V živote človeka patrí rozhodnutie mať alebo nemať deti medzi tie najzásadnejšie. Kým v minulosti bolo rodičovstvo často považované za samozrejmú súčasť životného plánu a dokonca povinnosť, v súčasnosti sa čoraz viac ľudí, najmä mladých, rozhoduje túto cestu nasledovať odlišne. Tento trend má hlboké korene a je ovplyvnený rôznymi faktormi, od ekonomických a environmentálnych obáv až po osobné skúsenosti a meniace sa spoločenské normy. Diskusie o tejto téme sú častokrát vyhrotené a plné nepochopenia, no zároveň odzrkadľujú narastajúcu slobodu vo voľbe životného štýlu.
Spoločenské Očakávania a Stigma Bezdetnosti
Tradične je naša kultúra nastavená tak, že vedie ženy od prvého dňa ich života k materstvu. Už malým dievčatám sa kupujú kočíky s bábikami, aby sa pripravovali na svoju rolu. Napriek všetkým úspechom, ktoré ženy dosiahli v rôznych oblastiach, stále čelia obrovskému tlaku a očakávaniam, že sa stanú matkami. Predstava, že voľba nemať deti je poľutovaniahodným rozhodnutím, je v spoločnosti hlboko zakorenená.
Rozhodnutie ženy nemať deti spoločnosť stále ťažko akceptuje. Miriam, 34-ročná žena, ktorá nemá v pláne stať sa matkou, sa za svoj život mnohokrát stretla s vlnou nepochopenia, urážok a nenávisti. Ako sama hovorí, „Nezdá sa vám to smiešne? Každému človeku, ktorý pochopil, že by sa predovšetkým mal starať o svoj život, to musí pripadať minimálne… Absurdné.“ Často sa stretáva s poznámkami ako „Zmeníš názor“ a „Oľutuješ to“, ktoré sú pre každú dobrovoľne bezdetnú ženu obzvlášť frustrujúce. Ak by vám iná žena povedala, že nechce mať dieťa a išlo by o mladú ženu, možno by ste mávli rukou a povedali, že ešte máš čas, to príde. Ak by išlo o ženu v strednom veku, možno by ste jej povedali, či sa nebojí, že to bude neskôr ľutovať. A čo keby išlo o už staršiu ženu, ktorá svoj život prežila bez detí? Možno pred pár rokmi by ste sa na ňu pozreli s nepochopením. Dnešní mladí ľudia už tento tlak vnímajú inak.
V angličtine sa na označenie bezdetných žien používa pojem childless - teda bez detí, pričom less v angličtine znamená menej. V súčasnosti sa pri dobrovoľne bezdetných ženách preferuje pojem childfree, voľne preložené oslobodená od detí, zdôrazňujúc slobodnú a vedomú voľbu. Psychologička a vzťahová terapeutka Ivana Čergeťová potvrdila, že rozhodnutie nemať deti je čoraz častejšie vnímané ako voľba, nie ako odchýlka od normy. Avšak napriek tomu, že je pre ženy spoločensky prijateľnejšie ako kedykoľvek predtým nemať deti, tie, ktoré sa rozhodli zostať bez detí, hovoria, že majú pocit, že musia neustále vysvetľovať svoje rozhodnutie ostatným. Nazývajú ich sebeckými, obviňujú ich z nenávisti k deťom a hovoria im, že neskôr v živote budú ľutovať svoje rozhodnutie, keď sa ocitnú samy.
