Spánok dieťaťa je jednou z najčastejších tém, ktoré trápia mnohých rodičov po celom svete. Budí sa vaše dieťa často v noci alebo vstáva a viditeľne ožíva už o piatej hodine ráno? Nemôže večer zaspať, prípadne vymýšľa všemožné dôvody preto, aby nemuselo zostať v posteli? Tieto situácie sú pre mnohých rodičov zdrojom únavy a frustrácie, ktoré sa snažia prekonať. Netreba sa obávať, pretože nie je to jav, s ktorým sa musíte zmieriť! Práve s týmito problémami rodičom pomáha kniha „Každé dieťa sa vie naučiť spať“ od skúsenosti detskej psychologičky Anette Kast-Zahnová, ktorá ponúka jednoduché a účinné metódy, ako naučiť dieťa dobre spať a prípadne ako ho naučiť spať v čase, keď to vyhovuje aj vám. Avšak, tak ako pri mnohých prístupoch k výchove detí, aj táto kniha a jej metódy vyvolávajú širokú škálu reakcií, od nadšeného súhlasu až po silnú kritiku. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto problematiky, preskúmame názory rodičov, odborníkov a poradkýň, a pokúsime sa poskytnúť komplexný pohľad na to, ako môžu rodičia pristupovať k spánkovým návykom svojich detí.
Kniha „Každé dieťa sa vie naučiť spať“ a jej prístup
Kniha „Každé dieťa sa vie naučiť spať“, ktorej autorkou je Anette Kast-Zahnová, skúsená detská psychologička a autorka niekoľkých bestsellerových titulov o výchove, patrí medzi jej najpredávanejšie diela. Je určená rodičom detí, ktoré majú problém so zaspávaním, odmietajú ísť večer do postieľky, utekajú z nej pod rôznymi zámienkami, alebo sa často v noci budia. Cieľom knihy je poskytnúť rodičom praktické návody, ako tieto situácie zvládať a ako deti jednoducho naučiť zaspávať. Rady sú rozdelené do kapitol podľa veku dieťaťa, čo umožňuje rodičom nájsť relevantné informácie pre konkrétne vývojové štádium ich dieťaťa.
V knihe nájdete aj odpovede na mnohé otázky, ktoré už dlho nedajú rodičom spávať. Medzi kľúčové témy, ktoré autorka v knihe rozoberá, patria:
- Starostlivosť v prvých šiestich mesiacoch: Čo môžete urobiť počas prvých šiestich mesiacov, aby dieťa dobre spalo a ako vytvoriť harmonický večerný rituál na dobrú noc?
- Bezpečný spánok: Ako zaistiť bezpečný spánok pre dieťa bez rizika syndrómu náhleho úmrtia dojčiat a či je vhodné spanie v posteli s rodičmi?
- Zvládanie strachu a zlých snov: Čo robiť, keď sa dieťa večer bojí zostať samo v izbe alebo keď ho trápia nočné desy a zlé sny?
- Prekonávanie spánkových zlozvykov: Ako pomôcť dieťaťu, keď v noci často plače a ako prekonať zlozvyky pri zaspávaní a počas noci?
- Úprava spánkových časov: Ako upraviť časy spánku dieťaťa, aby vyhovovali jemu aj ostatným členom rodiny?
- Nočné dojčenie a pitie: Čo pomáha, ak sa dieťa v noci dožaduje neprimerane často dojčenia alebo pitia?
Okrem týchto praktických rád kniha ponúka aj terapeutické rozprávky na dobrú noc a desiatky príbehov zo života, ktoré majú rodičom pomôcť pochopiť rôzne situácie a nájsť inšpiráciu pre vlastné riešenia. Autorka prezentuje metódy, ktoré sa zameriavajú na budovanie režimu a rituálov, s cieľom naučiť dieťa zaspávať samostatne. Aplikovať sa má po 6. mesiaci veku dieťaťa, avšak niektorí rodičia ju začali uplatňovať už aj skôr, napríklad od 3 alebo 5 mesiacov. Jedna matka uviedla, že už prečítanú ju mala a malý nemal ešte ani 3 mesiace a pomohla, lebo sa mu snažila urobiť režim, rituály, takže uspávanie vôbec nebolo ťažké. Iná matka s dcérkou začala od 5 mesiacov a odporúča ju úplne každej mamičke, ktorá chce mať materskú dovolenku a nie len byť otrokom vlastného dieťaťa.
