Pojem „nezaopatrené dieťa“ sa na prvý pohľad môže zdať jasný a pochopiteľný pre každého. V praxi však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia zisťujeme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí. V slovenskom právnom systéme sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii, kde sa definície pojmov, vrátane „nezaopatreného dieťaťa“, môžu líšiť v závislosti od konkrétneho zákona. Táto rozdielnosť má zásadný vplyv na nároky a povinnosti občanov v rámci sociálneho zabezpečenia a štátnej sociálnej podpory, pričom prináša so sebou nejasnosti a potrebu podrobnejšieho objasnenia.
Hlavné právne rámce definície nezaopatreného dieťaťa
Definícia nezaopatreného dieťaťa je v právnom rámci ukotvená v ustanoveniach viacerých zákonov, pričom dva kľúčové sú Zákon o sociálnom poistení a Zákon o prídavku na dieťa. Tieto zákony, hoci sa zaoberajú súvisiacimi oblasťami sociálneho zabezpečenia, prinášajú odlišné vymedzenia, ktoré je dôležité poznať.
Zákon o sociálnom poistení
Podľa ustanovení § 9 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Táto povinná školská dochádzka je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona č. 245/2008 Z. z. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov.
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Konkrétne ide o situácie, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 zákona, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. Tento status môže trvať najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku dieťaťa.
Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. Konkrétne, nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Zákon o prídavku na dieťa
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. V zmysle ustanovení § 3 tohto zákona sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Ďalej je za nezaopatrené dieťa považované aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Je dôležité poznamenať, že podľa tohto zákona nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok, čo je v tomto ohľade prísnejšie než úprava v Zákone o sociálnom poistení.
Podrobnosti k pojmu „sústavná príprava na povolanie“
Pojem „sústavná príprava na povolanie“ je kľúčový pre určenie statusu nezaopatreného dieťaťa po skončení povinnej školskej dochádzky a v podstatných bodoch sa definícia tohto pojmu nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení a Zákone o prídavku na dieťa. Rozumie sa ním štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Nezaopatrené dieťa na strednej škole
Na účely prídavku na dieťa a daňového bonusu sa sústavná príprava dieťaťa na povolanie definuje ako štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Toto štúdium sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Ďalej je to obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Súčasťou sústavnej prípravy je aj obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.
Nezaopatrené dieťa na vysokej škole
Pre študentov vysokej školy sa sústavná príprava na povolanie začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Dôležité je zdôrazniť, že ukončenie vysokoškolského štúdia sa chápe ako zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie. Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. V prípade, ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.
Opakovanie ročníka a prerušenie štúdia
Na účely prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie považujú aj opakované ročníky štúdia. Avšak, za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. V takomto prípade oprávnenej osobe za dané obdobie nepatrí prídavok na dieťa.
Okrem dennej formy štúdia na stredných a vysokých školách môže byť sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách podľa zákona.
Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
V kontexte definície nezaopatreného dieťaťa je kľúčový aj pojem „dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa“. Ide o chorobu a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je tiež choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „platiteľ“) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou. Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu, čím zabezpečuje aktuálnosť posúdenia zdravotného stavu.
Dopady duálnych definícií na rodiny
Rozličné definície nezaopatreného dieťaťa v Zákone o sociálnom poistení a Zákone o prídavku na dieťa môžu spôsobovať značné nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice a podmienky môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená, pretože rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je nadbytočná.
Príklady rozdielov v dávkach
Zákonodarca do určitej miery zvýhodňuje nezaopatrené dieťa v poisťovacom systéme, čoho príkladom je nárok na sirotský dôchodok. Sirotský dôchodok je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V roku 2022 bola priemerná výška starobného dôchodku 519 EUR, čo znamená, že hodnota 40 % z tejto sumy predstavuje takmer 208 EUR. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. Toto sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Sirotský dôchodok sa môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa.
Na druhej strane, najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku podľa ustanovení § 8 Zákona o prídavku na dieťa fixne stanovená na 60 EUR. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa (resp. iná oprávnená osoba) nárok maximálne do veku 25 rokov. Uvedený príklad demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa. Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok aj pri smrti oboch rodičov. Prídavok na dieťa pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.
Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov.
Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %, oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Nezaopatrené dieťa v kontexte iných oblastí sociálneho zabezpečenia
Definícia nezaopatreného dieťaťa sa uplatňuje aj v ďalších oblastiach sociálneho zabezpečenia, ako sú zdravotné a dôchodkové poistenie, pričom aj tu nájdeme špecifické odlišnosti.
Nezaopatrené dieťa na účely zdravotného poistenia
Za nezaopatrené dieťa - a teda za poistenca štátu, za ktorého platí poistenie na zdravotné poistenie štát, sa považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Poistencom štátu je táto osoba aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
Nezaopatrené dieťa na účely dôchodkového poistenia
Podľa zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) sa na účely dôchodkového poistenia za nezaopatrené považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka končí uplynutím školského roka, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšilo 16 rokov veku. Následne, v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie ani vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo stavu, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa zákona, prípadne je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zdravotný stav dieťaťa na uvedený účel posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.
Na účely dôchodkového poistenia sa za nezaopatrené nepovažuje dieťa, ktoré sa síce štúdiom sústavne pripravuje na povolanie, ale už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul, alebo je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Prídavok na dieťa - podrobný prehľad
Príspevok na nezaopatrené dieťa, často označovaný aj ako rodinný prídavok, je štátna sociálna dávka na Slovensku, ktorej cieľom je finančne podporiť rodiny pri výchove a výžive nezaopatrených detí. Tento príspevok má oporu v Ústave Slovenskej republiky, ktorá v čl. 39 ods. 1 zaručuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie a v čl. 41, ktorý uvádza, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Štát sa tak zaväzuje vytvárať priaznivé podmienky pre výkon rodičovských povinností, okrem iného aj prostredníctvom poskytovania prídavkov. Prídavky na dieťa predstavujú jeden z pilierov štátnej podpory rodín na Slovensku.
Kto má nárok na prídavok na dieťa?
Nárok na prídavok na dieťa má rodič alebo osoba, ktorá má dieťa zverené v náhradnej starostlivosti. V niektorých prípadoch môžu prídavky poberať aj maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti, alebo plnoleté dieťa. Prídavok na dieťa je možné priznať len jednej oprávnenej osobe na to isté dieťa. Ak si nárok uplatní viac osôb, rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, komu bude dávka priznaná.
Podmienky nároku na prídavok
Prídavok na dieťa sa vypláca na nezaopatrené dieťa, a to od narodenia až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Najdlhšie je možné ho poberať do dovŕšenia 25 rokov dieťaťa, ale len v prípade, že je stále nezaopatrené. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie (denne študuje na strednej alebo vysokej škole). Sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie študentovi vysokej školy začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia.
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa. Nárok na prídavok nevzniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku. Prídavok vyplatí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Ak v priebehu mesiaca došlo k zmene oprávnenej osoby, prídavok sa v prípade splnenia nárokových podmienok vyplatí za tento mesiac tej oprávnenej osobe, ktorá spĺňala podmienky na konci daného kalendárneho mesiaca.
Výška prídavku a príplatku
V roku 2026 je platná mesačná výška prídavku 60 eur na každé nezaopatrené dieťa. V mesiaci, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, sa k tejto sume jednorazovo pripočítava príspevok vo výške 110 eur.
V určitých prípadoch má oprávnená osoba zároveň nárok na príplatok k prídavku na dieťa. Príplatok k prídavku je 30 eur mesačne. Príplatok k prídavku na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus. Na príplatok k prídavku sa vzťahujú ustanovenia § 9, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 až 8, 10 a 11, § 11a, § 13 ods. 1 až 4, § 14 ods. Zákona o prídavku na dieťa.