Miriam potvrdzuje, že niektorí ľudia myslia poznámky o budúcom ľutovaní dobre, iní ich zasa vnímajú ako uštipačnú poznámku v štýle: „Veď počkaj, teraz sa robíš zaujímavou, ale raz ťa to dobehne.“ Sama si myslí, že ak si približne v dvadsiatke uvedomila, že nechce byť matkou a doteraz sa nič nezmenilo, náhly prevrat v jej zmýšľaní už nenastane. Dodáva, že „mať dieťa teraz, keď s tým nie som stotožnená, len preto, aby som to v budúcnosti náhodou neľutovala, mi príde vrcholne nezodpovedné.“
Na otázku, či rovnako silnému nátlaku a nenávisti čelia aj muži, ktorí otvorene povedia, že deti nechcú mať, Miriam odpovedá: „Niektorí nátlaku čelia, ale v rovnakej miere určite nie. Muž je v tomto omnoho slobodnejší. Ak nechce mať deti, je skôr považovaný za bohéma, nespútaného chlapíka, ktorému okolie tlieska. Ak to isté povie žena, je nezrelá a nepochopila podstatu svojej existencie.“ Poukazuje na to, že v tejto problematike sa krásne odzrkadľuje, že ženy a muži sú v očiach spoločnosti nerovnocenní. Ak si uvedomíme, že počatie potomstva je záležitosťou oboch pohlaví, prichádza jej názor spoločnosti, ktorá lynčuje len ženu, minimálne nelogický.
Prečo Sa Ľudia Rozhodujú Nemať Deti: Od Osobných Túžob Po Globálne Úvahy
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa žena rozhodne, že mať deti nie je pre ňu, a či už je to preľudnenie, duševné zdravie, sloboda, finančná situácia, alebo jednoducho deti nechce, nie je na druhých, aby kritizovali jej rozhodnutie. Miriam hovorí, že sa dlho pýtala, prečo táto otázka ľudí tak poburuje a zistila, že „akákoľvek inakosť nie je u nás stále tolerovaná.“ Dodáva, že „komu ublížim tým, že nebudem mať deti? Áno, správne… Nikomu.“ Jeden samotný dôvod podľa nej neexistuje a je potrebné preskúmať konkrétneho človeka, ktorý rozhodnutie cudzej ženy nemať deti neakceptuje.
Osobné preferencie a pocit nenaplnenia túžby
Mnohí ľudia jednoducho nepociťujú túžbu po deťoch. Ako Miriam opisuje svoj zážitok: „Asi to nebolo zo dňa na deň, skôr sa potreba stať sa matkou u mňa nikdy neobjavila. Ako malá som síce s touto domnienkou vyrastala, ale nebolo to nič, na čo by som sa extrémne tešila.“ Hovorí, že vekom pochopila, že túžba mať deti nevychádza zo mňa. „Skôr to bolo akési prispôsobenie sa spoločnosti a tomu, ako bežne život plynie. Až v dospelosti, keď som bola ochotná počúvať seba, som v tom mala jasno.“ Ivana Čergeťová dodáva, že rozhodnutie nemať deti je často výsledkom komplexnej úvahy, nie okamžitého impulzu.
Danka (37) zdieľa svoj pohľad: „Deti som vlastne asi nikdy nechcela. A na moje šťastie som narazila na partnera, ktorý deti nechce tiež.“ Opisuje, že ju „proste ten rodinný život s deťmi neláka a je nám dobre tak, ako sme.“ Hovorí, že sa nikdy nehrávala s bábikami ako iné dievčatá a aj keď bábätká považuje za milé a rozkošné, stačí jej vždy popestovať chvíľku bábätko kamarátky alebo mojej sestry. „Nič to však so mnou nerobí, hoci sa ma na to všetci pýtajú. Ja som v pohode bez detí a myslím, že to už aj tak zostane.“
Kariéra, osobný rozvoj a životný štýl
Pre mnohých je rozhodnutie nemať deti spojené s túžbou venovať sa kariére, cestovaniu alebo osobným záujmom. Profesorka sociológie Jennifer Glass odhalila, že približne 70 percent amerických matiek bude musieť počas prvých 18 rokov materstva byť aspoň na určitý čas hlavnými živiteľkami rodiny. Ženy zároveň vo všeobecnosti venujú starostlivosti o deti viac času než muži. „Je to neskutočná záťaž,“ dodala. Marika (34) hovorí: „Keď som ale začala pracovať ako učiteľka v materskej škole, uvedomila som si, že deti síce milujem, ale predstava prísť z práce domov od detí k mojim vlastným deťom, nebola práve príjemná.“ Mala rada ten čas, kedy jej pracovná doba skončí a mohla si užiť pokoj, plus voľné víkendy. Viac žien (a mužov) stavia na kariére, flexibilite a sebarealizácii; odkladanie rodičovstva sa často skĺbi s jeho odmietnutím. Bezdetné páry majú podľa Ivany Čergeťovej viac času a zdrojov na vzájomnú podporu, spoločné záujmy a budovanie intimity. Výhodou je tiež väčšia flexibilita v životnom štýle a menej stresu spojeného s výchovou detí.