Kontroverzia okolo „metódy kontrolovaného plaču“ a vyplakania
Napriek jej popularite a deklarovanej účinnosti, kniha Anette Kast-Zahnová, a najmä jej metódy, čelí značnej kritike. Jadrom kontroverzie je prístup, ktorý niektorí interpretujú ako „metódu vyplakania“ alebo „kontrolovaného plaču“. Táto metóda spočíva v postupnom predlžovaní času, kedy rodič prichádza k plačúcemu dieťaťu. Teória hovorí, že dieťa sa časom naučí spať, avšak realita je podľa kritikov taká, že pochopí, že jeho potreby nikto nepočúva, tak „to vzdá“.
Mnohí rodičia a odborníci sú zásadne proti takýmto metódam. Argumentujú, že to nie je o tom, že dieťa sa niečo naučí, ale že rezignuje. Zdôrazňujú, že malé dieťa potrebuje cítiť blízkosť matky a je blbosť im ju brať. Chcieť od dieťaťa niečo, čo ešte nemôže chápať, môže byť pre neho mätúce a traumatizujúce. Jedna z matiek s obavami tvrdí, že dieťa je z toho zmätené, že nechcete byť s ním, keď ono tak veľmi chce. A možno sa aj bojí, ktovie?
Z pohľadu kritikov, bábätko plačom rozhodne nemanipuluje; je príliš malé na to, aby vedelo manipulovať. Manipulujeme a vytvárame si domnienky len my dospelí. Ak bábätko plače, plače preto, že má dôvod, a my ako rodičia chceme len jediné, a to pomôcť nášmu potomkovi, aby sa netrápil. Je to naša vrodená odpoveď na detský plač, a to všetko chce autorka poprieť, nechať matky zabudnúť na materinský inštinkt a nechať svoje dieťa spať samé, bez pocitu bezpečia. Mnoho matiek pociťuje, že potláčajú svoje materinské inštinkty, a aj keď im plač dieťaťa trhá srdce, pozerajú na hodinky, koľko minút podľa knižky ešte treba počkať.
Ďalším dôležitým bodom kritiky je, že bábätko nemá dostatočne vyvinutý nervový systém a nevie sa samo upokojiť, potrebuje pomoc. V ideálnom prípade bolo bábätko v brušku 9 mesiacov v tesnom kontakte s matkou, čo je jediné bezpečie, ktoré pozná. Od narodenia sa má podľa autorky matka pokúšať minimalizovať nočné dojčenie, čo je však pre bábätko a pre matku veľmi dôležité. Ak matka prestane v noci dojčiť, môže klesnúť tvorba mlieka, dieťa sa dostatočne nenaje, nebude dostatočne prospievať a príde na rad umelá výživa. Dôvodom je, že bábätká väčšinou najviac mliečka vypijú v noci, počas spánku.
