Úvod: Pripomienka Obety a Svedectva
Každoročne si 3. júna v liturgickom kalendári pripomíname svätých Karola Lwangu a jeho dvadsaťdva spoločníkov, mučeníkov, ktorí koncom 19. storočia položili život za vieru v dnešnej Ugande. Títo ugandskí mučeníci, ktorých príbeh je svedectvom mimoriadnej odvahy a neochvejnej vernosti Kristovi, sa stali inšpiráciou pre kresťanov na celom svete. Ich životy a smrť ukazujú, že pravá radosť a pokoj neprichádzajú zo svetskej moci, ale z vernosti Bohu a obetavej lásky k blížnym. Cirkev sa šíri do celého sveta prostredníctvom odvážnych mužov a žien, ktorí neváhajú zomrieť za pravdu a za večný život, a svätí Karol Lwanga a jeho spoločníci sú žiarivým príkladom tohto nadšeného zápasu o víťazstvo Božieho Syna nad útlakom tohto sveta.
Karol Lwanga: Vodca a Svedok Viery
Svätý Karol Lwanga, narodený okolo roku 1860, pochádzal z kmeňa Ganda, z klanu Ngabi (Bush-Buck). Okolo roku 1884 vstúpil do služby na kráľovskom dvore kráľa Mwangu II. v kráľovstve Buganda, kde sa stal vedúcim kráľovských pážat. Jeho úloha nebola len administratívna; stal sa morálnym vodcom mladých kresťanov na dvore, inštruoval ich vo viere a odvážne ich chránil pred nemravnými homosexuálnymi požiadavkami kráľa Mwangu, ktorému vadilo najmä to, že jeho pážatá, ktorí boli kresťanmi, odmietali homosexualitu, ktorú sa on pokúšal na nich vykonávať.
Po tragickej smrti svojho predchodcu Jozefa Mukasu Balikuddembeho, ktorý bol sťatý 15. novembra 1885 ako dvadsaťpäťročný v Nakivubo za kritiku kráľa a ochranu pážat, Karol Lwanga prevzal jeho náročnú úlohu a v tú istú noc prijal krst. V máji 1886 kráľ Mwanga vystupňoval prenasledovanie a vyhlásil, že dá zabiť každého, kto sa „modlí“ alebo prijme a vyznáva vieru. Keď Karol Lwanga vypozoroval narastajúce nebezpečenstvo, hneď v tú noc sústredil katechumenov a svojich verných na nočnú modlitbu. Po vyskúšaní viery katechumenov ich pokrstil, aby im umožnil prijať sviatosť pred hroziacim mučeníctvom. Ráno kráľ zvolal veľké súdne zhromaždenie, na ktorom zhromaždil všetky pážatá a kráľovských strážcov. Keď ich vyzval, aby vystúpili tí, ktorí sa modlia, Karol Lwanga vystúpil ako prvý a za ním pätnásť pážat, verejne vyznávajúc svoju vernosť Kristovi. Ich cnosť a svätosť boli pre nespravodlivých odpudivé, no oni prejavili neotrasiteľnú vieru.
Cesta do Namugonga a Posledné Svedectvo
Kráľ dal všetkých spútať a odviesť. V žalári potom čakali, kým ich odvedú na popravisko do Namugonga, ktoré bolo vzdialené šesťdesiat kilometrov. Odsúdení tam šli dva dni peši. Počas krutého pochodu boli väzni týraní a niektorí z nich zomreli už cestou. Medzi nimi bol aj syn hlavného kata, ktorého otec všemožne presviedčal, aby sa vzdal svojej viery, no márne. Mučeníci svedčili o viere až do smrti, pričom Karol Lwanga a jeho spoločníci ukázali vzor nadšeného zápasu o víťazstvo Božieho Syna nad útlakom tohto sveta, aby neochabovali vo viere a pevne sa pridŕžali Krista.
Dňa 3. júna 1886, na sviatok Nanebovstúpenia Pána, bolo ráno v Namugongu vyvedených z chatrčí a postavených na veľkú hranicu mnoho väznených kresťanov, aby ich upálili. Karola Lwangu upálili ako prvého. Bol oddelený od ostatných a zaživa upálený na pomalom ohni, aby jeho utrpenie odstrašilo ostatných. Zomrel s modlitbou na perách, jeho posledné slová boli „Katonda!“ („Môj Bože!“). V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých. Dúfali, že ostatných takto zastrašia, no márne. Po Karolovi upálili ďalších dvanásť pážat. Troch z nich - ako bolo zvykom - omilostili. Tí zostali smutní, ale ich úlohou bolo neskôr svedčiť o mučeníckej smrti ich druhov. Sviatok 3. júna si teda pripomína práve túto skupinu mučeníkov.
