Prístup k vzdelávaciemu systému v regionálnom školstve na Slovensku, ktorý zahŕňa materské, základné, stredné školy a špeciálne školy, je legislatívne zabezpečený. Vzdelávanie detí cudzincov v tomto systéme je garantované zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. septembra 2008. Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, deťom žiadateľov o udelenie azylu a Slovákom žijúcim v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za rovnakých podmienok ako občanom SR. Nadväzujúca úprava je obsiahnutá v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Povinná školská dochádzka a jej uplatňovanie u detí cudzincov
Podľa § 19 ods. 1 a 2 školského zákona, povinná školská dochádzka na Slovensku je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Začína sa začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť. Školská spôsobilosť je definovaná ako súbor psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktoré dieťaťu umožňujú stať sa žiakom a sú predpokladom na absolvovanie výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.
Kľúčovým kritériom pre určenie spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa v Slovenskej republike je výlučne jeho trvalý pobyt na území SR. Občianstvo dieťaťa ani občianstvo či trvalý pobyt jeho zákonných zástupcov nie sú rozhodujúce. V prípade, ak dieťa nemá na území SR trvalý pobyt, nevzťahuje sa naňho zákonná povinnosť plniť povinnú školskú dochádzku v SR.
V kontexte povinnej školskej dochádzky je potrebné rozlišovať medzi rôznymi skupinami cudzincov. Rozlišujeme žiadateľov o azyl, žiadateľov o dočasné útočisko a osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, na jednej strane, a azylantov na strane druhej. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, „Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt“. Ak majú deti cudzincov poskytnuté dočasné útočisko, ide o formu povoleného pobytu, nie však o trvalý pobyt. Rovnako aj v prípade prechodného pobytu sa nejedná o trvalý pobyt, a preto sa na tieto deti povinná školská dochádzka v SR nevzťahuje. Z uvedených skupín cudzincov sú teda len azylanti vnímaní ako osoby s trvalým pobytom na území SR.
Novelou školského zákona s účinnosťou od 1. januára 2025 a 1. septembra 2025 sa rozširuje povinnosť plnenia povinnej školskej dochádzky aj na deti odídencov, čím sa zabezpečí ich systematické začlenenie do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pojem „odídenec“ je definovaný v zákone č. 480/2002 Z. z. ako cudzinec, ktorému ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády poskytlo dočasné útočisko. Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, násilím, humanitárnou katastrofou alebo porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu. Štatút dočasného útočiska na Slovensku bol automaticky predĺžený do 4. marca 2026.
Postup pri zápise dieťaťa cudzinca do školy
Základná škola začína prijímacie konanie na podnet zákonného zástupcu, ktorý podá prihlášku na vzdelávanie v základnej škole (zápis do 1. ročníka) alebo žiadosť o prijatie žiaka prestupom na základné vzdelávanie. V prípade detí cudzincov s rôznym štatútom pobytu postupuje riaditeľ školy podľa špecifických pokynov.
Potrebné dokumenty:Riaditeľovi základnej školy je potrebné predložiť dokumenty v listinnej forme alebo elektronicky. Medzi základné dokumenty patria:
- Platná prihláška/žiadosť, podpísaná oboma zákonnými zástupcami žiaka (s výnimkou špecifických prípadov definovaných v zákone).
- Doklad o doterajšom vzdelaní (pri zápise do 1. ročníka nie je potrebný).
Prihlášku alebo žiadosť je možné škole odovzdať osobne alebo prostredníctvom ePodania doručeného do eSchránky základnej školy. Pred samotným podaním je potrebné žiadosť podpísať.
Zápis do prvého ročníka:Zápis do prvého ročníka základnej školy sa uskutočňuje v období od 1. do 30. apríla pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
Rozhodnutie o prijatí:O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie (do 1. ročníka) rozhodne riaditeľ školy najneskôr do 15. júna. V prípade nezaradenia dieťaťa do školy sa zákonný zástupca nemôže odvolať. Ak zákonný zástupca nesúhlasí s rozhodnutím riaditeľa, má právo podať odvolanie adresované škole v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Školský rok a jeho organizácia
Školský rok sa na Slovensku začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Vyučovanie sa zvyčajne začína 2. septembra a končí 30. júna. Školský rok je rozdelený na dva polroky. Prvý polrok sa začína 2. septembra a končí 31. januára. V posledný vyučovací deň prvého polroka žiak dostane výpis hodnotenia svojho prospechu a správania. Druhý polrok sa začína 1. februára a končí 30. júna, po ktorom nasledujú školské prázdniny.
Zaradenie do ročníka a spádová škola
Žiak základnej školy navštevuje školu v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt - tzv. spádová škola. Ak má dieťa na Slovensku iba prechodný pobyt, spádovú školu mu určuje okresný úrad v sídle kraja. Dieťa môže plniť povinnú školskú dochádzku aj v základnej škole mimo svojho spádového obvodu, ak ho riaditeľ tejto školy prijme.
Deti cudzincov zaraďuje riaditeľ školy do príslušného ročníka na základe zistenia úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka. V prípade potreby môže riaditeľ školy zorganizovať základný a rozširujúci jazykový kurz štátneho jazyka. Na overenie úrovne znalosti štátneho jazyka môže riaditeľ školy žiakovi nariadiť komisionálnu skúšku, ktorej výsledkom je slovné hodnotenie úrovne ovládania slovenského jazyka pre potreby školy.
Jazyková podpora pre deti cudzincov
Jazykové bariéry predstavujú jednu z najvýznamnejších prekážok pri začleňovaní detí cudzincov do slovenského vzdelávacieho systému. Na ich prekonanie sa organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. Okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy zabezpečuje organizačné a finančné krytie týchto kurzov pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území SR. Riaditeľ školy, ktorá vzdeláva deti cudzincov, môže písomne požiadať odbor školstva okresného úradu o zabezpečenie jazykového kurzu.