Kritika tiež poukazuje na to, že hoci sama autorka zavrhuje metódu vyplakania, o pár strán ponúka návod na „kontrolovaný plač“ (všetko krásne zaobaľuje do šľachetných pojmov), aby mal čitateľ pocit, že naozaj robí to najlepšie, čo môže pre svoje dieťa urobiť. Rodič síce chodí pravidelne dieťa uisťovať, že je tu a že nič sa nedeje, ale v hlave bábätka sa v tom čase môže odohrávať zúfalstvo: „Silno, silno ťa teraz potrebujem mami! Kde si? Som zúfalý/á a neviem, čo sa deje! Chcem cítiť tvoje teplo, aby som sa mohol upokojiť! Kde si?“
Dieťatko nakoniec zaspí od únavy a zúfalstva. Podľa autorky sa „naučí“ spať, ale v skutočnosti len rezignuje. Nemôže sa dostať z postieľky a miestnosti, nenachádza to, čo potrebuje, nakoniec zaspí, pretože vie, že nemá na výber. Že mu nikto nepríde pomôcť. Aj cez deň sa môže javiť ako spokojné a dobré dieťa, plače menej, lebo vie, že sa to neoplatí. Podľa autorky prestane plačom manipulovať, ale pre dieťa je plač jediný komunikačný prostriedok! Inak nám nevie dať najavo svoje potreby, kým nemá dostatočnú slovnú zásobu!
Jeden z rodičov zdieľa obzvlášť silnú negatívnu skúsenosť: "ja som podla toho uspavala a syn maval asi 2 roky nocne desy, doteraz sa boji v noci a ma 10 rokov. neodporucam!!" To poukazuje na možné dlhodobé psychologické následky, ktoré môžu presahovať detstvo. Iná matka vyjadrila, že nikdy nenechá svoje dieťa plakať ani sekundu, pretože mu chce ukázať a naučiť ho, že keď zavolá o pomoc (a jeho plač je volanie o pomoc), tak mu bude poskytnutá pomoc, ochrana a bezpečie. Aby aj on raz pomohol niekomu inému. Tento postoj je v priamom kontraste s tvrdením, že v určitom štádiu je plač „vydieranie rodičov, aby konečne bolo po jeho vôli“.
Napokon, niektorí kritici poukazujú aj na kvalitu prekladu, ktorý je podľa nich mizerný a rušivý, a slovencina má tiež svoje pravidlá. To môže sťažiť pochopenie a aplikáciu rád pre slovenských čitateľov.
Pôrod v Boroch
Materinský inštinkt a budovanie dôvery
Centrálnym bodom mnohých diskusií o spánkových metódach je úloha materinského inštinktu a dôležitosť budovania dôvery medzi rodičom a dieťaťom. Je normálne, že vaše bábätko je na vás závislé, podobne ako v tehotenstve. Nezávislosť prichádza až vtedy, keď sú naplnené potreby dieťatka. Je logické, že vás vaše bábätko potrebuje - cez deň ako aj v noci. Noc je pre bábätko čas, v ktorom sa tiež buduje dôvera, istota, že je v spánku v bezpečí, že spánok je príjemný a že dostane pomoc, keď ju potrebuje. To, že vás dieťatko teraz veľmi potrebuje, vyplýva z toho, že je ešte maličké.
Zástancovia tohto prístupu veria, že nemusíte sa snažiť „budovať dobré spacie návyky“, vaše bábätko sa teraz na vás spolieha a dojčenie poskytuje jeho spánku ten najlepší rámec. Ak ste niekedy mali mačiatka, alebo šteniatka, viete, že mamka pri nich bola celý čas, s výnimkou keď jej trebalo odbehnúť, najesť sa, či povystierať sa. A veruže tie mačiatka na nej neostali nalepené celý život! Len my ľudia potrebujeme stále vymýšľať, ako sa čo najskôr „zbaviť“ detí rôznymi neprirodzenými metódami. Potom je tu otázka, prečo vlastne majú ľudia deti, keď ich v skutočnosti nechcú?
Takéto myšlienky vedú k hlbokej reflexii o tom, čo chceme naučiť dieťa. A bude sa tak aj ono neskôr správať ku mne, alebo ho chcem naučiť od narodenia, že na všetko je len samo a ja mu s ničím nepomôžem? Tieto otázky sú kľúčové pre rodičov, ktorí zvažujú rôzne spánkové metódy. Je úplne reálne, že ste unavená, ale veľká časť únavy pochádza práve z tohto rozporu a neistoty, ako to bude ďalej do budúcnosti, či je uspávanie na prsníku správne a podobne.
