Rodičovstvo predstavuje jednu z najfundamentálnejších úloh v spoločnosti, ktorá so sebou prináša nielen hlboké emocionálne väzby, ale aj rozsiahlu sústavu práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku a slúžia predovšetkým na zabezpečenie ochrany a všestranného rozvoja detí. Koncept rodičovskej zodpovednosti sa vyvíjal v čase a dnes, na rozdiel od historických prístupov, ktoré preferovali takzvanú "rodičovskú moc" či dokonca "otcovskú moc" ako dominantnú silu v rodine, kladie dôraz na rovnoprávne postavenie oboch rodičov a na najlepší záujem dieťaťa. Pochopenie rozsahu a hraníc tejto zodpovednosti je kľúčové pre rodičov, deti, ale aj pre inštitúcie, ktoré sa zaoberajú ochranou detí a rodinným právom.
Definícia a Základný Rámec Rodičovských Práv a Povinností
Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý sa ďalej označuje ako „ZR“. Toto ustanovenie vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností, ktoré určujú právny vzťah medzi rodičmi a ich maloletými deťmi. Inštitút rodičovských práv a povinností nahradil pôvodnú takzvanú rodičovskú moc, ktorá sa vzťahovala na maloleté aj na plnoleté deti. Dnes už právna úprava rodičovskú moc, respektíve otcovskú moc, nepozná a rovnoprávne postavenie oboch rodičov je tak zachované.
Ako však prezrádza už použitie slova „najmä“, Zákon o rodine ani zďaleka nestačí na to, aby pokryl všetky práva a povinnosti rodiča, ktoré sa od neho očakávajú vo vzťahu k jeho dieťaťu. Výpočet rodičovských práv a povinností vymedzený v § 28 ods. 1 Zákona o rodine je len demonštratívny. Podľa tohto ustanovenia sú súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ďalej zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V prípadoch, ak jeden z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov. To platí aj v situácii, ak bol jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Okrem týchto základných aspektov patria k ďalším rodičovským právam a povinnostiam aj právo oboch rodičov rozhodovať o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní dieťaťa do cudziny, o správe majetku, o štátnom občianstve, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie (§ 35 Zákona o rodine) a právo rozhodovať o mene a priezvisku dieťaťa (§ 40 Zákona o rodine). Rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa a majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 1 ZR). Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej.
V širšom kontexte Dohovor o právach dieťaťa v čl. 7 ods. 1 ustanovuje, že každé dieťa, pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Z tohto medzinárodného dokumentu vyplývajú ďalšie záväzky pre rodičov, ktorými je okrem iného aj právo a povinnosť vytvoriť a chrániť identitu dieťaťa. Dieťa sa ihneď po narodení zaregistruje a má právo na meno a občianstvo. Rodičia majú právo a povinnosť vychovávať dieťa a poskytovať mu podporu. V tomto zmysle sú rodičia povinní spoločne a nerozdielne vyživovať svoje maloleté dieťa. Súčasťou rodičovskej autority je aj právo prijať určité disciplinárne opatrenia voči dieťaťu, ako aj právo rodičov na zlúčenie s dieťaťom, čo koreluje s právom dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov z iných ako mimoriadnych a dočasných dôvodov. Dôležité je aj právo rodiča mať osobné väzby so svojím dieťaťom a právo určiť domov dieťaťa. Maloleté dieťa má žiť so svojimi rodičmi. Ak rodičia nežijú spolu, o domove dieťaťa rozhodnú na základe vzájomnej dohody.
Spôsobilosť Maloletého Dieťaťa na Právne Úkony
Jednou z kľúčových oblastí rodičovskej zodpovednosti je riadenie a dohľad nad právnymi úkonmi maloletého dieťaťa, ktoré ešte nedosiahlo plnú spôsobilosť na právne úkony, štandardne dovŕšením osemnásteho roku života. Obvyklým príkladom obmedzenej spôsobilosti maloletého na právne úkony je napríklad nákup tovaru v supermarkete. Je bežné, že rodičia posielajú svoje deti na nákup do potravín. Avšak, čo ak si dieťa cez internet kúpi nový mobilný telefón alebo objedná pizzu? Alebo si v kamennom obchode kúpi novú koženú bundu? Je z takého právneho úkonu maloletý zaviazaný alebo nie? Za normálnych okolností áno, predovšetkým ak je zrejmé, že právny úkon maloletého je svojou povahou primeraný rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. To znamená, že právna spôsobilosť dieťaťa na právne úkony nie je nulová, ale je obmedzená jeho vývojovou úrovňou.
