V oblasti rodinného práva je otázka styku dieťaťa s rodičmi jednou z najcitlivejších. Zákon všeobecne presadzuje právo dieťaťa poznať oboch svojich rodičov a mať na ich starostlivosť. Článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uvádza, že „každé dieťa, pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“. Avšak existujú situácie, keď sa toto právo, alebo skôr právo a povinnosť rodiča na styk s dieťaťom, musí obmedziť alebo dokonca zakázať. V takýchto prípadoch je prvoradým kritériom najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tento princíp je zakotvený v čl. 5 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Základné právne pojmy a princípy v rodinných vzťahoch
V bulharských právnych predpisoch sa pre rodičovskú zodpovednosť a starostlivosť používajú právne pojmy „rodičovské práva a povinnosti“ a „výkon rodičovských práv“. Tieto pojmy v sebe zahŕňajú širokú škálu zodpovedností vrátane starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. V bulharských právnych predpisoch sa rozlišuje medzi maloletými deťmi mladšími ako 14 rokov a maloletými deťmi vo veku od 14 až 18 rokov, pričom s rastúcim vekom dieťaťa sa zvyšuje aj jeho možnosť vyjadriť svoj názor na záležitosti, ktoré sa ho týkajú.
Súd rozhodne, ktorému z manželov prizná rodičovské práva, a nariadi opatrenia v súvislosti s výkonom týchto práv, osobnými stykom medzi deťmi a ich rodičmi a výživným voči deťom. Neplnoleté deti sú povinné žiť so svojimi rodičmi, pokiaľ neexistujú významné dôvody, aby s nimi nežili. Tieto dôvody sú presne tie, ktoré môžu viesť k obmedzeniu alebo zákazu styku.
Majetok maloletých detí je tiež pod ochranou. Nehnuteľný a hnuteľný majetok neplnoletých detí okrem tovaru podliehajúceho skaze možno previesť, zaťažiť záložným právom alebo vo všeobecnosti nakladať s ním so súhlasom okresného súdu v mieste obvyklého pobytu detí, len ak je to nevyhnutné alebo je to jednoznačne v prospech dieťaťa.
Rodičia môžu uzavrieť mimosúdne dohody o udelení a výkone rodičovských práv a dohodnúť sa na pravidlách styku s rodičom, ktorý nemá rodičovské práva. Tieto dohody však nie sú právne záväzné. Bez ohľadu na existenciu mimosúdnej dohody ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh na začatie konania vo veci rodičovských práv alebo úpravu styku s dieťaťom. Súd rozhodne o ďalšom výkone rodičovských práv od daného okamihu bez ohľadu na mimosúdnu dohodu. To znamená, že aj keď sa rodičia na niečom dohodnú mimo súdu, súd má právomoc posúdiť situáciu nanovo a vydať vlastné, záväzné rozhodnutie.
Sudca môže rozhodnúť o akejkoľvek otázke predloženej súdu vrátane miesta obvyklého pobytu, toho, ktorý rodič bude vykonávať rodičovské práva, aké pravidlá sa stanovia v súvislosti s kontaktom medzi dieťaťom a druhým rodičom, práva tohto rodiča na návštevy/styk, povinnosti vyplácať výživné na dieťa, voľby školy, mena dieťaťa atď. Vo všeobecnosti rodič vykonávajúci rodičovské práva rozhoduje o každodennom živote dieťaťa, napríklad aj o tom, do akej školy bude dieťa chodiť. Ak rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti, súd je povinný vydať rozhodnutie o tom, ktorý rodič bude mať rodičovské práva a ako sa bude udržiavať styk s druhým rodičom.
Vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom sa upravujú právnymi predpismi štátu ich obvyklého pobytu. Ak rodičia a dieťa nemajú spoločný obvyklý pobyt, ich vzťahy sa upravujú právnymi predpismi štátu obvyklého pobytu alebo štátnej príslušnosti dieťaťa, podľa toho, čo je pre dieťa výhodnejšie. Záležitosti opatrovníctva a poručníctva sa upravujú právnymi predpismi štátu obvyklého pobytu osoby, ktorá je v opatrovníctve alebo poručníctve. Príslušným súdom pre podanie žiadosti o priznanie rodičovských práv a povinností je okresný súd v mieste obvyklého pobytu odporcu. Rozsudky súdu sa vykonávajú v súlade s občianskym súdnym poriadkom, ktorý obsahuje výslovné ustanovenia o povinnosti konať alebo nekonať alebo o povinnosti odovzdať dieťa.
