Populačný vývoj a štruktúra rodiny na Slovensku prešli v priebehu desaťročí zásadnými zmenami, ktoré formovali spoločnosť a jej pohľad na rodičovstvo. Od masívnych povojnových "baby boomov" až po súčasný trend menšieho počtu detí a nárastu jednorodičovských domácností, demografické dáta a osobné skúsenosti odhaľujú komplexný obraz slovenskej rodiny. V minulosti sa považovalo za samozrejmé, že deti sa v starobe postarajú o svojich rodičov, čo bolo aj jedným z dôvodov vysokej pôrodnosti. Dnes však čelíme iným výzvam, keď sa čoraz viac rodín rozhoduje pre jediné dieťa, a to z rôznych, často veľmi osobných dôvodov. Tieto zmeny majú hlboký dopad na sociálnu štruktúru, ekonomiku a dokonca aj na legislatívne prostredie krajiny.
Historické míľniky populačného vývoja: Od baby boomu po úbytok obyvateľstva
Slovenská demografia zažila v 20. storočí niekoľko výrazných vĺn. Jedna z takýchto vĺn prišla po prvej svetovej vojne. V roku 1921 sa u nás živo narodilo vyše 95-tisíc detí, zatiaľ čo len v roku 1919 to bolo iba 12-tisíc, keď sa ešte na Slovensku zvádzali boje s červenými gardami z Maďarska. Ďalší priam raketový rast plodnosti a pôrodnosti bolo možné pozorovať koncom 30. rokov a začiatkom druhej svetovej vojny. Vtedy išlo jednak o odložené pôrody z rokov krízy, ale určitú úlohu zohral zrejme aj iný faktor - rodičovstvo chránilo mužov pred odvelením na front a v protektoráte Čechy a Morava pred totálnym nasadením v Tretej ríši.
Veľká populačná vlna prišla u nás aj po tejto zatiaľ najstrašnejšej vojne. Súhrnná plodnosť dosiahla v prvých povojnových rokoch 3,5 až 4 deti na jednu ženu. Deti vo veku do 15 rokov sa podieľali v roku 1950 na celej populácii takmer jednou tretinou. Vtedy vznikol aj pojem „baby boom“, pravdaže, v Spojených štátoch, ktorý znamená doslova „prudký rozmach“. Americký autor literatúry faktu Landon Y. Jones o tom napísal celú knihu.
Najvýraznejší populačný rozmach v povojnovom období, známy ako "Husákove deti", nastal v polovici 70. rokov. V roku 1974 sa v bývalom Československu narodilo 194 215 živých detí, čo bolo najviac od druhej svetovej vojny. Podobne dopadol aj rok 1975. Na Slovensku tento baby boom trval takmer do konca 70. rokov, keď sa každoročne rodilo okolo 100-tisíc detí. Pre porovnanie, v ostatných rokoch to býva zhruba polovica z tohto počtu. Kto očakával, že lockdowny a karantény prinesú skok v pôrodnosti, musel byť sklamaný. V roku 1974 zaznamenali štatistici aj najvyššiu úhrnnú plodnosť - 2,6. V reči demografov to znamená, že na jednu ženu počas jej reprodukčného obdobia pripadlo 2,6 dieťaťa. O tejto generácii sa často hovorilo s Milanom Olexom, známym štatistikom a demografom, ktorý ich nazval Husákovými deťmi, lebo prišli na svet počas normalizácie. Dnes už majú reprodukčný vek za sebou, no stále zarábajú na súčasných dôchodcov, lebo ide o generáciu, ktorá sa vyznačovala nízkou pôrodnosťou. Demografi sa pýtajú, či príroda po baby boome oddychuje. Nevedno.