Čiastočná spôsobilosť na právne úkony neobchádza maloletých ani v oblasti prepravy dopravnými prostriedkami, kde sú tiež stanovené vekové a iné podmienky. Zákon myslí aj na možnosti zárobkovej činnosti maloletých. Ako zamestnanec môže v pracovnoprávnych vzťahoch vystupovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku, najskôr však dňom skončenia povinnej školskej dochádzky. Nie je ale vylúčené, aby prácu vykonávalo aj dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo dieťa, ktoré ešte neskončilo povinnú školskú dochádzku, pokiaľ ide o ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jeho zdravie, bezpečnosť, jeho ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Ide najmä o účinkovanie na kultúrnych či športových podujatiach alebo v rámci reklamnej činnosti.
Týmto článkom rozhodne nechceme mládež či rodičov vystrašiť, ale len poukázať na to, že frázou „mladosť - pochabosť“ nemožno vždy ospravedlniť nesprávne alebo nezákonné konanie detí. Rodičia majú zodpovednosť usmerňovať svoje deti a zabezpečiť, aby ich konanie bolo v súlade so zákonom a ich najlepšími záujmami.
Zastupovanie Maloletého Dieťaťa a Správa Jeho Majetku
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastupovať svoje maloleté deti sú oprávnení rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa v občianskych dokumentoch alebo vyjadrenie súhlasu s týmito dokumentmi je takisto ich právom a povinnosťou. Pred dosiahnutím veku 14 rokov dieťa v občianskych dokumentoch zastupujú rodičia, lebo je bez úplnej spôsobilosti na právne úkony. Rodič maloletého dieťaťa, ktoré dosiahlo vek 14 rokov, má rodičovské práva a povinnosti len v súvislosti s týmto dieťaťom v obmedzenej miere.
Avšak zvýšená právna ochrana maloletého dieťaťa sa prejavuje v tom, že zákon vylučuje rodiča z výkonu zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičom a dieťaťom. Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a maloletým totiž vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. V takýchto prípadoch súd ustanoví dieťaťu kolízneho opatrovníka, aby zabezpečil ochranu jeho práv.
Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Je dôležité poznamenať, že rodič nemá žiadne právo v súvislosti s majetkom dieťaťa a dieťa nemá žiadne právo v súvislosti s majetkom rodiča, okrem práva na dedenie a výživné. Rodičia majú právo a povinnosť spravovať majetok svojho maloletého dieťaťa a zastupovať ho v občianskoprávnych dokumentoch alebo vyjadriť svoj súhlas s týmito dokumentmi. Majetok, ktorý za dieťa spravovali, mu odovzdajú najneskôr do tridsiatich dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 2 ZR). V prípade potreby spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku, označovaného ako majetkový opatrovník, a to v zmysle § 29 ods. 2 ZR.
Vyživovacia Povinnosť Rodičov
Jednou z najzákladnejších a nepremlčateľných povinností rodičov voči ich deťom je vyživovacia povinnosť. Rodičia sú povinní spoločne a nerozdielne vyživovať svoje maloleté dieťa. Táto povinnosť trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Znamená to, že vyživovacia povinnosť neskončí automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ale je viazaná na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Ak dieťa naďalej študuje a nie je schopné pokryť si svoje životné náklady, vyživovacia povinnosť rodičov pretrváva.
V praxi sa často stáva, že výživné musí byť vymáhané súdnou cestou. Príkladom môže byť situácia, kedy dňa 19. januára 2009 podala Mgr. J. T. v zastúpení svojich maloletých detí návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, otcovi detí Ing. M. T., na vymoženie nedoplatku výživného. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2007 č.k. 10 C 75/2003-532 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008 sp.zn. 12 Co 4/2008 bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 4 000,-- Sk, na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 500,-- Sk a na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 000,-- Sk, a to od 18. júla 2005 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk ich matky. Tento prípad ilustruje, že aj po právoplatnom rozhodnutí súdu môže byť potrebné pristúpiť k exekúcii na zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti.