Podporovatelia kontaktného prístupu k spánku argumentujú, že nezávislosť dieťaťa sa vybuduje postupne, s láskou, budovaním dôvery a vytváraním vzťahu. Veria, že s dodávaním istoty počas toho obdobia, keď dieťatko ešte stále potrebuje, aby sa mohlo uspať na prsníku, sa postupne každé dieťa vyspeje a dospeje do štádia, keď bude zaspávať samo a bude spať samo. Dôležité je „uspávať s láskou, byť pri dieťati.“
Realistické očakávania a individuálny prístup
Je dôležité mať realistické očakávania a chápať, že každé dieťa je jedinečné. Áno, každé dieťa sa vie naučiť spať. Otázka je, ako a kedy to príde. A je isté, že každé dieťa postupne vyspeje a dospeje do štádia, keď bude zaspávať samo a bude spať samo. Čo sa však málokedy vie, je, že toto sa môže stať s láskou, s budovaním dôvery, s vytváraním vzťahu, s dodávaním istoty počas toho obdobia, keď dieťatko ešte stále potrebuje, aby sa mohlo uspať na prsníku na zaspanie.
Neexistuje jediná správna metóda, ktorá by vyhovovala všetkým. Ľudia sme rôzni, a preto je nevyhnutné čítať veľa, pýtať sa, spoznať mnoho spôsobov a potom si vybrať, čo komu vyhovuje. Odporúča sa vyskúšať viac vecí a zvoliť tú, ktorá bude vhodná tak pre vás, ako aj pre vaše dieťa.
Mne pomohlo spoznať spánkové rytmy, ako fungujú, a hlavne pozorovať vlastné deti, vnímať ich signály, kedy sú unavené. Je to náročnejšia cesta, pretože to sa vekom a okolnosťami mení, ale keď som sa to naučila vypozorovať, zrazu sa tri 20-minútové denné spánky s nekonečným uspávaním bábätka zmenili na spánky 1,5 hodinové so zaspatím do 10 minút, a nebolo potrebné nechať dieťa mrnčať a plakať a čakať, že sa „naučí samé zaspávať“. Toto je príklad individuálneho prístupu, ktorý rešpektuje potreby dieťaťa a zároveň hľadá efektívne riešenia.
Rovnako dôležité je uvedomiť si, že pri chorobách všetko ide nabok a dieťa nosíte, kolíšete, spí s vami v posteli, tak to tam píšu a každý normálny rodič to tak robí. Flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa potrebám dieťaťa sú kľúčové. Jedna z mamičiek, ktorá úspešne aplikovala „light verziu“ z knihy, uviedla, že pri chorobách to všetko ide nabok a dieťa nosíte, kolíšete, spí s vami v posteli. Tiež miluje, keď jej dieťa zaspí v náručí večer a nevadí jej, ak sa k nej nasačkuje v noci. Toto ukazuje, že aj pri zavedení režimu je priestor pre lásku a blízkosť.
Ak je žena naozaj v koncoch a nevie si už inak poradiť - aj keď riešenia sa vedia stále nájsť - či už pospať si cez deň, alebo keď je doma manžel z práce, atď. - vtedy je pochopiteľné, že sa uchýli aj k radikálnejším metódam. Dôležité je hľadať oporu a riešenia, ktoré zohľadňujú celkovú situáciu rodiny.
Pozitívne skúsenosti rodičov s knihou
Napriek kritike existuje množstvo rodičov, ktorí knihu „Každé dieťa sa vie naučiť spať“ považujú za veľmi užitočnú a transformatívnu. Tipy a triky, ktoré sa v knihe píšu, nie sú určené pre všetkých rodičov, ale mnohým veľmi pomohli pochopiť a najmä aj upraviť spánok svojho dieťaťa. Pre mnohých to bola záchrana v čase zúfalstva a chronického nedostatku spánku.
