Rozhodnutie dať dieťa do jaslí, najmä už od útleho veku šiestich mesiacov, je pre mnohých rodičov jednou z najťažších životných volieb. Táto téma vyvoláva búrlivé diskusie, kde sa stretávajú skúsenosti, obavy a rôzne pohľady na vývoj dieťaťa a potreby rodiny. Zatiaľ čo niektorí rodičia vnímajú jasle ako nevyhnutnosť alebo dokonca prínos pre dieťa, iní sa im vyhýbajú s odkazom na psychologické odporúčania a túžbu udržať dieťa v domácom prostredí. Jasle alebo detské jasle sú definované ako výchovno-vzdelávacie zariadenie určené pre deti mladšie ako tri roky. Väčšina týchto zariadení prijíma deti už od veku šiestich mesiacov, čo je častým dôvodom na diskusiu. V súčasnosti existuje viacero typov jaslí: štátne, ktoré sa opätovne zriaďujú v niektorých mestách, a prevažne súkromné zariadenia. Ponúkajú rôzne formy starostlivosti: celodennú, poldennú alebo príležitostnú.
Dôvody pre nástup do jaslí: Od nevyhnutnosti k sebarealizácii
Nie každá matka má možnosť zostať s dieťaťom doma až do jeho tretieho roku života. Niektoré matky sú nútené vrátiť sa do práce z finančných dôvodov, iné zase hľadajú spôsob, ako zabezpečiť starostlivosť o dieťa, kým sa ony venujú svojim profesijným záujmom alebo sa potrebujú realizovať mimo domova. Táto situácia prirodzene vedie k otázke, či sú jasle vhodným riešením. Ako potvrdzujú mnohé diskusie, "veď to je každého osobná vec, či ide do práce alebo zostane doma, či dá dieťa do jaslí, alebo mu zaplatí aupairku… úprimne, čo je koho do toho, ako som si to zariadila ja alebo hociktorá iná?" Ak sa rodič pre niečo rozhodne, nepotrebuje k tomu komentáre od ostatných, je to jeho život, jeho rodina, jeho vec.
Niektorí rodičia priznávajú, že ich rozhodnutie bolo ovplyvnené potrebou vlastnej sebarealizácie. „Ona ani nebola nútená ísť do práce, ale potrebovala sa realizovať.. tiež každého vec,“ uvádza jedna z matiek, pričom dodáva, že jej kamarátkine deti šli do jaslí od približne 7 mesiacov a všetky tri si zvykli do 2 týždňov, dokonca sa tam tešili. Podľa inej matky má "aj maminka právo sebarealizácie. Keď človek vypadne na chvíľu (nie zasa na 12 hodín denne) z toho kolobehu, je to fakt vyslobodenie. A ak si vie maminka všetko dobre zariadiť, nevidím v tom problém." Aj keď má jedna matka svoje štvormesačné dieťa stále pri sebe vďaka vlastnej spoločnosti a necíti, že by ho o niečo oberala, pretože sa dieťa môže pozerať z ohrádky, hrať sa s asistentkou alebo kočíkovať, takáto flexibilita nie je pre každého dostupná. Pre mnohé matky je návrat do práce nevyhnutnosťou, a to buď z finančných dôvodov, kedy materská je nízka, alebo kvôli nátlaku okolia či šéfov, ktorí znevýhodňujú matku na materskej. Práve v takýchto situáciách sa javí umiestnenie dieťaťa do jaslí ako reálna a často aj jediná možnosť.
Skúsenosti rodičov: Od počiatočného plaču k samostatnosti a sociálnej adaptácii
Mnoho rodičov zdieľa svoje skúsenosti s nástupom detí do jaslí, ktoré sú často sprevádzané počiatočným plačom a úzkosťou, no napokon sa môžu zmeniť na spokojnosť a radosť. „Ja malú dávam od polroka (materská tu je len polroka :/) a prvé dni mi plakala, ale keď som po ňu prišla za pár hodín, tak som ju vždy našla vysmiatu a spokojnú. Po týždni tam už chodila s úsmevom,“ opisuje jedna z matiek. Iná dodáva: „Ráno sme s revom išli, poobede s revom tiež, nechcem opustiť hračky :P , dnes má 16 rokov a stále jasle spomína, rad chodil.“ Tieto príbehy naznačujú, že adaptácia na nové prostredie je individuálna. Dieťa, ktoré miluje spoločnosť iných detí a rado sa hráva v detských kútikoch, môže v jasliach nájsť podnetné prostredie. „Filipko miluje deti… a čo keď sa mu tam nebude páčiť.. to ma stve že to dieťa nevie hovoriť ešte,“ vyjadruje svoje obavy iná matka. Práve táto neschopnosť dieťaťa vyjadriť svoje pocity slovami často spôsobuje rodičom najväčší stres a pocity viny.