Propopulačné opatrenia minulosti
Už v 70. rokoch prebiehala na Slovensku najintenzívnejšia bytová výstavba v celej Európe. Pred 50 rokmi sa v roku 1974 odovzdalo do užívania 48 200 a v roku 1975 to bolo 47 600 bytov. Prioritou pri prideľovaní nových bytov boli mladé rodiny. O trojizbový byt sa však mohla uchádzať len rodina s dieťaťom alebo manželia s potvrdeným tehotenstvom partnerky. Pani Anna, vtedajšia učiteľka na základnej škole, spomína, že s manželom zarobili spolu iba o čosi viac vzhľadom na svoje nízke nástupné platy, ale "dalo sa aj z toho pokojne vyžiť". Nájomné bolo nízke, spolu s energiami platili mesačne 270 korún. Bolo príznačné, že ľudia sa do bytov pridelených národnými výbormi sťahovali ešte pred úplným dokončením sídliska. Nezriedka tam vládol stavebný ruch, chýbali chodníky, predajne, jasle a škôlky. Ľudia frflali na nedorobky a „holobyty“, zároveň však boli radi streche nad hlavou, kúpeľni, teplej vode, horúcim radiátorom. Krátko po nežnej revolúcii prischla sídliskám z obdobia baby boomu nálepka králikárne.
Tieto propopulačné opatrenia mali predovšetkým ekonomický cieľ - vytvoriť materiálne podmienky pre uplatnenie silných povojnových ročníkov v národnom hospodárstve. Na začiatku normalizácie sa k tomu pridružil politický cieľ. Dať mladým ľuďom nespokojným s okupáciou náhradný pozitívny program - založiť si rodinu, vychovávať deti, zamerať sa na pracovnú kariéru.
Ďalším dôležitým nástrojom boli novomanželské pôžičky. Mladí manželia do 30 rokov s hrubým mesačným príjmom nižším ako 5 000 korún, ako aj rodičia samoživitelia, mali nárok maximálne na 30-tisíc korún s lehotou splatnosti do 15 rokov. Na čiastočnú úhradu slúžil príspevok na narodenie prvého dieťaťa po uzavretí zmluvy vo výške 2 000 korún a na ďalšie (druhé, tretie, atď.) po 4 000 korún. MUDr. Jaroslav Henzl už koncom roku 1971 upozorňoval na nadchádzajúce zmeny, ktoré sa mali týkať najmä materských dovoleniek a štátnych príspevkov pri narodení detí. Podpora pri narodení dieťaťa sa zvýšila z tisíc na dvetisíc korún.
Demografia: Pohľad OSN na tvorbu dobrej populačnej politiky
Problémy a obrat v trendoch
Napriek podpore bol veľkým problémom nedostatok jaslí a materských škôl. V roku 1974 evidovali národné výbory desaťtisíce nevybavených žiadostí o umiestnenie detí do týchto zariadení. Až 68 percent Husákových detí nosili rodičia v roku 1977 do jaslí, a 71 percent navštevovalo materské škôlky. O niekoľko rokov neskôr vznikol obdobný problém s nedostatkom základných škôl, ktoré čelili prílevu silných ročníkov žiakov. Po opadnutí baby boomu a s prudkým poklesom pôrodnosti v 80. a najmä 90. rokoch nastal opačný problém: čo s prázdnymi jasľami a škôlkami? Mnohé sa pretransformovali na domovy dôchodcov. Vraj dnešné starobince sú odplatou za vtedajšie jasle.
Pokles pôrodnosti sa prejavil už v polovici 80. rokov, pravda, viac v Česku ako na Slovensku. Už v roku 1979 sa znížili štátne dotácie na detský spotrebný tovar (oblečenie i obuv) a o niečo neskôr sa spomalila bytová výstavba. Pôvodne propopulačné opatrenia sa zrazu menili na protipopulačné. No nielen to. Aj u nás sa začala šíriť moderná antikoncepcia. Zásadná zmena v pôrodnosti na Slovensku prišla s nežnou revolúciou. „Stačilo niekoľko rokov a ukazovateľ úhrnnej plodnosti klesol z 1,9 na 1,1,“ priblížil štatistik a demograf Milan Olexa. „Všetky prognózy populačného vývoja sme mohli zahodiť, lebo v sčítaní z roku 2001 vyšli výrazne iné čísla,“ priznal Olexa.