Návrh na uznanie a výkon rozsudku vydaného zahraničným súdom alebo rozhodnutia iného zahraničného orgánu o výkone rodičovských práv sa podáva na mestskom súde v Sofii, ak ide o prípad v súlade s Dohovorom z Luxemburgu z roku 1980.
Kedy súd zasahuje do rodičovských práv?
Súdna intervencia prichádza do úvahy v situáciách, keď rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať svoje práva a povinnosti v najlepšom záujme dieťaťa, alebo keď sa nedokážu dohodnúť.
Tieto opatrenia sa prijmú aj v prípade, že rodič nie je schopný vykonávať rodičovské práva a povinnosti z dôvodu trvalej telesnej alebo duševnej choroby, dlhodobej neprítomnosti alebo z iných objektívnych dôvodov. Ak sa rodičia žijúci spolu nezhodujú v otázkach súvisiacich s rodičovskými právami, spor sa postúpi okresnému súdu, ktorý vypočuje rodičov a podľa potreby aj dieťa. Ak rodičia nežijú spolu a nedokážu dosiahnuť dohodu o tom, kto sa bude starať o dieťa, spor vyrieši okresný súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, pričom ak má dieťa aspoň 10 rokov, najprv ho vypočuje.
Pozbavenie výkonu rodičovských práv a umiestnenie dieťaťa mimo rodiny
Súdne konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv sa začína na okresnom súde na podnet samotného súdu alebo na žiadosť druhého rodiča alebo prokurátora. Tento inštitút predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Súd môže na žiadosť riaditeľstva pre sociálnu starostlivosť vydať rozhodnutie o umiestnení dieťaťa mimo rodiny, ak rodičia zomreli, sú neznámi, boli pozbavení rodičovských práv, vykonávajú obmedzené rodičovské práva alebo sa dlhodobo nestarajú o dieťa z objektívneho dôvodu alebo bez oprávneného dôvodu. Obzvlášť závažným dôvodom je, ak je dieťa obeťou domáceho násilia a je závažne ohrozený jeho telesný, duševný, morálny, intelektuálny a sociálny vývoj. V takýchto situáciách súd môže nariadiť umiestnenie dieťaťa k príbuzným alebo do náhradnej rodiny alebo špecializovaného ústavu.
Obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom - kľúčové dôvody
Zákon o rodine v § 25 ods. 3 upravuje inštitút obmedzenia a zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že tento inštitút je považovaný za výnimočné riešenie, keďže predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Jediným kritériom, podľa ktorého súd rozhoduje je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Súd je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na obmedzenie, príp. zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom povinný spoľahlivo zistiť dôvod, prečo bol návrh podaný. Ak by súd dospel na základe dokazovania k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby bol styk rodiča s ním obmedzený alebo zakázaný, súd styk obmedzí alebo zakáže. V prípade zákazu nie je rodič po právoplatnosti súdneho rozhodnutia oprávnený sa s dieťaťom vôbec stretávať. V prípade obmedzenia styku súd napríklad rozhodne, že rodič sa môže s dieťaťom stýkať napr. len pár hodín za mesiac. V takomto prípade súd súčasne môže určiť aj podmienky tohto styku napr. tak, že bude môcť prebiehať len za prítomnosti druhého rodiča alebo inej osoby.
Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne, pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych formách.
Dôvody na obmedzenie alebo zákaz styku - konkrétne príklady
Dôvodov, pre ktoré môže súd obmedziť alebo zakázať styk, je mnoho a zahŕňajú ohrozenie fyzického, psychického aj morálneho vývoja dieťaťa.
Fyzické a psychické ohrozenie: Ujma na fyzickom zdraví môže spočívať napr. v bití, kopaní. To je vhodné preukázať napr. lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela. Ak by sa následne preukázalo, že túto ujmu spôsobil druhý rodič, bol by to dôvod na zákaz styku. Príkladom z praxe je situácia, keď exmanžel "odhodil na zem" svojho staršieho syna, keď chcel, aby ho tiež ponosil. Takéto správanie je vážnym dôvodom na zásah. Obmedziť alebo zakázať styk môže súd, ak to ohrozuje zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa.