Múzeum ugandských mučeníkov Namugongo
Dvadsaťdva Spoločníkov a Ich Rozmanité Mučeníctvo
Karol Lwanga nebol jediný, kto zaplatil najvyššiu cenu za svoju vieru. Spolu s ním bolo medzi ugandskými mučeníkmi vyhlásených za svätých ďalších dvadsaťdva katolíckych spoločníkov. Ich mučeníctvo neprebiehalo len na jednom mieste či v jeden deň, ale v priebehu viacerých mesiacov a rôznymi brutálnymi spôsobmi.Medzi prvými bol Jozef Mukasa Balikuddembe, jeden z najlepších poradcov kráľa, ktorého sťali ako dvadsaťpäťročného 15. novembra 1885 v Nakivubo. Jeho smrť predchádzala hromadným popravám v Namugongu.
V nasledujúcom roku, 1886, podstúpili mučeníctvo mnohí ďalší. Medzi nimi bol Dionýz Ssebieggwawa, šestnásťročné páža, Ponzián Ngondwe, štyridsaťročný kráľovský strážca, a Andrej Kaggwa, tridsaťročný veliteľ kráľovej osobnej stráže. Ďalej to bol Atanáz Bazzekuketta, dvadsaťročné páža, Matej Kalemba, päťdesiatročný náčelník niekoľkých dedín a sudca, a Noe Mwaggali, tridsaťpäťročný veriaci. Poväčšine ich sťali a rozsekali na kusy, zatiaľ čo Mateja zmrzačili a zabili. Tieto brutálne činy boli svedectvom o zúrivosti, ktorá blčala proti kresťanom.
Najmladší z dvadsiatich dvoch katolíckych mučeníkov, svätý Kizito, mal len dvanásť rokov. Keď boli vo väzení, svätý Karol Lwanga ich povzbudzoval k vernosti tým, že ich posilňoval vo viere a láske k Ježišovi. Posledný z celkového počtu dvadsaťdva bol usmrtený Ján Mária Muzeyi, ktorého sťali a hodili do rybníka 27. januára 1887. Prvý zomrelý, Joseph Balikuddembe, povedal svojmu katovi: „Povedz kráľovi, že sme zomreli nespravodlivo, ale že mu odpúšťame; a nech sa kajá.“ Ich odvaha a pokoj tvárou v tvár smrti sú dôkazom hlbokej viery a dôvery v Božiu milosť. Blahoslavenstvá, o ktorých sa rozjímalo, veľmi dobre pasujú k mučeníkom; zvlášť „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo,“ (Mt 5, 10) a „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha,“ (Mt 5, 8). Ugandskí mučeníci boli prenasledovaní a umučení „pre spravodlivosť“, a ich čistota srdca im udelila kontemplatívnu schopnosť.
Historické Korene a Šírenie Kresťanstva v Bugande
Kresťanstvo sa do dnešnej Ugandy dostalo koncom 19. storočia, prinášajúc so sebou nové duchovné prúdy do etablovaného kráľovstva Buganda. V kráľovstve Buganda, kde kraľoval mladý kráľ Mwanga, pôsobili anglickí protestantskí misionári, ktorí prišli do krajiny v roku 1877 na pozvanie Mwangovho otca kráľa Mtesu. Následne, v júni 1879, prišli do tohto kráľovstva aj prví katolícki misionári z Francúzska. Medzi oboma kresťanskými cirkvami však začali vznikať roztržky, a tak katolícki misionári v roku 1882 pokladali za vhodné opustiť na čas kráľovstvo.
Napriek dočasnému odchodu misionárov sa katolícka viera ďalej šírila prostredníctvom novopokrstených, čo svedčí o hĺbke jej prijatia medzi obyvateľstvom. V júli 1885 kráľ Mwanga povolal misionárov späť, a spočiatku bol dokonca naklonený viere, keďže vyzval aj svojich pohanských poddaných, aby prijali katolícku vieru. Niektoré vysoké úrady a hodnosti jeho dvora dokonca dostali najlepší z katolíkov. Tento počiatočný záujem však netrval dlho a kráľov postoj sa dramaticky zmenil.
Kráľ Mwanga II. a Príčiny Krutého Prenasledovania
Obrat kráľa Mwangu II. proti kresťanom bol mnohostranný. Okrem iného bol pod vplyvom závistlivých úradníkov a dvorného kancelára (katikira), ktorý nenávidel katolíkov. Dvaja z vysokopostavených katolíckych veriacich odhalili sprisahanie proti kráľovi, ktoré zosnoval katikiro. Kráľ síce katikirovi odpustil a nechal ho v úrade, no ten začal neustále brojiť proti katolíkom, podpichovať kráľa proti nim a krivo ich obviňovať. Na mladého, neskúseného kráľa to zapôsobilo.