V rámci nového systému, ktorý sa postupne zavádza, boli od 1. septembra 2024 na Slovensku prvýkrát zavedené adaptačné triedy. Od 1. septembra 2025 sa zavedie povinná školská dochádzka pre ukrajinské deti a od 1. septembra 2026 pre všetky deti cudzincov. Adaptačnú triedu môže zriadiť každá základná a stredná škola (vrátane špeciálnych) so súhlasom zriaďovateľa.
Modely adaptačných tried a financovanie
Na Slovensku sa overujú rôzne modely adaptačných tried. Jeden z nich je model na Základnej škole Kataríny Brúderovej vo Vajnoroch, ktorý vznikol v spolupráci s NIVAM a Inklucentrom. V zahraničí, napríklad vo Švédsku, adaptačné triedy v základných školách tvorené cudzincami integrujú do upraveného rozvrhu aj bežné predmety.
Ďalšou možnosťou je vytváranie adaptačných tried v rámci klastrov škôl. Zákon o školskej samospráve umožňuje zriaďovateľom alebo viacerým zriaďovateľom zakladať právnické osoby združujúce školy a vytvárať pre ne integrované služby, vrátane adaptačných tried. Ide o model tzv. zdieľanej triedy, ktorá poskytuje komplexnejší servis podpory deťom cudzincov pre viacero škôl. V Bratislave fungujú aj inkluzívne jazykové centrá s celodenným vyučovaním pre žiakov z miestnych škôl.
Financovanie adaptačných tried je zatiaľ v procese uceleného nastavenia. Ministerstvo školstva sľubuje preplácanie nákladov spojených s prevádzkou týchto tried. Realizácia jazykového kurzu sa dá uhradiť cez podporné opatrenie - jazykový kurz, pričom časť nákladov znáša škola z normatívu na žiaka. Zvýšené náklady, napríklad na psychosociálnu podporu v materinskom jazyku, je možné riešiť individuálne.
Hodnotenie žiakov - cudzincov
Hodnotenie žiakov - cudzincov je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Škola môže pri hodnotení zohľadňovať úroveň ovládania štátneho jazyka aj v ďalších ročníkoch. Pedagógovia v spolupráci s odbornými zamestnancami alebo školským podporným tímom nastavujú podporný systém hodnotenia žiaka - cudzinca.
Počas adaptačného obdobia sa odporúča prevažne slovné hodnotenie, najmä pre žiakov prvého stupňa. U žiakov druhého stupňa je možné hodnotiť slovne alebo kombinovať klasifikáciu so slovným hodnotením. Pri hodnotení by sa mali brať do úvahy aj výsledky predchádzajúceho vzdelávania v zahraničí. Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy stanovuje pravidlá pre žiakov prestupujúcich na školu s iným vyučovacím jazykom, čo sa vzťahuje aj na deti cudzincov. Tento pokyn neumožňuje žiaka neklasifikovať z dôvodu nedostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka.
Ako vybrať školu pre dieťa a nezblázniť sa?
Podľa metodického pokynu sa žiak prvého ročníka hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov. Počas prvého roka po prestupe sa žiak druhého až deviateho ročníka hodnotí minimálne s takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá jeho prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení. V druhom roku po prestupe sa uplatňujú miernejšie kritériá. Pri hodnotení ostatných predmetov v prvom a druhom roku po prestupe sa hodnotia vecné vedomosti žiaka, nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
Výzvy a nedostatky v systéme vzdelávania detí cudzincov
Napriek legislatívnemu zabezpečeniu existujú v systéme vzdelávania maloletých cudzincov na Slovensku určité nedostatky. Chýbajú jasne stanovené postupy, ktoré by pomohli nielen školám, ale predovšetkým samotným deťom. Nedostatok stratégie ich vzdelávania a chýbajúce schémy pre verejné inštitúcie, najmä pri krízových migračných vlnách, sa výrazne prejavili po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022.
Nedostatky v štátnych systémoch evidencie migrantov sťažujú prácu školského systému s údajmi o prichádzajúcich deťoch vo veku školskej dochádzky. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča, aby vláda navrhla legislatívne opatrenia na vytvorenie systému výmeny údajov o pohybe a zmene štatútu cudzincov vo veku od 5 do 16 rokov medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a samosprávami. Cieľom je efektívnejšia identifikácia počtu detí v predškolskom a školskom veku.
Úloha samospráv v procese integrácie
Úloha samospráv (miest, obcí a vyšších územných celkov) je pri výzvach súvisiacich so vzdelávaním detí cudzincov kľúčová. Keďže sú zriaďovateľmi materských, základných a stredných škôl, majú významný vplyv na proces integrácie. Poskytujú školám odbornú a poradenskú činnosť, vytvárajú podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky a zabezpečujú potrebné finančné prostriedky.
Vzdelávanie v základných umeleckých školách
Základná umelecká škola (ZUŠ) môže organizovať štúdium pre deti predškolského veku, žiakov základných a stredných škôl a dospelých. Vyučovanie prebieha individuálne a skupinovo. Riaditeľ školy prijíma žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore alebo na základe výsledkov talentovej skúšky. Pre deti cudzincov platia rovnaké podmienky prijatia ako pre slovenských žiakov, pričom sa zohľadňuje ich vek a predchádzajúce vzdelanie.
Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov - od štátnych inštitúcií cez samosprávy až po samotné školy a pedagogických zamestnancov. Cieľom je zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelaniu a plnohodnotné začlenenie všetkých detí do spoločnosti.
tags: #kde #ma #dieta #cudzinca #do #skoly