Úprava Výkonu Rodičovských Práv a Povinností po Rozvode alebo Oddelenom Žití Rodičov
V situáciách, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, je úprava výkonu rodičovských práv a povinností v kompetencii súdu. Súd na návrh jedného z rodičov, respektíve osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom, aby nadobudla právnu platnosť a vykonateľnosť. Účastníci sa môžu dostaviť kedykoľvek v priebehu konania aj bez predvolania a požiadať o potvrdzujúce rozhodnutie súdu, ktorým sa ich dohoda stáva zákonnou.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť o tom, u koho bude dieťa žiť, rozhodne o tom súd. Teda podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine - v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj určenie, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Súd pri rozhodovaní, u koho bude dieťa žiť, prihliadne aj na názor dieťaťa, ktorý má právo v konaní vyjadriť.
V tomto konaní má dieťa takzvané participačné práva. Znamená to, že má právo byť informované o tom, že konanie prebieha a čo sa v ňom deje, môže sa vyjadriť a povedať svoj názor, súd má povinnosť na jeho názor prihliadnuť a dieťa má tiež právo dozvedieť sa výsledok konania. Dôležité je vedieť, že účasť dieťaťa na konaní je jeho právo, nie povinnosť. Dieťa sa môže samo rozhodnúť, či chce svoj názor povedať a zapojiť sa do konania, alebo nie. Dieťa si nemôže samo právne rozhodnúť, s ktorým rodičom bude bývať. O tom rozhoduje súd alebo dohoda rodičov. Názor dieťaťa je však dôležitý a súd ho musí zohľadniť primerane veku a rozumovej vyspelosti. Čím je dieťa staršie a vyspelejšie, tým väčšiu váhu má jeho názor, ale stále nejde o jediné rozhodujúce kritérium. Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa ako celok.
Rodičovská autorita po rozvode v zásade náleží obom rodičom spoločne, prípadne iba jednému z nich, ak na to existujú oprávnené dôvody v záujme dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch môže poručnícky súd rozhodnúť o umiestnení dieťaťa k príbuznému alebo inému rodinnému príslušníkovi, alebo k inej osobe s ich súhlasom, prípadne do ústavu poskytujúceho starostlivosť. Keď sa dieťa narodilo mimo manželstva a bolo stanovené jeho príbuzenstvo s oboma rodičmi, rodičia vykonávajú rodičovskú autoritu spoločne a rovnocenne, ak žijú v domácom partnerstve.
Rozvod so súhlasom manželov môže stanoviť aj notár, a to aj vtedy, keď manželia majú maloleté deti narodené v manželstve, mimo manželstva alebo osvojené, alebo keď sa manželia dohodnú na všetkých aspektoch v súvislosti s používaním priezviska po rozvode, na výkone rodičovskej autority oboma rodičmi, stanovení domova detí po rozvode, spôsobe, akým sa budú udržiavať osobné väzby medzi oddelenými rodičmi a jednotlivými deťmi, ako aj stanovení príspevku rodičov k nákladom na výchovu, vzdelanie, štúdium a odbornú prípravu detí. Mediácia predstavuje voliteľnú možnosť pred postúpením veci súdu. Počas riešenia sporu sú súdne orgány povinné informovať účastníkov o možnosti a výhodách využitia mediácie. Ak súd rozhodne, že rodičovskú autoritu má vykonávať len jeden z rodičov, tento rodič bude sám rozhodovať o všetkých záležitostiach súvisiacich s dieťaťom. Inak rodičia vykonávajú rodičovskú autoritu spoločne a rovnocenne.
Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 104/2011). To znamená, že aj keď je dieťa zverené do starostlivosti jedného rodiča, obaja rodičia si zachovávajú základné rodičovské práva a povinnosti, pokiaľ nie sú obmedzené, pozastavené alebo pozbavené.
Kolízny Opatrovník: Jeho Úloha a Postavenie v Konaní
V záujme ochrany práv maloletého dieťaťa v súdnych konaniach je nevyhnutná inštitúcia kolízneho opatrovníka. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. To platí najmä v situáciách, kde dochádza ku konfliktu záujmov medzi rodičom (zákonným zástupcom) a dieťaťom. Ako už bolo spomenuté, zákon vylučuje rodiča z výkonu zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičom a dieťaťom. Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a maloletým totiž vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu.
Postavenie kolízneho opatrovníka ako účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Jeho úlohou je aktívne chrániť záujmy dieťaťa, čo zahŕňa navrhovanie procesných dôkazov, prípadne ďalšieho dokazovania. Taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.
Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené. V konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, musia byť predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania, napríklad na pojednávaní, vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Týmto sa zabezpečuje, že dieťa rozumie svojej pozícii a úlohe osoby, ktorá ho zastupuje.
