Jiří Mádl, známy český herec, scenárista a režisér, vstupuje na filmové plátna v novej úlohe - ako utrápený otec vo filme "Denník moderného fotra". Tento film, inšpirovaný rovnomenným blogom a knihou Dominika Landsmana, zachytáva peripetie otca na rodičovskej dovolenke. Mádl, ktorý si počas nakrúcania užil spoločnosť malých detí, hovorí o svojej postave, spolupráci s autorom predlohy a o tom, ako ho táto skúsenosť ovplyvnila.
Zrod filmu z blogu a knihy
Projekt "Denník moderného fotra" sa k Mádlom dostal už pred siedmimi rokmi. V tom čase existoval blog Dominika Landsmana, ktorý si herec pamätal. Postupom času rástla popularita "denníčka" a stal sa v Česku "evergreenom", často darovaným novopečeným rodičom. Mádl sám priznal, že knihu celú nečítal, ale občas do nej nahliadol, už s vedomím, že v nej bude hrať. "Beriem to ako muníciu pre komédiu," hovorí o knihe a blogu, ktorý vníma ako zdroj humoru a nadľahčenia v náročnej rodičovskej role.
Počas predpremiér filmu v Česku sa ľudia podľa Mádlkových slov veľmi dobre reagovali. Mnohí sa stotožnili s filmovými zážitkami, porovnávali ich so svojimi vlastnými a tešili sa zo spoločných tém.
Spolupráca s autorom a scenáristické skúsenosti
Dominik Landsman, autor predlohy, je podľa Mádlkových slov tichý a pozorovateľský typ. Stretli sa niekoľkokrát, pričom Landsman si o Mádlom písal vtipné príhody, často s prvkami fabulácie a pravdy. "Myslím, že aj čitateľ po chvíli pochopí, že si fakt v niečom robí žarty a nemyslí to vážne," dodáva Mádl.
Režisér Jan Haluza si pred nakrúcaním kládol podmienku, že scenár napíše sám, aby mohol vložiť svoje osobné skúsenosti. Mádl sám má mladšieho brata, o ktorého sa ako tínedžer staral. "Okrem dojčenia som robil naozaj všetko a veľmi ma to bavilo. Bol som síce ešte iba chlapec, ale kúpal som ho, vozil som ho v kočíku po meste, uspával som ho… Bol to taký môj koníček," spomína na svoje skúsenosti.
Pri stvárnení postavy utrápeného otca Mádl zdôrazňuje potrebu energie. "Aby som bol oddýchnutý, hoci som hral nevyspatého, ale tá energia tam musela byť stále prítomná. Film má dynamiku a zvláštnu radosť zo života."
Deti na pľaci: Kolísková symfónia
Nakrúcanie bolo doslova "plienkovo-mliekovo-detsky nabité". Na pľaci sa vystriedalo päť až šesť detí, ktoré stvárňovali tú istú postavu, pretože film mapuje prvý rok života dieťaťa. Okrem toho boli prítomní aj náhradníci, keď jedno dieťa plakalo. "Aj keď nehralo ani jedno z nich, dali mi do rúk nejaké dieťa. Stále tam pobiehali nejaké deti," opisuje Mádl s úsmevom. Filmový pľac tak fungoval takmer ako detský kútik.
Mádl sa snažil k deťom pristupovať s poctivým prístupom. Chodil za nimi domov, aby si na neho zvykli, a snažil sa s nimi nadviazať vzťah. Paradoxne, jeho tvár často symbolizovala pre deti začiatok nakrúcania, čo viedlo k plaču. "Keď videli moju tvár, začali hneď vrieskať."
V tomto kontexte sa prejavila aj herečka Tereza Ramba, ktorá je sama čerstvou matkou. "Stále mi dávala rady, čo mám robiť," hovorí Mádl. Aj deti si podľa neho vytvorili Pavlovov reflex na jej tvár, takže plakali aj pri nej.
Otec v reálnom živote a rodičovské rady
Otázka, akým otcom bude, je pre Mádla zatiaľ hypotetická, keďže vlastné dieťa zatiaľ nemá. "My sme mali obrovskú voľnosť," spomína na svoje detstvo. "Mám pocit, že mamka začala ťahať záchrannú brzdu výchovy, až keď som mal pätnásť. Samozrejme, že vtedy bolo neskoro."
Svoje skúsenosti s výchovou mladšieho brata opisuje ako "dosť upätý rodič, taký úzkoprsý". Dúfa, že pri vlastnom dieťati bude brať veci menej vážne.
Vzťah s Terezou Rambou a dlhoročné priateľstvo
Jiří Mádl a Tereza Ramba spolupracovali už v tínedžerských filmoch ako "Rafťáci". Ich vzťah prekročil rámec kolegov. "Je pre mňa 'skorosestra' alebo možno aj sestra, naše rodiny sú už rôzne prepojené," vysvetľuje Mádl. Spoločne oslavujú sviatky, navštevujú sa a zdieľajú bývanie. "Mám pocit, že má kľúče od môjho bytu. Je to dlhodobý vzťah, naša väzba je obrovská, radi sa vídavame."