Ako požiadať o prídavok
Rodinný prídavok sa nevypláca automaticky; nárok naň si musíte uplatniť. Osoba, ktorej vzniká nárok na prídavok, si ho môže uplatniť podaním písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta jej trvalého alebo prechodného pobytu. Žiadosť obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby a nezaopatreného dieťaťa. Žiadosť o prídavky na dieťa si stiahnete na stránke úradu práce. Ku žiadosti o prídavok na dieťa je potrebné priložiť rodný list dieťaťa spolu s fotokópiou na porovnanie, občiansky preukaz žiadateľa, a potvrdenie základnej, strednej alebo vysokej školy, ak ju dieťa navštevuje. Nárok na prídavok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril.
Oznamovacia povinnosť
Voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny máte oznamovaciu povinnosť, čo znamená, že do 8 pracovných dní musíte nahlásiť každú zmenu, ktorá môže ovplyvniť nárok alebo spôsob vyplácania prídavku. Takisto musíte predkladať potvrdenia, že spĺňate podmienky nároku. Keď dieťa dovŕši 3 roky, musíte na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť, kde a akým spôsobom zabezpečíte starostlivosť oň. Oznamuje sa to prostredníctvom tlačiva „Oznámenie o poskytovaní starostlivosti o dieťa po dovŕšení troch rokov jeho veku na účely prídavku na dieťa“. Táto povinnosť sa týka detí až do nástupu na povinnú školskú dochádzku. Hlásiť musíte aj každú podstatnú zmenu, napríklad vylúčenie zo zariadenia, zmenu zariadenia a podobne. Po ukončení povinnej školskej dochádzky zase dokladujete, že sa dieťa ďalej vzdeláva. Na výzvu platiteľa je oprávnená osoba povinná doplniť ďalšie údaje o svojej osobe, o druhej oprávnenej osobe alebo o nezaopatrenom dieťati, ktoré sú nevyhnutné na konanie o prídavku.
Spôsob vyplácania prídavku
Dávka je vyplácaná mesačne pozadu na účet v banke alebo poštovým poukazom, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku na prídavok. Platiteľ poukazuje prídavok oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo na žiadosť oprávnenej osoby vypláca prídavok v hotovosti. Ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania prídavku alebo žiadosť o túto zmenu podá elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom, platiteľ je povinný žiadosti vyhovieť. Ak v priebehu mesiaca došlo k zmene trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (týka sa len cudzincov), nový úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok najskôr v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmena trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oznámená tomuto úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak si chcete zmeniť spôsob výplaty prídavku na dieťa, alebo ste si zmenili číslo účtu, musíte tieto skutočnosti nahlásiť, či už osobne, písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Na vykonanie zmien sa nevyžaduje predpísané tlačivo, avšak oprávnená osoba vo svojej žiadosti uvádza identifikačné údaje ako je meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu.
Osobitný príjemca prídavku
V prípade, že oprávnená osoba nevyužíva prídavok a príplatok k prídavku na účel podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona, alebo platiteľ zistí, že oprávnená osoba nevyužíva prídavok a príplatok k prídavku na účel podľa § 1 ods. zákona, môže byť určený osobitný príjemca. Osobitným príjemcom prídavku a príplatku k prídavku môže byť obec, v ktorej má oprávnená osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Úlohou osobitného príjemcu je zabezpečiť použitie prídavku na stanovený účel. Platiteľ určí osobitného príjemcu na obdobie troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ak maloleté nezaopatrené dieťa nespácha ďalší priestupok v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ rozhodol o určení osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku, jeho pôvodná oprávnená osoba môže opätovne poberať prídavok. Ak však maloleté nezaopatrené dieťa počas určenia osobitného príjemcu opätovne spácha priestupok, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku a príplatku k prídavku na toto maloleté nezaopatrené dieťa. Nárok na to isté dieťa vzniká len raz. Nárok na prídavok a príplatok k prídavku môže na toto maloleté nezaopatrené dieťa vzniknúť najskôr po uplynutí troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od odňatia prídavku a príplatku k prídavku, počas ktorých maloleté nezaopatrené dieťa nespáchalo priestupok.