Riešenie Sporov a Vymožiteľnosť Rodičovských Práv a Povinností
V rodinných záležitostiach sa často vyskytujú spory medzi rodičmi, ktoré si vyžadujú súdne riešenie alebo zásah iných orgánov. Dieťa má právo na oboch rodičov. Ak však maloleté dieťa odmieta z nejakého dôvodu stretávanie sa s jedným z rodičov napriek tomu, že kontakt je upravený súdom, v prvom rade je potrebné zistiť, prečo k tomu dochádza. Dôvody môžu byť rôzne, ako napríklad strach, konflikt, negatívne skúsenosti, alebo aj ovplyvňovanie druhým rodičom. Od zistených dôvodov sa následne odvíja ďalší postup.
V praxi prichádzajú do úvahy tieto možnosti: podanie návrhu na zmenu úpravy styku podľa § 25 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa ukáže, že pôvodne nastavený režim styku už nezodpovedá situácii alebo potrebám dieťaťa. Ak je dôvodom takéhoto správania ovplyvňovanie dieťaťa rodičom, do ktorého starostlivosti bolo dieťa zverené, je možné zvážiť podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Ak napriek úkonom smerujúcim k dobrovoľnému splneniu povinnosti k jej splneniu nedôjde, súd môže v krajnom prípade podľa § 386 ods. 1 fyzicky odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas.
Pre prípady, keď je potrebné bezodkladne upraviť pomery, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Funkciou takéhoto neodkladného opatrenia je napríklad dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v prípade, ak mu matka neumožňuje stretávanie sa s maloletým dieťaťom a otec nemá upravený styk súdnym rozhodnutím. Takéto rozhodnutie je len dočasné, kým súd nerozhodne vo veci samej. Zjednodušene povedané, neodkladné opatrenie je rýchle a dočasné rozhodnutie súdu, ktoré sa vydáva vtedy, keď je potrebné situáciu vyriešiť okamžite.
Situácie, kedy rodičia vedú konflikty, sú veľmi nepríjemné a, žiaľ, v rodičovských konfliktoch pomerne časté. V prvom rade sa treba pokúsiť situáciu riešiť pokojne a mať vždy na zreteli, že dieťa nie je majetok ani jedného z rodičov. Má právo na oboch. Na rodičoch záleží, aký dopad na psychiku dieťaťa bude mať ich konflikt. Odporúča sa pokúsiť sa o vecnú komunikáciu v záujme dohody a upozorniť druhého rodiča, že takéto správanie dieťaťu škodí. Ak to nepomôže, je možné sa obrátiť na mediátora, psychológa alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Mediácia predstavuje voliteľnú možnosť pred postúpením veci súdu. Počas riešenia sporu sú súdne orgány povinné informovať účastníkov o možnosti a výhodách využitia mediácie.
Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Ak povinný dobrovoľne neplní svoju povinnosť, oprávnený to musí oznámiť súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiada vykonávací súd o súhlas s výkonom. Ak povinný nevykoná svoju povinnosť, súdny exekútor pristúpi k nútenému výkonu v prítomnosti zástupcu generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa a v prípade potreby v prítomnosti psychológa a policajtov. Ak to maloleté dieťa odmietne, súdny exekútor pošle oficiálnu správu zástupcovi generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa a príslušný súd nariadi, aby maloleté dieťa absolvovalo poradenský program, na konci ktorého psychológ vypracuje správu.
Obmedzenie alebo Pozbavenie Rodičovských Práv a Povinností
Zásah do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, spočívajúci v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení podľa § 38 Zákona o rodine, predstavuje závažné opatrenie, ktoré sa odlišuje od bežnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. K takýmto opatreniam súd pristupuje len vo vážnych prípadoch, keď rodičia neplnia svoje povinnosti riadne alebo ohrozujú záujmy dieťaťa.
V súvislosti s týmito závažnými zásahmi je dôležité poznamenať, že dovolaním, teda mimoriadnym opravným prostriedkom, možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Podľa štvrtého odseku § 238 O.s.p. však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Táto výnimka je však aplikovateľná len za predpokladu, že by dovolanie bolo prípustné podľa ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Príkladom, kde dovolanie nie je prípustné, je vec určenia vyživovacej povinnosti rodičov (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 104/2009 z 24. júna 2009).