V roku 1994 sa na Slovensku narodilo 66-tisíc detí, kým v roku 1990 to bolo ešte bezmála 80-tisíc a v roku 1985 približne 90-tisíc. O nejakých opatreniach štátu podporujúcich rast populácie nemohlo byť ani reči. Pre 90. roky bolo charakteristické, že postsocialistické Československo prevzalo zo Západu aj vzory reprodukčného správania sa. Za zodpovedný postoj sa začalo považovať obmedzovanie plodnosti a oslabovanie funkcií manželstva v mene osobnej slobody.
Súčasná demografická realita a budúce výzvy
Vytriezvenie prišlo až po roku 2000 so štatistikami o prepade pôrodnosti. V roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvý raz vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva. Určitá zmena k lepšiemu nastala až o tri roky neskôr, keď sa začalo rodiť viac detí. Dnes je súčasná slovenská realita taká, že detí sa rodí menej, ako pribúda seniorov. Pred piatimi rokmi obletela Slovensko správa, že ľudí v poproduktívnom veku máme prvýkrát v novodobých dejinách viac ako detí do 15 rokov. Plodnosť sa síce podarilo stabilizovať, ale podľa ďalšieho slovenského demografa Branislava Blehu to nezastavilo starnutie populácie.
Vychádzajúc z prognózy Výskumného demografického centra, má v roku 2040 pripadať na 100 detí okolo 170 seniorov a v roku 2060 dokonca 220 seniorov. Niekoľkonásobne sa zvýši najmä počet ľudí v pokročilom veku (nad 85 rokov). Otázka, kto sa o nich postará, je naliehavá. Anonymní prispievatelia sa v internetových diskusiách zdôverujú, že s pomocou detí vo svojej starobe veľmi nepočítajú. „Mám len jedno dieťa a nechcem, aby sa so mnou na staré kolená trápilo,“ hovorí jedna z matiek. „Dúfam, že keď budem stará a nesebestačná, tak ma dajú niekam, kde bude o mňa dobre postarané.“ Voľakedy sa ľudia krivo pozerali na tých, ktorí sa nevedeli o svojich rodičov postarať a niekam ich „strčili“. Rodičov neodkladajú do starobincov údajne len veriaci (až na výnimky) a chudobní.
V súčasnosti je na Slovensku bezmála 500 zariadení pre seniorov a v nich vyše 35-tisíc „obyvateľov“. Za 20 rokoch sa počty zvýšili 2,5-krát. Pritom tisíce žiadateľov sú na čakacej listine. Existujú domovy, kde jeden opatrovateľ pripadá na troch seniorov. Inde je však tento ukazovateľ aj dvakrát vyšší v dôsledku akútneho nedostatku ošetrovateľov. Oveľa lepšie na tom sú a aj v budúcnosti majú byť škandinávske krajiny, Belgicko či Británia, a to najmä vďaka prílevu migrantov.
Rozpad tradičnej rodiny a nárast jednorodičovských domácností
Predchádzajúcim demografickým zmenám predchádza rozpad trojgeneračnej rodiny. Chlapi na slovenskom vidieku nastavali v 70. a 80. rokoch nové rodinné domy v nádeji, že raz ich naplnia džavotom ich vnuci. Pre seba, takpovediac na dožitie, si opravili dedovizeň, vzadu učupený domček. Kedysi sa tomu hovorilo „odísť na výmenok“. Keď sa však deti vyučili alebo doštudovali, spravidla sa k rodičom nevracali. Vlastné rodiny si chceli založiť a aj zakladali na inom mieste, spravidla v meste a v nejakom paneláku. Počet rodín, kde žijú spolu mama a otec v jednej domác
tags: #jedno #dieta #po #polsky