Ekonomické a environmentálne obavy
Finančná situácia a rastúce náklady na život sú významným faktorom. Ekonomická neistota a náklady na výchovu (bývanie, starostlivosť, vzdelanie) silno zavážia pri rozhodovaní. Mnohým robí obavy aj výška nákladov spojených s výchovou dieťaťa.
Čoraz viac mladých ľudí sa zaoberá otázkou, či mať alebo nemať dieťa, ovplyvnených aj vedomím vplyvu človeka na planétu. Sme preľudnení, a tak aj klimatické hľadisko je čoraz častejšie zohľadňované v otázke, prečo deti nemať. Taktiež za tým môže byť úplne jednoduchý dôvod - proste žena deti nechce. Miriam zdôrazňuje, že za rozhodnutím nemať deti môže byť aj uvedomenie si vplyvu človeka na planétu. Niektorí zas tvrdia, že nechcú priniesť dieťa do „tohto sveta“. Jurnee McKay (25), keď sa zamýšľa nad tým, či chce mať deti, v jej hlave sa začnú vynárať mnohé strašidelné scenáre. Obavy jej robí pôrod, riziká spojené s tehotenstvom, nespoľahlivosť potenciálneho partnera či vysoké náklady na starostlivosť o dieťa.
Zdravotné dôvody a duševné zdravie
Zdravotné problémy, či už fyzické alebo psychické, môžu byť taktiež dôvodom pre rozhodnutie nemať deti. Michaela (26) vysvetľuje: „Mala som ťažké detstvo, prežila som si všeličo, mám za sebou tiež viacero nepríjemných vzťahov a toto všetko len posilňuje moje rozhodnutie, že deti nechcem. Nepripadám si ako vhodná adeptka na to byť matkou. Pravidelne navštevujem terapeuta, riešim mnohé vnútorné problémy, úzkosti a depresie. Ako by som mohla byť dobrou matkou nejakému dieťaťu, keď sama nie som v poriadku?“ Iveta (41) dodáva: „Mala som v minulosti zdravotné problémy, kedy som ani nevedela, či to vôbec prežijem. Keď som sa z toho dostala, začala som sa viac venovať zdravému životnému štýlu a plniť si svoje sny. Rozhodnutie nemať deti prišlo vlastne až po tých zdravotných problémoch. Uvedomila som si, že by ma tehotenstvo a dieťa obmedzovalo a navyše by tehotenstvo a pôrod mohli byť ohrozením môjho zdravia, ako mi aj môj lekár povedal.“
Miriam pozná aj ženy, ktoré trpia nejakým ochorením alebo aj dedičnou chorobou, preto na svet nechcú priviesť človeka, ktorý bude trpieť rovnako. Diagnózy sú rôzne, od depresii, cez predispozíciu na nádorové ochorenie, až po reumu. Nie je to nič strašné, dá sa s tým žiť, ale ony jednoducho nechcú tieto gény bezhlavo rozosievať ďalej. Osobnou to hodnotí ako úctyhodný krok.