Jedna matka, ktorá použila metódu, mala 6-ročného syna, ktorý sa touto metódou v 11 mesiacoch naučil spať tak nerušene, že keď mu ako 5-ročnému pribudla v detskej izbe sestrička, ktorá si po roku pýtala mlieko už takmer každú hodinu (a cez deň bola riadne kŕmená), ani ráno nevedel, že toľko plakala. Dodáva, že so synom má harmonický a láskyplný vzťah, ničím netrpí a imunitu má ukážkovú. A možno je ten vzťah aj preto taký, lebo sa po roku vyspala a netrpela viac chronickým nedostatkom spánku. Túto skúsenosť potvrdzuje aj s druhou dcérou, ktorú „preúčaním“ vo veku 13 mesiacov tiež naučila pokojne spať. Po dvoch nociach vrieskania tretia noc spala od 20:00 do 9:00, medzitým mrnkala trikrát a prestala, kým sa matka stihla zobudiť. To ráno po noci, kedy spala 10 hodín, je ako Vianoce. A o to viac sa z detí teší, lebo na to má silu. Deti sú spokojné tiež, pretože ich mama (a tým aj otec) sú v pohode. Táto matka ďakuje autorke za konkrétne rady, ktoré zase raz zachránili emocionálnu situáciu v jednej rodine.
Ďalší rodič s 3,5-ročným dieťaťom, ktoré malo vážne spánkové problémy, našiel v knihe záchranu: „ja som našiel túto knihu, keď malo moje dieťa 3,5 roka a bolo to vo fakt veľkej zúfalosti. Prvé roky sme s manželkou presne pristupovali k spavým problémom ako Vy. táto kniha mi otvorila nový priestor pre život aj pre mňa a manželku. dieťaťu sa venujeme na 100% od rána do večera. ale v noci (od 19:00) chcem žiť aj ja! a nie sa naťahovať a uspávať dieťa niekoľko hodín.“ Tento príklad poukazuje na dôležitosť rovnováhy medzi potrebami dieťaťa a rodičov, a na to, že rodičia majú právo na svoj vlastný život a odpočinok.
Niektoré mamičky oceňujú, že kniha im pomohla pochopiť spánkový režim ich synčeka a zrazu presne vedeli, čo v minulosti robili zle. Zbytočne navykali syna na barličky, bez ktorých nevedel zaspať. Zmena trvala presne deň a odvtedy spí celá rodina neporovnateľne lepšie, aj keď začali s tým až pri roku. To dokazuje, že aj v staršom veku dieťaťa môžu byť metódy účinné.
Pre mnohých je kľúčové zavedenie režimu od narodenia. Jedna matka, ktorá bola matkou už tretieho dieťaťa a musela sa venovať aj zvyšným deťom, vďačí knihe, že žiadne z jej predošlých detí nemalo taký režim. Vidí, že toto je naj, najlepšie spí, najlepšie papá, je šikovný, lebo je oddýchnutý. Tvrdí, že ak sa režim zavádza postupne od narodenia, žiadne revy a niekoľkominútové plače nie sú. Akurát, keď obmedzovala dojčenie v noci, poplakal si chvíľu, ale nie sám v posteli; bola s ním, hladkala ho a dávala cumlík. Doteraz papá raz v noci, a to akceptuje a on tiež.
Kniha pomohla aj nastaviť spánok 11-mesačnému synovi, tak že odvtedy nemá problém zaspávať. Zároveň pomohla s odstupom nastaviť aj jeho mladšieho súrodenca. Hoci súhlasí, že je v určitom ohľade radikálna, pomohla všetkým. Tieto skúsenosti naznačujú, že kniha môže byť prínosná pre tých, ktorí hľadajú štruktúrovaný prístup a sú pripravení zaviesť zmeny.
Praktické aspekty spánkového režimu
Kvalitný spánok dieťaťa je neoddeliteľne spojený s jeho celkovým zdravím a vývojom, ako aj s pohodou celej rodiny. Preto je dôležité venovať pozornosť praktickým aspektom spánkového režimu. Kniha "Každé dieťa sa vie naučiť spať" od Anette Kast-Zahnová sa detailne zaoberá rôznymi situáciami, s ktorými sa rodičia stretávajú, a ponúka konkrétne stratégie.