Ďalším významným faktorom prenasledovania bola kráľova snaha vykonávať homosexuálne praktiky na svojich pážatách, ktorí boli kresťanmi. Títo mladí muži však odmietali jeho nemravné požiadavky, čo kráľa rozhorčilo. Toto odmietnutie, motivované kresťanskými hodnotami čistoty, sa stalo katalyzátorom jeho hnevu a viedlo k stupňovaniu represálií. Kráľ Mwanga najprv vydal absolútny zákaz prijať a vyznávať vieru, neskôr ich začal otvorene prenasledovať. Niekoľkých dokonca zabil vlastnou rukou, čo podčiarkuje jeho osobnú nenávisť a krutosť. Presný počet zabitých nepoznáme, no bolo ich zrejme vyše sto. Z tohto množstva si dnes uctievame dvadsaťdva katolíckych mučeníkov ako svätých.
Ekumenizmus Krvi a Univerzálny Odkaz
Mučeníctvo ugandských kresťanov bolo veľmi ekumenické, keďže medzi obeťami boli katolíci aj anglikáni, ktorí zomreli za rovnakú vieru v Krista. Tento „ekumenizmus krvi“, ako ho pripomenul pápež František, je silným svedectvom jednoty kresťanov v tvári prenasledovania, keďže spoločné utrpenie zmazalo cirkevné rozdiely. Všetkých dvadsaťdvoch katolíckych mučeníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Benedikt XV. v roku 1920 a za svätých pápež Pavol VI. dňa 18. októbra 1964.
Pápež Pavol VI. neskôr navštívil Ugandu v júli 1969, pri ktorej príležitosti bol posvätený oltár v novopostavenej veľkolepej svätyni v Namugongu, pri hlavnom meste Kampala. Táto svätyňa, oplodnená krvou mučeníkov, sa stala symbolom viery a odvahy nielen pre katolícku cirkev, ale pre všetky ugandské kresťanské cirkvi. Pripomína silu obety a vernosti Bohu, ktorá presahuje smrť. Pri 50. výročí kanonizácie ugandských mučeníkov pápež František vyzdvihol ich odvahu a obetu, ktorou vydali svedectvo viery v Krista až po smrť. Pápež osobitne spomenul svätých Jozefa Mkasu a Karola Lwangu, ktorí nielen sami prijali vieru, ale ju aj odovzdávali ďalej, napriek hrozbe smrti, čím prejavili skutočnú lásku k blížnemu.
Karol Lwanga a jeho Spoločníci ako Inšpirácia pre Svet
Svätý Karol Lwanga bol vyhlásený za patróna černošskej mládeže, Katolíckej akcie africkej mládeže, konvertitov a obetí mučenia, čo odráža univerzálnosť jeho odkazu. Jeho príbeh, rovnako ako príbehy jeho spoločníkov, slúži ako silné pripomenutie, že pravá radosť a pokoj neprichádzajú zo svetskej moci, ale z vernosti Bohu a obetavej lásky k blížnym. V dnešnom svete, ktorý je často málo náchylný riskovať svoj život pre Kráľovstvo, sú svätí Karol Lwanga a jeho spoločníci mimoriadnym príkladom.
Odkaz ugandských mučeníkov sa šíri aj do praktických sfér. Meno Karola Lwangu nesie Česká nemocnica založená v Ugande Arcidiecéznou charitou Praha v roku 2007. Táto nemocnica sprístupňuje zdravotnú starostlivosť ľuďom z vidieckych oblastí v kraji Buikwe vrátane komunít z ostrovov Viktóriinho jazera a je financovaná z darov českých darcov, čím pokračuje v duchu obetavej lásky. Pre katolíkov na Slovensku môže byť svätý Karol Lwanga inšpiráciou k pevnosti vo viere aj v náročných časoch, k odvahe žiť a svedčiť o kresťanských hodnotách v spoločnosti a pripomienkou univerzálnosti Cirkvi, ktorej svätosť prekvitá vo všetkých kultúrach a národoch, aj v tých rozbúrených vodách utrpenia, pretože Božím vyvoleným sa dostane milosti a pokoja od toho, ktorý stvoril nebo i zem. Ich svedectvo nás vyzýva, aby sme neochabovali vo viere a pevne sa pridŕžali Krista.
tags: #karol #lwanga #a #spol #narodenie