Malý princ, azda najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých, je dielom, ktoré Antoine de Saint-Exupéry vydal v roku 1943 a ktoré odvtedy neprestáva oslovovať čitateľov všetkých vekových kategórií. Malý princ patrí k najprekladanejším a najčítanejším literárnym dielam všetkých čias. Toto dielo priraďujeme aj k fantastickej literatúre, pretože sa tu nachádza veľa vymyslených postáv a bytostí. Antoine de Saint-Exupéry (1900-1944) bol francúzsky spisovateľ, letec, často je považovaný tiež za filozofa. Malý princ bol napísaný a vydaný za vojny, jeho autor bol letec a spisovateľ známy aj svojou tvorbou pre dospelých (romány Noční let, Válečný pilot, Citadela aj.). Dielo bolo napísané počas autorovho pobytu v New Yorku, kam odišiel po začiatku okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom. Exupéry venoval príbeh svojmu najlepšiemu priateľovi - spisovateľovi Léonovi Werthovi, ktorý zostal vo Francúzsku.
Geneza a autobiografické pozadie príbehu
K napísaniu Malého princa inšpirovalo Exupéryho vlastné dobrodružstvo, ktoré prežil s priateľom Prévotom, keď havarovali na Sahare. Toto dielo by sa dalo nazvať aj autobiografickým, pretože autor bol v civilnom živote pilotom a skutočne havaroval na Saharskej púšti, kde mával halucinácie. S Malým princom sa v africkej púšti stretáva opustený letec, autor tejto knižky. Uprostred saharskej púšte havaruje pilot. Kým sa snažia opraviť pokazený stroj, rozprávajú sa o všetkom možnom. O tajomstve zázračnej cesty malého princa, o dobre a zle, o priateľstve a kráse, o skutočnom šťastí a zodpovednosti za tých, ktorých milujeme.
Keď opustený letec stretne v africkej púšti malého princa, netuší, čo mu toto stretnutie prinesie. „Namaluj mi beránka.“ Touto vetou osloví malý kudrnatý chlapec s šálou zmoreného pilota, ktorý havaroval v saharskej púšti. Autor sa dozvedá, že Malý princ prišiel z asteroidu B-612, planétky nie väčšej ako dom. O svoju planétku sa Malý princ veľmi dobre stará, každé ráno vytrháva korienky baobabov, ktoré by pri dosiahnutí plnej veľkosti mohli planétu roztrhať.
Cesta naprieč vesmírom: Stret so svetom dospelých
Hlavný hrdina cestuje po galaxii a navštevuje planéty, kde sa stretáva s obyvateľmi, ktorí charakterizujú svet dospelých. Týchto 6 ľudí má zhrnúť typy dospelých na Zemi. Autor na týchto vedľajších postavách opisuje zlé vlastnosti ľudí, ktorí v živote zabúdajú myslieť na to najdôležitejšie.
- Kráľ: Bol oblečený v hermelíne, sedel na tróne a na celej planétke bol sám. Bol despotickým vladárom, považoval Malého princa za svojho sluhu. Chcel nariaďovať, rozkazovať, byť autoritou a nestrpel neposlušnosť.
- Márnivec: Túžil len po tom, aby bol obdivovaný, ale v skutočnosti bol na svojej planéte sám.
- Pijan: Osamelý a nešťastný človek, ktorý pil, aby zabudol, že sa hanbí, že pije.
- Biznismen: Človek, ktorý stále počítal hviezdy, lebo veril, že mu patria, no nechcel byť vyrušovaný.
- Lampár: Ten jediný Malého princa pochopil. Jediný sa nezaoberal len sám sebou. Jeho úlohou bolo každý večer lampu rozsvietiť a ráno ju zhasnúť.
- Zemepisec: Sedel pri svojom stole a upozornil princa, že jeho ruža je pominuteľná, čo znamená, že ju čaká blízky zánik.
Malý princ vysvetlený: Skrytý význam, ktorý každý prehliada
Líška a tajomstvo videnia srdcom
Na Zemi sa stretáva s hadom, ktorý sa vyjadruje v hádankách a napokon mu pomôže vrátiť sa späť na svoju planétu. Najdôležitejším stretnutím však je stretnutie s líškou. Líška, ako jediná z postáv, má dobré vlastnosti - vyjadruje priateľstvo a lásku. Líška mu prezradila svoje tajomstvo: „Správne vidíme len srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.“
Malý princ vďaka líške pochopil, že je navždy zodpovedný za to, čo si skrotil. Líška ho naučila, že skrotiť znamená vytvoriť putá. Malý princ sa vďaka tomuto poznaniu vracia k svojej ruži. Autor v diele vdychuje ruži ľudské vlastnosti: je pyšná, jedinečná, má rada sama seba, je márnivá a bojí sa prievanu. Napriek tomu je to nádherný kvet, ktorý má problém vyjadriť svoju lásku a city k princovi.
Pedagogický význam a interpretácia pre všetky veky
Malý princ je o detstve a dospelosti, o láske, sile priateľstva, o ľudských vlastnostiach a o všetkom, čo je na tomto svete dôležité. Autor poukazuje na odlišnosti medzi svetom detí a svetom dospelých. Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. „Všetci dospelí boli raz deťmi, ale málo ktorý z nich si na to pamätá.“ Ako človek dospieva, získava vedomosti a skúsenosti, no pri tom stráca fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Všade sa ponáhľa, z jednoduchých vecí robí zložité.
Kniha je určená pre široké spektrum čitateľov, od detí od 4 rokov až po dospelých. Existujú aj špeciálne upravené verzie, napríklad s ilustráciami Elišky Podzimkovej, ktoré prinášajú príbeh v úplne originálnom spracovaní. Pre študentov a pedagógov ponúka kniha množstvo podnetov na diskusiu: Sú ľudia schopní vidieť to, čo je neviditeľné ich srdcom? Je vytrvalosť dobrá vlastnosť? Tieto otázky pomáhajú študentom zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi a emóciami.
Literárna forma a štruktúra diela
Dielo je napísané formou rozprávania v prvej osobe. Autor využíva na dej pohľad chlapca s detskými očami, pretože ešte nie je skazený ako všetci dospelí. Má ešte detskú predstavivosť a svojím vlastným spôsobom si vysvetľuje veci a javy okolo seba. Autorove kresby sú reprodukované vo väčšine vydaní a sú neoddeliteľnou súčasťou textu. Hoci sú jednoduché, sú spojené s dielom a bez nich je ťažké dielo pochopiť. Prvá kresba v knihe, ktorá zobrazuje veľhada, ktorý zožral slona, slúži ako test ľudskej predstavivosti. Dospelí v nej vidia klobúk, pretože im chýba schopnosť vidieť pod povrch.
Príbeh sa končí tajomne - pilot po šiestich rokoch od princovho odchodu hovorí, že si je istý, že sa Malý princ v poriadku vrátil na svoju planétku, pretože nenašiel jeho telíčko. Od tej doby pre neho hviezdy znejú ako milióny rolničiek, ale stále premýšľa, či baránok nakoniec ružu zjedol, alebo nezjedol. Malý princ tak zostáva nielen príbehom, ale aj symbolom dobra a poslom nejušlechtilejších ľudských citov.