Jedným z kľúčových odporúčaní je vytvoriť harmonický večerný rituál na dobrú noc. Tento rituál, ktorý by mal byť predvídateľný a upokojujúci, pomáha dieťaťu signalizovať, že sa blíži čas spánku, a pripraviť ho na odpočinok. Môže zahŕňať kúpanie, čítanie rozprávky, dojčenie alebo fľašu a pokojné uspávanie. Napríklad, jedna matka mala režim nastavený od narodenia: kúpanie o 19:30, cecík a spánkovce. Bolo to tak, že dieťa dala do postieľky a spalo. Keď sa však režim narušil, dieťa začalo robiť okolo toho caviky a niekedy mu to trvalo aj tak, že spať išlo o 9, pol 10, pričom bolo vidieť, že je unavené, ale plakalo pri tom, akoby ho z kože drali. V knihe nájdu rodičia návody, ako sa vrátiť k starému režimu alebo ho znovu nastaviť.
Kniha sa tiež venuje špecifickým výzvam, ako sú strach dieťaťa zo samoty, tmy alebo strašidiel. Poskytuje návody na hry, ktoré deťom pomôžu dostať sa z problému, napríklad zkludnenie agresívneho dieťaťa, a vzorové pohádky, pomocou ktorých môžu rodičia prekonať detské fobie či zlozvyky. Tento prístup je dôležitý pre emocionálne zdravie dieťaťa a pomáha mu spracovať jeho obavy.
Ďalšou častou prekážkou dobrého spánku je nočné dožadovanie sa dojčenia alebo pitia. Kniha radí, čo pomáha, ak sa dieťa v noci dožaduje neprimerane často dojčenia alebo pitia, čo môže byť pre rodičov obzvlášť vyčerpávajúce. Cieľom je postupne obmedziť tieto nočné budenia tak, aby dieťa mohlo prespať dlhšie úseky bez potreby jedla či tekutín, s ohľadom na jeho vek a potreby. Jeden z rodičov, ktorý mal skúsenosti s obmedzovaním nočného dojčenia, uviedol, že dieťa si poplakalo chvíľu, ale nebolo samé v posteli - rodič bol s ním, hladkal ho a dával cumlík. Tento príklad ukazuje, že aj pri zavedení zmien je možné poskytnúť dieťaťu potrebnú podporu.
Dôležitým aspektom je tiež správne načasovanie spánku. Kniha sa zaoberá tým, ako upraviť časy spánku dieťaťa, aby vyhovovali jemu aj ostatným členom rodiny. To zahŕňa pochopenie spánkových rytmov dieťaťa a rozpoznanie signálov únavy. Mamička, ktorá prešla hľadaním spánkového režimu so staršou dcérou, sa následne s mladším synčekom naučila vypozorovať jeho signály, kedy je unavený. Hoci je to náročnejšia cesta, pretože sa vekom a okolnosťami mení, viedlo to k dlhším a efektívnejším spánkom bez plaču.
Okrem toho autorka poskytuje rady a tipy, ako spoločne s deťmi riešiť problémové situácie nielen pri spánku, ale aj pri jedle a v iných oblastiach života. Tieto návody sú cenné pre rodičov, ktorí chcú zvýšiť pozornosť nesústredeného dieťaťa a pomôcť mu zvládať každodenné krízy. Kniha zdôrazňuje, že každé dieťa máva svoje krízy, ale môže ich všetky bez problémov zvládnuť, ak má chápavých a poučených rodičov.
