ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, je téma, o ktorej sa v súčasnosti hovorí čoraz viac. Mnohí ju však vnímajú nesprávne a prichádzajú s nepresnými, zľahčujúcimi interpretáciami, čo môže viesť k nedostatočnému pochopeniu a pomoci pre tých, ktorí ňou trpia. Radovan Kyrinovič, vyštudovaný psychológ, ktorý sám má ADHD a pracuje s deťmi s touto poruchou, hovorí, že s praktickými tipmi sa s ňou dá dobre fungovať. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na ADHD, jeho prejavy, diagnostiku a možnosti, ako s touto poruchou žiť plnohodnotný život. Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou je jednou z najčastejších skúmaných detských porúch, no jej vplyv presahuje detstvo a zasahuje aj do dospelosti.
Čo je ADHD? Hlbší pohľad na neurovývinovú poruchu
ADHD je neurovývinová porucha, ktorá sa prejavuje najmä u detí predškolského a mladšieho školského veku, no v mnohých prípadoch pretrváva až do dospelosti. V slovenčine ju poznáme ako poruchu hyperaktivity a deficitu pozornosti. Klasicky sa chápe cez tri hlavné symptómy: hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. Tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.
Radovan Kyrinovič však navrhuje pohľad na ADHD ako na koncept poruchy exekutívnych funkcií, teda najvyšších výkonných funkcií, ktoré nás odlišujú od zvierat. V tomto kontexte je ADHD definované ako neschopnosť samoregulácie za účelom dlhodobého cieľa. Človek s dobre vyvinutými exekutívnymi funkciami si dokáže predstaviť budúce dôsledky svojho správania alebo pasivity. Táto predstava v ňom vyvolá emóciu, ktorá spustí motiváciu a zmenu správania. Naopak, človek s ADHD je ako veverička, ktorá nemyslí na zimu a dôsledky si uvedomí až vtedy, keď prvýkrát nasneží a zistí, že nemá jedlo. Tento syndróm, ako ho nazýva Americká psychiatrická asociácia, je charakteristický tým, že deti sú nepozorné a zároveň nadmerne aktívne a impulzívne.
Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Môže sa stať, že príznaky sa nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Radovan Kyrinovič poukazuje na to, že sebaregulácia a pozornosť majú svoju nádrž, ktorá sa rýchlo vyprázdni. ADHD je vývojový problém; dieťa sa nechová obvykle, skôr nečakane k svojmu veku, väčšinou sa správa ako oveľa mladšie dieťa. Tieto problémy dieťaťa nezmiznú, pokiaľ sa nebudeme usilovať o zmenu k lepšiemu. Znamená to, že musíme dieťa naučiť, ako sa vyrovnávať so svojimi problémami, napríklad s nedostatočnou pozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou.
ADHD vs. ADD: Rozdiely a súčasné chápanie
Rozdiel spočíva iba v tom, že pri ADHD je na prvý pohľad u dieťaťa okrem nesústredenia prítomná aj výrazná fyzická aktivita. Pri ADD tento fyzický nepokoj prítomný nie je. Porucha pozornosti nemusí byť sprevádzaná aj hyperaktivitou. Takáto neschopnosť udržať pozornosť dieťaťa napríklad pri hre, plnení a dokončovaní úloh, neschopnosť sústrediť sa na detaily - ale v tomto prípade bez pridruženia hyperaktivity - sa označuje skratkou ADD (Attention Deficit Disorder). Odborníci však uvádzajú, že ADD je len starým názvom pre ADHD a dnes by sa nemal používať. Napriek tomu sa s výrazom ADD v súvislosti s poruchou pozornosti stále stretávame. V školskom prostredí sa dieťa s ADD môže javiť ako zasnené, nedokáže sústrediť pozornosť na to, čo sa má učiť, ľahko sa nechá vyrušiť a má problémy s organizáciou svojich vecí a plánovaním úloh. Prejavuje sa chaotické správanie, často prechádza z jednej činnosti do druhej a má sklony k zabúdaniu.