Povinnosť vrátenia prídavku
Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, alebo vedela alebo musela z okolností predpokladať, že platiteľ jej prídavok alebo príplatok k prídavku vyplatil neprávom, je povinná vrátiť prídavok a príplatok k prídavku. Ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť neprávom prijatý prídavok a príplatok k prídavku, môže sa táto suma zraziť aj z bežne vyplácaného alebo neskôr priznaného prídavku a príplatku k prídavku alebo zo mzdy, platu, alebo inej odmeny za prácu, alebo z náhrad z týchto plnení a z odmien za pracovnú pohotovosť, z dôchodkových dávok alebo z dávok výsluhového zabezpečenia.
Konanie a odvolanie
Konanie vo veci priznania prídavku na dieťa vykonáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 19 ods. 1, § 33 ods. tohto predpisu. Proti rozhodnutiu úradu práce je možné podať odvolanie, ktoré posudzuje príslušný orgán podľa zákona o správnom konaní.
Medzinárodný kontext a prídavky na dieťa v EÚ
V Európskej únii (vrátane Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) platí, že ako občan EÚ môžete pracovať a žiť v ktorejkoľvek členskej krajine. Nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde pracujete alebo žijete. Podľa úradu práce dávky vypláca krajina, kde aspoň jeden rodič pracuje. Môže sa stať, že máte nárok na prídavky vo viacerých štátoch. V takom prípade ich dostanete v plnej výške len v jednej krajine, pričom sa zohľadňujú pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia.
Príklady rodinných prídavkov v zahraničí
Rôzne krajiny pristupujú k podpore rodín prostredníctvom prídavkov na dieťa odlišne, čo odráža ich sociálnu a ekonomickú politiku.
Česká republika
Na rodinné prídavky v Českej republike nemá nárok každá rodina. Týka sa to predovšetkým rodín s nízkymi príjmami. Či budete mať nárok na dávku, závisí od celkového príjmu rodiny, ktorý za predchádzajúci kalendárny štvrťrok musí byť nižší než 3,4-násobok životného minima rodiny. Podobne ako na Slovensku, sa rodinné prídavky vyplácajú na nezaopatrené deti. O rodinné prídavky môže požiadať zákonný zástupca len za dieťa do 18 rokov. V prípade, že je už nezaopatrené dieťa plnoleté, žiada o dávku samo. Takisto sa rodinný prídavok vypláca priamo jemu. O dávky môžete požiadať aj spätne, a to až do 3 mesiacov.
Rakúsko
V Rakúsku sa rodinným prídavkom na deti hovorí Familienbeihilfe. Rodinné prídavky môžete čerpať, kým dieťa nedovŕši 18 rokov. Do 24 rokov je to v prípade, že sa pripravuje na povolanie, a do 25 rokov, ak ide o ťažko zdravotne postihnuté dieťa. V Rakúsku sa posudzuje aj príjem dieťaťa, a to od 19 rokov. Rakúšania vyplácajú aj tzv. Geschwisterstaffel, alebo teda súrodenecký príplatok. Ak máte viac detí, celková mesačná výška rodinných prídavkov sa za každé dieťa zvyšuje, pričom navýšenie závisí od počtu detí. Spolu s rodinným prídavkom za september sa na každé dieťa vo veku od 6 do 15 rokov vypláca aj príspevok na začatie školskej dochádzky. O prídavky na dieťa môžete požiadať na finančnom úrade, teda Finanzamt. Žiadosť o prídavky na dieťa doručíte osobne, poštou alebo prostredníctvom elektronického systému FinanzOnline. To, čo k žiadosti prikladáte, sa líši podľa vašej situácie. O prídavky môžete požiadať aj spätne, a to až do 5 rokov. Pri novonarodených deťoch už o rodinné prídavky žiadať nemusíte, nakoľko finančná správa automaticky skontroluje všetky náležitosti a prevedie peniaze na bankový účet rodičov, samozrejme, v prípade, že má všetky informácie.
