarivé Vianoce potrvali od 15. do 22. decembra.
Medzi rôznorodými podujatiami nechýbali ani hudobné vystúpenia. Utorok 17. decembra o 17.00 hod. bola na programe Vianočná koleda a MSS Sekera, divadelná rozprávka o duchoch Vianoc na motívy Ch. Dickensa. Streda 18. decembra od 13.00 hod. sa konala tradičná súťaž o najlepšiu kapustnicu s názvom Žiarska kapustnica so špeciálnymi hosťami. Súčasťou programu boli aj Vdochnovenie - absolventi svetovo uznávanej ruskej školy zborového spevu, ktorí prinášajú na koncerty energiu, majstrovstvo a radosť. Do Žiaru prichádzajú so svojím vianočným programom s exkluzívnymi hosťami Donskými kozákmi výnimočne len pre túto príležitosť. K svojmu skvelému programu pridali bonus, uvarili tradičný vianočný ruský boršč. Vo štvrtok 19. decembra od 16.00 hod. sa predstavil Živý Betlehem v podaní žiakov Základnej školy s materskou školou Š. Dňa 17. decembra o 20.00 hod. v Hlavnej sále MsKC odohral David Koller svoju Acoustic tour 2019. Spevák legendárnej skupiny Lucie sa vrátil na Slovensko s akustickou gitarou a svojím Kollerbandom. Dňa 20. decembra o 17.00 hod. sa v Kostole Povýšenia sv. Kríža konal obľúbený Adventný koncert. Mesto Žiar nad Hronom a MsKC pozvali na tradičný Adventný operný koncert v Kostole Povýšenia sv. Kríža s voľným vstupom. V takomto bohatom kultúrnom kontexte, Janko Kulich, ako producent a hudobník, prispieva k rozmanitosti a kvalite ponúkaných podujatí, čím obohacuje kultúrny život komunity.
tags: #janko #kulich #narodenie