[CZ] ADHD a ADD: Když pozornost nefunguje podle plánu
Mnohotvárne prejavy ADHD: Od detstva až po dospelosť
Prejavy ADHD u detí a dospelých sú mierne odlišné. Je dôležité zdôrazniť, že prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmich rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. V mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, zatiaľ čo v staršom veku nastupuje nepozornosť.
Prejavy u detí
Medzi najčastejšie prejavy u detí patria:
- Hyperaktivita: Dieťa nevydrží sedieť na jednom mieste, je neposedné, neustále sa hýbe, má potrebu hrať sa s rukami, rôznymi predmetmi, s jedlom. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí.
- Nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na dlhší čas, stráca veci, unikajú mu detaily, nevypočuje si inštrukcie pozorne a do konca, preskakuje z jednej nedokončenej aktivity na druhú, dá sa ľahko rozptýliť. V školskom prostredí to znamená, že dieťa nepodáva vyrovnaný výkon - doma, s pomocou rodiča, môže zadanú úlohu či učivo zvládnuť, no v škole „pohoria“.
- Impulzivita: Dieťa robí unáhlené a nepremyslené rozhodnutia, skáče do reči, odpovedá skôr, ako si vypočuje celú otázku, má slabú schopnosť emočnej regulácie, je konfliktnejšie, nedokáže sa regulovať podľa pokynov. Mávajú slovné výbuchy, nedokážu ovládať svoje silné emócie a často impulzívne povedia, čo si myslia. Neraz dokonca povedia veci, ktoré neskôr ľutujú. Akoby mali nohu stále na plyne a nevedeli stlačiť brzdu.
- Slabá schopnosť emočnej regulácie: Dieťa je impulzívnejšie a konfliktnejšie, nedokáže sa regulovať podľa pokynov rodičov. Deti s ADHD prežívajú emócie intenzívnejšie, či už ide o radosť, smútok alebo hnev. Ich emócie lietajú hore a dole. Ak sa rozrušia, potrebujú oproti iným deťom čas navyše, aby sa upokojili a správali sa primerane. Predovšetkým hnev a frustrácia sú spúšťačom toho, že sa nedokážu ovládnuť. Prináša to so sebou nežiaduce pohľady iných a neraz i odsúdenie.
- Problémy s pracovnou pamäťou: Človek s ADHD má problém udržať si v hlave pripomienky, ktoré by mu regulovali správanie.
- Ťarbavosť a nemotornosť: Deti s ADHD sú často ťarbavejšie a nemotornejšie, čo vedie k väčšej početnosti úrazov. Niektoré deti mávajú nedostatočnú koordináciu hrubých motorických schopností (prejavujú sa pri behu a hraní hier), a jemných motorických schopností (napríklad písanie, držanie príboru a iné). Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou alebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
- Výraznejšie emócie: Deti s ADHD prežívajú emócie intenzívnejšie, či už ide o radosť, smútok alebo hnev.
Hlbšie charakteristiky detí s ADHD
Deti s ADHD myslia inak ako ostatní. Je to ďalší úžasný aspekt ADHD. Ich myšlienky sú odlišné od tých ostatných. Dr. Edward Hallowell, psychiater a zakladateľ Hallowell centra pre kognitívne a emočné zdravie v New Yorku, svetovo uznávaný odborník na ADD, ADHD a rodinnú výchovu, hovorí: „ADHD vidím ako zvláštnosť, nie ako postihnutie. Predstavte si, aké by to bolo, mať kolotoč v hlave, ktorý sa nikdy neprestane otáčať.“
Tu sú ďalšie aspekty, ktoré by ste o deťoch s ADHD mali vedieť:
- Majú priveľmi aktívnu myseľ: Myseľ detí, ktoré majú ADD/ADHD, nie je možné zastaviť. Neexistuje u nich žiadne tlačidlo zapnúť/vypnúť. Neexistujú tu pauzy, ktoré by dieťaťu priniesli úľavu.
- **Počúvajú, ale neabsorb
tags: #je #dieta #s #adhd #sikovne