Morálne ohrozenie a negatívny vplyv: Zákaz styku môže byť odôvodnený aj inou ujmou než fyzickou či psychickou - a to morálnou, osobnostnou a pod. V týchto prípadoch súd zákazom styku chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa. Ide napr. aj o situáciu, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a pod.
- Vulgárnosť a agresivita: Ak sa rodič "vyjadruje veľmi vulgárne nielen pred deťmi, ale aj na moju osobu," a "správa často agresívne, nezodpovedne," je to vážny problém. Sú obavy, že "keď budú deti v prítomnosti ich biologického otca, ktorý sa neustále vyjadruje vulgárne, začnú sa aj ony tak vyjadrovať." Takýto vplyv sa prejavil aj tým, že "starší syn už povedal vulgárne slovo 'k…t', čo doteraz nehovoril žiadne vulgarizmy."
- Manipulácia a klamstvo: Rodič, ktorý "klame" a "núti syna klamať a zatajovať skutočnosti," "manipuluje" dieťaťom, vytvára toxické prostredie. Deti si "chytili ústa rukami a povedali, že to nesmú povedať," čo svedčí o nátlaku. Negatívny dopad na psychiku dieťaťa sa prejavuje aj tým, že "určitú dobu často kreslil postavičky s nožmi a zbraňami, a povedal, že ho to ex naučil."
- Zanedbávanie a nevhodná starostlivosť: "Deti chodia od neho hladné," a rodič im "namiesto jedla dáva sladkosti." Takéto správanie môže ohroziť zdravie dieťaťa, čo viedlo k obavám "aby zo zlej životosprávy nedostali detskú cukrovku alebo cukrovku v budúcnosti." Jazdenie "bez autosedačiek" a klamanie o ich prítomnosti predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti dieťaťa.
- Kriminálna minulosť a závislosti: Ak má rodič "súdnu minulosť - bol dvakrát právoplatne odsúdený: prvýkrát za vraždu a druhýkrát za napadnutie verejného činiteľa," a "je narkoman," "navštevuje verejné domy," je jeho schopnosť byť vhodným rodičovským vzorom vážne spochybnená. Tieto faktory výrazne prispievajú k odôvodnenosti obmedzenia alebo zákazu styku.
Duševné ochorenie rodiča: Duševná choroba rodiča, ktorá ohrozuje dieťa, je rovnako závažným dôvodom na zásah. Ak má rodič "neuropatiu, berie silné lieky a nie je v stave postarať sa o deti celý deň," alebo "pri nich zaspala a celkovo je veľmi nepozorná," sú to relevantné obavy o bezpečnosť dieťaťa. Hoci je neprípustné diagnostikovať osobu bez odbornej expertízy, súd by určite nezveril malé deti na viac dní osobe, ktorá nie je schopná sa o ne bezpečne postarať.
Psychické týranie a manipulácia dieťaťa: Exmanžel, ktorý "naše desaťročné dieťa psychicky týra," "neustále mi pred synom vulgárne nadáva, vyhráža sa, dieťa citovo vydiera a manipuluje," spôsobuje "veľmi negatívne odráža na synovej psychike." Takýto otec je "pre neho len zdrojom stresu, nikdy nie pozitívnych pocitov alebo správneho vzoru." Syn "po každej návšteve dlho plače" a "po každom telefonáte s otcom má doslova hysterický záchvat." V takýchto prípadoch je súd povinný zakročiť.
Nezáujem rodiča a ignorácia dieťaťa: Ak otec "ani nezakopne" o dieťa, "sadne si pred telku a nezaujíma ho, že malý nemá pár hodín čo robiť," "ignoruje a zanedbáva," "celé dni a noci je vonku a domov prichádza len vtedy, keď potrebuje vyspať," to všetko svedčí o hlbokom nezáujme, ktorý môže mať rovnako negatívny vplyv na psychiku dieťaťa ako aktívne týranie. Dieťa potrebuje pozornosť a starostlivosť.
Dôkazné prostriedky a znalecké posudky
V súdnom konaní je kľúčové preukázať tvrdené skutočnosti. Preto sa odporúča mať dôkazy, napr. v podobe písomnej komunikácie, svedectiev, lekárskych správ a iných dokumentov. K Vašej otázke týkajúcej sa znaleckých posudkov z oblasti psychológie na Vaše staršie dieťa možno uviesť, že objednať vyhotovenie znaleckého posudku a znaleckého dokazovania môžete aj Vy, bez nariadenia súdu. Ak bude znalecký posudok riadne znalcom vyhotovený, pôjde o rovnaký dôkaz, ako keby znalecké dokazovanie nariadil súd.
Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa znaleckého dokazovania psychologického stavu otca detí je potrebné uviesť, že Vy ako druhý rodič nedisponujete žiadnymi právnymi prostriedkami na to, aby sa otec Vášho dieťaťa podrobil znaleckému dokazovaniu jeho psychického zdravia. Vo vzťahu k otcovi detí môže nariadiť znalecké dokazovanie len súd. Je ale potrebné uviesť, že na to, aby súd takéto znalecké dokazovanie nariadil, bude potrebné v návrhu na začatie konania uviesť dostatočné dôvody.
Názor dieťaťa a separačná úzkosť
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa spravidla odzrkadľuje rodinný stereotyp, v ktorom doteraz žilo. V prípade psychického týrania má dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor.
Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča, na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča. Súd však vždy posudzuje, či je separačná úzkosť skutočná a odôvodnená, alebo či ide o manipuláciu.
Právo blízkych osôb na styk s dieťaťom (starí rodičia a iní)
Aj blízke osoby, ktoré nie sú rodičmi dieťaťa, môžu mať za určitých okolností právo na styk s dieťaťom. Právnu úpravu styku dieťaťa so starými rodičmi možno nájsť v § 25 ods. 5 Zákona o rodine. V tomto ustanovení sa uvádza: "Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami." Príbuznými sa rozumejú aj starí rodičia.
Na to, aby súd určil styk dieťaťa so starými rodičmi je dôležité, že dieťa ma vybudovaný vzťah so starými rodičmi. Pretrhnutie puta s dieťaťom môže mať na dieťa zlý dopad, čo by potvrdil podľa môjho názoru každý psychológ. S týmto je potrebné argumentovať na súde. Je veľmi dôležité, aby starí rodičia podali návrh na súd čo najskôr. Napríklad, ak starí rodičia žili s vnúčikom v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky a malý bol na babku a dedka citovo závislý, majú silné argumenty. Podľa ust. § 25 ods. 5 súd zvažuje existenciu citových väzieb s mal. dieťaťom alebo návyku dieťaťa na tieto osoby.
Pokiaľ ide o intenzitu styku dieťaťa so starými rodičmi, obyčajne súdy určujú 1x za mesiac na niekoľko hodín. To je najčastejšie. Súd skúma, či je styk v prospech dieťaťa, berie do úvahy jeho vek, zdravotný stav, vzťahy v rodine a najmä názor rodičov maloletého dieťaťa. Samotný styk so starými rodičmi súdy nenariaďujú na niekoľko dní za sebou bez prítomnosti rodiča, ale na pár hodín v mesiaci. Na druhej strane, ak preukážete, že ste mali s vnučkami dobrý vzťah a že izolácia detí nie je v ich prospech, súd môže styk povoliť aj proti vôli matky. Na Vašej strane bude súd skúmať, či máte podmienky na styk s vnúčatami (bytové podmienky a pod.).
Avšak rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove svojho dieťaťa a majú právo vychovávať svoje deti v zhode so svojím vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. V prípade, ak rodičia nesúhlasia s tým, aby sa dieťa s blízkou osobou stretávalo, neexistuje jednoznačné riešenie a súd musí posúdiť všetky okolnosti prípadu, pričom v prvom rade treba brať do úvahy, že sú to práve rodičia, ktorí majú prvotnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Proti ich stanovisku by mal súd autoritatívne rozhodnúť len vtedy, ak by to odôvodňovali skutočne výnimočné okolnosti (napríklad ak ide o osobu, ktorá mala s dieťaťom doteraz veľmi úzky vzťah alebo ak sa dieťa chce s touto osobou stretávať).
Ak máte obavy o bezpečnosť detí vzhľadom na zdravotný stav starých rodičov (neuropatia, silné lieky, nepozornosť, zaspávanie), odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať - napríklad lekárskymi správami, svedectvami, prípadne inými dôkazmi. Súd by určite nezveril malé deti na viac dní osobe, ktorá nie je schopná sa o ne bezpečne postarať.