Niektorí rodičia si všímajú pozitívny vplyv jaslí na vývoj svojich detí. „Odkedy malá chodí do jaslí… jej vývoj sa veľmi rýchlo posúva… je veľmi šikovná, každý deň vie niečo nové…. aj rozprávať začala dosť rýchlo… doma sa ani nesnažila… o pýtaní sa nehovoriac,“ uvádza matka, ktorá si pochvaľuje aj organizáciu a prístup v súkromných jasliach. Iná matka, ktorá dala dcéru do jasličiek v Bratislave v Dúbravke v 21 mesiacoch, uvádza, že dcérka bola od začiatku nadšená tým, že má konečne okolo seba deti - to bol aj dôvod, prečo ju tam dávala. V podstate okrem pár dní nemala žiadny krik, že by tam nechcela, a do škôlky už nastúpila zvyknutá - absolútne bez jediného problému. Veľmi sa jej páčil prístup k deťom, kedy sa snažili (a úspešne, keď v auguste končili) všetky deti naučiť samostatnosti. Čiže aj deti, čo to z domu nevedeli, sa najedli samé, všetky boli v auguste bez plienok, schopné sa samé obliecť. Moji obaja chodili do jaslí, približne dvojroční. Boli to súkromné jasle a platili sme to cez príspevok na starostlivosť o dieťa, vtedy sa to viac oplatilo ako rodičák. Boli tam aj mladšie detičky, aj také čo ešte nechodili, takže nemali ani rok. Menší kolektív, každý deň niečo tvorili, hrali sa na uzavretom dvore, učiteľka nám posielala fotky. Dlhšie trvalo, kým si zvykli, aj chorobami sme si prešli, ale veľa sa tam naučili a o to ľahší nábeh bol potom v škôlke.
Matky, ktoré dali dieťa do jaslí, často vyzdvihujú, ako sa dieťa stalo samostatnejším. Jedna matka opísala, ako jej dieťa zvyklo si od prvého dňa úplne bez problému a navyše ho odplienkovali aj na deň, aj na denný spánok, čo neľutuje vôbec. V zahraničí, napríklad v Írsku, je bežné dávať deti do jaslí už od troch mesiacov, pričom súkromné zariadenia často ponúkajú nadštandardnú starostlivosť a vzdelávanie, vrátane výučby cudzích jazykov. Podľa skúseností matiek v zahraničí, keď prídeš s ročným dieťaťom prvýkrát do jaslí, „kukajú na teba, že z ktorej planéty ste došli… iný kraj, iný mrav.“
Argumenty a obavy proti skorému nástupu do jaslí: Psychologické aspekty a praktické výzvy
Napriek pozitívnym skúsenostiam existujú aj vážne obavy a argumenty proti umiestňovaniu detí do jaslí, najmä v tak útlom veku. „Osobne by som ale od dieťaťa mladšieho ako rok odišla len ak by od toho závisel život. Myslím, že také maličké, ktoré nevie sedieť, loziť, chodiť, ešte nemá za sebou príkrmy atď., má byť pri mame a nie pri cudzích. Nikto sa oň lepšie nepostará,“ zaznieva často. Mnohé mamy majú pocity ľútosti, pretože nechceli dať dieťa do jaslí, ale nemohli ostať na materskej z rôznych dôvodov. Je dôležité, aby ľudia rozmýšľali nad tým, či sú jasle nevyhnutné, a prečo vlastne u nás vznikli. Psychológovia často odporúčajú starostlivosť babičkou alebo inou blízkou osobou, prípadne využitie služieb opatrovateľky, pričom zdôrazňujú, že pripravenosť dieťaťa vstúpiť do kolektívu je individuálna a nie je pevne daná vekom troch rokov.