Pôrod v Boroch
Hľadanie rovnováhy a individuálnej cesty
Ako vidíme, téma spánku detí a prístupy k nej sú komplexné a plné rozporov. Fráza „Každé dieťa sa vie naučiť spať“ je síce všeobecne prijímaná, avšak otázka „ako“ a „kedy“ je predmetom intenzívnej debaty a rôznych interpretácií. Na jednej strane stojí metóda, ktorá sľubuje rýchle výsledky a zlepšenie kvality života rodičov tým, že naučí dieťa samostatne zaspávať a spať celú noc. Mnohí rodičia, ktorí túto metódu aplikovali, svedčia o jej účinnosti a o tom, že im priniesla späť toľko potrebný odpočinok a harmóniu do rodiny. „Dcérka mi krásne zaspí v presne stanovený čas do niekoľkých minút, čo ju položím do postieľky. Bez čičíkania, hojdania a podobných nezmyslov. A vôbec to nebolo také hrozné naučiť sa to. Trvalo to tri dni,“ hovorí jedna matka.
Na druhej strane stojí silný protiprúd, ktorý varuje pred potenciálnymi negatívnymi psychologickými dopadmi na dieťa, pred popieraním materinského inštinktu a pred nepochopením plaču ako jediného komunikačného prostriedku bábätka. „Je to samozrejme vec nazoru a su matky, ktore si tuto metodu pochvaluju. Ale potom je kopec tych, ktore sa snazia aplikovat na svoje dieta nejaku 'metodu', potlacaju svoje materinske instinkty a aj ked im plac dietata trha srdce, pozeraju na hodinky, kolko minut podla knizky este treba pockat,“ zaznieva z diskusie.
Milá Lenka, nepíšete, aký je vek vášho bábätka. Bez ohľadu na to - zdá sa, že sama cítite rozpor medzi tým, čo robíte intuitívne (uspávanie na prsníku a pomoc pri nočných prebudeniach tým, že ho dojčíte), a tým, aké sú predstavy niektorých ľudí z okolia, a tlak na to, aby deti spali samostatne a vo vlastnej postieľke či vlastnej izbe. Táto situácia dokonale ilustruje dilemu, pred ktorou stoja mnohí rodičia.
Konečné rozhodnutie spočíva na každom rodičovi. Dôležité je, aby si rodičia uvedomili, že neexistuje univerzálne správna metóda. „Neexistuje jedina spravna metoda.“ Dôležité je hľadať riešenia, ktoré sú v súlade s ich vlastnými hodnotami, s potrebami ich dieťaťa a s ich rodinnou dynamikou. Je možné, že pre niektorých bude riešením prísnejší režim, zatiaľ čo iní nájdu úľavu v kontaktnom rodičovstve a vo flexibilite. Pre tých, ktorí sú na dieťa sami a nezvládajú už únavu, nevedia si už poradiť a vyskúšajú túto metódu, je dôležité mať podporu. Ak je už žena naozaj v koncoch a nevie už nijak inak, aj keď riešenia sa vedia stále nájsť - či už pospať si cez deň, alebo keď je doma manžel z práce, atď - vtedy je pochopiteľné, že sa skloní aj takýmto metódam.
Cieľom by malo byť dosiahnutie rovnováhy, pri ktorej je dieťa oddýchnuté, cíti sa bezpečne a milované, a zároveň sú oddýchnutí aj rodičia, majú dostatok energie a radosti z rodičovstva. To si vyžaduje neustále pozorovanie dieťaťa, prispôsobovanie sa jeho vývoju a otvorenosť k rôznym prístupom. "Milá pani Pia, baša reakcia svedčí o tom, že ste naozaj prečítali len náhodnú stranu, bez kontextu, bez pochopenia," znie jedna reakcia, ktorá naznačuje, že hlbšie pochopenie metodiky knihy môže pomôcť pri formovaní názoru.
V konečnom dôsledku je to vždy na každom, či mu táto metóda stojí za tú cenu, alebo nie. Je na rodičoch, aby si uvedomili, čo chcú naučiť svoje dieťa, a aby našli cestu, ktorá vedie k spánku, láske a pohode pre celú rodinu.
tags: #kazde #dieta #sa #vie #naucit #spat