Nedostatok vhodného partnera alebo nedôvera
Párová terapeutka a profesorka psychológie Corinne Datchi hovorí, že existuje medzi ženami určitá „úroveň nedôvery“ v to, že ich mužskí partneri budú v rámci výchovy ochotní obetovať toľko, čo ony. Miriam to potvrdzuje: „Veľmi častým dôvodom je aj nedostatočná dôvera voči partnerovi, hoci ich vzťah klape ako hodinky. No ľahko naplniteľná hrozba, že sa pri prvom probléme muž zbalí a ona zostane sama s dieťaťom, ktoré bude od nej závislé emocionálne aj finančne, je väčšia ako akákoľvek túžba stať sa matkou.“ Miriam spomína skúsenosti žien, ktoré zažili nátlak, keď ich snúbenec povedal: „Ja ti to decko spravím, aj keby si sa na hlavu postavila,“ alebo keď svokrovci tlačili na syna, aby zamenil antikoncepčné tabletky za vitamíny. Takéto scenáre sa dejú práve kvôli ľuďom, ktorí rozhodnutie druhých deti nemať, neakceptujú.
Život s Deťmi napriek Pôvodnému Nezáujmu: Ľútosť či Naplnenie?
Prekvapivý je fakt, že mnohé ženy, ktoré pôvodne nechceli mať deti a napokon ich majú, svoje rozhodnutie neľutujú. Jedna žena sa vyjadrila: „nechcela som, mám a neľutujem.“ Iná hovorí: „Deti som nechcela, neviem či za mňa hovorila mladosť alebo nevybúrená hlava. Ale detičky mám a milujem život s nimi, teším sa na každý jeden deň s nimi. Môj život má vďaka nim zmysel.“ Ďalšia sa pridáva: „Tiež som dlho deti nechcela, s mojim mužom prišla aj túžba po dieťati. Máme syna a je to tá najlepšie vec na svete. Neľutujem ani náhodou. Teraz keď už viem aké je to mať dieťa, ľutovala by som, keby sme ho nemali.“ Sú však aj také, ktoré aj napriek láske k deťom, by sa rozhodli inak, keby mali tú možnosť. Jedna žena poznamenala: „Nejako mi netikali biologické hodiny, dieťa mám, dýchala by som zaň … no keby mám možnosť ešte raz sa rozhodnúť, zostanem slobodná, bezdetná.“
Iná žena priznáva, že nechcela žiadne deti, ale po dohode s manželom porodila dcéru, vychovala ju, a teraz si žije život, aký chcela. Podobne ďalšia žena, ktorá relatívne dlho deti nechcela, a s manželom sa rozhodli mať presne jedno: „nebudem klamať, že nie sú chvíle, dni, kedy si poviem, že by som chcela celý víkend nevyliezť z postele a pozerať Netflix. V žiadnom prípade ale neľutujeme, že sme dieťa mali, podľa mňa s ním je to inak krásne, inak náročné, inak na paličku, inak úžasné asi tak.“
Niektorí vidia v deťoch „žolíka“, keď úprimne nedokážu dať svojmu životu inak zmysel. „Je to taká výhovorka na všetko - prečo chodím do mizernej roboty - lebo dieťa, prečo ostávam v mizernom manželstve - lebo dieťa. A takýchto životov je veľmi veľa a ľudia sú nešťastní aj keď si to neuvedomujú.“ Tento pohľad naznačuje, že mať dieťa môže byť aj spôsobom, ako sa zbaviť zodpovednosti za vlastnú neschopnosť a nevyužitý potenciál. „Ak má tvoj život zmysel a vieš ho naplniť aj inak tak si úplne v pohode aj bez rozmnožovania.“
Sú aj prípady, kedy sa rozhodnutie mať deti, či už skoré alebo neskoré, ľutuje. Miriam hovorí, že sa v bývalej práci potichučky priznali hneď dvaja ľudia, muž i žena, že ak by mali možnosť vrátiť čas, nikdy by deti nemali. „Počuť z úst dospelého človeka, že ak by mal možnosť vrátiť čas, nikdy by deti nemal, je veľmi smutné. Na svete je dôsledkom toho hneď o niekoľko zúfalých bytostí viac.“
Psychologické Aspekty a Ako Zvládať Tlak Okolia
Rozhodnutie nemať deti je slobodnou osobnou voľbou. Najdôležitejšie je pozorne počúvať svoje vlastné vnútro a oddeliť svoju túžbu od túžby iných ľudí a širšej spoločnosti. Treba si tiež čo najviac uvedomiť svoje obavy. Máte strach z toho, že budete zlý rodič, že stratíte slobodu, bojíte sa preťaženia? Stať sa úprimnou sama k sebe ohľadom svojich pocitov je oslobodzujúce. Načúvajte svojmu vnútornému hlasu a nerobte unáhlené rozhodnutia.
