Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť, ako aj spôsob jej plnenia, prechádza po dovŕšení 18. roku života dieťaťa významnými zmenami, ktoré môžu byť pre mnohých rodičov mätúce.
Zmena adresáta platby výživného
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktoré si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnoho rodičov, či dokonca právnikov, mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká, to druhé áno.
Aktuálne v politike
Trvanie vyživovacej povinnosti: Kedy končí?
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom upravujú ustanovenia § 62 - 65 Zákona o rodine. V súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Vzhľadom na to, že Vaše dieťa stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Pokiaľ by štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať. Vzhľadom na to, ak máte vedomosť, že dieťa riadne študuje, návrh na zrušenie výživného by bol s veľkou pravdepodobnosťou súdom zamietnutý.
Skutočnosť, že dieťa má napríklad 20 rokov a ukončilo školu, neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti. Ak si dieťa aktívne hľadá prácu, je evidované na úrade práce a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. To, že dieťa býva s jedným z rodičov, neznamená, že len tento rodič je povinný zabezpečovať jeho výživu. Obaja rodičia majú voči nemu rovnakú vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť. Výška príspevku každého rodiča závisí od jeho možností, schopností a majetkových pomerov.
Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na výživné
Ak rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, dieťa si môže svoj nárok uplatniť prostredníctvom súdu. Vyživovacie povinnosti rodičov k deťom upravujú ustanovenia § 62 - 65 Zákona o rodine. V rámci domáhania sa určenia výšky výživného je oprávnená osoba postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok).
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. plnoleté dieťa a rodič, od ktorého sa výživné požaduje. Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. meniť, ak dôjde k zmene pomerov.
V prípade, ak už syn dovŕšil 18 rokov, teda dosiahol plnoletosť, musí podať návrh na určenie výživného on sám. V rozvodovom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom. Nakoľko ste už plnoletá, nikto Vás nezastupuje, nakoľko ste plnoletosťou nadobudli plnú spôsobilosť na všetky právne úkony. Ste schopná sa postarať o svoj majetok a sama sa zastúpiť.
V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. Súd vezme do úvahy všetky príjmy Vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (napr. náklady na štúdium, bývanie, stravu).
V súlade s § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vymáhať plnenie.
Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd. Konanie je však omnoho jednoduchšie. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Spätné priznanie výživného
Čo sa týka spätného výživného, podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine platí: „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.“ V prvom rade upozorňujeme na to, že výživné nemožno žiadať spätne, ak vo veci určenia výživného ešte nebolo začaté súdne konanie. Podmienkou na spätné priznanie výživného je totiž začatie súdneho konania. Súdne konanie o výživu maloletého sa začína okamihom podania návrhu na súd (§ 23 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.).
V situácii, ak by bol návrh na začatie súdneho konania podaný na súd napríklad dňa 06.04.2024, výživné by mohlo byť priznané najskôr odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 06.04.2024. Pokiaľ by však bolo výživné na maloletého žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu 3 rokov odo dňa začatia súdneho konania.
Problematike „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ sa podrobne venoval Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca 2018. Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v takomto prípade súd môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne.
V kontexte plnoletých detí platí, že plnoletý nemá nárok na spätné výživné, nakoľko nie je maloletý. Súd by mu výživné priznal najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne aj za obdobie pred podaním návrhu.
Dôležité aspekty pri určovaní výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností rodiča.
Rizikom je, že ak by súd zistil, že dieťa už je schopné sa samo živiť (napríklad by odmietalo prácu alebo by malo príjem), mohol by návrh zamietnuť. Ak však preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopné sa samo živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí. Odporúča sa pripraviť si dôkazy o evidencii na úrade práce, o príjmoch a výdavkoch dieťaťa, a tiež o možnostiach a príjmoch rodiča.
V prípade, že otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.
Nezabúdajte, že súd vychádza z konkrétnych skutočností. Ak dcéra žiada určitú sumu, musí zdôvodniť tento nárok a ideálne predložiť aj dôkazy o svojich výdavkoch. Ak nepriložila žiadne dôkazy, je namieste to namietať. Na Vás potom bude doložiť výdavky, ktoré máte (bývanie, strava, iné výživné a pod.). Súd nemôže vychádzať len z bežných súm, ale z toho, čo zistí o účastníkoch konania a ich pomeroch.
tags: #plnolete #dieta #moze #vyzivne #iba #odo