Herecká a režisérska cesta
Mádl sa považuje za filmového fanúšika, pre ktorého sú filmy a hranie súčasťou DNA. Aj keď v začiatkoch cítil istý deficit, dnes to vníma ako výhodu. Jeho najväčšou výhodou ako herca a režiséra je, že má veľa napozeraného.
Režisér Jiří Mádl vypráví o svém filmu Na střeše a příštím projektu
Scenáristickú prácu študoval v New Yorku, čo považuje za zásadné pre svoju tvorbu. "Myslím si, že keby som nešiel na tú filmovú školu do New Yorku, už by som ďalej nepísal." Štúdium mu pomohlo nájsť štýl rozprávania a naučilo ho pristupovať k akejkoľvek látke.
Ako režisér si vybudoval štýl pri práci s detskými hercami. Vysvetľuje im veci rovnako ako dospelým, čo im dáva pocit, že ich vedie. Nikdy nekričal na pľaci a hercov si váži.
Pri svojom druhom filme "Na streche" pracoval s kombináciou známeho herca a neherca. Casting nehercov je podľa neho podrobnejší a vyžaduje viac skúšania.
Mádl sa inšpiruje režisérmi, s ktorými spolupracoval, hoci priamo pri réžii na nich nemyslí. Svoje profesie - réžiu a herectvo - má oddelené.
Kreativita v pandemických časoch a seriál o zubných kefkách
Počas pandémie nakrútil krátkometrážny seriál "Milujem ťa, Pucinko" so slovenským kameramanom Martinom Žiaranom, kde hlavné postavy stvárňujú zubné kefky. Nápad vznikol z potreby ľudí pobaviť. Kefky pre neho symbolizujú intimitu a blízkosť. Seriál mal obrovský úspech a Mádl zvažuje aj celovečerný film.
Európska filmová akadémia a budúce projekty
Ako člen Európskej filmovej akadémie má prístup k filmom, čo považuje za veľkú výhodu. V súčasnosti pripravuje svoj tretí film s názvom "Vlny", ktorý je podľa skutočnej udalosti a je výrazne rozsiahlejší ako predchádzajúce. Popri tom píše svoju prvú knihu.
Osobné míľniky a pohľad na život
Jiří Mádl (37) sa narodil 23. októbra 1986. Po maturitě študoval psychológiu a neskôr sociálnu a masovú komunikáciu. Zlomovým bodom v jeho kariére bol film "Snowboarďáci" v roku 2004. Okrem herectva sa venuje aj réžii a písaniu.
V osobnom živote si svoje súkromie úzkostlivo stráži. V decembri 2022 sa stal otcom syna Františka. Matkou jeho syna je fotografka Kateřina Jirkovská, ktorú predstavil na festivale v Karlových Varoch.
Mádl sa v minulosti venoval aj podnikaniu s elektrickými kolobežkami, ale svoj podiel predal. Vníma herectvo ako hru a nechce, aby sa z neho stala rutina.
Pohľad na filmový priemysel a vzťah k divákovi
Mádl sa neustále učí a analyzuje filmy. Štúdium scenáristiky v New Yorku považuje za kľúčové. Zdôrazňuje, že film je predovšetkým o dileme hlavného hrdinu a o tom, ako príbeh ponúka nový pohľad na tému.
Diskutuje aj o probléme nízkej návštevnosti niektorých ocenených filmov. Podľa neho je to zlé pre kinematografiu, pretože ju to vzďaľuje od divákov.
Vzťah k deťom a spoločenská zodpovednosť
Mádl má rád deti a nebránil by sa ani trom potomkom. Sám vychoval mladšieho brata a nebojí sa rodičovstva. V tomto kontexte sa odvoláva na svoju rodinnú filozofiu, ktorá uprednostňuje pomoc deťom pred inými formami charity. "My to tak jednoducho máme v rodine. Nezdá sa mi čudné mať rád psa, ale nikdy som nepochopil, prečo niektorých ľudí viac dojíma, keď vidia opusteného psa, ako keď vidia hladujúceho černoška."
Cestovateľské ambície a filantropia
Mádl má cestovateľské ambície, jedným z jeho snov je učiť angličtinu malých Tibeťanov. Počas pandémie sa tiež zapájal do charitatívnych projektov na pomoc seniorom.
Jeho kariéra je dôkazom talentu, húževnatosti a schopnosti meniť smery. Od tínedžerskej hviezdy cez uznávaného režiséra až po spisovateľa a otca - Jiří Mádl je osobnosťou, ktorá neprestáva prekvapovať.