Ľudia, ktorí nežijú s deťmi, sa často stretávajú s nepríjemnými otázkami a výrokmi. Zároveň sa v spoločnosti málo hovorí o rodinách, ktoré síce deti majú, no nedokážu sa o ne dobre postarať. Psychologička Mária Vágnerová (2014) popisuje sociokultúrny handicap ako znevýhodnenie vyplývajúce z odlišnosti. Ľudia, ktorí žijú inak než väčšina, môžu byť vnímaní ako „iní“, čo znižuje ich šance na prijatie. Tento tlak spoločnosti ovplyvňuje nielen naše rozhodnutia, ale aj sebavnímanie.
Ivana Čergeťová zdôrazňuje, že „rozhodnutie nemať deti je osobné a malo by byť rešpektované.“ Odporúča párom budovať pevné hranice a komunikovať svoje rozhodnutie s rešpektom, opakovať okoliu, že ide o ich osobné rozhodnutie, a cítia, že je to pre nich správne. Dôležité je tiež obklopovať sa podobne zmýšľajúcimi ľuďmi alebo odborníkmi.
Ako zvládnuť predsudky a nepochopenie? Pomôcť môže vnútorná stabilita, prijatie seba samého a sebarealizácia. Ak o tejto téme nechcete hovoriť, povedzte to. To, ako sa cítite, má prednosť pred zvedavosťou iných. Niekedy pomôže odľahčiť situáciu, inokedy pomenovanie zvedavosti alebo nevhodnej otázky nemusí byť konfrontačné. Nie ste povinní vysvetľovať svoj životný štýl každému. Rovnako ako máme rôzny vkus v hudbe, jedle či športe, aj naše životné voľby sú rôzne. Namiesto obrany skúste zistiť, prečo to druhých tak zaujíma, pýtajte sa aj vy. Ak sú komentáre útočné alebo opakované, je v poriadku zmeniť tému alebo vyjadriť, že to je citlivá téma. Jasné hranice pomáhajú.
Plnohodnotný život aj bez detí
Mýty, ktoré bezdetnosť vykresľujú ako niečo neúplné alebo nesprávne, nie sú pravdou. Bezdetnosť dokonca neznamená ani životnú prázdnotu. Život sa nenaplní sám od seba a nečakajme, že ho naplní niekto iný ako my sami, je trochu naivné. Život je len a iba o nás a o tom, aký zmysel mu dáme.
Psychologické štúdie ukazujú, že spokojnosť so životom nie je výlučne viazaná na rodičovstvo; kvalita vzťahov a vnímanie zmyslu sú silnejšími prediktormi dlhodobej pohody. Peter Guráň potvrdil, že neexistujú žiadne psychologické rozdiely medzi pármi, ktoré majú, a ktoré nemajú deti, ktoré by ich odlišovali. Rozdiely môžu byť skôr v životných prioritách, hodnotách a životnom štýle.
Rozhodnutie nemať deti môže mať aj pozitívne aspekty. Napríklad viac flexibility v čase a energii, možnosť investovať do iných foriem zmysluplnosti (kreativita, komunita, kariéra), potenciál menšej finančnej a emočnej záťaže, lepšia duševná pohoda, ak by rodičovstvo bolo v konflikte s ich hodnotami. Čoraz viac mladých ľudí si kladie otázky: aký chcem mať život, čo je pre mňa dôležité, čo je cieľom môjho života, ako ho chcem prežiť? Možno sa títo mladí ľudia rozhodnú, že svoj život chcú venovať kariére alebo cestovaniu, možno cítia, že materstvo/otcovstvo nie je pre nich to pravé.