Ďalšou častou obavou je zvýšená chorobnosť detí v jasliach. „Moja kolegyňa sa takto vrátila do práce, 10-mesačné dieťatko v jasliach. Po pol roku išla naspäť na rodičák, lebo dieťatko v jednom kuse choré, maródiť s ním stále nemohla a to čo zarobila, dala opatrovateľke.“ Jedna matka upozorňuje: „Áno, vychytajú všetky detské choroby a v škôlke už budete v tomto za vodou, ale ak do práce musíš, maj ošetrené, kto ti bude s dieťatkom v čase chorôb, pretože to prvý rok pokojne môže byť 2 týždne z mesiaca každučký mesiac.“
Kvalita starostlivosti je tiež predmetom obáv. „Mám známu učiteľku v jasliach a povedala, že koľkokrát aj tri, štyri hodiny sú deti pokakané a že keď plačú, tak aj hodinu, lebo toľko detí naraz neutíšia,“ opisuje realitu bežných jaslí jedna z diskutujúcich. V niektorých štátoch, ako napríklad v Rakúsku, sú zákony prísnejšie ohľadom počtu detí na jedného zamestnanca, čo môže zabezpečiť kvalitnejšiu starostlivosť. Tam mali podľa predpisov vtedy maximálne 20 detí, reálne bolo 18 v skupine na dve a pol osoby, čo znamená, že dve osoby boli vždy pri deťoch, ak ich bolo v skupine viac ako 7, a ďalšia osoba pomáhala napríklad počas presunu alebo prebaľovania. To je tu v AT zákonom možné.
Mnohí rodičia sa cítia previnilo, keď musia opustiť svoje dieťa, najmä ak vie len minimálne komunikovať. „Nejak si to neviem predstaviť.. je mi z toho smutno.. my s detičkami bývame.. Filipko miluje deti.. tak sa chodí do detských kútikov a tak.. a čo keď sa mu tam nebude páčiť.. to ma štve že to dieťa nevie hovoriť ešte,“ priznáva sa jedna matka. Útle detstvo je dôležité, aj keď si ho nepamätáme. A práve preto, že si ho nepamätáme, je veľmi dôležité, aby sme ho prežili čo najšťastnejšie, lebo „s tým už nemôžeme nič robiť“, napríklad rozumom si to prehodnotiť. Zážitky ostávajú uložené v podvedomí a vplývajú na celý náš život. Ak by sme si pamätali, ako nám bolo v jasliach, možno by sme sa snažili dávať tam naše deti čo najmenej.
Diskusia o ideálnom veku pre nástup do jaslí a individuálne rozdiely
Otázka ideálneho veku pre nástup do jaslí je predmetom živých debát, pričom názory sa líšia v závislosti od osobných skúseností, kultúrnych zvyklostí a individuálnych potrieb dieťaťa a rodiny. Niektoré matky považujú za ideálny vek 11 mesiacov. „Ja osobne si myslím, že úplný ideál nastáva v 11 mesiacoch. Mám škôlku a jasličky a na detičkách to vidím. Ak vôbec jasličky, tak ideálne obdobie nastáva v 11 mesiacoch.“ Tento názor je podporený pozorovaniami z praxe a predpokladom, že v tomto veku už dieťa má za sebou základné vývojové míľniky, ako sú príkrmy, a možno už začína sedieť alebo loziť.
Na druhej strane, niektoré kultúry a spoločnosti majú nastavené iné štandardy. „Mám pár kamarátok v zahraničí a je bežné, že sa deti dávajú do jaslí od 3 mesiacov a keď prídeš s ročným dieťaťom prvýkrát do jaslí, kukajú na teba, že z ktorej planéty ste došli… iný kraj, iný mrav.“ Tieto rozdiely poukazujú na to, že pripravenosť dieťaťa na kolektív nie je univerzálne daná vekom, ale je ovplyvnená aj sociálnym prostredím. Jedna matka z Nemecka potvrdzuje, že kým prvé dieťa v útlom veku nástup ani nevnímalo, lebo bolo spokojné, keď bolo nakŕmené, suché a vyspaté, druhé dieťa v Nemecku išlo ako 15-mesačné a to už bolo iné, trebalo ho zvykať. To poukazuje na individuálne rozdiely nielen medzi deťmi, ale aj v závislosti od veku nástupu.