Spôsobilým predmetom dovolacieho konania je len také rozhodnutie, respektíve rozsudok, ktorý je vydaný v osobitnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovenia § 176 a nasl. O.s.p., a ktorého predmetom bolo priznanie rodičovských práv a povinností takémuto (maloletému) rodičovi dieťaťa (staršiemu ako 16 rokov) v určitom konkrétne vymedzenom rozsahu vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa. I keď úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je jednou zložkou rodičovských práv a povinností vo vzťahu osobnej starostlivosti o dieťa, z hľadiska prípustnosti dovolania táto úprava spravidla nepatrí medzi výnimky. Podľa § 238 ods. 4 a 5 O.s.p., ktoré odseky majú vo vzťahu k ods. 1 až 3 tohto ustanovenia povahu špeciálnej úpravy, dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem spomenutých výnimiek (rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení). Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom určitú sumu.
Právna prax tiež zdôrazňuje, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
V bežnom živote môžu nastať situácie, ktoré vzbudzujú otázky ohľadom rodičovskej zodpovednosti a jej dôsledkov. Napríklad, ak je rodič v podmienke za požitie alkoholu za volantom a jeho štrnásťročné dieťa vymeškáva školu, o čom rodič nie je informovaný. V tomto prípade môže ísť o trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, preto môže mať rodič z toho problémy. Podobne, ak štrnásťročné dieťa spácha priestupok alebo trestný čin, rodič môže čeliť právnym komplikáciám v súvislosti s plnením svojej výchovnej povinnosti, bez ohľadu na predchádzajúce incidenty. Zodpovednosť o dieťa má ten človek, ktorému je dieťa zverené či už zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Obyčajne je to rodič. Tento rodič môže zabezpečiť to, aby dieťa bolo doma aj prostredníctvom tretej osoby.
Na otázku, či je rodič povinný zabezpečiť doprovod pre svojho trinásťročného vnuka na futbalový tréning večer od 19:30 do 21:00 hod., alebo jeho príchod domov, treba dodať, že neexistuje zákon alebo predpis, ktorý by niečo takéto prikazoval. Rozhodnutie, či bude dieťa chodiť na futbal alebo nie, majú v rukách jeho rodičia, ako aj rozhodnutie, či budú na tréning a z tréningu zabezpečovať prepravu dieťaťa. Ak by však rodičia nevykonávali práva a povinnosti vo vzťahu k svojmu dieťaťu riadne, tak potom môže byť do týchto ich práv zasiahnuté, respektíve ich môžu byť dokonca pozbavení podľa ust. § 38 ods. 1 ZR.
Medzinárodný Aspekt Rodičovskej Autority a Právnej Pomoci
Rodičovské práva a povinnosti presahujú aj hranice štátov, obzvlášť v rámci Európskej únie. Pri uznávaní rozhodnutia o rodičovskej autorite vydaného súdom v inom členskom štáte sa uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 2201/2003, ktoré zjednodušuje cezhraničné uznávanie a výkon takýchto rozhodnutí. Ak niekto chce podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností, návrh sa podáva tribunálu v mieste domicilu odporcu alebo v mieste jeho pobytu v Rumunsku. K návrhu je nutné predložiť tieto dokumenty: kópiu rodného listu maloletého dieťaťa, kópiu dokladu totožnosti, kópiu rozsudku o rozvode manželstva, dohodu o mediácii (ak existuje) a akékoľvek ostatné dokumenty, ktoré sa považujú za užitočné pri riešení veci.
Ak chce niekto namietať proti uznaniu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte, má právo obrátiť sa na príslušný súd. Súdy v danom členskom štáte, ktorými sú spravidla tribunály v mieste domicilu odporcu alebo v mieste jeho pobytu v Rumunsku, posúdia námietky podľa príslušných právnych predpisov.
V súvislosti s právnou pomocou možno o ňu požiadať na základe urgentného nariadenia č. 51/2008 (Ordonanța de Urgență nr. 51/2008) o verejnej právnej pomoci v občianskych veciach prijatého zákonom č. 193/2008 (Legea nr. 193/2008). V plnej miere môžu právnu pomoc využiť osoby, ktorých čistý mesačný príjem na rodinného príslušníka bol v uplynulých dvoch mesiacoch pred návrhom nižší ako 300 RON. Ak je príjem nižší ako 600 RON, právna pomoc sa poskytne na úrovni 50 %. Toto zabezpečuje prístup k spravodlivosti aj pre osoby v zložitej finančnej situácii.
tags: #je #rodic #zodpivedny #za #neplnolete #dieta