Demografické Trendy a Pohľad Odborníkov na Bezdetnosť
Na Slovensku sa rodí čoraz menej detí, a obyvateľstvo starne. Trend bezdetných párov alebo odkladania materstva naberá na intenzite. V rámci Európskej únie napríklad sa v roku 1964 narodilo 6,8 milióna detí, o takmer 60 rokov neskôr to už bolo 3,88 milióna detí, čo je 2-krát menej. Priemerný vek ženy, ktorá porodila v roku 2022 prvé dieťa, sa pohyboval na hranici 30 rokov - presne 29,7 rokov, v Taliansku, čo bola krajina na vrchole, to je 31,7 rokov. Miera plodnosti v členských štátoch klesá neustále.
Na Slovensku sa už tretí rok po sebe rodí menej detí - hranica pôrodnosti sa dostala pod úroveň 50-tisíc a demografi a demografky u nás nepredpokladajú, že by sa to malo v priebehu nasledujúcich rokov zmeniť. Deje sa tak fakticky to, že klesá počet obyvateľov a obyvateliek Slovenska. Štatistický úrad SR pre TA3 vysvetlil, že „výrazný prepad počtu narodených v posledných dvoch rokoch vedie nielen k historickým minimám pôrodnosti, ale aj k celkovému úbytku obyvateľstva,“ pričom hrubá miera pôrodnosti v roku 2023 sa dostala na najnižšiu hodnotu za posledných 100 rokov. Súčasný trend platí nielen pre Slovensko a EÚ, ale celý svet. V dvoch tretinách krajín sveta je pôrodnosť nižšia ako miera reprodukcie. Napríklad krajiny juhovýchodnej Ázie ako Japonsko, Thajsko či Čína sa nachádzajú na chvoste v miere pôrodnosti.
Sociológ a vedúci katedry sociológie na Trnavskej univerzite Peter Guráň potvrdil postupnú zmenu v postoji k bezdetným párom. Zároveň poukazuje na to, že bezdetnosť bola súčasťou spoločnosti aj v minulosti, čiže nejde o novú skutočnosť. Bezdetnosť bola vždy silne kultúrne a hodnotovo podmienená. Koncept rodiny a hlavne konkrétne rodinné správanie sa podľa sociológa mení v posledných 30 rokoch, a to veľmi radikálne a dynamicky. Zvyšuje sa heterogenita foriem rodiny, čiže dvojdetná manželská rodina ako prevládajúci model 70. až 80. rokov je už minulosťou. Viac ako 40 % detí sa rodí nezosobášeným párom. Zároveň sa vek rodičov zvýšil takmer o 10 rokov a u žien sa blíži k 30. rokom, podobne sa zvyšuje aj sobášny vek.
Profesorka gerontológie Sarah Harper na Oxfordskej univerzite vidí v klesajúcej pôrodnosti dva trendy. Prvý je pokračovaním toho, čo sa začalo napríklad v Európe už pred 250 rokmi: „Keď zlepšíte vzdelanie a zdravotnú starostlivosť žien, zníži sa počet detí, ktoré budú mať. To je veľmi dobrá vec - viac žien je zdravých, vzdelaných a má prístup k plánovaniu rodiny,“ cituje profesorku The Independent. Druhý trend sa zvýraznil za posledných 30 rokov a je badateľný najmä v Ázii a Latinskej Amerike. Má byť podľa profesorky „spôsobený inou dynamikou.“ „Odpovede mladých žien sú rovnaké v juhovýchodnej Ázii ako v Európe: áno, ženy hovoria o ekonomických problémoch, neistej práci alebo problémoch s dostupným bývaním. Ale tiež hovoria: 'Som vzdelaná a chápem, že ak budem mať dieťa, zmení to môj životný štýl. Chcem zvážiť, kedy budem mať dieťa.'“ Profesor Guráň však uviedol, že na Slovensku je minimálna odborná diskusia o rôznych formách rodinného života a jeho zmenách. „Už dve desaťročia nebol na Slovensku uskutočnený výskum populačnej klímy.“
Medzi najčastejšie dôvody na voľbu bezdetnosti patria:
- Vysoké nároky na životný štýl a výdavkové návyky.