Pre niektorých rodičov je rozhodujúcim faktorom povaha dieťaťa. „Závisí aj od povahy - kamarátkine deti išli od cca 7 mes. a všetky tri si zvykli do 2 týždňov a dokonca sa tam tešili. Tie deti sú dnes šikovné, samostatné, bez traumy.“ Naopak, iná matka si dodnes pamätá „taký hnusný pocit… že tam nechcem byť a chcem ísť za mamou,“ keď ju rodičia dali do jaslí od cca 11 mesiacov v časoch socializmu, a plakávala tam celé tri roky a potom aj následne v škôlke. To zdôrazňuje, že aj keď vek môže byť približným vodítkom, temperament a odolnosť dieťaťa zohrávajú kľúčovú rolu v procese adaptácie. Podľa názoru niektorých je dôležité, „aby bolo aj dieťa spokojné aj mamina. Lebo ak má byť doma s nervnou mamou, radšej v dobrých jasliach.“
Jasle pre deti do troch rokov: Potreba kolektívu a vytváranie väzieb
Často sa hovorí o potrebe zaradiť dieťa do kolektívu už v útlom veku, aby si zvyklo a rozvíjalo sociálne zručnosti. Avšak pre deti do troch rokov, ktoré navštevujú jasle, „bytie v kolektíve“ nemá veľmi vplyv, veď zoskupenie takýchto detí by sa ešte nepovažovalo za skutočný kolektív, pretože sa medzi nimi nevytvárajú také vzťahy, ako v kolektíve starších detí. Dôležité je dať dieťa „do kolektívu“ vtedy, keď na to z hľadiska jeho vývoja dozrel čas. U niektorého to býva neskôr a treba sa to snažiť vyriešiť. Pretože, ak bude dieťa vystavené stresu, môže to zle vplývať na jeho budúcnosť.
Z hľadiska psychológie je kľúčové nenarušiť prirodzené väzby dieťaťa na rodičov. Ako uvádza Učebnica psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera, kapitola Prevencia: „Všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz.“ Je však dôležité pochopiť, čo znamená prevencia v tomto kontexte. Preventívne opatrenia sa snažia zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti vyskytlo dané ochorenie. Avšak ak sa neuskutočnia, neznamená to, že človek určite ochorie. Čo sa týka psychiatrických ochorení, opäť citát z Učebnice psychiatrie: „Psychotraumatické zážitky síce ohrozujú neskorší osobnostný vývoj, ale nepredurčujú dopredu ďalší osud nejakým fatalistickým spôsobom.“ Preto si nesmieme vysvetliť to, že vytvorenie blízkej vzťahovej väzby je prevenciou pred psychickými poruchami, tak, že „všetky deti, čo chodia do jasiel, budú drogovať.“ Ak však niektorí rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich batoľa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať „prirodzené väzby dieťaťa na rodičov“.
Dojčaťu i batoľaťu je lepšie pri mame ako v jasliach. Keď je niečo pre dieťa lepšie, mali by sa s tým robiť kompromisy čo najmenej a všetci, ktorých sa to týka, by sa mali čo najviac snažiť, aby sa to dieťaťu dostalo. Aj keď to môže vyznieť ako extrém, mnohí si želajú, aby všetky batoľatá (a ak treba, tak i staršie deti) mohli tráviť detstvo doma. Na druhej strane sa netvrdí, že pri dieťati musí ostať jedine mama, môže to byť pokojne otec či iná blízka osoba.
Praktické aspekty a hľadanie vhodných jaslí
Výber vhodných jaslí je kľúčový a zahŕňa mnoho faktorov, od ceny až po prostredie a prístup personálu. Rodičia by mali brať do úvahy nielen cenu, ale aj personálne obsadenie, priestory, program a celkovú atmosféru zariadenia.