Švajčiarsko
Rodinné prídavky na dieťa sa vo Švajčiarsku volajú Familienzulagen. Švajčiarsku konfederáciu tvorí 26 kantónov, v ktorých sa pravidlá či suma, akú na dieťa dostanete, môže líšiť, preto je vždy potrebné naštudovať si aj informácie z kantónu, kde pracujete. Nárok na ne majú v prvom rade zamestnanci, v prípade, že ich mzda, z ktorej platia zákonné príspevky do OASI (niečo ako fond sociálneho zabezpečenia), dosahuje presne stanovenú výšku, ktorá sa môže v kantónoch líšiť. Ak máte viac zamestnávateľov, platy sa sčítajú. Pokiaľ sumu nedosiahnete, považujú vás za osobu, ktorá nie je zárobkovo činná. Aj osoby s nízkym príjmom však majú nárok na prídavky za podmienok, ktoré sa mierne líšia v rámci kantónov. Ak by v rovnakom období mala iná zárobkovo činná osoba nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa, jej nárok má prednosť. Rodinné prídavky nedostanete, ak poberáte dávky v nezamestnanosti, vyplatia vám však doplnkovú dávku, ktorá sa rovná výške príspevku na dieťa v kantóne, kde máte bydlisko. Túto dávku vám však opäť nevyplatia, ak má počas rovnakého obdobia iná zárobkovo činná osoba nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa. Výška prídavku sa líši podľa jeho typu. Príspevok na vzdelanie sa vypláca, keď dieťa pokračuje vo vzdelávaní po povinnej školskej dochádzke a má aspoň 15 rokov. Výška prídavku na dieťa je 215 CHF (približne 228 eur), príspevok na vzdelanie 268 CHF (približne 284 eur). Rodinné prídavky sa nevyplácajú automaticky, musíte o ne požiadať. Môžete tak spraviť až za 5 rokov spätne. Zamestnanec žiada o zriadenie poberania rodinných prídavkov svojho zamestnávateľa. Samostatne zárobkovo činná osoba musí požiadať v príslušnej poisťovni pre rodinné prídavky (tzv. Familienausgleichskasse). Tí, ktorí nie sú zárobkovo činní, zase žiadajú kantonálny rodinný kompenzačný fond.
Nemecko
V Nemecku sa vypláca Kindergeld, teda prídavok na dieťa. Je určený na podporu všetkých rodín bez ohľadu na výšku príjmu. Od januára 2023 je výška Kindergeld jednotná pre všetky deti: 250 eur mesačne na každé dieťa, bez ohľadu na poradie narodenia. O prídavok žiada rodič alebo zákonný zástupca v tzv. Familienkasse.
Ďalšie štátne sociálne dávky pre rodiny
Okrem prídavku na dieťa existujú aj ďalšie štátne sociálne dávky určené na podporu rodín, ktoré pomáhajú pokryť rôzne výdavky súvisiace s výchovou a starostlivosťou o deti.
Príspevok pri narodení dieťaťa
Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová sociálna dávka od štátu, ktorá pomáha pokryť výdavky súvisiace s narodením dieťaťa. Výška príspevku pri narodení dieťaťa v roku 2025 je 829,86 eur pri narodení prvého až tretieho dieťaťa, ktoré sa dožije aspoň 28 dní. Zánik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa nastáva do dvanástich mesiacov od narodenia dieťaťa. Od 1. apríla 2022 je účinná novela zákona č. 383/2013 Z. z., ktorá priniesla novú tzv. proaktívnu službu pre občana pri životnej udalosti - narodení dieťaťa. To znamená, že ak žiadateľ bude požadovať poukázanie príspevku pri narodení dieťaťa na iné miesto výplaty ako úrad, úrad získa preverovaním v systémoch orgánov verejnej moci potrebné informácie.Príspevok sa poskytuje raz ročne na každé dieťa, prvý raz pri dožití sa jedného roka detí a posledný raz pri dožití sa 15.Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na rodičovský príspevok od troch do šiestich rokov veku dieťaťa vzniká po posúdení zdravotného stavu dieťaťa. Tlačivo žiadosti na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok (ŠSD) a tlačivo lekárskeho nálezu na účely ŠSD sú dostupné online.
tags: #kto #sa #povazuje #za #nezaopatrene #dieta