- Ekonomická situácia a neschopnosť dovoliť si výdavky spojené s deťmi.
- Absencia vhodného partnera.
- Problém násilného správania sa mužov a s tým súvisiaci problém rodovej nerovnosti.
- Zmena statusu ženy po tom, ako sa stáva matkou a nízka podpora matiek.
- Obavy z klimatických zmien.
- Fyzické a duševné ochorenia, nárast úzkosti a depresií.
Profesor Harperová si osobne myslí, že znižovanie pôrodnosti je dobrá vec: „Sme planéta s ôsmimi miliardami ľudí a ešte sa pravdepodobne dočkáme nárastu na potenciálnych 12 miliárd.“
Mýty, Predsudky a Cesty k Naplnenému Životu
Najčastejšie mýty o bezdetných pároch sú predstavy, že páry bez detí sú sebecké, nešťastné alebo neúplné. Tieto dvojice často narážajú na kresťanské tradície a kultúrne normy, ktoré sú späté so stredoeurópskym priestorom. Ďalším predsudkom je, že budú v starobe osamelé alebo že ich vzťah nevydrží. Ivana Čergeťová uvádza, že „tieto názory však ignorujú realitu, že šťastie a spokojnosť závisia od individuálnych hodnôt a spôsobu života, nie od rodičovstva.“ Problém môže nastať v rokoch staroby, keď môžu rodiny bez detí čeliť riziku nedostatku podpory, ktorú by inak mohli poskytnúť deti. Preto je podľa odborníčky dôležité pre bezdetné páry budovať si pevné sociálne väzby a zabezpečiť si finančné a emocionálne zázemie pre budúcnosť.
Napriek stále pretrvávajúcim mýtom a predsudkom sa pohľad spoločnosti na domácnosti bez detí postupne mení, najmä v západných kultúrach, kde sa rozširuje akceptácia rozličných životných štýlov. Diskusie o ekologickej udržateľnosti a práve jednotlivcov rozhodovať o svojom tele prispievajú k tomu, že voľba nemať deti je čoraz menej stigmatizovaná. „Celkovo je možné usudzovať, že téma bezdetnosti je prijímaná tolerantnejšie a otvorenejšie, podobne ako deti narodené mimo manželstva, kde je verejná mienka oveľa liberálnejšia,“ potvrdil Peter Guráň.
Nechcieť mať deti neznamená, že nikdy nemôžeme byť matkou alebo otcom. Mať vlastné deti predsa nie je podmienkou. Čo vlastne znamená byť rodičom? Je to schopnosť podeliť sa o záujmy a hodnoty. A tí, ktorí deti nemajú, sú automaticky horšími ľuďmi ako tí, ktorí majú potomkov? Samozrejme, že nie. Ak má tvoj život zmysel a vieš ho naplniť aj inak, tak si úplne v pohode aj bez rozmnožovania.
Párom, ktoré zvažujú rozhodnutie nemať deti, Ivana Čergeťová odporúča otvorene medzi sebou diskutovať, aby si vyjasnili dôvody, očakávania a potenciálne obavy. Môžu si položiť otázky ako: „Čo nás k tomuto rozhodnutiu vedie?“ alebo „Ako by vyzeral náš život s deťmi a bez nich?“ Konzultácia s odborníkom, ako je psychológ alebo poradca, môže rovnako v tomto prípade pomôcť, ak si chce pár objasniť pocity a zabezpečiť, že rozhodnutie je spoločné a vzájomne pochopené.
Mladým ľuďom, ktorí si nie sú istí, či deti chcú alebo nie, odborníci odkazujú, aby sa informovali o reálnych nákladoch, logistike starostlivosti a časových nárokoch. Mali by zvážiť svoje hodnoty: čo je pre nich dôležité o 5-10 rokov? Rovnako je dôležité skúmať svoje emócie: kedy presne sa objavuje odpor alebo túžba? Obe cesty môžu byť plnohodnotné a šťastné.