Typy jaslí a ich dostupnosť
V mnohých mestách existujú zoznamy jaslí a zariadení, ktoré poskytujú starostlivosť o deti mladšie ako tri roky. V Bratislave existujú rôzne možnosti, od štátnych až po súkromné zariadenia. V Košiciach sa rodičia často stretávajú s vyššími poplatkami v súkromných jasliach, pričom cena za mesiac môže presiahnuť 200 eur. Hľadanie lacnejších alternatív alebo zváženie štátnych jaslí je potom prioritou. Jedna matka sa pýtala: „Nevieste o niečom lacnejšom v KE? Či to už štátne jasle ani neexistujú, iba súkromné?“ Hľadanie môže byť náročné, pretože do štátnych jaslí, ak niečo také vôbec ešte existuje, je často „nenormálna čakačka… tuším aj rok.“ Súkromné jasle bývajú flexibilnejšie, „tak tam nie je problém aj pár dní do týždňa, začať kedykoľvek v roku.“
Proces hľadania a nástupu
Pre rodičov, ktorí plánujú návrat do práce, je dôležité začať s hľadaním jaslí včas. „Ja som cca v polroku dieťaťa obvolala jasle, pretože som potrebovala len 3x do týždňa a nie každé jasle toto akceptujú.“ Následne sa išla porozprávať s riaditeľkou a pozrieť sa tam. V prípade, že sa nastupuje počas roka, teda nie v septembri, je vhodné „skúsila by som 2-3 mesiace pred tvojím dátumom nástupu už hľadať.“ V niektorých mestách je dopyt taký vysoký, že „tu sa hľadajú jasle už keď sa dieťa narodí, je to strašný nával.“
Pri nástupe je potrebné počítať s adaptačným obdobím. „Nastup ti upresnia, najprv sa bude adaptovať, na hodinku, dve hodinky, aby si zvykol a potom už dlhšie, všetko ti vysvetlia.“ Adaptácia zvyčajne začína na pár hodín, postupne sa predlžuje na doobedie a napokon aj s obedným spánkom. Jedna matka si nechala poradiť s tým, že „keď si detičky zvykajú rovno na celý deň, trvá to kratšie ako keď najskôr na pol dňa a keď si už ako-tak zvyknú, tak zrazu ostávajú spať.“ Jej syn si zvykol od prvého dňa úplne bez problému. Pri obhliadke jaslí je najdôležitejšie „chodiť sa do jaslí pozrieť, daj najmä na intuíciu. Ako vyzerajú nie je dôležité, najdôležitejšie je, či sú opatrovateľky normálne, aký z nich máš pocit.“
Potrebná dokumentácia a výbava
Pri nástupe do jaslí je obvykle potrebných niekoľko dokumentov a osobných vecí pre dieťa. „Dávala som len papier od pediatričky o očkovaní, ja som dopisovala aj alergiu na lieskovce (nemá potvrdenú alergológom ešte).“ Rodičia ďalej prinášajú pyžamo, veci na prezlečenie v prípade nehody, papučky, fľašku na vodu a v prípade dažďa gumáky a veci do dažďa. Pre menšie deti sú nevyhnutné plienky, krém na zadoček a vlhčené utierky, ktoré rodičia pravidelne dopĺňajú.
Legislatívne podmienky a hygienické normy
Prevádzka jaslí, najmä tých súkromných, podlieha prísnym legislatívnym a hygienickým normám. Napríklad v Rakúsku sú deti prijímané od 3 mesiacov veku, väčšina začínala okolo 6 mesiacov až 1,5 roka. Tam je stanovený presný rozpis dňa, a každá osoba odovzdávala plán práce. Na každých 7 detí sú vyhradení dvaja zamestnanci, s treťou osobou pomáhajúcou počas presunov či prebaľovania, aby sa nikdy nesmeli nechať deti samé.