Postup pri bránení v styku a súdne konania
Bránenie styku s dieťaťom sa žiaľ v praxi vyskytuje pomerne často. Spúšťačom môžu byť rôzne dôvody. Najčastejšie je to rozchod, prípadne rozvod. Faktom však ostáva, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a starať sa o neho, nie sú pre dieťa hrozbou, potom majú obaja úplne rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Obaja rodičia musia konať v najlepšom záujme dieťaťa a žiaden z rodičov si nemôže svojvoľne uzurpovať právo rozhodovať o tom, či druhý rodič má alebo nemá právo sa s dieťaťom stretávať.
Ak jeden z rodičov bezdôvodne bráni druhému rodičovi v starostlivosti a styku s dieťaťom, porušuje tým jeho právo. Pod bezdôvodným bránením rozumieme, ak rodič nemá relevantný a preukázateľný právny dôvod. Dôvody môže mať samozrejme rodič rôzne. Často je to žiaľ aj pomsta. Iné je, ak jeden rodič napr. dieťa nedajbože týra, alebo inak psychicky, či fyzicky ohrozuje. Vtedy je bránenie v styku pochopiteľné, ale i tak by o tom mal rozhodnúť súd. Brániť v styku s dieťaťom len preto, že sa rodičia rozišli, cítia voči sebe averziu, zlosť a chcú sa jeden druhému mstiť, nie je dôvodom pre bránenie v styku.
Niekedy bráni v styku s dieťaťom absolútne, a teda neumožňuje žiaden styk. Niekedy rozhoduje o tom, v akom rozsahu druhému rodičovi „dovolí“ byť s dieťaťom. Neuvedomuje si však to, že dieťa potrebuje oboch rodičov a v konečnom dôsledku bude dieťa trpieť najviac.
Ako postupovať pri bránení v styku?
- Pokúste sa dohodnúť: Skúste sa dohodnúť. Urobte to pre dieťa. To je vždy najrýchlejšie a najjednoduchšie riešenie. Skúste komunikovať vecne a rozprávať sa o dieťati. Dožadujte sa svojho práva na styk a skúste nájsť kompromis. Tu platí, že síce ste prestali byť partnermi, či manželmi, ale nikdy neprestanete byť rodičmi.
- Súdne konanie: Ak dohoda nie je možná, potom Vám žiaľ neostane nič iné, len sa styku domáhať na súde. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Ak požadujete „len“ styk s dieťaťom a nie aj zverenie dieťaťa do starostlivosti, potom by ste mali na súd podať návrh na úpravu styku. Súd musí posúdiť návrh, dôkazy a po vykonanom dokazovaní rozhodne. Konanie môže trvať mesiace a dovtedy Vám druhý rodič môže brániť v styku a priepasť medzi Vami a dieťaťom sa môže zväčšovať. Zvlášť ak ide o dieťa nízkeho veku. V takom prípade odporúčam podať s návrhom na úpravu styku (vo veci samej) aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budete žiadať upraviť styk dočasne v určitom rozsahu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (v hlavnom konaní).Konečná podoba starostlivosti o dieťa, resp. samotnej úpravy styku s dieťaťom bude výsledkom dokazovania a rozhodne o nej súd tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a zároveň boli dodržané práva oboch rodičov. Aj v tomto konaní musíte preukázať svoje tvrdenia, preto odporúčam mať dôkazy. Nedajte len na ústne dohody a sľuby. O všetkom komunikujte písomne, aby ste mali dôkaz.Nečakajte, že súd Vám v neodkladnom opatrení určí rovno taký styk, aký požadujete. Aj súd musí mať istotu, že dieťa bude vychovávané v stabilnom prostredí. Neodkladné opatrenie je tu na zachovanie pravidelného kontaktu s dieťaťom, keďže Vám to druhý rodič neumožňuje.
Je potrebné pripomenúť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je ich zákonná povinnosť, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ostatné okolnosti (napr. bránenie v styku s deťmi zo strany druhého rodiča).
Ochrana dieťaťa v konfliktných rodinách
Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plnia preventívne úlohy v situáciách, keď sa rodičia rozvádzajú alebo keď nie sú schopní riešiť problémy či konflikty v rodine. V konaní vo veci starostlivosti o maloletých nie je súd viazaný návrhmi (možno ho začať aj bez návrhu), je to konanie ovládané vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi), v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať.
Úloha kolízneho opatrovníka
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní.
Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje.Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Je nutné konať aktívne v záujme dieťaťa.
tags: #kedy #sa #dieta #nemusi #stretavat #s