Pri úvahách o otvorení súkromnej škôlky alebo jaslí doma je potrebné počítať s rozsiahlymi požiadavkami. „Hygiena ti to nikdy nedovolí.“ Je potrebné obed dovážať od certifikovaného dodávateľa, ktorý má špeciálne pripravené jedlo podľa predpisov pre deti určitého veku, a ktorý zvyčajne nebude dodávať len 3 alebo 5 porcií. Na desiaty je síce možné mať oddelený priestor, ale aj ten musí spĺňať hygienické normy. Počet učiteľov sa odvíja od počtu detí; na 10 detí sú už potrebné napríklad 2 učiteľky. Na zriadenie domácej škôlky sú nevyhnutné stavebné úpravy, vrátane protipožiarnych dverí, kúpeľne upravenej špeciálne pre deti (detské záchody a umývadlá v určenom počte podľa počtu detí). Dom musí spĺňať predpisy čo sa týka svetla a veľkosti priestoru, a protipožiarne smernice. Nemôžete si sami určovať, koľko detí tam budete mať, to je určené smernicami a počíta sa to na m2. Priestor, v ktorom spia deti, musí byť oddelený od priestoru, v ktorom sa deti hrajú. Škôlku musí zastrešovať garant s pedagogickým vzdelaním. Na začiatok by bolo dobré mať aspoň 15 000 eur, pretože treba vybaviť papiere, spraviť stavebné úpravy, skolaudovať, a kúpiť zariadenie (stoly, stoličky, postele, matrace, obliečky, skrine, vešiaky, skrinky, lavičky), hračky, pomôcky k tvoreniu, marketing, účtovníctvo, platiť personál, svetlo, energie, odoberať obedy bez rozdielu, koľko tam je detí, a počítať so stratami, keď budú deti choré, alebo keď nebude dostatočný počet. Je dôležité, aby ste aspoň 6 mesiacov dokázali fungovať v stratách. Okrem toho, treba deti učiť podľa ročných/mesačných/týždenných plánov, lebo škôlka nie je len o zisku, ale hlavne o vzdelávaní detí. Otvoriť a viesť škôlku nie je žiadna sranda a zarobiť na nej je extrémne ťažké.
Financovanie a podpora rodičov pri starostlivosti o dieťa
Pre rodičov, ktorí sa rozhodnú pre jasle, existuje možnosť čiastočnej úhrady nákladov prostredníctvom príspevku na starostlivosť o dieťa, často označovaného ako „jasličkovné“. Je dôležité informovať sa o podmienkach a možnostiach čerpania tohto príspevku. Jedna matka sa pýtala: „Chcem sa opýtať, či mi neviete poradiť, ako to je v prípade, ak by dcérka začala chodiť do jasiel/škôlky s rodičovským príspevkom a príspevkom na starostlivosť o dieťa. Dostávala by som ďalej rodičovský plus podľa vyčíslenia sumy za škôlku/jasle príspevok na starostlivosť o dieťa? Alebo by mi rodičovský zobrali?“ Vtedy je pobyt dieťaťa v jasliach potrebné nahlásiť úradu práce, lebo sa to vraj má. Moji obaja chodili do súkromných jaslí a platili to cez príspevok na starostlivosť o dieťa, vtedy sa to viac oplatilo ako rodičák. Správne nastavenie financovania môže výrazne odľahčiť rodinný rozpočet, najmä ak sú mesačné poplatky vysoké, ako je to často v súkromných zariadeniach, kde môžu presiahnuť 200 eur.
Rozhodnutie medzi jasľami a škôlkou pre staršie batoľatá
Pre rodičov detí vo veku okolo dvoch a pol roka sa často vynára dilema, či je vhodnejšie umiestniť dieťa do jaslí alebo už rovno do materskej školy. „Mám dcérku dva a pol ročnú a už nastupujem do práce, neviem sa ale rozhodnúť, čo je pre ňu vhodnejšie, škôlka alebo jasle? Viem, že v jasličkách k nim pristupujú skôr ako k miminkám aj starostlivosťou, na jednej strane je to dobré, ale na druhej, vediem dcérku k samostatnosti a bola by som rada aby napredovala?“ Táto otázka odzrkadľuje rozdielny prístup zariadení. Jasle sú primárne zamerané na opateru a základné potreby mladších detí, vrátane prebaľovania a spánku, zatiaľ čo škôlky už majú štruktúrovanejší výchovno-vzdelávací program a očakávajú od detí väčšiu mieru samostatnosti. Avšak, ako ukázala skúsenosť jednej matky, v dobrých jasliach sa tiež snažia deti naučiť samostatnosti, čo sa úspešne prejavilo napríklad pri jedení, odplienkovaní a obliekaní. Rozhodnutie by preto malo zohľadňovať individuálnu pripravenosť dieťaťa a ciele rodičov, ako aj konkrétnu ponuku a prístup daného zariadenia.
Regionálne š
tags: #jasle #od #6 #mes #diskusia